Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Žlté vesty vo Švajčiarsku. Nemožné?

24.01.2019 | Roman Kanala

Diskusia (37 reakcií)

24.01.2019 | martin33

Vynikajuci clanok.
Este pridam odkaz na jeden clanok, ktory ukazuje rovnaku pricinu problemu - vzrastajuca priepast medzi "elitami" a "zvyskom" z geografickeho hladiska:
https://www.zerohed...

25.01.2019 | Roman Kanala

Jedným z rozdielov medzi centralistickými režimami a decentralizovanou správou ako vo Švajčiarsku je vplyv a množstvo centier a pólov.

Nasledovné úvahy som z blogu vypustil, lebo by prinášal priveľa hrán a bol dlhý.

Švajčiarsko nemá pól, či hlavné mesto, ktoré by bolo umelo zadefinované zhora alebo dejinami. Švajčiarsko má jedno federálne mesto a 26 republikových hlavných miest. Federálne mesto, aby bola zachovaná kompatibilita s centralistickými režimami, má úrad prezidenta a sú tam veľvyslanectvá. Ale federál nemá vlastné územie a rozhoduje len o mene, armáde a diplomacii. Inak majú všetko v rukách kantóny.

Tým pádom vo Švajčiarsku nie je mesto a vidiek, lebo rozdiel je zotrený. Aj poslednej dedine môže mať sídlo nejaká veľká firma. Napríklad Logitech, multimiliardový business, má sídlo v malej dedinke Apples v kantóne Vaud. Tam chodí pošta do malého rodinného domu, ktorý má schránku ako garáž, alebo skoro takú veľkú. Kancelárie majú v Lausanne, v Kalifornii v Silicon Valley, v Tokiu a pridané boli v Hsinchu Taïwan, Suzhou Čína a Hong Kong. Zamestnávajú 7000 ľudí po celom svete buď vo výrobe alebo v obchodnom zastúpení. Dane platia v dedinke Apples.

Federálna daň je rovnaká v celom Švajčiarsku a je malá. Kantonálna daň pre firmy je v kantóne veľmi nízka a kanibalizuje ostatné kantóny. Federál im klepol po prstoch a museli dovyberať dane po 2 miliardách ročne pár rokov dozadu, lebo im bolo povedané, že zašli priďaleko a že to je nelojálna konkurencia. Faktom ostáva, že pred agresívnou daňovou politikou mali deficitné financie a po znížení podnikovej dane majú prebytky a z príjemcu prerozdelených financií sa stali prispievateľmi medzikantonálneho rozdelenia.

A potom je obecná daň. Tá je v Apples omnoho nižšia, ako v Lausanne, lebo tam nemajú veľa ciest, ani univerzitu, ani kryté plavárne, ani aerodróm, ani výstavný palác, ani Medzinárodný olympijský výbor a FIFA, ktoré treba strážiť a stihať im trávnik.

Podobne je to s infraštruktúrou. Kantón si môže postaviť diaľnicu, kam len chce. Ale ak chce federálny príspevok, tak to musí byť v trase, ktorá je v celonárodnom záujme. Federálny príspevok môže byť 20%, polovica, 2/3, alebo aj 90% nákladov. Ženeva dostane federálny príspevok na rozšírenie diaľničného obchvatu s tunelmi z 2+2 na 3+3 pruhy, ale nedostane na tunel pod jazerom, lebo v Berne rozhodli, že to má prevažne miestny charakter a Žiliny sa nefinancujú z federálnych peňazí. Zo ženevských peňazí sa to nedá utiahnuť, lebo stále splácame miliardové sekery z bankrotu Banque cantonale genevoise a staviame železničné a električkové trate.

Z viac-menej homogénneho teritória v 20.storočí sa vývojom vynárajú tri nosné aglomerácie: rivéra jazera Ženeva - Lausanne a priľahlé cezhraničné departementy, zlatý trojuholník Zurich - Baden - Aarau a cezhraničná aglomerácia Basel s nemeckými a francúzskymi štvrťami za hranicou. V niektorých kantónoch nie je významné centrum, ako Fribourg ostal rurálny až do diaľnice, a podobne Jura, St. Gallen a Appenzell. V Graubünden - Grisons je viac centier, ako St. Moritz pre lyžovanie, Chur a najznámejší Davos kvôli World Economic Forum. Ale diaľnicu postavili aj kantónu Jura, hoci tam dávajú líšky dobrú noc ako na Kysuciach. To bol darček ostatných Švajčiarov chudobným príbuzným a nie vydupaná predražená cesta tak, aby nikomu ostatnému neostali ani gate.

