Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ľuboslav Kačalka

Upáľ imigranta svojho!

18.06.2015 | Ľuboslav Kačalka

Ekonomická situácia naznačuje, že s imigrantmi musíme počítať. Čím väčší múr postavíme na hraniciach s Afrikou, o to viac tehál na nás spadne, keď sa raz zrúti

  • Tlačiť
  • 50

Rubrika

Makro

Povedzme si to na rovinu. Odpor voči imigrantom neprejavujú len jednoduchí ľudia s desiatimi gramatickými chybami v každej vete. Svoje argumenty „proti“ formulujú politici, podnikatelia a aj novinári. Dôvody sú rôzne: od snahy získať politické body až po snahu podeliť sa o svoj strach.  

SITA/AP/Luca Zennaro ANSA

Zdroj: SITA/AP/Luca Zennaro ANSA

Osobne ma zaujal minulotýždňový komentár Daga Daniša. Z pozície komentátora Hospodárskych novín budí dojem, že používa ekonomické argumenty. Lenže Daniš nie je ekonóm, ale politický komentátor – a pre korektnosť treba dodať, že politiku rozoberá veľmi zaujímavo. V prípade utečencov však nestavia na analytickom backgrounde, iba na silnom konzervativizme a strachu z neznámeho. Nie je však jediný, kto vydáva pocity za argumenty.

Prečo nesúhlasím s najčatejšími protiimigrantskými argumentmi?

Fáma 1: Nechcú pracovať

Zo všetkých Danišových viet aspoň pár. Utečenci ... „sú negramotní alebo nekvalifikovaní a nemajú pracovné návyky. A priznajme si – ani pracovné ambície. Nechcú plat. Tešia sa na sociálne dávky.“ Ak je však sociálna dávka vrcholom ekonomického blaha, úprimne nerozumiem, prečo napríklad taký Daniš chodí ráno do roboty a nevystačí si s eurami, ktoré by mu ako nezamestnanému posielali z úradu práce. Možno je to tým, že sociálka na slušný život nestačí.   

Vynikajúcim príkladom imigrantského potenciálu je Mohamed Altrad, ktorý sa narodil v sýrskej púšti. Nedávno získal na celosvetovom finále v Monte Carlo ocenenie poradenskej spoločnosti EY Podnikateľ roka. Podarilo sa mu vypracovať na popredného producenta miešačiek, lešení a fúrikov a zamestnáva 17 tisíc ľudí.

Na svoje začiatky si zaspomínal v rozhovore pre TREND: „Moja matka zomrela pri pôrode. Mala ešte jedného, staršieho syna, s ktorým zle zaobchádzali a ktorého napokon môj otec zabil. Dvakrát bola zneužitá. Raz bol pritom počatý môj brat, druhýkrát ja. Dal som prísľub, že vrátim život svojej matke, čo je nemožné. Ale ja sa nevzdávam, aby som dosiahol nemožné. Cez tvrdú prácu a nasadenie dosahujeme úspechy každý deň.“

Ako ďalej vysvetľuje, beduínska kultúra, z ktorej vzišiel, mu v živote pomohla: „Naučí vás žiť z mála. Aj keď sa veľmi snažíte mať viac, nedá sa to. V púšti máte len piesok, ťavy a niekedy niečo na jedenie. Toto sa nesie so mnou celý život. Nepotrebujem veľa.“ Lojalitu svojich manažérov si buduje tak, že im dôveruje a delí sa s nimi o zisk.

Môžete mi oponovať, že príbeh Mohameda Altrada je z kategórie rozprávkových a podobný úspech väčšinu migrantov nečaká. No to ani nie je cieľom. Aj z väčšinovej populácie dosiahne na vrchol len určité percento. No pre ekonomiku úplne postačí, ak si imigrant napríklad otvorí stánok s kebabmi. Každopádne, všeobecné tvrdenie, že imigranti nechcú pracovať, je nepravdivé.

