Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ľubica Navrátilová

Ďalší zbabraný minimálny dôchodok

24.01.2015 | Ľubica Navrátilová

Minister Richter ma opäť sklamal. Návrh minimálneho dôchodku je extrémne zlý.

  • Tlačiť
  • 102

Ak v štáte existuje garancia minimálneho sociálneho zabezpečenia pre prípad hmotnej núdze v starobe, tak zavedenie minimálneho starobného dôchodku má zmysel z viacerých dôvodov.

V systémoch dôchodkového poistenia, ktoré sú súčasťou sociálneho poistenia, je prvým dôvodom celkom prirodzená solidarita s osobami, ktoré dlhodobo vykonávali práce s nízkym príjmom a proporcionalita medzi vkladmi do systému a poistným plnením generuje z nízkych vymeriavacích základov  veľmi nízke starobné dôchodky.

Druhým je záujem spoločnosti o vyňatie dôchodcov s nízkym dôchodkom zo systému pomoci v hmotnej núdzi, ktorý nie je dôstojným inštitútom na zabezpečenie minimálneho príjmu v starobe.

A  tretím, nie nezanedbateľný záujmom, je zníženie administratívnej náročnosti zabezpečovania minimálneho príjmu v starobe cez územné orgány štátnej správy na úseku sociálnych vecí.

Prv než sa začne viesť akákoľvek diskusia o navrhnutom minimálnom dôchodku, je potrebné ozrejmiť si, o aký dôchodok vlastne ide, prijať nejakú definíciu minimálneho starobného dôchodku a začať rozlišovať pojem minimálneho dôchodkového príjmu od minimálneho starobného dôchodku.

Minimálny starobný dôchodok je možno definovať ako dolnú hranicu starobného dôchodku na ktorý vzniká poistencovi nárok po splnení nároku na starobný dôchodok a po splnení ďalších podmienok, ktorými sú zvyčajne počet rokov dôchodkového poistenia, nejaký ukazovateľ zaplateného poistného (napr. osobné mzdové body), alebo počet rokov trvalého pobytu v krajine, prípadne existencia štátneho občianstva v krajine, v ktorej je minimálny dôchodok poskytovaný.

Slovenský starobný dôchodok je individuálna poistná dávka, ktorej suma sa priznáva v súlade s podmienkami vzniku nároku na starobný dôchodok obsiahnutými v zákone 461/2003 o sociálnom poistení. Ako poistná dávky nie je samozrejme nárok na starobný dôchodok viazaný na iné dôchodkové, najmä pozostalostné dávky, závisí len od dosiahnutia najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia a dovŕšenia dôchodkového veku. Ide o doživotnú poistnú dávku, ktorú možno znížiť, zvýšiť alebo odňať len v súlade so zákonom 461/2003 o sociálnom poistení (ďalej len zákon).

I. Platný právny stav

Aj v platnom právnom stave je za istých podmienok poistencom garantovaný minimálny dôchodkový príjem ale nie minimálny starobný dôchodok. Má však niekoľko nedostatkov

a) Platný právny stav negarantuje individuálny minimálny dôchodkový príjem

V platnom právnom stave je hmotné zabezpečenie dôchodcov v hmotnej núdzi riešené z dvoch zdrojov, a to z dôchodkových príjmov  financovaných zo systémov dôchodkového zabezpečenia a  z pomoci v hmotnej núdzi financovanej zo štátneho rozpočtu. Ak niektorý občan v dôchodkovom veku nemá nárok na dôchodok, je jeho hmotné zabezpečenie v starobe riešené výlučne v systéme pomoci v hmotnej núdzi.

Podstatnou črtou pomoci v hmotnej núdzi je posudzovanie hmotnej núdze v okruhu spoločne posudzovaných osôb (spoločne posudzovaného príjmu domácnosti) a teda pre nárok na pomoc v hmotnej núdzi nie je rozhodujúca individuálna hmotná núdza. Individuálny príjem pod hranicou životného minima nie je dostatočným dôvodom na pomoc v hmotnej núdzi, v hmotnej núdzi musí byť celá domácnosť.

Pomoc v hmotnej núdzi je v dôchodkovom veku konštruovaná ako štátna sociálna dávka, ktorá obsahuje aj zásluhovosť, meranú celkovým počtom rokov dôchodkového poistenia. Spôsob zabezpečenia zásluhovosti je vedený cez redukciu sumy posudzovaného príjmu zo starobného dôchodku v závislosti od celkového počtu rokov dôchodkového poistenia.

