Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Zákon o energii bude jedinou otázkou referenda 21. mája 2017

15.05.2017 | Roman Kanala

Energetická stratégia 2050 má zmeniť mnoho. Podľa zástancov zvýši energetickú sebestačnosť a prinesie pozitívne ekonomické efekty. Podľa odporcov to bude naopak.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 10

Svetové trhy s energiou prechádzajú veľkými zmenami. Nízke ceny energie, odmietanie jadrových zdrojov, rozširovanie sezónnych, denných a stochastických zdrojov energie. Všetko toto sa nevyhlo ani Švajčiarsku.

Bezpečnosť býva definovaná ako absencia hrozby a energetická bezpečnosť znamená záruku schopnosti zásobovať krajinu primárnou energiou v dostatočnej miere, aby bolo zachované zásobovanie domácností a priemyslu finálnou energiou. Zabezpečené zásobovanie znamená pravidelný a nepretržitý prúd energie za rozumnú cenu od produkcie po konečného užívateľa. Energetickou bezpečnosťou sa teda rozumie celá reťaz zdrojov, technológií na premenu energií a prepravnej siete, ktoré tvoria komplexný systém, často integrovaný do nadnárodných sietí. Energetická bezpečnosť je nutnou podmienkou ekonomického rastu a sociálneho mieru, a je nutnou podmienkou fungovania ekonomík a všeobecne spoločností. V tomto ohľade je energetická bezpečnosť krajiny dôležitou strategickou výzvou.

Na zachovanie energetickej bezpečnosti švajčiarska federálna rada prijala parlamentom schválenú Energetickú stratégiu 2050 formou federálneho Zákona o energii z 30.9.2016. Realizácia tohto cieľa sa má diať po etapách. Prvý balík opatrení má za cieľ znížiť energetickú náročnosť, zlepšiť účinnosť a uprednostňovať obnoviteľné zdroje energie ako hydraulickú, slnečnú, veternú, geotermickú a biomasu. Ďalším opatrením je podpora priehrad, ktoré musia dostať krátkodobú subvenciu, lebo trhové ceny im neumožňujú ďalšie fungovanie pri pokrytí produkčných nákladov. Posledným opatrením je zákaz výstavby nových jadrových zariadení na území krajiny. Toto sa udeje formou totálnej revízie zákona o energii a novelizácie iných súvisiacich federálnych zákonov:

Zákon z 14.12.1990 o priamej federálnej dani,
Zákon zo 14.12.1990 o harmonizácii kantonálnych a obecných daní,
Zákon z 22.6.1979 o územnom rozvoji,
Zákon z 22.12.1916 o hydraulickej sile,
Zákon z 21.3.2013 o jadrovej energii,
Zákon z 24.6.1902 o elektrických inštaláciách,
Zákon z 23.3.2007 o zásobovaní elektrinou,
Zákon z 19.12.1958 o cestnej premávke,
Zákon z 4.10.1963 o preprave rúrami.

Prečo to vymenovanie zákonov, ktoré cudzincovi nič nehovoria? Najprv si všimnime dátumy. Najstaršie novelizované zákony majú vyše 100 rokov a stále sú v platnosti. A potom, Švajčiari ak idú meniť jeden zákon, najprv si urobia inventár dotknutých právnych predpisov a zmenia ich všetky naraz. V právnom štáte sa nesmie stať, že by boli súčasne v platnosti dve protichodné právne normy, čo sa môže stať pri frenetickom legislatívnom hemžení v skrátených konaniach.

Revízia zákona o energii bola napadnutá referendom. Oponenti namietajú vysoké náklady, zvýšenie byrokracie a zákazov, ohrozenie energetickej bezpečnosti a poškodenie vzhľadu krajiny. Federálna vláda a parlament tvrdia, že postupné opustenie jadrovej energie a zníženie závislosti na fosílnych zdrojoch, ktoré sú zahraničného pôvodu, a zároveň zvýšenie kapacity domácich obnoviteľných zdrojov povzbudí investície a prinesie nové pracovné príležitosti, z čoho získajú aj občania, aj ekonomika, a doporučujú hlasovať za nový zákon. Doporučeniami sa môžu riadiť ľudia, ktorí si neurobili obraz o problematike a hlasujú podľa doporučenia vlády alebo svojej obľúbenej politickej strany.