Fáma 2: Ekonomika ich nepotrebuje

Aj na ďalšia myšlienka D. Daniša stojí za polemiku: „najnovšie sa dozvedáme aj najväčšiu hlúposť – že imigrantov Slovensko potrebuje, aby prežilo (denník Sme). Keďže starneme, vymierame a potrebujeme novú pracovnú silu. Tento argument pritom patrí do kategórie celkom primitívnych nezmyslov.“ Ako totiž Daniš vysvetľuje: „Slovensko nemá problém ako Nemecko alebo iné bohaté krajiny, kde potrebujú cudzincov na slabo platenú manuálnu prácu. Naopak, Slovensko patrí medzi krajiny, kde je – a dlho bude – extrémne vysoká nezamestnanosť.“

Politickému komentátorovi však uniká príčina ekonomického stavu, ktorý popisuje. Rast HDP nemusí ťahať len export do Nemecka, dôležitou zložkou je aj domáci dopyt – povedané inak, potrebujeme čoraz viac hladných úst. Samozrejme, je to začarovaný kruh, lebo imigranti potrebujú peniaze, aby mohli nakupovať. Práve toto môžu vyriešiť sociálne investície, no z krátkodobého hľadiska budú stratové. Z dlhodobého hľadiska však môžu  priniesť svoje ovocie. Na rovnakom princípe fungujú aj eurofondy. Bohatšie štáty nedotujú nových členov z charitatívnych dôvodov. Pragmaticky si budujú nové trhy. Starnúca Európa totiž potrebuje nových spotrebiteľov s vyššou životnou úrovňou.

Dlhodobo počúvame z úst výrobných firiem, že im chýbajú kvalifikovaní remeselníci a školy sa zasa sťažujú, že o učňovské odbory nie je záujem, všetci chcú ísť na gymnáziá. Navyše, učilištia nedokážu pripraviť svojich absolventov pre prax. Aj preto je horúcou témou posielanie detí na učilištia a takzvané duálne vzdelávanie. Slovensko potrebuje manuálnu pracovnú silu. Získať ju môže práve v imigrantoch. Určite to neznamená, že imigrant začne pracovať týždeň po príchode k nám. Ale napríklad 2-ročný rekvalifikačný kurz spojený s výučbou jazyka, ktorým podmienime prichýlenie utečencov, môže mať dlhodobé opodstatnenie.

Najmä ak si uvedomíme, že počet obyvateľov Slovenska klesne podľa demografických prognóz Eurostatu zo súčasných 5,4 na 4,6 milióna v roku 2060. Zároveň sa zníži percentuálne zastúpenie pracujúcich a vzrastie počet penzistov. Práve preto potrebujeme ďalšie ruky schopné pracovať: na budúce dôchodky a tiež na čoraz drahšiu zdravotnú starostlivosť o seniorov. Primárne by sme sa asi mali viac sústrediť na kultúrne bližších Ukrajincov, Bulharov a Rumunov, ale my nerobíme ani to.

Áno, na Slovensku sú nezamestnaní a je ich veľa. Niektorí sú nezamestnaní preto, lebo sa nechcú za prácou sťahovať, iní sú absolútne nepripravení na trh práce. Ale vysoká nezamestnanosť neznamená, že nemáme voľné pracovné pozície.

Fáma 3: Všetci sú to teroristi

Ak ekonomické argumenty nestačia, k slovu sa dostáva strach. V májovom rozhovore pre denník Pravda Robert Kaliňák povedal: „Ak sa totiž medzi utečencov zamiešajú aj teroristi, nie je šanca ich rozlíšiť.“ Rovnakou logikou by sme mohli povedať, že z pohľadu voliča sa nedá určiť, ktorý politik kradne a ktorý nie. A rozlíšiť to nedokáže ani bezmocná justícia, ktorá zatiaľ neposlala za mreže žiadnu veľkú rybu.

Znamená to, že teraz máme hodiť všetkých politikov do jedného vreca? Ak však prijeme rovnakú logiku pri voľbách a odmietneme všetky tradičné politické strany, neostane nám iné ako voliť Mariana Kotlebu a jemu podobných. Čo to v praxi prináša, dnes vidíme všetci.

