Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ľubica Navrátilová

Vdovské dôchodky- od extrému k extrému

12.08.2015 | Ľubica Navrátilová

Na ministra práce sociálnych veci a rodiny sa dá spoľahnúť. Čo novela, to problém.

  • Tlačiť
  • 3

Ak dáme bokom predvolebný politický kontext novely zákona 461/2003 o sociálnom poistení je možné konštatovať, že ide zmysluplnú tému novely, ktorou sa o. i. mienia riešiť problémy s diskrimináciou vdov, ktorým zomrel manžel pred rokom 2003 . Nie že by predchádzajúce vlády, vrátene predchádzajúcej Ficovej, o tomto probléme nevedeli. Vždy sa odložil bokom, lebo ide o veľkú záťaž na rozpočet Sociálnej poisťovne, ale zdá sa, že nastala doba veľkorysosti napriek zväčšujúcej sa diere vo fondoch Sociálnej poisťovne. 

Najväčšou diskrimináciou žien, ktorým bol vdovský dôchodok priznaný pred rokom 2004, je odlišné doživotné poskytovanie vdovských dôchodkov po dovŕšení dôchodkového veku oproti ženám, ktoré ovdoveli po roku 2003. Kým ženy ovdovelé po roku 2003 majú nárok na výplatu vdovského dôchodku vždy po dovŕšení dôchodkového veku, u žien, ktoré ovdoveli pred rokom 2004, to tak nie je. Najhoršie sú na tom ženy, ktoré sa stali vdovami v mladom veku, niesli bremeno starostlivosti o osirelé deti na svojich ramenách a  po dovŕšení dôchodkového veku často zostávajú bez nároku na vdovský dôchodok, čo má ďaleko od sociálnej spravodlivosti. 

Náprava je z vecného hľadiska namieste.

Ide len o to, aby sa odstránením jednej skrivodlivosti nevyrobili iné a pretože v sociálnom poistení tuším niet jednoduchej záležitosti zaslúži si aj táto novela previerku tak povediac pod lupou.

Účelová funkcia novely je jasná, cit: dôvodovú správu:

"... má za cieľ odstrániť rozdiely v právnej úprave opätovného vzniku trvalého nároku na výplatu vdovského dôchodku vdov, ktoré ovdoveli do 31. decembra 2003, v porovnaní s vdovami, ktoré ovdoveli po tomto dni......" 

Nielen že sa takto definovaný cieľ novelou nenaplnil, ale novela zavádza do poskytovania vdovských dôchodkov nebývalé zmätky a neviem sa zbaviť dojmu, že novela je šitá na mieru niektorých ministerských úradníčiek alebo ministrových známych. Diskrepancie v ďalšom poskytovaní vdovských dôchodkov nadobudnú schválením novely kurióznu dimenziu v rámci ktorej sa sociálna spravodlivosť mení na sociálny cirkus. Prečo?

 V zásade platí, že väčšine dnešných vdov mohol vzniknúť nárok na vdovský dôchodok podľa dvoch právnych noriem a to podľa zákona

  • 100/1988 o sociálnom zabezpečení, ktorého účinnosť skončila 31.12.2003
  • 461/2003 o sociálnom poistení, ktorého účinnosť vznikla od 1.1.2004

Tieto zákona majú odlišné podmienky vzniku a zániku nároku na vdovský dôchodok a podmienok nároku na výplatu vdovského dôchodku. To, že dnes žijú vdovy s vekom nad 80rokov, ktorým nárok vdovský dôchodok vznikol podľa ešte staršieho zákona 121/1975 ešte viac komplikuje situáciu, ale porovnanie týchto vdovských dôchodkov s navrhovaným stavom je už nad možnosti tohto príspevku. 

V oboch zákonoch je vdovský dôchodok vyplácaný po dobu jedného roka od smrti manžela. Po tomto období sú už podmienky ďalšieho vyplácania odlišné. 

Podľa zákona 100/1988 ak vdova nesplní podmienky na ďalšie vyplácanie vdovského dôchodku po uplynutí dvoch rokov od poslednej výplaty vdovského dôchodku( zániku nároku) potom nárok na vdovský dôchodok zanikne navždy (časové obmedzenie splnenia podmienok nároku na vyplácanie vdovského dôchodku). 

Podľa zákona 461/2003 nárok na vdovský dôchodok nesplnením podmienok na ďalšie vyplácanie vdovského dôchodku nezaniká. Vždy, keď vdova splní podmienky stanovené zákonom ( bez obmedzenia času) nárok na výplatu vdovského dôchodku sa obnoví.