V tomto blogu sa pokúsim vysvetliť stanoviská pre i proti novému zákonu o energii. Začnime neutrálnou syntézou.

Zníženie dopytu po energii po kríze prinieslo pokles cien elektriny. Cenová vojna producentov fosílnych palív zas pokles cien ropy a plynu. Po Fukušime sa stavajú hlavne elektrárne na plyn poháňaný bridlicovým plynom a uhoľné elektrárne. V Európe masívne investície Nemecka do veterných elektrární na severe krajiny spôsobili, že v niektoré dni je cena elektriny v sieti nízka, nulová, či dokonca záporná. Francúzsko vďaka svojim jadrovým elektrárňam poskytuje základný "baseload" prúd v dostatočnom množstve. Posilňuje sa trend urobiť svoju domácnosť nezávislou na sieti inštaláciou fotovoltaických panelov na streche individuálneho domu. To je nová situácia na trhu, ktorá spôsobila, že klasický model švajčiarskeho businessu s elektrinou, ktorý spočíval v pumpovaní vody do vysoko položených priehrad lacným nočným prúdom a predajom špičkového prúdu cez deň za mnohonásobne vyššiu cenu, prestal fungovať.

Nový zákon o energii atakuje všetky sektory spotreby energie. V budovách sa spotrebúva asi 40% energie a vypúšťa sa asi tretina skleníkových plynov. V roku 2010 Konfederácia a kantóny spustili program Budovy, ktorý pobeží do roku 2019. Nahradenie vykurovania fosílnymi palivami tepelnou pumpou či zlepšenie tepelnej izolácie fasády môže získať štátnu subvenciu. Nie počas prvých šiestich minút po otvorení lehoty, ale po celý rok. Práce na zlepšení tepelných parametrov budov sú odčítateľnou položkou z daní. Program je financovaný z kantonálnych príspevkov a z časti príjmu z dane CO2, ktorou sú zaťažené fosílne palivá. Zatiaľ stál asi 300 miliónov frankov. Suma sa navýši na 450 miliónov. Zvyšok výťažku z dane CO2 bude ako doteraz vrátený ekonomike a občanom formou iných subvencií.

Spotreba motorových vozidiel má tiež poklesnúť vďaka sprísneniu a rozšíreniu predpisov o emisiách CO2. Počas asi 20 rokov až do roku 2012, priemerné emisie boli okolo 200 g CO2 na kilometer, keď Švajčiarsko adoptovalo program znižovania emisií EÚ. V 2015 boli priemerné emisie CO2 nových predaných áut 135 gramov, od roku 2021 priemer nových áut bude musieť klesnúť pod 95 gramov. Limity budú zavedené aj pre dodávky a ťahače návesov, a to 147 gramov CO2 na kilometer od roku 2020.

Spotreba elektrospotrebičov musí tiež ďalej poklesnúť. Ako doteraz, počíta sa s najľahšími opatreniami, ktoré nezasahujú do slobody individuálneho výberu a ponechávajú rozhodnutie spotrebiteľovi, a to technickými normami a energetickými etiketami. Subvencie na nahradenie parku spotrebičov sa budú týkať podnikov. Zákon podrobený hlasovaniu počíta s navýšením rozpočtu na tento účel.

Rozvoj alternatívnych zdrojov elektriny je od roku 2009 podporený odmeňovaním prispievania do elektrickej siete. Tento systém bude pokračovať. Producenti solárnej, veternej, geotermickej elektriny, ako aj elektrárne na biomasu a malé vodné elektrárne budú môcť predávať svoju elektrickú produkciu do siete. Výkupná cena sa bude znižovať, aby sa priblížila trhovým podmienkam. Výrobcovia s nadlimitnou kapacitou budú musieť predávať svoju elektrinu na trhu sami, čo pridá na motivácii vstrekovať prúd do siete v čase špičky spotreby, keď je tarif vyšší. Zároveň ktokoľvek vyrába elektrinu, bude ju môcť sám spotrebúvať a ponúkať ju priamym predajom bez trhu svojim alebo susedným nájomníkom alebo majiteľom budov či pozemkov.