Pri téme rozdielu medzi imigrantmi a teroristami zaujala poznámka lekára a profesor Vladimíra Krčméryho z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety: „Omnoho viac členov Islamského štátu prichádza kultivovaným spôsobom cez letiská s letenkami v biznisovej triede.“

Ak by boli imigrati teroristami, prečo by za vstupenku do Európy platili vlastným zdravím? Profesor Krčméry sa profesionálne venuje pomoci tretiemu svetu. V relácii Slovenského rozhlasu „K veci“  hovoril o vlastných skúsenostiach: „Keď vyšetrujeme utečencov, tak vidíme, že majú veľké jazvy po nefrektómii a dosť zle ošetrené a zle zašité. Vyberajú im orgány, akoby nepredpokladali, že prežijú. Časť ľudí zomrie počas operácii a časť na následky zranení.“

Fáma 4: Doma im pomôžeme najlepšie

Ak ste videli slávne video so guličkovými žuvačkami, možno ste sa stotožnili s názorom jeho autora, že imigrantom najlepšie pomôžeme u nich doma. Ibaže takéto pokusy tu už boli a nepodarili sa. História je plná príkladov, keď si západný svet podporou spriazneného vojenského režimu vychoval budúcich teroristov.

Nevydarené doterajšie pokusy naznačujú, že nadišiel čas nechať reformu na samotných obyvateľoch. A ak im nejako pomôcť, tak práve tým, že im ukážeme náš spôsob života a poskytneme priestor pre vzdelávanie vlastných aktivistov a politikov. Napríklad tak, že dáme príležitosť ich imigrantom. Tí sa možno nebudú chcieť vrátiť hneď a možno to bude až druhá generácia, ktorá bude chcieť pozitívne zmeny vo svojej pôvodnej domovine. Aj Ľudovít Štúr študoval na univerzite v Halle a Milan Rastislav Štefánik si vybudoval skvelú kariéru vo Francúzsku. Napriek tomu cítili potrebu pomôcť doma.  

A ešte k videu. To pretečenie gulôčiek z fľaše naozaj príde. Populácia v Afrike totiž porastie ešte rýchlejšie ako v Ázii. Aktuálne žije na čiernom kontinente každý siedmy obyvateľ planéty, no v roku 2100 už bude podľa najmiernejšieho odhadu OSN každý piaty človek Afričan. Obrovská masa bude chcieť väčší priestor a na to sa treba pripraviť. Aj preto je dôležité, aby Afrika bola v tom čase kompatibilnejšia s našou kultúrou. Stavať múr znamená presunúť problémy na ďalšie generácie. Čím väčší múr postavíme na hraniciach s Afrikou, o to viac tehál na nás spadne, keď sa zrúti pod návalom migrantov.

Mnoho Európanov si dnes neuvedomuje, že práve Afrika a jej obyvatelia nám môžu pomôcť udržať si ekonomický náskok pred Čínou. Najľudnatejšia krajina sveta totiž už nie je lacnou montážnou dielňou Západu. Postupne sa naučila prinášať vlastnú hodnotu, v obchodoch už dnes bez problémov zoženieme značky čínskej elektroniky. Čína prekonala Japonsko sa stala sa druhou najväčšou ekonomikou sveta. Nehovoriac o tom, že krajina posilňuje domáci dopyt a znižuje svoju závislosť na Západe. Za chvíľu sa my staneme závislými na Číne. Aj preto je dôležité hľadať novú konkurencie-schopnú pracovnú silu a nové odbytové trhy. Ak si nových spotrebiteľov neporodíme, musíme si ich adoptovať.    

Fáma 5: Sú neintegrovateľní

Tí, čo hovoria o neschopnosti imigrantov integrovať sa, majú čiastočnú pravdu, až na jeden malý detail. Na to, čo tak často vidíme, sa viac ako integrácia hodí pomenovanie segregácia. Typický príklad je nakladenie s rómskou menšinou u nás. Totalitný režim ich odnaučil pracovať a ponechal na okraji spoločnosti. Dnes vidíme, že zmena je nevyhnutná, inak nás „ubijú čapicami“.

Žiaľ, pokusy o integráciu sú skôr pseudointegráciou. Ak dáme do jednej triedy deti zo sociálne vylúčeného prostredia a zástupcov väčšinovej spoločnosti, cieľom by malo byť, aby si tí menej šťastí osvojili hygienické návyky, etické normy a motiváciu k zlepšeniu vlastného života. Často však vidíme opak. Aj preto rozumiem rodičom, ktorí sa takejto pseudointegrácii bránia. Ak totiž neprispôsobivý jedinec šikanuje ostatných a stiahne na zlé chodníčky ďalších, ohrozená je dokonca väčšia časť ako bola pôvodná skupina.