Napríklad nech traja dôchodcovia, Adam, Axel, Abrahám a Alfons, žijúci samostatne v domácnosti, získali dôchodok 200 eur z počtu rokov dôchodkového poistenia 15,20,26 a 30 rokov. Maximálna suma pomoci v hmotnej núdzi je v súčasnosti diferencovaná takto:

V SR systém pomoci v hmotnej núdzi je nastavený tak, že z dôchodku sa do posudzovaného príjmu vždy nezahrnie 25% zo starobného dôchodku a za každý ďalší rok dôchodkového poistenia nad 25 rokov sa odpočítateľná časť starobného dôchodku zvýši o jedno percento.

Významným nedostatkom súčasného zabezpečenia minimálneho dôchodkového príjmu dôchodcov je skutočnosť, že  ak poberateľ starobného dôchodku žije v spoločnom byte alebo dome, v ktorom sa nachádzajú aj iné domácnosti v hmotnej núdzi, tak sa poskytuje iba jeden príspevok na bývanie. Tak môže stať, že pomoc v hmotnej núdzi sa pre dôchodcov  redukuje o  55,8 eur. Dá sa konštatovať, že  súčasný  minimálny dôchodkový príjem je závislý nielen od spôsobu bývania (individuálne alebo s inou domácnosťou), ale aj od príjmu spolubývajúcich a to je zvláštny prístup k dôchodcom.

Nie vždy to tak bolo. V roku 2006 ministerka Radičová zakomponovala do zákona o pomoci v hmotnej núdzi ustanovenie, podľa ktorého sa starobným dôchodcom priznával nárok na príspevok na bývania bez  ohľadu na ďalšie osoby, žijúce s dôchodcom v spoločnom byte alebo dome. Žiaľ, pravdepodobne z úsporných dôvodov sa v roku 2014 poskytovanie príspevku obmedzilo a tým aj zanikla garancia minimálneho dôchodkového pre domácnosti dôchodcov.

b) Administrácia minimálneho dôchodkového príjmu je drahá

Problematický miestom súčasného nastavenia minimálneho dôchodkového príjmu je jeho závislosť na výške životného minima a na valorizácii dôchodkov.

Úpravou sumy životného minima a valorizáciou dôchodkov vzniká pre príslušný správny orgán povinnosť prepočítať nároky na pomoc v hmotnej núdzi všetkým dôchodcom, ktorým bola takáto pomoc poskytovaná. Administrácia minimálneho dôchodkového príjmu je náročná a pokiaľ sa týka osôb po dovŕšení dôchodkového veku zbytočne odčerpáva kapacity štátnej správy.

Naviac, v etickej rovine by poistenci v dôchodkovom veku, ktorí splnia podmienky nároku na starobný dôchodok a ktorí dostatočne dlhú dobu platili poistné alebo bolo za nich platené poistné, mali mať nárok aspoň na taký garantovaný príjem, ktorý by ich vymanil z hmotnej núdze (napr. na úrovni nejakého násobku životného minima) bez toho, aby bol ich príjem posudzovaný s ostatnými členmi domácnosti. Zmena v nastavení prvého piliéra by mala teda viesť k tomu, aby starobných dôchodcov, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, bolo čo najmenej.

II. Návrh minimálneho dôchodku podľa novely zákona o sociálnom poistení.

Tak ako čítam rôzne príspevky k vládnemu návrhu minimálneho dôchodku nadobúdam presvedčenie, že väčšina diskutujúcich hovorí o minimálnom starobnom dôchodku. Prvé, na čo chcem upozorniť, že návrh neobsahuje ani zmienku o minimálnom starobnom dôchodku ako o individuálne posudzovanej doživotnej dávke. Ide o divnú konštrukciu  „minimálneho dôchodku“, ktorý je definovaný bez toho, aby bolo vymedzené , čo je to„dôchodok v medziach zákona o sociálnom poistení. Teda návrh obsahuje vymedzenie minima niečoho, čo nevieme, čo je. Zákon o sociálnom poistení pozná starobný, predčasný starobný, vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok, ale dôchodok bez adjektíva nepozná. Táto konštrukcia by možno obstála v prípade, ak by išlo o minimum vzťahujúce sa na všetky druhy dôchodkov. Ak niekto tvrdí, že vláda zavádza minimálny dôchodok, tak sa strašne mýli,  dávka „dôchodok“ neexistuje a preto nemôže byť  vyplácaná nielen v minimálnej ani v žiadnej inej sume.

