Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Zdravý rozum znova zvíťazil, ľud hlasoval pragmaticky a múdro

14.06.2015 | Roman Kanala

Diagnóza pri implantácii in vitro schválená, federálne štipendiá, federálna daň z dedičstva zamietnuté, zmena financovania rádia a televízie prešla tesnou väčšinou

  • Tlačiť
  • 8

Dnešnú nedeľu sa Švajčiari vyslovili k štyrom federálnym témam: diagnostika pred umelým oplodnením, študijné štipendiá, daň z dedičstva a poplatky za rádiové a televízne vysielanie. K týmto sa v Ženeve pridala ešte jedna kantonálna referendová otázka, a to novela zákona o rekonštrukciách budov.

Diagnóza pri implantácii in vitro

Prvá téma bola veľmi citlivá. Ľud mal rozhodnúť, či má párom, uchádzajúcim sa o umelé oplodnenie, a u ktorých je pravdepodobnosť rizikového tehotenstva a prenosu ťažkej genetickej choroby, dovoliť pre-implantačnú diagnózu. Dnešný stav medecíny už umožňuje nielen bežné umelé oplodnenie, ale aj diagnostiku u embrya pred vložením in vitro do maternice. Včasná diagnóza môže odhaliť anomálie a ťažké dedičné choroby. Dnes sa tieto problémy zisťujú až v rannej fáze tehotenstva a občas vedú k potratom. Niektoré páry chodia do zahraničia, kde sú podmienky oplodnenia in vitro liberálnejšie.

Toto je veľmi delikátna téma, týka sa závažných etických otázok a bude treba o nej hlasovať nadvakrát. Prvý raz v nedeľu 14. júna 2015, ale toto hlasovanie sa týka len ústavného článku, ktorý pojednáva o princípe umelého oplodnenia. Lenže federálny parlament už v decembri 2014 prijal zákon, ktorý upravuje vykonávanie tohto nového právneho predpisu. V prípade, že Švajčiari povedia ÁNO novému ústavnému článku, bude možno treba hlasovať znova niekedy v 2016 o vykonávacom predpise, ak tento bude tiež napadnutý referendom.

A riziko referenda je vysoké. Už aj samotný ústavný článok čelí silnému odporu zo strany Kresťanských demokratov, ale aj agrárnej strany UDC, strany Union démocratique fédérale UDF, Buržoázno-demokratickej strany PBD (odštiepenci z UDC), a najsilnejšieho zbrojnoša odporcov, Evanjelickej strany. Títo už sľúbili, že v prípade akceptovania referendovej otázky 14. júna okamžite ide do boja o druhý set zápasu.

Odporcovia novému ústavnému článku vyčítajú, že otvára dvere eugenizmu. Namiesto, aby sa diagnóza týkala len špeciálnych prípadov oplodnenia in vitro, umožní sa aplikovať na všetky umelé oplodnenia. To by bol začiatok cieleného výberu ľudských bytostí ešte pred narodením, keď niekto iný, než Prozreteľnosť, rozhoduje, kto smie a kto nesmie žiť a existovať. Napríklad by to mohlo slúžiť na elimináciu embryí s obávanou trisomiou 21. Podľa odporcov neboli stanovené spoľahlivé bariéry, aby sa takým prípadom predišlo. Navyše by podľa odporcov zdravotné poisťovne mohli prísť do pokušenia odmietať poistenie postihnutým bytostiam s tým, že sa nákladom dalo predísť, ak by sa vôbec neboli narodili.

Okrem toho zákon prináša ďalší problém v očiach jeho odporcov: prebytočné embryá. Dnes sa smie umožniť vývoj nanajvýš troch vajíčok, ktoré musia byť okamžite implantované a ostatné musia byť zničené. Po novom by sa malo povoliť až 12 vajíčok a zákaz uschovávania by bol zrušený. Tak by sa neimplantovali 2-3 vajíčka s rizikom dvojčiat a trojčiat, ale len jedno a ostatné by mohli byť uschované až 10 rokov. Nepoužité embryá by sa mohli používať na vedecký výskum.

Zástancovia zas tvrdia, že schválením tohto ústavného článku sa Švajčiarsko posunie od cirkevných princípov k modernite a že včasná diagnóza umožní množstvu párov a handicapovaným deťom vyhnúť sa desaťročiam utrpenia. Ak sa podobné diagnostické techniky neumožnia vo Švajčiarsku, len to spôsobí turizmus umelého oplodnenie do krajín, kde sú síce predpisy menej prísne, ale možno aj medecínske techniky menej špičkové. Takýto turizmus je prístupný dobre situovaným ľuďom a vytvára sociálnu nerovnosť v prístupe k dôležítým zdravotným technikám a zákrokom. Včasná diagnóza umožňuje eliminovať embryo pred vložením do maternice a vyhnúť sa neskorším nákladom, náročnej etickej dileme a psychologickým problémom pri potrate. K zástancom patrí celá ľavica, socialisti, Zelení, Liberálni zelení, ale aj liberáli, radikáli a časť agrárnej strany UDC a buržoáznych demokratov PBD.