Preto autor novely zákona 461/2003 navrhuje dve zásadné veci a to

  • zrušenie zániku nároku pri nesplnení podmienok ďalšieho vyplácania vdovského dôchodku priznaného podľa zákona 100/1988
  • odstránenie časového obmedzenia na splnenie podmienok ďalšieho vyplácania vdovského dôchodku v rovnakom zákone.

Porovnajme teraz podmienky ďalšieho vyplácania vdovského dôchodku. Nárok na ďalšie vyplácanie vdovského dôchodku trvá, ak vdova spĺňa aspoň jednu z nasledujúcich podmienok:

Zákon 100/1988

  • a) je invalidná,
  • b) stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa,
  • c) vychovala aspoň tri deti,
  • d) dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti,
  • e) dosiahla vek 50 rokov alebo
  • f) dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie .......

 Zákon 461/2003

  • a) sa stará o nezaopatrené dieťa,
  • b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo
  • c) vychovala aspoň tri deti,
  • d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,
  • e) dovŕšila dôchodkový vek. 

Na niekoľký príkladoch uvediem, čo sa stane, ak bude prijatá navrhovaná novela

 Podmienka invalidity 

  1. Platný právny stav

V platnom právnom stave ak invalidná žena ovdovela pred rokom 2004 potom sa jej vdovský dôchodok vypláca dovtedy, pokiaľ invalidita trvá. Rovnako sa posudzuje nárok na ďalšie vyplácanie vdovského dôchodku v prípade, ak invalidita vznikne do dvoch rokov od poslednej výplaty vdovského dôchodku.

Ak ale nastane invalidita po viac ako dvoch rokoch od poslednej výplaty vdovského dôchodku, nárok na ďalšie vyplácania vdovského dôchodku z dôvodu invalidity už nikdy nevznikne.

Ak sa žena stala vdovou po roku 2003, potom platí, že počas trvania invalidity má nárok na ďalšie vyplácanie vdovského dôchodku a zaniká ak miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť klesne pod 70%. Nárok na výplatu vdovského dôchodku sa obnoví vždy ak sa vdova opätovne stane invalidnou s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%.

V platnom právnom stave sú zvýhodnené ženy, ktoré ovdoveli po roku 2003.

Príklad:

Bezdetná pani Anka sa stala vdovou v decembri roku 2000 vo veku 30 rokov. Do konca novembra 2001 mala nárok na vdovský dôchodok. Po ročnom vyplácaní vdovského dôchodku jej podľa zákona 100/1988 o sociálnom zabezpečení nárok na dôchodok zanikol pretože nespĺňala ani jednu z podmienok  nároku na ďalšie vyplácanie vdovského dôchodku a to ani do dvoch rokov po skončení ročného vyplácania vdovského dôchodku. Pani Anka sa stala invalidná v roku 2010. Z vyššie uvedených dôvodov jej nárok na vdovský dôchodok už nevznikne.

Bezdetná pani Betka sa stala vdovou v roku 2004 vo veku 34 rokov. Stane sa invalidnou v roku 2010 a vznikne jej nárok na vdovský dôchodok, ktorý jej bude vyplácaný počas trvania invalidity.

Ženy, ktoré ovdoveli po roku 2003 sú zvýhodnený voči ženám, ktoré ovdoveli pred rokom 2003. 

2. Navrhovaný stav

Sociálna poisťovňa bude zisťovať, či pani Anka v súčasnosti spĺňa podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku podľa zákona 100/1988 bez časového obmedzenia. Pretože je invalidná, spĺňa podmienku a) z vyššie uvedeného zoznamu podmienok (ostatné nespĺňa) a od 1.1.2016 jej bude vyplácaný vdovský dôchodok. Tento dôchodok s jej bude vyplácať po dobu trvania invalidity. Pani Anka aj pani Betka budú mať počas trvania invalidity rovnaké podmienky nároku na ďalšie vyplácanie vdovského dôchodku a zdanlivo je všetko v poriadku. Ale nie je.

Pozrime sa, čo sa stane, ak sa zníži miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť pod 70%. Obom ženám zanikne nárok na vdovský dôchodok dovtedy, kým nesplnia vekovú podmienku nároku na vdovský dôchodok. Pani Anke vznikne nárok na ďalšie poskytovanie vdovského dôchodku od dovŕšenia 50.rokov, pani Betke od dovŕšenia 62 rokov. Pani Anka bude mať vdovský dôchodok vyplácaný o 12 rokov dlhšie ako pani Betka. Navrhovaný stav je v takomto prípade výhodnejší pre ženy, ktoré ovdoveli pred rokom 2003.