Som zvedavá, ako sa s týmto problémom  vysporiada Legislatívna rada vlády SR, lebo ide o nielen  právny, ale aj o logický nonsens. Vymyslieť tak komplikovane doplatok k starobnému dôchodku to muselo dať zabrať...Programové vyhlásenie vlády obsahuje záväzok vlády zaviesť minimálny dôchodok, ale nič také sa nedeje, minimálny dôchodok nie je dávkou dôchodkového poistenia, ide o nejaký limit, do ktorého možno dočasne zvýšiť starobný dôchodok.

Za podmienok vymedzených v novele sa starobný dôchodok  zvýši na sumu minimálneho dôchodku. Ide o dočasné zvýšenie, ktoré je na rozdiel od valorizácie dôchodkov vyplácané len dovtedy, kým sú splnené podmienky nároku na zvýšenie starobného dôchodku.

Aby bolo od začiatku zrejmé o čo ide, ide o minimálny dôchodkový príjem, ktorý sa skladá z priznaného a valorizovaného starobného dôchodku a „príplatku“ financovaného zo štátneho rozpočtu, ktorý má dočasný charakter. To je obdoba terajšieho minimálneho starobnému príjmu, len sa mení  právnická  osoba povinná na jeho vyplácanie, menia sa podmienky nároku na jeho získanie a čiastočne sa odpútava väzba minimálneho dôchodkového príjmu od okruhu spoločne posudzovaných osôb.

Ale dočasný charakter tohto príjmu ostáva v oboch systémoch zachovaný a čo je horšie, ostáva aj závislosť jeho výšky na iných dôchodkových dávkach  poistenca. Aj zdroj financovania stáva rovnaký, priznaný starobný dôchodok vypláca Sociálna poisťovňa, zvýšenie na minimálnu úroveň financuje štátny rozpočet. Starobný dôchodok zvýšený na úroveň minimálneho dôchodku stráca charakter doživotnej poistnej dávky a čiastočne získava charakter štátnej sociálnej dávky. Ani ryba, ani rak.

Nuž a  administrácia minimálneho dôchodkového príjmu dôchodcov sa vôbec neznižuje, naopak, náklady na administráciu vzrastú, pretože na obsluhu minimálneho dôchodkového príjmu bude štátny rozpočet vyčleňovať pre Sociálnu poisťovňu osobitný príspevok a mzdy v Sociálnej poisťovni sú o dosť vyššie ako mzdy v štátnej správe.

Nárok na zvýšenie starobného dôchodku na minimálny dôchodok je podmienený splnením nasledujúcich požiadaviek:

- Minimum 30 rokov dôchodkového poistenia v kvalifikovanom období( treba rozlišovať toto obdobie od celkového obdobia dôchodkového poistenia)
- Suma minimálneho dôchodku je vyššia  ako úhrn všetkých dôchodkových príjmov poistenca, vrátane pozostalostných dôchodkov
- Do počtu rokov dôchodkového poistenia  sa v období rokov počínajúc rokom 1994 do roku, v ktorom dôchodca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona 461/2003 alebo do roka v ktorom bol poistencovi priznaný starobný dôchodok podľa zákona 100/1988 Zb. a zahrnú len tie roky, v ktorých poistenec získal osobný mzdový bod najmenej vo výške 0,241  
 
1.  Spravodlivosť „minimálneho dôchodku“  
 
Minimálny dôchodok je určený sadzbou 136% zo životného minima platného k 1.1. bežného roka a v roku 2015 ide o sumu 269,41 eur. Uvedená sadzba sa zvyšuje o dve percentá za každý rok dôchodkového poistenia nad 30 rokov a o tri percentá za každý rok nad 39 rokov.



a) Ošetrenie prechodových rokov

„Neznášam skoky pri prechodových stavoch“, výrok Ivety Radičovej k téme podmieňovania nárokov na nejaký osobitný sociálny benefit ( už si ani nepamätám na súvislosti)  istou  hodnotou nárokového kritéria. Vraciam sa k tomuto výroku preto, lebo vyjadruje logickú požiadavku, aby časť poistencov nebola bez zrozumiteľného dôvodu zvýhodňovaná na úkor iných poistencov neadekvátnou výškou dávok. V našom prípade ide o to, aby hranica, od ktorej je priznávané zvýšenie starobného dôchodku na „minimálny  dôchodok“, neviedla k ničím neopodstatneným ziskom  z dôchodkového poistenia voči  osobám s hodnotami testovacieho kritéria  tesne pod touto hranicou.