Doporučenia strán sú dôležité pre voličov, ktorí téme neporozumejú, alebo nemajú čas sa s ňou podrobne oboznámiť. Takí potom hlasujú podľa doporučenia svojej preferovanej strany. Iniciatívu napokon podporili všetky štandardné politické strany. UDC sa nedokázala zjednotiť a prezentovať postoj, tak nedala žiadne doporučenie. Podobne odborári, ktorí nakoniec nevydali stanovisko. Buržoázni demokrati nakoniec iniciatívu podporili. Získala väčšinu 61.9% hlasov ľudu a 20 kantónov z 26. To je omnoho viac, než očakávali predvolebné prieskumy. Najsilnejšie hlasy proti boli v kantóne Obwald: 55.8% a proti hlasovali aj iné pôvodné švajčiarske kantóny a Schaffhausen. Zato v Ženeve získala iniciatíva hlasy 82.2% voličov a v susednom Vaud 84.8%.

Podrobné výsledky na serveri federálnej administrácie sú tu: https://www.admin.ch/ch/f/pore/va/20150614/det592.html


Viac štátu pri udeľovaní štipendií: masívne NIE

Rovnaké šance všetkým študentom vo Švajčiarsku, to je slogan zástancov federálneho zákona o študentských štipendiách. Doteraz boli štipendiá poskytované kantónmi a ich dopad na daňového poplatníka bol v rôznych kantónoch odlišný. V kantóne Zug 22 frankov, v horských kantónoch okolo 26-30 frankov ročne, v Ženeve 53.60 frankov a až 78.40 frankov v kantóne Vaud.

Inicianti žiadajú, aby štipendiá prevzala Konfederácia a aby sa tak eliminovala sociálna nerovnosť pri prístupe k vzdelaniu sociálne slabších. Počas 25 rokov sa pomoc študentom znižovala, kým počet študentov vzrástol o 30% len za ostatných 10 rokov. Pätina študentov opúšťa štúdium z finančných dôvodov.

Odporcovia iniciatívy sú i vo federálnej vláde a chceli predísť schváleniu návrhu tým, že pripravili kontra-projekt k iniciatíve, ktorý vstúpi v platnosť v prípade zamietnutia iniciatívy. Kontra-projekt predvída motivovať kantóny k pristúpeniu k medzikantonálnemu konkordátu (zmluvy medzi kantónmi samotnými bez toho, aby sa účastníkom stala Konfederácia). Pristúpenie ku konkordátu by nebolo povinné a zachoval by sa tak princíp federalizmu, keď o domácich otázkach majú suverenitu kantóny a federál sa im do nich nebude miešať. Minimálne štipendium by bolo 16 tisíc ročne pre vysoké školy a univerzity, 12 tisíc pre druhý stupeň. Ak ku konkordátu kantón nepristúpi, stratí právo na federálnu subvenciu. Už dnes k nemu pristúpilo 16 kantónov z 26.

Okrem federálnej vlády a parlamentu, aj všetky pravicové strany doporučujú zamietnuť iniciatívu. Podporili ju len socialisti a Zelení. Výsledok bol masívne NIE 72.5%, najsilnejšie v horskom kantóne Appenzell Innenrhoden 87%, v Ženeve 75.9% a Vaud 61.9%. Iniciatíva nenašla milosť v žiadnom kantóne. 

Podrobné výsledky: https://www.admin.ch/ch/f/pore/va/20150614/det593.html


Daň z dedičstva na zaplátanie deficitu I. dôchodkového piliera

Prvý pilier je financovaný na 80% z príspevkov všetkých zárobkovo činných osôb vo Švajčiarsku vo výške 5.05% zamestnanec, 5.05% zamestnávateľ. Okrem toho do neho smeruje časť federálnych príjmov z DPH, ktoré pokryjú asi 20% ročného rozpočtu dôchodkovej pokladne. V roku 1999 bola DPH zvýšená z 6.6 na 7.6% v prospech I. piliera. Nové zvýšenie DPH, aby do I. piliera tieklo viac peňazí, bolo veľkou väčšinou zamietnuté v máji 2004. Iniciatíva COSA v 2006 žiadala, aby sa do I. piliera vyplácali aj zisky Národnej banky, ale bola tiež zamietnutá. V septembri 2009 ľud súhlasil, aby sa DPH zvýšila zo 7.6 na 8% v prospech I. piliera ako dočasné opatrenie od 2011 do 2017. V 2013 ľavica, odbory a Evanjelická strana prišli s novým nápadom. Žiada, aby sa zaviedla federálna daň z dedičstva, ktorej výťažok bude nasmerovaný do notoricky deficitného I. piliera. O tejto iniciatíve sa tiež hlasovalo dnes predpoludním.

