Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ľuboslav Kačalka

Chudobné školstvo živí šmejdov

29.07.2014 | Ľuboslav Kačalka

Naozaj nie je rozdiel medzi nefunkčným vysávačom za 5 tisíc eur a predajom diplomu, ktorý napriek sľubom otvára iba dvere na úrad práce

  • Tlačiť
  • 6

Rubrika

Makro

Ak predá podomový predavač starenke 10 násobne predraženú prikrývku, ktorú ani nepotrebuje, nikto mu nepovie inak ako šmejd. Ak vysoká škola sľúbi maturantovi, že z neho urobí manažéra, právnika, politológa alebo mediálneho odborníka, nechá si za to 5 rokov platiť od štátu alebo od samotného študenta a nakoniec ho nasmeruje na úrad práce, v lepšom prípade na pozíciu sekretárky, nikomu to zjavne neprekáža.

Argumentácia vysokých škôl je pritom naozaj z kategórie „nikto vám nesplní toľko, koľko vám my sľúbime“. Len zopár príkladov z ponukových listov:

  • Ako mediálny pracovník a kreatívny dizajnér mediálnych produktov a služieb svoje odborné znalosti bez problémov uplatníte aj v európskej politike a médiách, medzinárodnej mediálnej legislatíve, vo výskume médií a verejnej mienky.
  • Absolventi študijného programu sú pripravení uplatňovať teóriu verejnej politiky a verejnej správy v spoločenskej praxi. Sú schopní pôsobiť ako odborní pracovníci vo všetkých zložkách verejnej správy a verejného sektora.
  • Všetky tieto študentské skúsenosti pripravia teba a ďalších budúcich manažérov a ekonómov pre dobré uplatnenie sa a flexibilný pohyb na trhu práce.
  • Absolvent nájde uplatnenie: v manažmente výrobných podnikov pre odborné vzdelávanie, školenie, rekvalifikáciu, poradenstvo, vyhľadávanie a hodnotenie pracovníkov pre potreby podnikateľskej sféry; v útvaroch personalistiky, rozvoja ľudských zdrojov, štátnej a verejnej správy, hospodárskych a neziskových organizácií. 

Na prvý pohľad sa zdá, že o takéhoto absolventa sa hneď po promóciách pobijú pred aulou aspoň traja atraktívni zamestnávatelia. To, že realita je často úplne iná a mladý absolvent je rád, ak si nájde prácu aspoň jemne súvisiacu s predmetom štúdia, asi netreba vysvetľovať. Otázkou zostáva, ako sa môže zákazník (študent) brániť pred poskytnutím nekvalitnej služby (vzdelania).

Len čiastočné riešenie

Nápad nového ministra školstva Petra Pellegriniho zverejňovať úspešnosť absolventov nie je zlý,  svoj význam mala aj snaha Eugena Jurzycu zverejňovať nástupné platy absolventov vysokých škôl. V oboch prípadoch je to však len kuriózna snaha zaplátať roztrhané nohavice výmenou gombíka.

Oba spomenuté koncepty majú tri zásadné nedostatky:

  1. Pristupujú k nekvalite na vysokých školách iba preventívne. Síce vystríhajú záujemcov, ale neponúkajú riešenie pre súčasných študentov a absolventov nekvalitnej školy.  
  2. Podceňujú faktor „inžinier“ – teda snahu časti populácie získať titul za každú cenu.
  3. Nezohľadňujú individuálny prístup študenta, najmä čo sa týka ozajstnej praxe už počas školy, ktorá je z hľadiska hľadania si zamestnania takmer vždy dôležitejšia ako samotná škola.

Priestor na sankcie

Realita je však taká, že štát sa nielenže nechystá sankcionovať školy za nekvalitne poskytnuté služby, ale na vlastné náklady napráva ich nedostatky financovaním absolventskej praxe. Pritom práve tu je spôsob, ako školských šmejdov vytlačiť z trhu.

Úplne by stačilo, ak by náklady na rekvalifikáciu nezamestnaného absolventa, či jeho absolventskú prax, znášala v plnom rozsahu škola. A tiež by musela vrátiť časť normatívu alebo študentom hradeného školného. Nie je to nič, čo sa už dnes nedeje v iných sektoroch. Za elektroniku, ktorá sa pokazí, musí výrobca poskytnúť plnohodnotnú náhradu. Že je to niečo iné? Nuž, naozaj neviem, v čom je rozdiel.   

Súčasný systém umožňuje naberať čo najviac študentov bez ohľadu na ich potenciál a je efektívne tlačiť ich až k titulu. Ak by boli školy zodpovedné za kvalitu poskytnutých vedomostí, no hlavne za schopnosť absolventov pracovať s informáciami a nadobudnutými zručnosťami, veľmi dobre by si rozmysleli, či príjmu aj neperspektívnych študentov alebo šikovných frekventantov odbijú sériou narýchlo pripravených prednášok a seminárov.  

Je to stále rozumnejšie riešenie ako to, že štát bude ukazovať prstom, ktorá škola tu ostane a ktorá nie. Rozhodne trh a tie nekvalitné skončia pomerne rýchlo. A presne to Slovensko potrebuje: Rýchly a bolestný zánik školských šmejdov. Aj keď má každá politická garnitúra plné ústa vzdelanostnej spoločnosti, cesta k nej nevedie cez zadarmo rozdané tituly... 

Ilustračné foto: SITA/AP.

  • Tlačiť
  • 6

Rubrika Makro

Ľuboslav Kačalka

Ľuboslav Kačalka
  • Počet článkov: 43
  • Priemerná čítanosť: 3369
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Reportér TRENDU od júla 2013. Sledujte môj Twitter alebo sa so mnou spojte na LinkedIn



 



Môj FACEBOOKový profil: Ľubo Kačalka vie, o čom finančníci neradi hovoria

Prehľad mojich článkov nájdete tu

Ľuboslav Kačalka

Ľuboslav Kačalka
  • Počet článkov: 43
  • Priemerná čítanosť: 3369
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Reportér TRENDU od júla 2013. Sledujte môj Twitter alebo sa so mnou spojte na LinkedIn



 



Môj FACEBOOKový profil: Ľubo Kačalka vie, o čom finančníci neradi hovoria

Prehľad mojich článkov nájdete tu

Kalendár sa načítava...