Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zdravotné poistenie cezhraničných zamestnancov: malé zmierlivé gesto Paríža

22.01.2014 | Roman Kanala

Diskusia (15 reakcií)

22.01.2014 | Motylx

Heh, demokratický deficit a prehladavanie vreciek na slovensku dôverne poznáme.
Demonštrácie nemajú žiadny efekt.
Z frustracie zo slabého efektu demonštrácií kedysi v amerike vykradli fbi a zverejnili svinstva. Niektoré hlavy padli, niečo sa načas zmenilo.
http://tech.sme.sk/...
Na slovensku?
Demonštrácie 0 bodov.
Vie sa všetko, netreba ani nič vykrádať a?
Fico má 40% podporu.

23.01.2014 | Roman Kanala

Doporučujem do pozornosti dnešný výborný článok "Prevrátenie Hollandea", Trend 22.01.2014, Adrian Peter Pressburg, http://www.etrend.s...

24.01.2014 | LindaK

Neviem, čo je na tom článku výborné.
P. Kanala, určite viete, že za "úľavu" na sociálnych výdavkoch, Mr. President, chce aby vytvorili podniky aspoň 2 mil. nových pracovných miest...navyše táto "úľava" môže zvýšiť zisk podniku, a tým pádom aj samotnú daň zo zisku...atď.
nie, žiadny prevrat sa v palais de l'Élysée nekoná...
alebo už Mr. President niekde predniesol reformy pracovného času, práv odborov, odstupného a odchodného atď...
stále je to: "We French pretend to work...we hate the Americans because they really do work!"


24.01.2014 | Roman Kanala

Neobhajujem najnovší nápad súdruha Hollanda. Hovorím o článku A. P. Pressburga, ktorý je výborne dokumentovaný a dobre napísaný. Keby som mal viac času na blogy, aj ja by som rád písal texty v takej kvalite.
 
Hollande odkedy o tom pláne hovorí, už zmenil parametre niekoľkokrát. Ja som to videl v televíznych novinách, kde sa uvádzalo 200 miliárd daňových úľav a milión pracovných miest za 5 rokov. Odvtedy som v tlači čítal o 20 aj 30 miliardách. Samozrejme ten socan to má všetko popletené. To nefunguje tak, že z rúčky do rúčky sa vykšeftujú pracovné miesta za daňové úľavy. Ak nechá podnikateľov dýchať, oni začnú pracovníkov prijímať aj sami, lebo ich potrebujú k tvorbe zisku. Ak sa zaviažu k prijímaniu, dopadne to tak, že prijmú a ak sa im nebude dariť, tak skrachujú. A bude horšie, ako predtým.

27.01.2014 | Zavacky

Pán Kalanla.
Je tu jeden provokatívny článok :
http://finweb.hnonl...

Môžete niečo napísať o švajčiarskej CB a o zamýšľanom referende o zlate ?

27.01.2014 | Roman Kanala

To nič, to je tak trochu Rádio Jerevan. Švajčiarska národná banka naozaj má súkromných vlastníkov, lebo je to súkromná banka, ale okrem Code d'obligations (Zákon o povinnostiach, obdoba Obchodného zákonníka) podlieha aj špeciálnemu Zákonu o národnej banke. Takže to nie je len taká hocijaká súkromná banka.
 
Akcionári ŠNB sú 60% verejné inštitúcie (kantóny, kantonálne banky a iné inštitúcie) a 40% akcií má 2470 súkromných osôb:
http://www.snb.ch/f...
Ďalšie informácie o akcionariáte v štyroch jazykoch D, F, I, E:
http://www.snb.ch/f...

Národná banka udržiava v obehu asi 40 či 50 miliárd frankov, čo je monetárna masa potrebná doma. Tie peniaze sú 100% kryté zlatom. Ale pretože skratka EUR znamená Monkey Money Unit, tak sa začal masovo skupovať frank ako bezpečná mena. Ale švajčiarska ekonomika nie je dosť silná, aby mena hrala úlohu rezervnej meny ako dolár či euro. A tak v jednom momente euro spadlo na paritu 1:1 s frankom. Ak by tá situácia trvala, v priebehu pár mesiacov sa položia švajčiarske firmy, lebo by nedokázali exportovať. Centrálna banka nedokázala ubrániť 1.25, tak si stanovila strop 1.20, ktorý úspešne bráni, ale za cenu stále viac obeživa. Najprv 150 miliárd, potom urobili malú kontrakciu, ale potom museli uvoľňovať stále viac a dnes po svete potuluje 400 miliárd frankov. Kým sú na paletách v plastiku, je dobre, lebo ich národná banka neskôr skúpi. Ale keď niekto rozbalí plastik, peniaze donesie do Švajčiarska a začne nakupovať napríklad pôdu, nehnuteľnosti alebo podniky, tak nám tu nafúkne bubliny. A potom veľká monetárna masa vyžaduje krytie zlatom. Kedysi ŠNB zlato predávala, lebo ho nebolo treba, teraz ho kupuje naspäť, lebo ho treba.
 