Nové malé vodné elektrárne už nebudú ďalej podporované, lebo ich dopad na životné prostredie je často neumerný malému množstvu vyrobenej elektriny. Veľké investície budú môcť i naďalej získať subvenciu. Subvencie tohto typu bude možné získať aj pre fotovoltaické a biomasové inštalácie, ako aj spaľovne odpadkov s výrobou elektriny, elekrárne na bioplyn z čističiek odpadových vôd, s kapacitou regionálneho významu. Nové inštalácie budú podporované do konca 2022, alebo do konca roka 2030 pre investičné subvencie.

Existujúce priehrady nad 10 MW môžu byť subvencované počas ďalších piatich rokov, ak trhová cena elektriny bude pod ich výrobnými nákladmi. Nové inštalácie môžu mať štatút národnej dôležitosti podobný ochrane prírody a krajiny. Pri rozhodovaní o nových priehradách a veterných elektrárňach budú úrady musieť porovnávať prínosy dvoch druhov národných záujmov, ochrany prírody a krajiny, a rozvoja.

Na financovanie domácich obnoviteľných zdrojov sa príspevok za sieť zvýši zo súčasných 1.5 centimov na kWh na 2.3 centimy, ktoré v celoročnej sume dajú okolo 480 miliónov frankov. Štvrtina z toho zvýšenia, teda 0.2 centimov, bude môcť byť použitá na podporu existujúcich veľkých priehrad. V rozpočte priemernej domácnosti to zaváži asi 40 frankmi ročne navyše. Veľkí spotrebitelia elektrickej energie, ktorých rentabilita závisí od ceny elektriny, budú môcť za splnenia niektorých podmienok byť vyňatí z príspevku. Podrobnosti sú upravené v zákone.

Kantonálne úrady budú musieť rozhodovať rýchlejšie o povolení nových energetických inštalácií. Federálny tribunál sa už nebude vyjadrovať ku konkrétnym prípadom schvaľovania nových zariadení, len ak by šlo o otázky právnych princípov. Zrušením najvyššej odvolacej inštancie sa urýchli povoľovacia procedúra, keď sa doteraz pravidelne podávali odvolania len kvôli získaniu času.

A napokon všetky nové jadrové inštalácie budú zakázané. Existujúce zariadenia môžu fungovať do konca ich životnosti. Po definitívnom odstavení nebudú môcť byť nahradené novými.

Argumenty odporcov

Odporcovia sú početní a organizovaní sú okolo serverov www.non-a-la-strategie-energetique.ch a www.loi-energie-non.ch.

Hlavné argumenty referendového výboru sú, že dnes Švajčiarsko disponuje bezpečným zásobovaním energiou vďaka existujúcemi energetickému mixu, ktorý zahŕňa fosílne palivá, vodnú a jadrovú elektrinu a drevo. Túto rovnováhu nový zákon narušuje. Členovia strán liberálov, radikálov, kresťanských demokratov a ľudovcov preto zorganizovali petíciu, ktorá bola úspešná a 21. mája 2017 sa bude konať referendum.

Náklady v prípade schválenia nového zákona sa počas najbližších 30 rokov vyšplhajú na 200 miliárd frankov. To znamená 3200 frankov ročne na nákladoch a na daniach pre priemernú domácnosť štyroch osôb.

Byrokracia a rozširovanie zákazov. Štát chce prinútiť populáciu, aby znížila svoju spotrebu energie o polovicu (presnejšie o 43%) v priebehu púhych 18 rokov. Vykurovanie mazutom má byť zakázané od roku 2029. Nové predpisy majú prinútiť všetkých kupovať vykurovacie systémy a nákladné zariadenia. Cesta autom vyjde drahšie. Tým utrpí kompetitivita.

