Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Vlakom bez populizmu a zadarmizmu

21.09.2018 | Roman Kanala

V nedeľnej diskusii v TA3 "V politike" poslanec Fico prehlásil: "Pravica vždy len hovorí, ale keď príde na lámanie chleba, tak ľuďom nikdy nič nedá".

  • Tlačiť
  • 51

Rubrika

Ekonomika

Kmotríkova TA3 je Smeru blízka, ako je jej vlastník blízky kšeftom dohadzovaným štátostranou. Napríklad pri stravných lístkoch štátnych zamestnancov. Preto je televízia naklonená samochvále a samoprezentácii politickej mŕtvoly, ktorá stále neprestala kopať. Bolí to štátny rozpočet, bolí to celú ekonomiku, ktorá je stále viac deformovaná zadarmizmom, vedúcim k plytvaniu a k bublinám. A tie kopance bolia celú spoločnosť, lebo časť verejnosti to stále neprekukla a stále znovu na tie medové motúzy naletí.

nedeľnej poludňajšej diskusii Fico ako príklad uviedol bony v hodnote 150 Eur na lyžiarske zájazdy a školy v prírode, ktoré vraj pomohli rodičom i malým hotelom a penziónom (na zázname od 3:10 min). Zabudol povedať, že NIEKTORÝM. Nie tým v Šahách a v Komárne, ale na Kysuciach a v Tatrách, kde podnikajú roduverní Naši Človeci. Vlaky zadarmo, ktoré využíva podľa Fica 1,2 milióna ľudí, údajne priniesli stúpajúci počet platiacich cestujúcich a súčasne klesá strata železníc. Lenže ŽSR nie sú klasická štátna firma, ktorej poslaním by bola služba vo verejnom záujme, ani súkromná firma, ktorej poslaním by bol zisk. Železnice sú stále socialistický podnik, ktorej poslaním je dať papať parazitom a pijaviciam. Čo najdlhšie rekonštruovať predražené trate na 160 km/h tak, aby neboli nikdy hotové a keď hotové budú, tak ich zas prerobiť na 200 a potom na 250 km/h. Program na ďalšie storočia.

Ficovi neuverím, ani keby tvrdil, že nebo je modré a tráva zelená, a pobežím sa o tom presvedčiť na vlastné oči. Fico používa ako pracovný nástroj lož, predkladanie nepravdivých tvrdení. Občas sú to polopravdy, občas pravdivé útržky vytrhnuté z kontextu, občas demagogicky prekrútené do iného kontextu. Ako tvrdenie, že za krátkej vlády Radičovej došlo k zvýšeniu DPH (pravda) a k výraznému zvýšeniu ceny plynu (legenda zvaná Kažigraf).

Čo je zrejmé na prvý pohľad je, že ostrieľaný demagóg ani neskúma, či medzi zadarmizmom, rastúcou frekventovanosťou vlakov a znížením stratovosti železníc existuje kauzálny vzťah a či náhodou nie je opačný, ako sa snaží podsunúť. Agregát 1.2 milióna cestujúcich nehovorí o štruktúre prepravnej trasy. Možno je to tak, že vďaka presunu z osobných áut na železnice je pri dochádzaní do práce z okolia Bratislavy kvôli zlej dopravnej situácii viac využívaná železnica, čo donieslo platiacich cestujúcich na krátkych trasách. Ale zadarmisti využívajú najmä lukratívne hlavné ťahy na cesty nad 200 km a tak zo zisku skôr ukrajujú, ako by k nemu prispievali.

Pozrime sa preto na centrálne tvrdenie, ktoré je problematické, demagogické a lživé už na prvý pohľad.