Agregáty M1, M2, M3 sú komentované tu:
http://www.snb.ch/f...
A čísla sú tu v troch jazykoch D, F, I, E:
http://www.snb.ch/f...

27.01.2014 | Zavacky

p.s.
Údaje o počte obyvateľov Švajčiarska sa pohybujú od 6 do 8 mil. !!! Čo si mám o tom myslieť ???

27.01.2014 | Roman Kanala

Celková populácia je 8 miliónov. Údaje sa rôznia pravdepodobne podľa toho, či sa započítajú cudzinci (1.87 mio), alebo len Švajčiari. Podrobné údaje v jazykoch D, F, I, E:
http://www.bfs.admi...
 
O cudzincoch:
http://www.bfs.admi...

27.01.2014 | Zavacky

Sorry za skomoleninu ..... a vďaka ....

27.01.2014 | Zavacky

Tie bubliny sú nevyhnutné aj vo Švajci. Nedá sa tomu vyhnúť pri vynútenej parite. Ale majú aspoň dosť zlata - a doma!

27.01.2014 | Roman Kanala

Prihlásil som sa aj do diskusie HNonline, na tomto mieste je téma o bankách trochu od veci.
http://finweb.hnonl...
 
Link na tento blog som našiel aj vo vybabrali.sme.sk:
http://vybrali.sme....

27.01.2014 | Roman Kanala

Ešte malá poznámka, pri EUR - CHF nejde o paritu, ale o ceiling, teda strop na 1.20. Teda jednostranný limit. Vždy, keď sa niekde na svete nájdu euráče lacnejšie, ako 1.20, ŠNB ich všetky vykúpi. Žiaľ to zároveň znamená obrovské emisie frankov. Medzinárodní hráči majú takú hotovosť, že celú švajčiarsku ekonomiku by vedeli zhltnúť ako malinu.

27.01.2014 | Zavacky

Ved to je ten problém pre každý subjekt. Z vlaku nemôže nikto vyskočiť. Okrem nejakých Masajov bez cezhraničnej spolupráce. To zlato je dobrá myšlienka, ale ked príde na lámanie chleba, tak je asi lepšie povedať "zlato nemáme" a s papierikmi si zakúrte. Ja zatiaľ východisko nevidím.

27.01.2014 | Roman Kanala

Preto je pre Švajčiarsko dôležité, aby veľkí hráči nerobili prasačiny. Keď je dolár opičia mena, aj euro je opičia mena, tak sa všetci vrhajú na frank a to nie je zaoceánsky parník, len malá bárka. Udržať ho na hladine dá prácu. Kým ešte bola marka, bolo lepšie, lebo nemecká ekonomika je omnoho väčšia, ako švajčiarska. Aj marka bola inflačná, ale nie až tak, ako opičie meny okolo: líra, peseta, drachma, francúzsky a belgický frank. Teraz už Bundesbank nemá v Eurobanke takú istú váhu, ako keď boli doma sami sebe pánom. Prasačie krajiny ich prehlasujú. Euro sa potápa. Aj dolár sa potápa. Ostal už len frank. Aj ten je poriadne ošplechtaný infláciou.
 
Úplne najlepšie by samozrejme bolo, keby sa zrušilo euro a všetci prijali švajčiarsky frank a nechali menovú politiku robiť Švajčiarom. Lenže presne kvôli tomu Francúzi po desaťročia chceli torpédovať Bundesbanku, tak nemá zmysel snívať o tom, že by znova zaviedli nejakú železnú finančnú disciplínu. Švajčiarsky frank je mimo krajiny používaný len v Lichtenštajnsku a tam sú mu veľmi radi.

27.01.2014 | Zavacky

Beriem späť - to zlato. Myslím, že štát, ktorý ho má, nebude tratiť. Nech sa udeje čokoľvek s CHF, zlato zostáva doma a bude dobré pre nový štart. Myslím, že Švajčiari urobia dobre, keď navýšia zlaté rezervy. Myslím, že riziká nie sú, okrem jediného - či ide o zlatý bottom, alebo o fix. (Úplný záver nemám, ešte tomu musím chvíľu venovať, len nestíham nejako.)

Hodnotenie V.Gašperíka z pohľadu ceny zlata v poslednom období nedáva zmysel.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 133
  • Priemerná čítanosť: 2712
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.