Tak sa pozrime ako túto požiadavku spĺňa vládny návrh.
Majme 5 samostatne posudzovaných poistencov, ktorí pracovali získali v kvalifikovanom období 28,29 a 30 rokov  dôchodkového poistenia z rôznych vymeriavacích základov. Pri počte rokov 28 a 29 nemajú nárok na minimálny dôchodok, ale môžu  mať nárok na pomoc v hmotnej núdzi.



Príklad vychádza z predpokladu dosiahnutia POMB v uvedenej hladine, to ale nič nemení na úvahe o benefitoch osôb, ktorých príjmy sa každoročne pohybovali na úrovni zvolených POMB. Zvýšenie obdobia dôchodkového poistenia z 29 na 30 rokov prinesie poistencovi Benjamínovi zvýšenie dôchodkových príjmov o 25,2% za jeden jediný rok dôchodkového poistenia. 

V plne zásluhovom systéme by Benjamínovi patril  za 30 rokov dôchodkového poistenia starobný dôchodok vo výške 77,3 eur, vplyvom existujúcej solidarity sa mu prizná dôchodok vo výške 123,5 eur, systémom pomoci v hmotnej núdzi sa doplní do 217,52 eur a zavedením minimálneho dôchodku vznikne nárok na  269 eur. Teda jeho dôchodkový príjem je oproti plne zásluhovému dôchodku vyšší 3,5 násobne. Podiel solidarity na jeho dôchodku je 71% a to už je falošná solidarita. Osoba, ktorá platí poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 5 (5 násobku priemernej mzdy) platí na solidaritu cca 50% svojho poistného; na to netreba zabúdať pri predvádzanom a podobných  záchvatoch „solidarity“.

„Skok“ v prechodových počtoch rokov dôchodkového poistenia dosiahne olympijské méty. To je choré, to je strata súdnosti a bude to vyvolávať oprávnené  pocity nespravodlivosti

b) Proporcionalita solidarity a zásluhovosti vo výške minimálneho dôchodku

Dobre navrhnutý dôchodkový systém vyznáva istú proporcionalitu výšky dôchodkov v celej škále hodnôt parametrov od ktorých sú  nárok a výška  dôchodku závislé. A  to aj v prípade že sme v prostredí sociálneho poistenia, ktoré vyžaduje istú miery vnútrogeneračnej solidarity.

Absolútnym víťazom novely bude poistenec Benjamín, ktorý 30 rokov pracoval približne za polovicu minimálnej mzdy. Bude mať rovnaký dôchodok ako poistenec Belo, ktorý pracoval na plný úväzok za 80% priemernej mzdy a ktorý zaplatil najmenej 3,32 krát viac poistného ako Benjamín. Toto je facka do tváre osôb, ktoré pracovali na plné úväzky za mzdy pod úrovňou priemernej mzdy a zároveň je to facka poistnému charakteru dôchodkového poistenia a je to najmä facka do tváre osôb, ktoré poctivo pracovali za minimálnu mzdu.

Solidarita nemôže byť v dôchodkovej politike dominantným kritériom pre určovaní dôchodkov a to ani v prípade minimálneho dôchodku. O tom sa napokon  píše aj v Programovom vyhlásení vlády SR, ktoré uvádza:

„dôchodkový systém by mal byť postavený na rovnakom dôchodkovom nároku pre všetkých, aby zabezpečoval minimálne dôchodkové príjmy s vyváženou mierou solidarity a zásluhovosti“

Je evidentné, že navrhnutý minimálny dôchodok dôsledne obchádza Programové vyhlásenie Ficovej vlády. Nemyslím si, že na MPSVaR nepoznajú Programové vyhlásenie vlády a to, že išli do rizika jeho neplnenia musí mať nejaký dôvod. Zaváňa zámerom zvýhodniť nejakých blízkych z okruhu osôb, ktoré o tomto zámere rozhodovali, inak sa takýto amaterizmus nedá vysvetliť. Zdá sa, že je to nejaká obdoba „komjatického prístupu“.
 