 Podmienka starostlivosti o nezaopatrené dieťa.

Obidva zákony považujú za nezaopatrené dieťa len dieťa zomrelého manžela, alebo dieťa ktoré bolo v manželstve vychovávané ako dieťa jedného z manželov alebo dieťa vychovávané v náhradnej rodinnej starostlivosti jedného z manželov počas trvania manželstva. Pokiaľ sa vdova stará o nezaopatrené dieťa, alebo sa začne starať o nezaopatrené dieťa má nárok na vdovský dôchodok. V tomto prípade sa nárok na ďalšie vyplácanie vdovského dôchodku priznaného pred a po roku 2003 posudzuje rovnako; v tejto časti nárokov novela nič nemení na platnom právnom stave.

Problém vznikne, ak sa deti stanú zaopatrenými. Potom ak

 1. vdova vychovala jedno dieťa, tak sa jej podľa navrhovanej novely výplata vdovského dôchodku obnoví vo veku

  • 50 rokov ak jej nárok na vdovský dôchodok vznikol pred rokom 2004
  • v dôchodkovom veku ( spravidla veku 62 rokov) ak nárok na vdovský dôchodok vznikol po roku 2003

2.  vdova vychovala dve deti, potom sa výplata vdovského dôchodku obnoví

  • vo veku 45 rokov ak jej nárok na vdovský dôchodok vznikol pred rokom 2004
  • vo veku 52 rokov ak nárok na vdovský dôchodok vznikol po roku 2003

V rovnakom veku môže mať žena, ktorá ovdovela pred rokom 2004, vyplácaný vdovský dôchodok o 12 resp.7 rokov dlhšie ako žena ovdovelá po roku 2003.

 Podmienka vychovania troch detí 

  1. Platný právny stav

Obidva zákony určujú, že nárok na výplatu vdovského dôchodku trvá doživotne, ak vdova vychovala aspoň tri deti. Kým zákon 100/1988 explicitne uvádza, že dieťaťom sa rozumie dieťa, ktoré bolo v rodine vychovávané biologickými rodičmi, osvojené deti alebo deti, ktoré boli prevzaté aspoň jedným z manželom do náhradnej rodinnej starostlivosti počas trvania manželstva, zákon 461/2003 takúto podmienku nemá.

Príklad:

Pani Eva ovdovela v roku 2003 vo veku 30 rokov a mala dve nezaopatrené deti (dnes má 42 rokov). Dve deti z manželstva sa stali zaopatrenými v roku 2013, kedy jej nárok na vdovský dôchodok zanikol. Pani Eva mala po dvoch rokoch smrti manžela s iným mužom ešte jedno dieťa, ale toto dieťa nebolo vo vzťahu k nároku na vdovský dôchodok posudzované ako nezaopatrené dieťa. Pretože pri dvoch vychovaných deťoch od zomretého manžela by nárok na ďalšiu výplatu vdovského dôchodku vznikol podľa zákona 100/1988 vtedy, ak by dovŕšila 45 rokov najneskôr do roku 2015, čo sa nestalo. Zanikol je nielen nárok na výplatu vdovského dôchodku ale aj nárok na vdovský dôchodok a vdovský dôchodok by jej už nevznikol.

Pani Etela, ktorá mala s manželom dve deti ovdovela v roku 2004 vo veku 31 rokov a po smrti manžela mala tiež jedno nemanželské dieťa. V roku 2020 budú jej všetky tri deti zaopatrené. Z dôvodu vychovania troch detí jej vznikne nárok na výplatu vdovského dôchodku najskôr od roku 2020.( za deti sú považované všetky zaopatrené deti bez ohľadu na ich otca).V tomto prípade sú znevýhodňované ženy, ktoré ovdoveli pred rokom 2003.

 2. Navrhovaný stav

Posúdi sa, či pani Eva spĺňa v súčasnosti podmienky nároku na vdovský dôchodok a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku podľa zákona 100/1988 posudzované bez časových obmedzení . Má síce tri deti, ale zákon 100/1988 považoval za dieťa len deti zomrelého manžela, takže pani Eva nespĺňa podmienku vychovania troch detí a nárok jej z dôvodu vychovania troch detí nevznikne. Nárok na vdovský dôchodok sa jej obnoví od roku 2018,kedy dovŕši 45 rokov. Pani Etele vznikne nárok na vdovský dôchodok o dva roky neskôr a konštatujem, že prijatím novely budú znevýhodnené ženy ktoré ovdoveli po roku 2003.