Takže vo Švajčiarsku ani ten vidiek nie je zaostalý. Každý dostane niečo z hostiny, keď sa ostatným darí. Možnosť, že by niekto bol nespokojný, je zrušená v samom zárodku. Ochrana menšín, ekonomická vzájomná pomoc, daňová konkurencia kantónov, ktoré sú suverénne štáty. Ak by EÚ bola organizovaná podľa švajčiarskeho vzoru, nebol by brexit, lebo by nikdy nevznikol dôvod.

26.01.2019 | Švajčiarsky Dunčo

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

26.01.2019 | Švajčiarsky Dunčo

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

26.01.2019 | Zlodej z Kanála

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

27.01.2019 | Zlodej z Kanála

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

27.01.2019 | Zlodej z Kanála

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

27.01.2019 | Tĺk zo Ženevy

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

27.01.2019 | Ženevský Truhlík

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

27.01.2019 | Chmulo zo Ženevy

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

27.01.2019 | Ženevský Ťuťmák

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

24.01.2019 | Švajčiarsky Puňťo

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

25.01.2019 | Švajčiarsky Puňťo

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

24.01.2019 | PeterKN

Ďakujem,opäť vynikajúci článok!

24.01.2019 | Švajčiarsky Puňťo

PeterKN=Darija=Roman Kanala= jedna a tá istá osoba. Roman, myslel si si, že na to neprídem? Je to priehľadné :)

24.01.2019 | PeterKN

Špuňťo,špuňťo,tebe sa asi rozgúlali tabletky..

25.01.2019 | chr

... a mňa si prečo vynechal? Tvoje analyticke schopnosti ešte nedosahujú takú úroveň aby sme ich brali vážne,....

25.01.2019 | LPB

Skvelý článok, ďakujem!

25.01.2019 | Pavol Čižmárik

Zrejme som bol prvy medzi diskutermi a doteraz som azda jediny, co tvrdim, ze vazba dialnic a regionalneho rozvoja nefunguje tak, ako ju prezentuju politici a mafiani, ba prave naopak. Tak sa mi javi, ze tento clanok moj nazor potvrdzuje.

Dialnice spajajuce aglomeracie zosilnuju efekt, v ktorom sa posilnuju aglomeracie a vyludnuju ruralne oblasti. Svoje skusenosti maju na Pyrenejskom poloostrove, a zjavne aj vo Francuzsku.
Bez auta sa skoncil zivot na vidieku, mesta su preplnene, drahsi benzin je horsie, ako drahsia voda alebo chlieb.

K tym obrazkom o hustote FR zeleznicnej siete treba pridat, ako v jednotlivych obdobiach vyzerala dialnicna siet. Predpokladam, ze ten suvis sa na tom preukaze.

Uz pred dvadsiatimi rokmi boli publikovane studie so zavermi, ze infrastrukturu treba budovat tak, aby pospajala co najviac relativne rovnocennych regionov do okruhov, resp. sietí, kde nebude dominantna aglomeracia, ktorej magnetizmus stiahne zivot a ekonomicku aktivitu zo sireho okolia (co je prirodzeny dosledok ekonomickych zakonitosti).
Niekdajsie tezy o spajani dialkovych cielov mali svoju logiku, ale za polstorocie vyrobili neriesitelny problem s rozmiestnenim ekonomickej aktivity medzi aglomeracie a vidiek...a tak mame v EU narastajucu priepast regionalnych rozdielov, napriek schemam dotacii od bohatych k chudobnym regionom, plus uvahy, kto na koho doplaca a preco, a co bolo skor, sliepka alebo vajce. A protesty zltych viest.

25.01.2019 | Roman Kanala

Na toto som chcel odpovedať od rána, ale odpoveď nie je jednoduchá. V skratke: nie je to tak. Diaľnica má pozitívny vplyv na hospodársky rozvoj regiónu. Na diaľnici sa dá postaviť ľubovoľný konečný počet Triblavín tak, že diaľnica prestane byť diaľnicou. Vidiek sa vyľudňuje, ale vyľudňuje sa s diaľnicou i bez diaľnice. Riešením je nemať vidiek, ale švajčiarsky vidiek, ktorý poskytuje všetok mestský komfort, je obslúžený cestami a verejnou dopravou a všade je optické vlákno na rýchly internet.