Ak ešte zostala štipka zdravého úsudku v tejto spoločnosti, tak tento zámer odmietne ako asociálny potierajúci zásadu „pracovať sa oplatí“.
 
c) Chyby nastavenia systému zvyšovania starobného dôchodku

Solidarita medzi bohatšími a chudobnejšími v medziach rozumu je aj v poistných dôchodkových  systémoch akceptovateľný princíp. Bohatší poistenci odovzdávajú časť svojich „zásluh“ meraných nejakými ukazovateľmi  zaplateného poistného v prospech osôb s nižšími celoživotnými príjmami a teda aj nižším zaplateným poistným. Ide teda o solidaritu medzi poistencami jednej generácie, ktorá ale musí rešpektovať dve zásadné podmienky spravodlivosti:

- z rovnakých podmienok vznikajú rovnaké dávky
- z nižších vkladov do systému nemôžu vniknúť vyššie dávky ako z vyšších vkladov do systému.
 
Problém č.1: závislosť nároku na zvýšenie starobného dôchodku od pozostalostných dôchodkov

Ako uvádzajú autori novely, zvýšený starobný dôchodok ostáva starobným dôchodkom a preto podľa tohto tvrdenia ide o dávku dôchodkového poistenia, ktorá je zo svojej podstaty  individuálnou dávkou, na ktorú vzniká nárok nezávisle od iných dávok dôchodkového poistenia. Lenže v prípade zvýšeného starobného dôchodku je nárok na jeho zvýšenie podmienený limitom všetkých vyplácaných dôchodkových dávok a tak nemôže byť dávkou sociálneho poistenia. Z toho vyplýva, že buď je zvýšený starobný dôchodok starobným dôchodkom, alebo je zvýšenie špeciálna sociálna dávka a potom to treba nahlas povedať a nedávať takejto dávke honosný titul“ minimálny dôchodok“. Nárok na výplatu starobného je v prípade súbehu s inou dôchodkovou dávkou regulovaný, ale to je iný problém. Pokiaľ ale ostáva zvýšený starobný dôchodok starobným dôchodkom, potom možno regulovať len nárok na jeho výplatu a to rovnakým spôsobom ako nezvýšený starobný dôchodok.

Navrhnutým spôsobom vzniku a zániku nároku na zvýšenie starobného dôchodku bude vznikať aj takýto problém.

Dôchodca, žijúci v domácnosti s manželkou ktorá nedovŕšila dôchodkový vek a ktorá má príjem 1000 eur mesačne, bude mať nárok na „minimálny dôchodok“. Ale ak nebodaj manželka zomrie, vznikne dôchodcovi nárok na vdovecký dôchodok cca 150 eura a bum... nárok na “minimálny dôchodok“ zanikne. Ale dôchodcovi, ktorý nemá nárok na vdovský dôchodok ostáva za rovnakých podmienok nárok na zvýšenie starobného dôchodku zachovaný. Z akého etického dôvodu? Tu predsa nejde o riešenie hmotnej núdze, kde posudzovanie celkového príjmu má rozhodujúci  význam, tu ide o zvýšenie individuálneho starobného dôchodku získaného z vlastného poistenia a nie z poistenia manželky lebo manžela. Bolo by potrebné odpútať nárok na zvýšený starobný dôchodok od pozostalostných dávok, napokon pozostalostné dávky sú vyplácané z poistenia mŕtvych osôb a teda boli predplatené.

Navrhnutým spôsobom budú zvýhodnení rozvedení manželia a čo na to Aliancia za rodinu, tu by sa mala angažovať a tu ich viem aj podporiť.

Problém 2: Diskriminácia osôb, ktoré získali časť dôchodkového poistenia v socializme

Nárok na minimálny dôchodok by podľa predloženého návrhu mali získať len osoby, ktorých počet rokov dôchodkového poistenia v kvalifikovanom období dosiahne minimálne 30 rokov. Ako uvádza dôvodová správa k predloženému návrhu cieľom minimálneho dôchodku je:

„Cieľom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi“.

