Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Luboš Sirota

Trh práce sa svojej pandémii vyhol. Zatiaľ

11.09.2009 | Lubos Sirota

Príčinou nie je to, že by vláda dokázala účinne brzdiť voľný pád

  • Tlačiť
  • 0

Najväčší poskytovateľ personálnych služieb na Slovensku zaznamenáva nepretržite 5 mesiacov po sebe dramatický nárast objednávok v oblasti poskytovania agentúrnych zamestnancov. A aj podľa šéfa ÚPSVR badať na trhu práce niektoré pozitíva, pretože "medzimesačný nárast evidovanej miery nezamestnanosti bol v júli najnižší od začiatku krízy a zdá sa tak, že podobné významné dopady na trh práce ako boli začiatkom tohto roka, by sa už opakovať nemuseli. "

Navyše aj Štatistický úrad uviedol, že priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva dosiahla v 2. štvrťroku tohto roka 732,50 Eur. Oproti 2. štvrťroku 2008 teda dokonca vzrástla o 2,8 % a reálna mzda bola vyššia o 0,5 %.

No a na dôvažok aj krízou unavené média už akoby počuli pokrízovú trávu rásť. Všetko teda nasvedčuje tomu, že slovenský pracovný trh sa nakoniec predsa len nerozbil pri dopade na betónové dno hospodárskej krízy a najhoršie má už za sebou.

Ako sa nám to vlastne podarilo?

Najdôležitejšou príčinou nie je to, že by vláda dokázala účinne brzdiť voľný pád. Slovenský pracovný trh jednoducho nikdy nebol tak vysoko, aby stačil nabrať zničujúcu rýchlosť pádu z veľkých výšok. Slovenský trh práce napriek zrejmému poklesu miery evidovanej nezamestnanosti v minulých rokoch nebol ešte stále pracovným trhom s typickými prvkami prezamestnanosti. Teda miestom, kde skutočne nepracujú len tí, čo majú vyslovene odpor k práci.

Navyše, slovenský pracovný trh so svojimi 730 eurami priemernej mesačnej mzdy na zamestnanca nie je trhom, kam by nadnárodné korporácie v snahe šetriť mzdové náklady upriamovali prioritne svoju pozornosť pri ambíciách šetriť. Veď ak prepustíte jedného robotníka v Nemecku, musíte na Slovensku na dosiahnutie rovnakej úspory prepustiť štyroch či piatich.

Takže, ak od vypuknutia krízy prišlo na Slovensku o prácu viac ako 120 000 ľudí, je to v širšom kontexte stále paradoxne dobrý výsledok. Lebo nebyť tohto, že slovenská trajektória neopakovateľného hospodárskeho rastu založeného len na pomerne primitívnej industrializácii krajiny predsa len netrvala až tak dlho, mohli sme dnes riešiť oveľa väčšiu sociálnu krízu.

Aj z analýzy vývoja nezamestnanosti krajín EÚ za posledných 12 krízových mesiacov vyplýva, že Slovensko sa aj tu zaradilo medzi 5 najhorších krajín podľa miery rastu nezamestnanosti (v našom prípade viac ako 3%). Svedčí to o neúčinnosti akýchkoľvek protikrízových opatrení na podporu zamestnanosti. Zlé správy o vývoji pracovného trhu sme prijímali rovnako rezignovane ako správy o zhoršujúcom sa počasí.

Je súčasný optimizmus z vývoja pracovného trhu namieste?

O tom, či sa slovenský pracovný trh už skutočne spamätáva napovedia viac až výsledky vývoja miery nezamestnanosti z najbližšieho prelomu rokov a potom, súdiac podľa vývoja v krízovom roku 2009, aj výsledky prvého štvrťroku 2009. Ten je tradične obdobím bez pozitívnych sezónnych vplyvov na zamestnanosť, teda bude akýmsi štvrťrokom holej pravdy.

nezamestnanost_graf

Napriek všetkému sa už dnes dá predpokladať, že miera evidovanej nezamestnanosti v priebehu najbližších deviatich mesiacov neklesne pod 12 percent a naďalej zostaneme v rámci EÚ, spolu so Španielskom, Litvou a Lotyšskom, krajinou s najväčším počtom nezamestnaných.

Kríza musí byť poučením, že ak bude Slovensko aj po nej opätovne rezignovať na nevyhnutné ekonomické reformy (Slovensko sa v rebríčku podpory podnikateľského prostredia zostaveného Svetovou bankou medziročne prepadlo dokonca viac ako Maďarsko) a s tým spojené štrukturálne zmeny trhu práce tak ďalšia hospodárska kríza, ktorá bohužiaľ určite zasa raz príde, bude mať pre slovenský pracovný trh už podobu pandémie. Najmä ak stratégiám verejnej správy opäť bude bližšia montážna košeľa ako znalostný kabát. Respektíve, ak vláda a odbory budú v rámci sociálneho dialógu tlačiť len na neúmerné zvyšovanie miezd v snahe čo najskôr sa mzdami priblížiť hoci aj tomu spomínanému Nemecku, a to bez podpory podnikateľského prostredia. Netreba zabúdať, že hoci pandémia na Slovensku nevypukla, súčasná kríza chronické choroby pracovného trhu prehĺbila.

 

  • Tlačiť
  • 0

Luboš Sirota

  • Počet článkov: 16
  • Priemerná čítanosť: 4310
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

Viac ako 25 rokov pracujem v oblasti ľudských zdrojov, kde som sa presvedčil, že mnohí ľudia nevyužili svoju príležitosť len preto, že vyzerala ako práca. Môj blog je preto najmä o trhu práce, ale častokrát sa neubránim vyjadriť svoj názor aj na iné celospoločenské témy, keďže všetko so všetkým súvisí.

Luboš Sirota

  • Počet článkov: 16
  • Priemerná čítanosť: 4310
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

Viac ako 25 rokov pracujem v oblasti ľudských zdrojov, kde som sa presvedčil, že mnohí ľudia nevyužili svoju príležitosť len preto, že vyzerala ako práca. Môj blog je preto najmä o trhu práce, ale častokrát sa neubránim vyjadriť svoj názor aj na iné celospoločenské témy, keďže všetko so všetkým súvisí.

Kalendár sa načítava...