Turizmus, maloobchod a živnostníci okamžite pocítia efekt 3200 frankov na výdavkoch navyše. Životná úroveň sa zníži a pracovné miesta budú ohrozené.

Nové veterné a solárne elektrárne nie sú energeticky významné, ale budú zásadným spôsobom špatiť krajinu.

Liberáli, radikáli, kresťanskí demokrati, ako aj všetky klasické politické strany doporučujú hlasovať za nový zákon. Odporcovia energetickej stratégie teda nedokázali získať väčšinovú podporu ani vo vlastných stranách. Celá ľavica, socialisti, odborári, Zelení, strana Práce, Ľavicová akcia občanov a pracujúcich, i kresťansko-sociálna Evangelická strana doporučujú hlasovať za nový zákon. Proti novému zákonu sú Hnutie ženevských občanov - Mouvement Citoyens Genevois MCG, ľudovci SVP-UDC, mladí liberáli-radikáli, a ženevská Komunistická strana.

Niektorí odporcovia, hlavne liberáli, ktorí nesúhlasia s podporou ich strany novému zákonu o energii, uvádzajú aj ďalšie argumenty, ktoré stoja za povšimnutie. Napríklad rozpor medzi proklamáciou, že cieľom stratégie je zabezpečiť "zásobovanie energiou, ktoré je dostatočné, diverzifikované, bezpečné, ekonomické a rešpektujúce životné prostredie". Jadrová energia predstavuje v 10-ročnom priemere 39% švajčiarskej produkcie elektriny s maximom 45% v zime. Projekt zákona nedáva jasnú odpoveď, ako dosiahnuť jej náhradu. Teda namiesto importu primárnej energie, hlavne ropných produktov, sa bude importovať finálna energia, elektrina z francúzskeho jadra a nemeckého uhlia.

V dnešnom systéme nie je za energetickú bezpečnosť zodpovedný nikto. Federálna rada deleguje túto zodpovednosť na súkromný sektor. Kto je súkromný sektor? Elektrické podniky, výrobcovia elektriny. Tie sú však v rukách inštitúcií, kantónov, obcí, ktorí sú ich najväčšími akcionármi. S klesajúcimi cenami elektriny, prakticky žiadna investícia už nie je možná bez štátnej intervencie. Ani vo Švajčiarsku, ani vo svete. Formy to môže mať rôzne, napríklad fixné ceny, dlhodobý kontrakt so zárukou cien, čiastočné alebo úplné financovanie investície, pomoc s nákladmi na údržbu, atď.

Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu, v 2015 sa vo svete investovalo 682 miliárd dolárov do energetických inštalácií, z toho 60%, asi 400 miliárd, do výroby alebo prenosu elektriny. Z tých 400 miliárd, 95% bolo so štátnou pomocou. Nehovoríme len o obnoviteľných zdrojoch, do ktorých bolo investované 288 miliárd. Celá produkcia je subvencovaná. Prečo sa teda hovorí o liberalizovanom trhu s elektrinou? Federálny štát, kantóny, obce a inštitúcie robia zároveň rozhodcu i väčšinu hráčov.

Takže globálne sme svedkami masívneho invervencionizmu, ktorý stojí za pádom cien elektriny a vo Švajčiarsku ešte s pokrytectvom hovoriť o decentralizovanej zodpovednosti "súkromného sektora". Riadenie elektrickej siete vo Švajčiarsku zabezpečuje 670 aktérov.

Vodná energia trpí dvoma javmi: nízka cena elektriny v dôsledku štátneho invervencionizmu a archaické riadenie so stovkami aktérov. V pekných časoch tiekli zisky, ktoré sa rozkotúľali k vlastníkom, akcionárom a kantónom formou poplatkov za vodu. Avšak neboli vytvorené rezervy na horšie časy. Dlhy neboli splatené dostatočne ani rýchlo. Zákonom predvídané zvýšenie poplatku za sieť 120 miliónov, ktoré má ísť na podporu priehrad, nebude stačiť na zdvojnásobenie poplatku za vodu, ktoré ku ktorému došlo od 1997. Kantóny však nie sú ochotné sa zriecť zdroja príjmu z poplatku za vodu. Toto je vysvetlenie, ako je možné, že stará priehrada, investície dávno účtovne amortizované, funguje na variabilných nákladoch, teda mzdy pár zamestnancov a poplatky za vodu, no nedokáže vyrábať nad trhovými cenami.