Švajčiarsko si môže dovoliť financovať svoj sociálny štát, opatrenia na ochranu životného prostredia a zároveň ušetriť svoju strednú triedu od úlohy dojnej kravy, ako je tomu v okolitých štátoch, len vďaka tomu, že stredná trieda nie je ubíjaná daňami, ale môže vytvárať hodnoty. V kantóne Vaud 6.7% daňových poplatníkov platí 40% daní a 2.5% firiem z 20 tisíc registrovaných v kantóne platí 90% daní. Vo väčšine kantónov je daň z príjmu progresívna.

Daň z dedičstva je naproti tomu buď nulová (0% v Ženeve či Valais-Wallis), alebo nízka (7% v susednom kantóne Vaud). V kantóne Luzern je nulová daň z dedičstva i z darov. Podobne ak je dedičom manžel alebo registrovaný partner, dedičská daň je nulová vo všetkých kantónoch. Ak je dedičom priamy potomok, daň je nulová okrem kantónov Vaud, Neuchátel a Appenzell Innenrhoden. Daň je v kantonálnej kompetencii. Konfederácia z nej nedostane nič.

Iniciatíva žiadala zdaniť dedičstvo nad 2 milióny frankov na federálnej úrovni jednotnou sadzbou 20%. Z výťažku by šli dve tretiny do I. piliera, tretina by ostala kantónom. Dedičstvo by sa zdanilo po odčítaní prahu 2 milióny. To znamená, že jediný dedič 2 miliónov by neplatil daň, ale traja dediči 3 miliónov by už boli zdanení a nedostali by po milióne, len po 933 tisíc. Dnes sa zdaní príjem dediča, nie priamo dedičstvo.

Aby sa zmiernili niektoré nepriaznivé účinky, od dane mali byť oslobodené nasledovné dedičstvá a dary:
- dedenie či darovanie medzi manželmi
- dedičstvo a dar venované právnickým osobám, ktoré sú oslobodené od dane, ako verejne užitočné ustanovizne
- dary do 20 tisíc frankov za rok a na osobu

Prijatie tohto zákona by znamenalo sťažený medzigeneračný transfer majetkov, ale hlavne by malo likvidačný dopad na dedičov rodinných podnikov. Nik si nevytvára rezervný fond vo výške 20% hodnoty podniku pre prípad dedenia. Malé a stredné podniky by po úmrtí majiteľa museli byť rozpredané a zavreté. Pritom malé a stredné podniky sú chrbtovou kosťou švajčiarskej ekonomiky. Hodinky, horské hotelíky, tlačiarne, precízna mechanika, software, high-tech, a všetky technologické startupy sú malé firmy do 50 zamestnancov, ktoré globalizácia a koncentrácia ešte nestihla zasiahnuť.

Švajčiari nechcú istoty svojho osobného majetku nahradiť štátnym prísľubom zaopatrenia a hlasovali proti iniciatíve 71%. Väčšinu iniciatíva nezískala v žiadnom kantóne. Najsilnejší odpor bol v kantóne Valais-Wallis, kde si generácie vinárov a poľnohospodárov odovzdávajú svoje horské roličky a nevidia dôvod podeliť sa o ne so štátom: 84.4%. Kantón Schwyz bol proti s 82.8%, Obwald 82.2%, Tessin 72.9%, Ženeva 71.9%, Vaud 71.7%, Fribourg-Freiburg 71.2%.

Ako sa spomínalo v teležurnále 19:30, toto hlasovanie je piatou veľkou prehrou socialistov od 2013. V novembri 2014, iniciatíva o paušálnych daniach cudzincov 59% NIE. V septembri 2014, hlasovanie o jednotnej zdravotnej poisťovni 62% NIE. Máj 2014, minimálna mzda, 76% NIE. November 2013, zákaz vysokých platov managementu, 65% NIE.