To však znamená, že sa stala chyba. Zlyhala škola i ďalší odborníci. O všeobecnom zlyhaní integrácie hovorme až, keď sa začneme integrácii naozaj venovať. Ale hodiť do jednej miestnosti deti zo sociálne vylúčeného prostredia a zástupcov väčšinovej spoločnosti a čakať, že sa to samo nejako vyrieši, nie je integrácia, ale spoločenský hazard. A to by si mali v prvom rade uvedomiť bruselskí úradníci od zeleného stola. Riešenie chce premyslenejšie projekty a tiež lepšie zaplatených učiteľov.   

Fáma 6: Zákon chráni počerných

Častým dôvodom odporu k africkým imigrantom je rómska menšina, či skôr jej problémová časť a jej menšie i väčšie potýčky so zákonom. Tváriť sa, že tento problém neexistuje, určite nepomôže vyriešeniu situácie. Ale rovnako je absurdné myslieť si, že zákon chráni túto skupinu viac ako iné. Pravdou je, že slovenská legislatíva je často deravá a vo všeobecnosti chráni viac páchateľov trestnej činnosti ako jej obete. A to bez ohľadu na to, akú farbu pleti má zločinec. A keby sme zašli do detailov, možno si všimneme, že biele goliere dokážu medzi paragrafmi kľučkovať ešte lepšie ako čierne tváre.

Ak sa chceme obmedzením  imigrácie chrániť pred zločinom, je to rovnaké, ako sa proti dažďu brániť zastavením vodovodného kohútika. Zločin tu je a bude, aj bez imigrantov, a v mnohých prípadoch je naozaj zákonom chránený.

Ibaže tí, ktorí sú za súčasný stav zodpovední, radšej ukazujú prstom k talianskym brehom a nafukujú zástupný problém.  A to len preto, aby nemuseli vysvetľovať, prečo nedokážu vyšetriť najväčšie korupčné aféry a rozkrádenie miliónových rozmerov.

Politici z vlády aj mnohých opozičných strán by mali poslať utečencom bomboniéru a kyticu kvetov. V prekrikovaní o to, kto vlastným telom zabráni príchodu utečencov, sme zabudli, že  najviac peňazí neťahá z nášho vrecka problém afrických imigrantov, ale iný druh politického azylu. Taký, aký si medzi sebou umožňujú oligarchovia bohatnúci na predražených tendroch a politici prijímajúci úplatky v krabiciach od vína, či priamo na účet v daňovom raji.

Potrebná je diskusia

Samozrejme, téma imigrácie zatiaľ nie je dostatočne štatisticky podchytená. Chýbajú napríklad údaje o multiplikačnom vplyve výdavkov na imigrantov. Teda - ja som takéto čísla nenašiel.  Aj preto budem vďačný za podnetnú debatu, napríklad v diskusii pod článkom. Masová imigrácia je veľmi zaujímavou príležitosť, ktorú vieme využiť vo svoj prospech, ak rozumne nastavíme pravidlá. A o nich treba hovoriť. No nie si iracionálne zapchať ušiť a nechať sa unáša vlastnými fóbiami.

Ekonomický potenciál Afriky sme v Trende rozoberali napríklad v staršom článku: Na pohrebe BRICu znejú africké tamtamy.

O prínose imigrantov pre Slovensko si môžete prečítať napríklav v Profite v článku Podnikavosť z dovozu

Autor sa pripojil k iniciatíve Kto pomôže?

  • Tlačiť
  • 50

Rubrika Makro

Ľuboslav Kačalka

Ľuboslav Kačalka
  • Počet článkov: 43
  • Priemerná čítanosť: 3369
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Reportér TRENDU od júla 2013. Sledujte môj Twitter alebo sa so mnou spojte na LinkedIn



 



Môj FACEBOOKový profil: Ľubo Kačalka vie, o čom finančníci neradi hovoria

Prehľad mojich článkov nájdete tu

Ľuboslav Kačalka

Ľuboslav Kačalka
  • Počet článkov: 43
  • Priemerná čítanosť: 3369
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Reportér TRENDU od júla 2013. Sledujte môj Twitter alebo sa so mnou spojte na LinkedIn



 



Môj FACEBOOKový profil: Ľubo Kačalka vie, o čom finančníci neradi hovoria

Prehľad mojich článkov nájdete tu

Kalendár sa načítava...