Po princípe "too big to fail" (priveľký na bankrot), prichádza princíp "too big to pay" (priveľký na platenie). Veľkí spotrebitelia majú prístup na medzinárodný trh od 2009. Ostatní ho mali získať o päť rokov neskôr, no sľub nebol dodržaný. Dôsledok: malí spotrebitelia platia elektrinu 9 centimov a viac, domácnosti i 20. Cena na medzinárodnom trhu je 3 centimy.

Čo sa týka výhody spotrebúvať vlastnú elektrinu bez potreby jej prenosu sieťou, to môže znamenať dvojrýchlostnú energetickú bezpečnosť. Jednu pre tých, ktorí si elektrinu vyrobia sami, kým tí ostatní si ju budú kupovať z centralizovanej siete. To by nevadilo, ak tí druhí nebudú penalizovaní a nútení financovať tých, čo si energiu vyrábajú sami. Avšak presne toto sa stane cez zelené subvencie do autoprodukcie. V liberálnom štáte by takto štát nemal konať.

A napokon subvencie do renovácie budov 40 až 70%. Štát zaplatí súkromníkom práce, ktoré by boli vykonané aj tak, bez subvencie. Pretože sa to ekonomicky vyplatí aj tak. Nájomníci budú musieť participovať na nákladoch dvakrát: raz, lebo majiteľ domu sa rozhodne investovať a zisk z elektriny pôjde jemu, no náklady na investície sa premietnu do nájomného. Druhý krát ako daňoví poplatníci, ktorí sa poskladajú na subvenciu. To znamená štát obmedzujúci slobodu a spôsobujúci transfer formou pozičnej renty majiteľom domov.

A argumenty v prospech nového zákona?

Vláda tvrdí, že nový zákon upevní švajčiarsku pozíciu na medzinárodnom trhu s energiou. Ale EÚ medzitým vyslovila prianie zahrnúť švajčiarske priehrady do rokovaní o zákaze štátnej pomoci... Vláda tvrdí, že obnoviteľné zdroje energie sú domáce a netreba ich importovať ako fosílne zdroje. Zvýšenie poplatku za sieť sa premietne zvýšením ročnej faktúry za elektrinu vo výške púhych 40 frankov na domácnosť, no tie sa dajú ušetriť lepšou energetickou účinnosťou. Opustenie jadrovej energie síce zvýši cenu elektriny, ale ľud si ho praje. Okrem toho otázka definitívneho úložiska jadrových odpadov stále nie je vyriešená. Realizácia Stratégie 2050 po etapách necháva technologickému pokroku čas, aby sa vyriešili problémy spôsobom, ktorý dnes možno ešte nie je úplne jasný. Krajina je však dobre vybavená postaviť sa tomu problému. Efekt realizácie opatrení bude pozitívny pre zamestnanosť, inováciu a nové technológie.

Prieskumy hovoria, že v čase došlo k posunu preferencií a podpora nového zákona poklesla hlavne v nemecky hovoriacej časti Švajčiarska. To sa stáva, keď sa v televíznej debate položí otázka, kto to všetko zaplatí. Naproti tomu vo francúzsky hovoriacej časti je podpora opustenia jadrovej energie tak významná, že sa k nej môže pribaliť prakticky čokoľvek a prešlo by to.

Ako ľud rozhodne, uvidíme v nedeľu 21. mája 2017.

Súvisiaci blog: Energetická stratégia 2050 akceptovaná

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 10

Rubrika Švajčiarske voľby a referendá

Tagy doprava, energia, rozvoj, životné prostredie

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 77
  • Priemerná čítanosť: 2567
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 77
  • Priemerná čítanosť: 2567
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...