Dajme bokom skutočnosť, že žiaden minimálny dôchodok sa nezavádza. Priemerný počet rokov dôchodkového poistenia, z ktorých sa v súčasnosti priznávajú starobné dôchodky, je 42 rokov ( zdroj: Sociálna poisťovňa). Väčšina z počtu 42 je všetko nad 21 a  je záhadou, prečo sa podmienil nárok na minimálny dôchodok počtom rokov nad 29 dôchodkového poistenia. Do dôchodkového veku nastúpili kohorty poistencov, ktoré viac ako polovicu produktívneho veku odpracovali v socializme. Značná časť týchto osôb nebola nepripravená na zmenu trhu práce a stávali sa veľmi často nezamestnanými osobami. Mnohým z nich bude chýbať v kvalifikovanom období pár rokov  a bolo by slušné, keby sa hranica počtu rokov dôchodkového poistenia, ktorou je podmienený nárok na minimálny dôchodok, znížila aspoň na 25 rokov so súčasným znížením základnej hranice minimálneho dôchodku na 1,25 násobku životného minima. Je zaujímavé, že práve vláda Róberta Fica, ktorá máva vlhké oči pri spomienke na socializmus, ide znevýhodňovať kohorty poistencov, najviac postihnutým transformačným procesom, a to ich faktickým vylúčením z nároku na minimálny dôchodok. Zvýhodnené starobné dôchodky budú patriť osobám, ktoré mali väčšie šťastie na trhu práce.

Problém 3: závislosť nároku na zvýšený starobný dôchodok od roku vzniku nezamestnanosti

Bude sa stávať, že počet rokov rozhodujúcich na priznanie zvýšeného starobného dôchodku bude závisieť obdobia, v ktorých bol poistenec nezamestnaný.

Napríklad pán Cecil bol nezamestnaný v rokoch 1992 až 2001 a poberal dávky v hmotnej núdzi. Štát za neho platil poistné z vymeriavacieho základu nad 0,241 násobku priemernej mzdy. Tieto roky sa kvalifikujú do počtu rokov 30.  Pánu Cecilovi vznikne nárok na „minimálny dôchodok“ napriek tomu, že sám nevložil počas 10.rokov ani cent poistného.

Pán Cyril bol nezamestnaný v roku 2005 a vtedy štát neplatil za nezamestnaných poistné na dôchodkové poistenie. Pána Cyrila môže od nároku na minimálneho dôchodku oddeľovať práve jeden rok nezamestnanosti a tak paradoxne ak jeden poistenec bol nezamestnaný 10 rokov bude mať nárok na zvýšenie dôchodku a druhému, ktorý bol nezamestnaný jeden rok nárok nevznikne. To nie je kóšer.

Problém 4. Závislosť nároku na zvýšený starobný dôchodok od roku trvania práceneschopnosti

Poistenec Dušan bol dôchodkovo poistený( vrátane náhradných dôb) 30 rokov a priemer osobných mzdových bodov dosiahol v rozhodujúcom období hodnotu 0,5. V roku 2012 bol ťažko chorý a 52 týždňov bol práceneschopný. Nemal teda vymeriavací základ z dôsledku čoho sa tento rok nekvalifikuje do rokov, ktoré sú rozhodujúce  pre vznik nároku na minimálny dôchodok. ( Do celkového počtu rokov dôchodkového poistenia sa zahrnie. Nárok na minimálny dôchodok nebude mať len z dôvodu, že ťažko ochorel a v roku 2012 nemal vymeriavací základ na poistné.

Poistenec Dalibor, ktorý pracoval za rovnakých podmienok ako Dušan, ale bol rok práceneschopný v roku 2000. V tom čase bol platný zákon 100/1988 o sociálnom zabezpečení podľa ktorého bolo obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti považované za náhradnú dobu a  dnes platí, že za takúto dobu patri poistencovi osobný mzdový bod vo výške 0,3. Pánovi Daliborovi sa tento rok započíta do 30 rokov dôchodkového poistenia a preto bude mať nárok na minimálny dôchodok. To tiež asi nie je kóšer.
 
Problém 5: Vznik antisolidarity - z nižších vymeriavacích základov vyššie dôchodky

Poistenec Demeter získal celkovú dobu dôchodkového poistenia spolu s náhradnými dobami 29 rokov. V rozhodujúcom období na zisťovanie POMB medzi rokmi 1984 až 2012 získal priemerný osobný mzdový bod 0,7.V týchto rokoch bol jeden rok nezamestnaný a ten mu chýba do počtu 30 rokov v kvalifikovanom období. Nevznikne mu nárok na minimálny dôchodok.