 Podmienka dovŕšenia vekovej hranice

Toto je najhoršie novelizovaná časť zákona.

Podľa zákona 100/1988 nárok na ďalšie vyplácanie vdovského dôchodku trvá, ak vdova dovŕšila 50 rokov alebo sa tak stane najneskôr do dvoch rokov od posledného zániku nároku na vdovský dôchodok. Pretože časové obmedzenie posudzovania splnenia podmienok na ďalšie vyplácanie vdovských dôchodkov sa ruší, tak všetkým vdovám, ktorých manžel zomrel pred rokom 2004 sa bude vyplácať vdovský dôchodok od dovŕšenia 50 rokov, ale najskôr od 1.1.2016. Vdovám ,ktoré ovdoveli po roku 2003 a sú bezdetné, alebo vychovali jedno dieťa, takýto nárok môže vzniknúť až v dôchodkovom veku 62 rokov.

 Záver:

Extrém navrhovaného riešenia je v tom, že ak je v platnom právnom stave v mnohých prípadoch v extrémnej nevýhode žena, ktorá sa stala vdovou pred rokom 2004, podľa navrhovaného stavu bude v mnohých prípadoch v extrémnej nevýhode žena, ktorá ovdovela po roku 2003, hoci v dňoch úmrtí manželov môže byť rozdiel len jeden deň. To nie je žiadne odstráňovanie rozdielov v právnej úprave opätovného vzniku trvalého nároku na výplatu vdovského dôchodku vdov ako to vyžaduje účel novely.

 Ak by si niekto dal za cieľ putovanie na západ a vybral sa na východ dostal by nelichotivé pomenovanie. Rovnako nelichotivé pomenovanie si zaslúži osoba, ktorá chce vyrovnať rozdiely a riešenie nájde  ich v zámene znevýhodňovaných osôb, čo je stav zodpovedajúci navrhovanej novele zákona o sociálnom poistení. Nechám na fantáziu čitateľov, aby našli najvhodnejšie pomenovanie navrhovaného stavu, lebo ja som sa ocitla v slovníku neslušných slov.

  • Tlačiť
  • 3

Ľubica Navrátilová

Ľubica Navrátilová
  • Počet článkov: 64
  • Priemerná čítanosť: 3671
  • Priemerná diskutovanosť: 24
  • RSS blogu

O blogu

Rozum je to najdôležitejšie, čo máme, a jeho nepoužívanie považujem za hriech. Venujem sa téme dôchodkov a zisťujem, že pred používaním rozumu tu prevládajú v ostatnom čase emócie, zneužívanie pojmu solidarita a podceňovanie práce demografov. Mojim hlbokým presvedčením je, že v sociálnej politike nemožno povyšovať solidaritu nad spravodlivosť a spravodlivosť bez solidarity nie je žiadna spravodlivosť. To dvakrát platí pre medzigeneračnú solidaritu a spravodlivé rozdeľovanie zdrojov medzi generáciu predproduktívnu, produktívnu a poproduktívnu. Budem písať o tomto probléme z pohľadu staršieho človeka, ktorý má záujem na medzigeneračmej diskusii o súčasných a budúcich problémoch zabezpečenia príjmov v starobe.

Ľubica Navrátilová

Ľubica Navrátilová
  • Počet článkov: 64
  • Priemerná čítanosť: 3671
  • Priemerná diskutovanosť: 24
  • RSS blogu

O blogu

Rozum je to najdôležitejšie, čo máme, a jeho nepoužívanie považujem za hriech. Venujem sa téme dôchodkov a zisťujem, že pred používaním rozumu tu prevládajú v ostatnom čase emócie, zneužívanie pojmu solidarita a podceňovanie práce demografov. Mojim hlbokým presvedčením je, že v sociálnej politike nemožno povyšovať solidaritu nad spravodlivosť a spravodlivosť bez solidarity nie je žiadna spravodlivosť. To dvakrát platí pre medzigeneračnú solidaritu a spravodlivé rozdeľovanie zdrojov medzi generáciu predproduktívnu, produktívnu a poproduktívnu. Budem písať o tomto probléme z pohľadu staršieho človeka, ktorý má záujem na medzigeneračmej diskusii o súčasných a budúcich problémoch zabezpečenia príjmov v starobe.

Kalendár sa načítava...