Podrobné výsledky na serveri federálnej administrácie: https://www.admin.ch/ch/f/pore/va/20150614/det594.html

Zákon o financovaní rádia a televízie

Domácnosti, ktoré vlastnia rádio alebo televíziu museli doteraz platiť poplatky firme poverenej výberom týchto poplatkov. Úsilie znížiť náklady viedlo najprv k zmene fakturácie zo štvrťročnej na ročnú, ktorá je 460 frankov pre domácnosti s rádiom i televíziou. Potom sa však debata lepšieho financovania orientovala na zvyšovanie poplatkov. Lenže dnes už rádio ani televízny prijímač vôbec nie sú potrebné k prijímaniu signálu. Telefóny, smartfóny, tablety či akýkoľvek počítač s pripojením na internet umožňuje počúvať a sledovať programy. 91% švajčiarskych domácností má aspoň jeden spôsob pripojenia na internet.

Tak sa navrhlo zníženie poplatku na 400 frankov ročne a na jeho plošné vyberanie vo všetkých domácnostiach bez rozdielu. V podnikoch bude platba závisieť od obratu firmy, malé firmy budú od platieb úplne oslobodené. Proti zákonu bolo iniciatívou vyžiadané referendum, pretože po novom sa zhorší situácia domácností, ktoré nemajú žiaden prijímač, ani internet a tiež firiem, ktoré predtým nemuseli platiť.

Sčítanie hlasov nedávalo výsledok. Rozhodlo až kompletné sčítanie a výsledky hlasov z mesta Zurich, po ňom ešte z mesta Bern. Vďaka nim sa prekonala Röschtigraben, keď frankofónne kantóny si zmenu financovania priali, ale nemecky hovoriace nie. Iniciatíva prešla veľmi tesnou väčšinou 50.08%, čo je najtesnejší výsledok v histórii. Z otázky financovania sa teraz debata preniesla na verejnú službu, jeho úlohu, rozmer, a prispôsobovanie sa novým technológiám a životnému štýlu.

Podrobné výsledky ukazujú, že téma prešla vo frankofónnych kantónoch a v Graubünden - Grisons. V germanofónnych kantónoch bola zamietnutá i v kantónoch Bern a Zurich, ale hlasovania v mestách Bern a Zurich nakoniec iniciatíve dodali posledných pár hlasov, aby prešla: https://www.admin.ch/ch/f/pore/va/20150614/det595.html


Novela ženevského zákona o demolíciách, transformáciách a rekonštrukciách

Ženevania akceptovali revíziu zákona známeho ako LDTR, La loi sur les démolitions, transformations et rénovations, pohodlnou väčšinou 58.57%. Zákon obmedzoval transformáciu bytov na kancelárske priestory a naopak. Nový zákon má umožniť, aby sa uľahčila táto transformácia a ak sa kancelária zmení na bytový priestor, už to nemusí byť definitívne, ale v prípade potreby sa môže zmena urobiť opačným smerom. Okrem toho nájomné môže byť v takto transformovaných objektoch voľné, trhové, nekontrolované štátom. Doteraz napríklad za štyri miestnosti smelo byť nájomné maximálne 1135 frankov, čo je veľmi nevýhodné. Kancelárie zarábajú viac, ale v poslednej dobe sa vyprázdňujú, no náklady na transformáciu, ktoré sa nedajú získať naspäť na nájomnom, odrádzali vlastnikov, aby sa k tomu kroku odhodlali. V 2015 je v Ženeve 5.9% voľných kancelárií, vlani to bolo len 5.2%. Bytov je voľných menej, ako 0.2% a to dlhodobo. Na fungovanie trhu s prenajímanými nehnuteľnosťami treba aspoň 1.5 až 2% voľných bytov. Administratívne zjednodušenie transformácií prinesie na trh viac bytov bez toho, aby bolo treba stavať nové budovy.

Vlastníci sa zaviazali v charte etiky udržiavať nájomné za štyri miestnosti, čo je typický byt pre rodinu s deťmi, na úrovni 1250 až 1760 Frs, aj pri absencii štátnej kontroly. Odporcovia nového zákona hovorili o nájomnom na úrovni 5 tisíc mesačne za byt.

Ženeva je mestom nájomníkov. Asociácia nájomníkov ASLOCA je veľmi vplyvná, teší sa výdatnej ľudovej podpore a doteraz vyhrala všetko, čo chytila do rúk. Teraz ľavica a asociácia nájomníkov schytala prvú porážku. Najviac na vidieku, ktorý je pravicový, ale aj v meste Ženeva, ktorá je baštou socialistov a nájomníkov. Výsledok 58% je presvedčivý. Ľudia chcú viac trhu a menej regulácií.

Oficiálne výsledky sú na serveri kantonálnej administrácie: www.ge.ch/votations/20150614/cantonal/carte/01/

  • Tlačiť
  • 8

Rubrika Švajčiarske voľby a referendá

Tagy bývanie, dane, zdravie

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 133
  • Priemerná čítanosť: 2711
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 133
  • Priemerná čítanosť: 2711
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...