Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Lucia Kondáš

Ako Vincent Riccati hyperbolu objavil a OPIS projekty zachránil

06.06.2016 | Lucia Kondáš

Alebo o tom, že aj starý mních môže poznať význam slov Hodnota za peniaze

  • Tlačiť
  • 8

Písal sa rok 1770, keď v jednej z úzkych bolognských uličiek neďaleko univerzity sedela v putike pri vínku podivuhodná dvojica. Starý jezuita Vincent Riccati, profesor matematiky na univerzite, v jednoduchom habite, s papiermi plných skíc a poznámok vedľa seba a oproti nemu noblesný umelec Farinelli, vlastným menom Carlo Maria Broschi, jeden z najväčších operných spevákov svojej doby. Farinelli dožíval svoj dôchodok v Bologni, obklopený slávou, uznaním a množstvom umeleckých diel vo svojej vile. Vo všetkom ostro kontrastoval so skromným profesorom - jednoduchý jezuitsky plášť však skrýval génia, milujúceho geometriu, integrály a svojich študentov a roztržito ignorujúceho svetskú slávu. Napriek tomu sa obaja starí pani cítili spolu dobre, popíjali vínko, sem tam prehodili pár slov a so záujmom počúvali mladého klaviristu, ktorý v opačnom konci putiky očividne dobre bavil spoločnosť.

Ich záujem však narušila iná čudná dvojica, ktorá si sadla k vedľajšiemu stolu. Evidentne cudzinci, šaty z neznámych materiálov, čudne strihané nohavice aj košele, na nohách čudné topánky. Také zjavy tam ešte neboli. Týpkovia si sadli a hneď sa pustili do debaty.

"Neviem čo mám robiť," začal jeden, "na krku mám asi tridsať systémov, neviem ani poriadne, či vôbec fungujú, na stole účty, v ktorých chcú 15-20% z obstarávacej ceny za ich prevádzku a všetci, čo to vymysleli, sú fuč." Chlap zvraštil čelo a odpil si.

"No a nemôžeš to vypnúť?" opýtal sa druhý.

"Nie. Tí, čo to zafinancovali, ma nútia to prevádzkovať aspoň päť rokov, inak vraj mám vrátiť všetky peniaze. No kde by som ich teraz zobral?", rozhodil ruky prvý.

Vincenta debata zaujala, vycítil matematický problém.

"Prepáčte, povedali ste, že neviete, či ten sys... či čo ste to povedali, či vôbec funguje?", oslovil cudzinca. Ten sa pohŕdavo pozrel na mnícha, ale čosi mu kázalo zachovať úctu. "Áno," odpovedal.

"A čo znamená 'fungovať'?" začal vyzvedať mních.

"No že to ľudia používajú, že to robí to, čo má, že je to užitočné a používané," hľadal jednoduché slova cudzinec.

"A koľko ľudí to má používať?"

"Neviem."

"Neviete???" Prekvapene sa opýtal Vincent.

"No lebo každý systém to má iné, jeden má len chudobných, jeden chorých, jeden tých, čo platia dane a tak, každý má iný počet!" Cudzinec začínal byt podráždený, akurát toto potreboval, aby sa tu spovedal nejakému starému mníchovi.

Profesor si ho však premeral pohľadom, ako keď niektorý z jeho študentov zavalí tú najväčšiu hlúposť. Cudzinec pochopil, začervenal sa a vyjachtal:

"No... vlastne viem... viem to spočítať, pre každý systém viem spočítať približne ten maximálny počet."

Fľochol pohľadom na mnícha, ktorý sa zamyslel.

"Takže: viete, koľkí to majú používať, ale používa to len pár, tvrdíte, že to bolo vyrobené, ale netušíte, či to funguje poriadne, tvrdíte, že za to musíte minimálne päť rokov platiť a ste na to sám." Zhrnul mních.

"No, dá sa to aj takto zjednodušiť." prikývol týpek.

Vincent sa odmlčal. Ponoril sa do svojich úvah a začal si čosi čarbať na opačnú stranu jednej zo svojich prednášok. Už dlhšie mal v hlave istý matematický problém a intuitívne cítil, že to s týmto nejako súvisí. Nakreslil si osi a začal kresliť čiaru. Najprv stúpala pomerne prudko, ale jej rast spomaľoval a spomaľoval, až kým na konci nevyzerala takmer vodorovne.

Vincent nevnímal okolie, hľadel na čiaru a tuho rozmýšľal. Potom dokreslil ešte jednu horizontálnu os. Potom čiaru odsekol na pravom kraji, tam, kde sa pretínala s novou osou a rozdelil na päť rovnako širokých zvislých stĺpcov. Čelo sa mu rozjasnilo.

"Čo to je?" Cudzinec bol fascinovaný, cítil vo vzduchu niečo veľké.

"Neviem ešte," zamyslene prehovoril mních, "ale možno by vám to mohlo pomôcť."