Poistenec Dionýz získal celkovú dobu poistenia 30 rokov a vo všetkých rokoch počínajúc rokom 1984 až do roku  2012 platil poistné z vymeriavacieho základu pod úrovňou minimálnej mzdy, napríklad z 0,241 násobku priemernej mzdy. Vznikne mu nárok na minimálny dôchodok.  Poistenec Dalibor zaplatil 2,8 krát viac poistného ako Dionýz. Výsledkom bude, že Dionýz bude mať vyšší dôchodok o viac ako 27 eur mesačne ako Demeter! To je zavádzanie princípu „kvôli dôchodku sa neoplatí pracovať“.

Nechám na čitateľovi môjho príspevku, aby našiel vhodné pomenovanie  navrhovaného stavu, mňa napadajú slová, ktoré nie sú vhodné do odborného príspevku.

Aby sa predišlo takýmto excesom treba vymyslieť inú konštrukciu „minimálneho dôchodku“ alebo by sa mal  navrhnúť minimálny starobný dôchodok v pravom slova zmysle, inak budú nastávať  vyššie uvedené a ešte aj iné absurdné situácie. Napríklad v súvislosti s nízkou mzdou v zahraničí, ktorá sa nebude pre účely zvýšenia starobného dôchodku testovať. Určite by sa mala posilniť zásluhovosť; z hľadiska spravodlivosti sa predložený zámer nejaví ako poctivé riešenie.

Navrhnúť minimálny starobný dôchodok tak, aby to nezruinovalo zdroje Sociálnej poisťovne ani neúmerne nezaťažilo štátny rozpočet je zložitý problém  a treba mu venovať priestor vo verejnej diskusii odborníkov. Je to dôležité aj preto, aby sa dosiahla stabilita prijatého riešenia pri zmene vlád.

Navrhnuté riešenie na zavedenie akéhosi minimálneho dôchodku má  je jednoduché,  ale ako hovorí Umberto Eco: „Jednoduché riešenia na zložité problémy majú jednu vlastnosť – nebývajú to najlepšie riešenia.“ To presne platí pre preložený návrh.

3. Potenciálny legislatívny problém

Tak ako uvádzajú aj autori novely starobný dôchodok zvýšený na „minimálny dôchodok“ ostáva stále starobným dôchodkom.  

Podľa § 112 zákona pre dávky poskytované zo sociálneho poistenia platí, cit ods.1 až 3:

1) Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

(2) Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

(3) Dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

Zvýšenie starobného dôchodku na sumu “minimálneho dôchodku“ môže  Sociálna poisťovňa vykonať na základe § 112 ods.1 písm. b) z dôvodu, že poistencovi vznikol nárok na zvýšenie dôchodku podobne ako je tomu pri zvýšení dôchodku podľa §82 zákona t.j. ročnou valorizáciou.

Ale ako sa takýto starobný dôchodok zníži, ak pominú okolnosti umožňujúce zvýšenie starobného dôchodku?

Podľa § 112 ods.2 to nie je možné, lebo sa týka odňatia starobného dôchodku a nárok na starobný dôchodok nezanikol, ani sa nepriznal neprávom.
 
A podľa ods.3 to tiež nie je možné, lebo dávka sa nepriznala vo vyššej sume ako patrila v dobe rozhodnutia o zvýšení dávky. V platnom právnom stave niet legislatívneho nástroja ako zvýšený starobný dôchodok znížiť. Tu podľa mojej mienky absentuje právna úprava ods.3 tak, aby bolo možné dávku znížiť aj v prípade, že sa vypláca vo výššej sume ako patrí.

III.  Zhrnutie

Určite je pozitívom, že zvýšenie starobného dôchodku nie je podmienené príjmom okruhu spoločne posudzovaných osôb a v mnohom sa vracia do stavu z roku 2006.  Mohlo by byť prvým krokom správnym smerom nebyť nešťastného nastavenia nároku na zvýšenie tohto dôchodku a nebyť pojmového zmätku, ktorý je zavádzaný.