Prvou funkciou cesty je spájať ciele. Diaľnica má spájať ciele ďaleké. Preto sa stavia s parametrami, ako bez úrovňových križovatiek a bez svetelnej signalizácie. Švajčiarsko mohlo mať železnicu postavenú žilinisticky z Zurichu na Chur a Disentis, a mnohí ju tak aj chceli. Potom sa stavala po najkratšej spojnici Basel - Chiasso cez Göschenen na Airolo. Na tom mieste sa Alpy dajú prekonať jediným tunelom. Písal som o tom v blogu https://blog.etrend...

Prvé švajčiarske diaľnice neopisovali kružnice, ale viedli po rovine najjednoduchším a najlacnejším spôsobom v tvare kríža. Ženeva - Zurich - St. Gallen, Basel - Luzern - Chiasso. Z Lausanne sa prvá diaľnica stava na Fribourg, lebo bola lacná, a kratšia, ale drahá trasa cez Yverdon a Avenches sa na viaduktoch a cez tunely postavila o 25 rokov neskôr. Ak by na Zlodejsku nebola Žilina, dal by sa výhodne speňažiť tunel popod Donovaly, lebo by preťal krajinu v smere sever - juh. Teraz sa špekuluje, že na Donovaly nie je dosť dedín a stavbári sa toľko tešili na križovatku pri Kraľovanoch, že ju treba postaviť, aby neplakali.

D3 sa mala stavať až potom, keď by bola hotová R3 Šahy - Donovaly - Trstená, aby sa vyberalo mýto od kamiónov. Teraz diaľnicu nemá nik. A keď sa aj D3 postaví, bude nanič, lebo nebude slúžiť tranzitu, ale len oľanov ako Marosz, aby mohol do roboty do Kysuckého. Tisíc áut ráno, tisíc večer, hoci by tam stačila vlaková zastávka za humnami Schaefflera. Diaľnica Transjurane sa stavala len pre ekonomický rozvoj regiónu, kde dopravná obsluha nemala iný cieľ. Jura je pánubohu za chrbtom ako Kysuce. https://blog.etrend...

Viac o švajčiarskych diaľniciach: https://blog.etrend...

A že diaľnica vysáva ekonomický rozvoj a vyľudňuje región? Príkladom môže byť Triblavina a Blatné. Tiež Jaguár Nitra.

27.01.2019 | Roman Kanala

Aby som to zhrnul krátko: ak nie je existujúce ekonomické tkanivo, diaľnica umožní vyľudnenie. Ak ekonomické tkanivo už existuje, je posilnené. Z prosperujúcich regiónov sa ekonomické tkanivo rozvíja k susedným. Ekonomické tkanivo je sieť ekonomických vzťahov, ktoré sú vzájomne pospájané ekonomickými väzbami. Dôležitým prvkom je teritorializácia. Preferencia ekonomických väzieb je s blízkosťou, lebo tá znižuje transakčné náklady. Postupom času mení vidiek na periurbánnu zónu aglomerácií, viď Triblavina a celé územie medzi Bratislavou a Trnavou.

Žilinizmus spôsobuje ničenie rozvojových šancí. Predražené diela pri Žiline majú za následok infraštrukturálny deficit na zbytku krajiny. Toto už má také rozmery, že nadobudlo makroekonomický význam. Hladové doliny na východe a nedostatok pracovnej sily v Bratislave a Nitre. Ďalší rast HDP sa nedá dosiahnuť bez vyrovnávania infraštruktúry. Čas zastaviť plytvanie v Žiline a dať omrvinky ostatným.

Érsek si počína dobre, aj keď jeho dôvody môžu byť iné, ako rast HDP.

25.01.2019 | Roman Kanala

Článok sa už objavil na vybabrali.sme: https://vybrali.sme...

27.01.2019 | Ženevský Ťuťmák

A čo teraz? Máme sa porsať?

25.01.2019 | Brano L.