Odmlčal sa a po chvíli pokračoval:

"Vašou jedinou šancou a istotou je prevádzka. A vaším tromfom je obdobie po skončení piatich rokov. Povedzte svojim partnerom a dodávateľom, že ak chcú aj o päť rokov uvidieť od vás ešte dáky grajciar, tak musia spolupracovať. Tuto na zvislej osi je množstvo používateľov. Na začiatku je dopyt veľký, ľahko sa naberajú, no ich prírastok postupne klesá a na konci už bude minimálny, no ich celkový počet nikdy nedosiahne 100%. Táto nová os odsekáva cca 10%, ktorí nebudú vašu služby nikdy využívať. Ak mate lepšie číslo dosaďte si. No a zvyšných si rozdelíme do piatich rokov. Takú dobu dostanú vaši partneri a dodávatelia na ich získanie. Prvý rok musia získať 35%, druhý rok ďalších 25%, tretí 15, štvrtý 10 a posledný 5. To je spolu 90. Ak to splnia, systém ma právo na ďalší život. Ak nie, nastúpi kat. A niečo iné, nové. A ešte by som tam doplnil indikátory kvality a spokojnosti používateľov. A zjednocovanie systémov medzi sebou. A tak ďalej."

Cudzinec sedel ako omráčený a zízal na Vincenta ako na zjavenie. Znelo to až príliš jednoducho, a pritom jasne.

"Ako sa volá táto krivka?" opýtal sa ho.

"Neviem, nemá ešte meno."

"Hm." Cudzinec vstal, zrazu už bol hlavou úplne inde, doma, chystajúc sa na to, čo ho čaká.

Vychádzajúc z putiky zastal, pozrel ešte raz neprítomne na Vincenta a prehodil:

"Teda, tak toto by bolo hyper, keby sa to podarilo!"

"Veru," usmial sa Vincent, "HYPER by to BOLO." Oprel sa a opäť započúval do klaviristu. Vtom stuhol a zvolal: "Hyperbola!" a vybehol von z dverí. Cudzincov však už nebolo. "Heeej, ďakujem!" Zakričal do tmy Vincent a šťastne zamával.

Epilóg. O šesť rokov neskôr.

Cudzinec už týždeň prechádzal uličkami a putikami Bologne. Hľadal starého mnícha, ale bez úspechu. Už už sa chcel vzdať, keď tu zrazu na námestí zbadal Farinelliho. Rozbehol sa k nemu. "Ach, prosím, hľadám toho mnícha, čo ste spolu sedeli, predstavte si, všetko fungovalo ako mi poradil! Chcem sa mu poďakovať a neviem ani jeho meno! Kde ho nájdem?"

Noblesný Farinelli naňho smutne pozrel. "Vincenta? Profesora Riccatiho? Žiaľ, zomrel minulý rok. Na choleru." a pomaly kráčal preč.

Zdrvený cudzinec si sadol na fontánu. "Profesor Riccati! A ja som ho mal len za mnícha... Ach... mal som pre neho darček, chcel som ho zobrať na koncert toho mladíka, čo tam vtedy hral na klavíri. Všimol som si, že sa mu to páčilo a zistil som, kde teraz koncertuje."

Farinelli sa prekvapene otočil. "Toho klaviristu? Bol neskutočný! Ešte párkrát sme ho tam počúvali, chodil tam aj s otcom, ale potom odišli a viac už neprišli. Tak rád by som ho opäť počul."

Cudzinec pozeral striedavo na zvitok papiera, čo držal v ruke a na starčeka. Potom sa usmial, vstal, podal zvitok starčekovi a povedal len "vlastne, prečo nie" a odišiel.

Prekvapený Farinelli roztvoril zvitok a neveril vlastným očiam: "KONCERT. Pod záštitou princa arcibiskupa Hieronymusa Colloreda, vládcu Salzburska, si Vás dovoľujeme pozvať na koncert jeho zamestnanca a dvorného hudobníka - Wolfganga Amadea Mozarta."

"Ach, Vincent..." a najslávnejší operný spevák svojej doby sa rozplakal.

  • Tlačiť
  • 8

Lucia Kondáš

Lucia Kondáš
  • Počet článkov: 2
  • Priemerná čítanosť: 892
  • Priemerná diskutovanosť: 4
  • RSS blogu

O blogu

Pracovala som ako riaditeľka informatiky, manažérka informatizačných projektov, spoluzakladala som kongres ITAPA. Baví ma všetko, čo nás posúva dopredu, učí chápať a zlepšovať svet okolo nás. Tento blog je... vlastne o nás. Moje predchádzajúce príspevky na "starom" blogu si môžete pozrieť tu.

Lucia Kondáš

Lucia Kondáš
  • Počet článkov: 2
  • Priemerná čítanosť: 892
  • Priemerná diskutovanosť: 4
  • RSS blogu

O blogu

Pracovala som ako riaditeľka informatiky, manažérka informatizačných projektov, spoluzakladala som kongres ITAPA. Baví ma všetko, čo nás posúva dopredu, učí chápať a zlepšovať svet okolo nás. Tento blog je... vlastne o nás. Moje predchádzajúce príspevky na "starom" blogu si môžete pozrieť tu.

Kalendár sa načítava...