V prijatej filozofii zvyšovania starobného dôchodku t. j. bez zavedenia minimálneho starobného dôchodku, by sa všetkým problémom dalo predísť, ak by sa

- miesto vágneho pojmu „minimálny dôchodok“ bol zavedený pojem „príplatok k starobnému dôchodku“.
- dôsledne zmapovali dopady navrhnutého zvýšenia starobného dôchodku na jednotlivé skupiny poistencov
- odstránili anomálie so vznikom antisolidarity
- rešpektovali zásady proporcionality medzi solidaritou a zásluhovosťou
- ignorovali záujmy na zvyšovanie starobných dôchodkov osobám, ktoré pracovali za extrémne nízke mzdy (OMB=0,241)
- neignorovala situácia na trhu práce pre poistencov, na ktorých dopadla zmena trhu práce po roku 1989 najťažšie

Minimálny dôchodok je navrhnutý pre zvýhodnenie ľudí, ktorí pracovali na nízke úväzky,  ľudí, ktorí intenzívne čerpali nemocenské, získali obdobia dôchodkového poistenia bez zaplatenia poistného z náhradných dôb počas rodičovskej dovolenky ( započítava sa OMB=0,3) alebo z obdobia nezamestnanosti, v ktorých štát platil poistné, osoby, ktoré časť mzdy „poberali na ruku“ a pod. Adeptom na minimálny dôchodok je aj žena , ktorá mala veľa detí a bola dlhodobo evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a nezaplatila žiadne poistné. Toto povedie k rozčarovaniu osôb, ktoré pracovali, poctivo platili poistné a nakoniec budú na tom rovnako, ako niektoré osoby, ktoré v minulosti žili na dávkach v hmotnej núdzi.

A k tomu treba pridať, že veci sa majú nazývať pravými menami a treba jasne povedať, že žiaden minimálny dôchodok nebude zavedený, lebo nič také predložený návrh neobsahuje.

Tento návrh je jednoducho zlý a zasluhuje si prepracovanie „od gruntu“.

Čitateľa môjho príspevku, ktorý by tvrdil, že kritizujem, ale nič nenavrhujem, odkazujem na moje články z roku 2010, ktoré som pripravovala v súvislosti so zámerom vtedajšej vlády zaviesť minimálny starobný dôchodok.

Nájdete ich tu:
blog.etrend.sk/lubica-navratilova/nastrahy-minimalneho-dochodku-i-2.html

blog.etrend.sk/lubica-navratilova/nastrahy-minimalneho-dochodku-ii-2.html

blog.etrend.sk/lubica-navratilova/nastrahy-minimalneho-dochodku-iii-2.html

  • Tlačiť
  • 102

Ľubica Navrátilová

Ľubica Navrátilová
  • Počet článkov: 64
  • Priemerná čítanosť: 3683
  • Priemerná diskutovanosť: 24
  • RSS blogu

O blogu

Rozum je to najdôležitejšie, čo máme, a jeho nepoužívanie považujem za hriech. Venujem sa téme dôchodkov a zisťujem, že pred používaním rozumu tu prevládajú v ostatnom čase emócie, zneužívanie pojmu solidarita a podceňovanie práce demografov. Mojim hlbokým presvedčením je, že v sociálnej politike nemožno povyšovať solidaritu nad spravodlivosť a spravodlivosť bez solidarity nie je žiadna spravodlivosť. To dvakrát platí pre medzigeneračnú solidaritu a spravodlivé rozdeľovanie zdrojov medzi generáciu predproduktívnu, produktívnu a poproduktívnu. Budem písať o tomto probléme z pohľadu staršieho človeka, ktorý má záujem na medzigeneračmej diskusii o súčasných a budúcich problémoch zabezpečenia príjmov v starobe.

Ľubica Navrátilová

Ľubica Navrátilová
  • Počet článkov: 64
  • Priemerná čítanosť: 3683
  • Priemerná diskutovanosť: 24
  • RSS blogu

O blogu

Rozum je to najdôležitejšie, čo máme, a jeho nepoužívanie považujem za hriech. Venujem sa téme dôchodkov a zisťujem, že pred používaním rozumu tu prevládajú v ostatnom čase emócie, zneužívanie pojmu solidarita a podceňovanie práce demografov. Mojim hlbokým presvedčením je, že v sociálnej politike nemožno povyšovať solidaritu nad spravodlivosť a spravodlivosť bez solidarity nie je žiadna spravodlivosť. To dvakrát platí pre medzigeneračnú solidaritu a spravodlivé rozdeľovanie zdrojov medzi generáciu predproduktívnu, produktívnu a poproduktívnu. Budem písať o tomto probléme z pohľadu staršieho človeka, ktorý má záujem na medzigeneračmej diskusii o súčasných a budúcich problémoch zabezpečenia príjmov v starobe.

Kalendár sa načítava...