Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ľubomír Haviernik

Trestné činy súvisiace s neplatením

17.12.2014 | Ľubo Havierník

Samotné nezaplatenie nie je trestný čin, ale cesta k dosiahnutiu tohto zámeru často áno.

  • Tlačiť
  • 0

Dostal som otázku, že s akými trestnými činmi sa pri vymáhaní pohľadávok stretávame najčastejšie, či mám nejaké analýzy a podobne.

S dobrou analýzou som sa zatiaľ nestretol. Policajné štatistiky sú podľa mňa dosť irelevantné, lebo sa jedná len o špičku ľadovca. Podvedené obete to väčšinou neoznamujú a keď oznámia, tak im to väčšinou orgány činné v trestnom konaní odmietnu. Ľudia sa cítia bezmocní a nevidia oporu tam, kde by ju mali mať.

Koľko škody je takto spôsobenej asi nemožno odhadnúť. Aj mnohé počestne sa tváriace spoločnosti s dobrou povesťou platia len vtedy, kedy chcú. Mnohé zákazky sú nastavené tak, že víťaz tendra má dopredu zrátané o koľko “oholí” svojich dodávateľov.
V takýchto prípadoch sa podľa mňa jedná o trestný čin podvodu, lebo dotyční dopredu vedia, že dodávateľovi nezaplatia, iba mu to taja. Potom zámerne vytvoria takú situáciu, aby sa dodávateľ dostal do nevýhody.

Preto sa na trestnú činnosť pozerám z dvoch uhlov pohľadu - čo sa skutočne udeje a čo sa dá objasniť. Právna logika musí však byť zachovaná. A tá spočíva v tom, že svojím konaním naplnil mohol naplniť skutkové podstaty viacerých tr. činov. Niečo sa dá objasniť, niečo nie.

Podvod - § 221  Trestného zákona
Jasné ako facka - podvodník klamstvom zarobí na účet druhého.

... Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa ....

Typickým príkladom je vyššie uvedené. Veriteľ je spracovávaný tak, aby podpísal nevýhodné zmluvy s viac, či menej zjavnými chytákmi. Jasné, že svoj podiel na nepriaznivom výsledku má často poškodený - že sa nechal podviesť. Ale ak takto budeme ospravedlňovať kriminalitu, tak to nebude v poriadku. Je predsa normálne, že spoločnosť ochraňuje slabších (mala by), ktorí sa nevedia brániť. Napríklad dôchodcovia vs. “šmejdi”, spotrebitelia vs. úžernícke pôžičky a podobne.

Poškodzovanie veriteľa - § 239 Trestného zákona
Toto je veľmi zaujímavý paragraf, čítajte pozorne.

(1) Kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že
a) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku,
b) zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme,
c) predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo
d) predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik,
potrestá sa ...

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie veriteľa inej osoby tým, že
a) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni čo i len časť majetku dlžníka, alebo
b) na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo alebo pohľadávku...

Takže, okrem iného:
- Machinácie so svojím majetkom - to je jasné
- Machinácie s majetkom dlžníka - to je jasné
- Predstieranie záväzku - napríklad váš dlžník si dohodne fiktívne dlhy voči spriaznenej firme a potom ide do reštrukturalizácie, kde ho táto spriaznená firma "podrží".
- Predstieranie neexistujúceho práva - niekto si vymyslí fiktívnu pohľadávku voči veriteľovi a túto si započíta. Nemám tým na mysli zmluvné pokuty, ale fiktívne ničím nepodložené (možno aj sporné) pohľadávky. Vopred naplánované účtovanie zmluvných pokút za účelom nezaplatenia podľa mňa patrí do kategórie podvodu.

Sprenevera - § 213 Trestného zákona

... prisvojí si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu…

Tak ako ju poznáme z našej praxe - obchodný partner odkúpi od svojho dodávateľa tovar, za ktorý bezdôvodne nezaplatí. Ak je k tovaru dohodnutá výhrada vlastníctva (musí byť písomná dohoda a nestačí len veta vo faktúre), tak naozaj platí, že takýto obchodný partner má niečo, čo mu nepatrí.

Vo vzťahu k sprenevere sa väčšinou neakceptuje, že dlžník tovar iba predal, resp. scudzil (a napr. nedostal zaplatené), ale musí byť aj speňažený a peniaze si dlžník nechal.

Kompetentní sa principiálne ustálili aspoň na tom právnom názore, že po predaji alebo inej obchodnej realizácii tovaru prechádza vlastnícke právo predávajúceho na peniaze (utŕžené a za tento tovar) a kupujúci s nimi nesmie nakladať v rozpore s účelom zverenia (účel zverenia - zaplatiť predávajúcemu).

Zvýhodňovanie veriteľa - § 240 Trestného zákona

... dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa…

Musia byť splnené dve podmienky:
1. nemá dosť na to, aby plnil všetkým veriteľom
2. zvýhodňuje jedného (niektorých) oproti ostatným.

Je to úpadkový delikt a keď je subjekt v úpadku, musí svoje dlhy plniť veriteľom pomerne a rovnomerne. Zvýhodňovanie spočíva nielen v tom, že jednému platí a druhému nie, ale aj v tom, že hociakým iným spôsobom postaví (min.) jedného veriteľa oproti ostatným. Napríklad dlžník dodatočne spraví z blízkej osoby záložného veriteľa tesne pred reštrukturalizáciou. Zabezpečení veritelia bývajú s výsledkom reštrukturalizácie celkom spokojní, ostatní dostanú h….. To je to zvýhodnenie jedného oproti ostatným.

Ešte jedna paradoxná situácia - keď má dosť na to, aby plnil všetkým veriteľom, nedopustil sa trestného činu. To by ste sa divili, koľko mávali dlžníci peňazí v pokladni. Na účte takmer nič a v pokladni (akože) pokojne aj milióny. Pritom by stačilo dlžníka vyzvať, nech tie milióny fyzicky ukáže a už by sme sa dostali k ďalšiemu paragrafu - § 259 Trestného zákona - skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

Prečo stále tie paragrafy, keď je jasné, že keď mi niekto zlomyseľne nezaplatil, tak je podvodník? Nuž preto, lebo len to je tretný čin, čo je zákonom vymedzené ako trestný čin. A keď je niečo trestný čin, tak za to možno páchateľa potrestať a poškodenému poskytnúť primeranú náhradu. Inak nie. To sú pravidlá hry a bol by som rád, keby aspoň takto fungovali.

Táto téma je tak rozsiahla, že ani náhodou ju nepovažujem za uzavretú. Nedá sa naraz vyčerpať. Dalo by sa hovoriť o viac paragrafoch a tiež uviesť viac príkladov na vyššie uvedené paragrafy. Ale na vecnú diskusiu by to mohlo stačiť...

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

Ľubomír Haviernik

Ľubomír Haviernik
  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 3094
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

pracujem v spoločnosti DAVAR, ktorá sa venuje pohľadávkam.

Ľubomír Haviernik

Ľubomír Haviernik
  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 3094
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

pracujem v spoločnosti DAVAR, ktorá sa venuje pohľadávkam.

Kalendár sa načítava...