Dobrý článok, len spája niekoľko problémov naraz.
Francúzsko je špecifická krajina so špecifickou históriou. Je to krajina, v ktorej je zakorenený pomerne silne centralistický model riadenia, ktorý vyplýva z histórie, keď bolo násilne presadzovaný model jeden kráľ, jedna viera, jeden národ. Takýto model potláča súkromnú iniciatívu jednotlivcov a spoločenstva (v municipalitách). Je tak trochu blízky "cárskemu režimu", avšak predsa len kultúrny kontext je západný.
Francúzi však majú aj druhý problém, a tým je silne socialisticky (až marxisticky) orientovaná dosť výrazná časť obyvateľstva, čo znemožňuje dosiahnuť efektívne rozhodovacie procesy. Aj keď by ste mali dobrý dohadovací mechanizmus na zmenu hospodárskych a spoločenských parametrov, nakoniec vždy bude vláda, prezident hocikto v Francúzsku čeliť marxisticko-anarchistickému hnutiu, ktoré veľmi sťažuje schopnosť krajiny sa prispôsobovať sa prirodzeným zmenám vo svete.
Na druhej strane paradoxne zmena na prezidenský systém v 60.rokoch bol nutný, práve pre silný vplyv komunistov a socialistov, ktorí vlastne bránili vzniku efektívnej vláde, ktorá by dobre a neideologicky napomáhala dobrému governmentu celej spoločnosti.

25.01.2019 | SamuelLw

2018. Thomas Piketty: « Yellow vests » and tax justice

http://piketty.blog...

25.01.2019 | salamoon

co tam po globalizacii/deregulaciach kapitalu, danovej degresivite, nedostatku prilezitosti, tlaku na co najnizsie mzdy pri raste cien byvanie, energii atd., rozpade kupyschopnych exstrednych tried/rastucich dlhoch, osekavani verejnych sluzieb, rastucom feudalizme teda rastucej nielen prijmovej, danovej, ale aj justicnej nerovnosti ci moznosti uplatnenia sa - mozu za to dialnice a malo referend !

25.01.2019 | salamoon

neskutocné, co pravicovy mozog dokaze vyprodukovat.. davat na.sr.at.ost plebsu napriec zapadnym svetom do suvisu s kdecim, len nie s tym, co je podstatne..

25.01.2019 | Roman Kanala

A čo je podstatné? Napríklad to, že vo Francúzsku mali socialistického prezidenta počas 14 rokov, a socialistické vlády zdevastovali ekonomiku tak, že kedysi veľká bohatá krajina sa vracia kamsi do tretieho sveta.

Vo Švajčiarsku je federálna vláda pravicová, kantonálne vlády poväčšine pravicové a socialisti majú väčšinu len v mestách ako Ženeva a Zurich, ale horské kantóny sú super konzervatívne. Výsledkom je rovnováha síl, ktoré sa v každých voľbách trochu odchýlia napravo či naľavo, ale nik nezíska absolútnu väčšinu a vždy sa musia dohodnúť aspoň tri-štyri strany, niekedy aj protichodného zamerania, aby sa dobrá vec podarila. Každý považuje za dobrú vec niečo iné, ale vždy sa dohodnú. Hlavná dobrá vec je, aby krajina prosperovala a napredovala. Nie osobný prospech pár oligarchov.

25.01.2019 | salamoon

ty si cely socialisticky prezident Roman, posledne zvysky povojnoveho socializmu na zapade padli v 90tych rokoch

25.01.2019 | Roman Kanala

Nie je západ ako západ. Francúzsky socializmus sa dostal k moci spolu s prezidentom Mitterrandom v 1981 a bol znovuzvolený na druhý 7-ročný mandát, hoci už vtedy mal rakovinu a klamal o svojom zdravotnom stave. Podarilo sa mu dožiť konca mandátu v 1995 a ešte pár mesiacov navyše. Nuž a tento chlapík bol prezývaný Tonton, akože strýčko, alebo Dieu, boh. Keď prišiel k moci, Francúzi si brali úspory a niesli ich do Monaka, do Ženevy, do Londýna. Báli sa zdanenia.

Ďalší prezidenti boli pravicoví, ale maskot Hollande bol hlúpučký a socialistučký. Medzitým socialisti vo vláde narobili vylomenín, až to nie je pekné. Zdubasili zákonník práce, zákon o prenájmoch budov, o nezávislom podnikaní, zákony o rôznych subvenciách a legislatívne hemženie spôsobilo nánosy nových a nových vrstiev bez inventarizácie dotknutých zákonov, ktoré treba novelizovať alebo zrušiť. V právnom štáte sa nesmie stať, že by boli súčasne v platnosti dva protirečivé zákony. Tiež sa nesmie stať, že by boli prijaté protiústavné zákony. Vo Francúzsku sa oboje občas prihodí.

Osudným im bol zákon o povinnej lenivosti. 35 hodinový pracovný týždeň. A potom rôzne prívesky na firmy od 50 zamestnancov. Preto priemyselník radšej udržuje dve-tri eseróčky, všetky do 49 zamestnancov a platí si darmošľapov na papierovanie.

25.01.2019 | Truhlik999

clanok zaujimava, aj ked s viacerymi zavermi nemozno suhlasit.

upozornujem hlavne na problem decentralizacie - ktora napr prave na slovensku zalostne zlyhala - pre vyrazny vplyv miestnych nesposobilych elit (polomafianov) na samospravu (stavebne povolenia, odpady, skolstvo, socialne sluzby..)

25.01.2019 | Roman Kanala

Decentralizácia sa deje aj vo Francúzsku. Na francúzsky spôsob. Vláda spojí regióny, aby sa dali lepšie spravovať. Napríklad Rhône - Alpes - Auvergne. Povodie Rhône, Alpy, Lyon, až po Clermont-Ferrand, čo je hlboké Francúzsko. Savojci nariekajú, že oni majú čo spoločné s Francúzmi, keď ich anektovali až v 1860 a nikdy nepochopili duše alpských horalov. Našťastie ostali departementy ako predtým.

Vo Švajčiarsku nie sú kantóny násilným delením prikázaným zhora, ale sú to pôvodné mini-štátiky, ako existovali od stredoveku. Tým pádom je silný pocit stotožnenia sa s domovinou, ktorou je v prvom rade obec, potom kantón a až potom Konfederácia. A že je aj nejaká Európa a svet, to nie je zaujímavé, lebo to je ďaleko a všetci len nevražia.

Ak by Mečiar nedomrvil Nižnanského územnosprávnu reformu, aby vypálil rybník maďarskej autonómii, tak by krásne mohli existovať pôvodné uhorské župy od Márie Terézie a Jozefa II. Len by sa to nehodilo Žiline, lebo tá patrila do Trenčianskej župy. Župu mala aj Orava, aj Turiec, aj Liptov, ale v Žiline líšky dávali dobrú noc a Žilina si chcela vyboxovať nejaké privilégiá a emancipovať sa od Zvolenskej župy so sídlom v Banskej Bystrici.

Pôvodné župy ako Zemplín, Šariš, Spiš, Gemer, Novohrad, Tekov, Nitra, by mali historické zakotvenie, jasné hranice dané povodiami riek ako kedysi, a obyvatelia by s nimi mohli mať citové puto. S umelými okresmi sa málokto dokáže stotožniť. Takže načo samospráva.

Najväčšou chybou samospráv je, že pred delegovaním právomocí mala byť vyriešená kontrola. Lenže cieľom decentralizácie bol presný opak - ako kontrolu oslabiť. Presne ako pri rozbití republiky, aby už nemal dohľad federálny súd a prokuratúra. A tak namiesto zopár veľkých zlodejov republiku popri nich rozkrádajú stovky menších.

25.01.2019 | Truhlik999

To je fuk, co bolo. Nefunguje to. A nefungovalo by to ani keby bola hranica pozdĺž. Mafoši miestni by zostali.

Skratka - je potrebné to riešiť centralizáciou - úradníckou vládou, ktori kontroluje dane platiace obyvateľstvo.

25.01.2019 | Roman Kanala

No, neviem. Porovnajme Švajčiarsko a EÚ. Centralizácia na jakobínsky spôsob odpudzuje ľudí a zabíja radosť zo života..

26.01.2019 | martin33

Volenych polomafianov ako starostovia, primatori a miestni poslanci sa ludia zbavia relativne lahko (priklad Valova), kym tych centralne vymenovanych (sudcovia, prokuratori, prednostovia okresnych uradov, ...) sa tak lahko zbavit neda.

25.01.2019 | chr

Centralizícia moci do rúk jednej strany je na zlodejsku zdrojom stavu v akom sa nachádzame . Aj keď hranolpartaj má pri sebe teraz dalšie strany , tak tie sú len obchodné prívesky a nerobia nič len obchodujú . A hranolovi to maximálne vyhovuje . Vidíme do akého stavu sa dostali poliaci a do akého stavu maďari . Ako vždy aj v tomto smere ich máme ešte doháňať. Je to však tragédia , keď vidím kam to smeruje .
Romanov článok je ako vždy dobrý ak keď mi pár detailov nereže.

26.01.2019 | skorodochodca

Ja si tiež myslím, že Brusel v rukách frantíkov nie je to pravé ...

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 139
  • Priemerná čítanosť: 2688
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.