Pravica len hovorí, ale ľuďom nikdy nič nedá

V skutočnosti nik ľuďom nič nedá. Ani vláda ľuďom nič nedaruje, ani Fico. Odkiaľ by na to vzali? Vari im padajú peniaze z neba? Vláda žiadne vlastné peniaze nemá a preto ich ani nemôže dávať či darovať. Vláda len rozdeľuje vyzbierané dane. Ficovláda ich rozdeľuje rovnakým spôsobom, ako si Fico vlastnou hlavou zarobil na sociálne hodinky. Spôsobom zlodejským, chmatáckym, priečiacim sa zákonu a morálke. Vláda korumpuje ľudí, aby z nich urobila spolupáchateľov a jej zvolenie cez voľby prezentuje ako demokratickú legitimizáciu svojho šafárenia.

V skutočnosti prerozdeľuje tak, aby sa predovšetkým ušlo Našim Človekom. Potom sa niečo použije na chod štátu a niečo sa porozhadzuje ako mince za kočom stredovekého mocipána, aby luza bola zamestnaná zbieraním drobných v blate.

Fico nikdy nič ľuďom nedaroval ani nedal. Len Svojim Človekom. Národný hokejový štadión, Národný futbalový štadión, Pekelne Predražené Projekty v diaľničnej výstavbe. Prezentuje to, akoby to bolo niečo preborné a v celospoločenskom záujme. V skutočnosti deformáciou ekonomického prostredia škodí ekonomike a tým aj všetkým občanom krajiny. Keď ekonomika nedosahuje svoj plný produkčný potenciál, škodu znáša celá krajina. Fico bráni produkcii vysokým odvodovým zaťažením, a tiež rôznymi finančnými a nefinančnými brzdami ekonomiky. Ako dane zo stratových spoločností, stále rastúce povinnosti papierovania a dokumentovania, ako sa naložilo s balíkom kancelárskeho papiera a stravnými lístkami, a tiež neustále oznamovacie a ohlasovacie povinnosti, všetky možné povolenky a lajstrá pre radosť úradníkov.

Pravica to všetko chce odbúrať. Aj vlaky zadarmo. Zrušenie zadarmizmu povedie k zníženiu spoločenských nákladov na železnice, lebo sa zníži plytvanie. Ekonomická teória hovorí, že čím vyššia cena, tým nižšia spotreba. Ak je cena nulová, spotreba môže dosiahnuť nekonečné hodnoty a bude obmedzená len inými faktormi. Ak sú vlaky zadarmo, slúžia ako spálne pre bezdomovcov a obmedzenie oproti nekonečnej spotrebe je len v tom, že bezdomovcov je konečný počet a jeden bezdomovec môže byť naraz prítomný len v nula vlakoch alebo v jednom jedinom vlaku.

Teda ak sa odstráni zadarmizmus, cestovať budú len ľudia, ktorí cestovať potrebujú. Tí, ktorí cestovať potrebujú, by uvítali napríklad polovičnú zľavu. Ak to pravica zavedie, zníži sa prehnaná spotreba, a tiež sa zníži potreba subvencií z verejných prostriedkov. Namiesto lístkov zadarmo, lístky za pol ceny pomôžu finančnej rovnováhe železníc a zníži sa investičný dlh. Ak sa budú obedy v školských jedálňach subvencovať len na pol ceny, zdvihne sa kvalita jedla, menej ich skončí v odpadkoch a zaplačú len prasatá Našich Človekov.

Realita objektívna, realita verbálna

Klasická otázka je, prečo to Fico hovorí a prečo práve teraz. Nachádzame sa v klasickej situácii zlyhania, ktoré treba prekryť nejakou potemkinovskou realitou. Preto tie ficohlášky. Objektívna realita je totiž neradostná. Vlaky sa trhajú, trhajú sa opakovane, rušne horia, ľudia musia po koľajniciach peši. Železnice majú vyšší dopyt, ako sú schopné uspokojiť a do služby musia zaradiť aj materiál po dobe životnosti. To je výsledok Ficovho zadarmizmu.

Polovičný tarif a zdravý švajčiarsky rozum

Švajčiarsko je prosperujúca malá bohatá krajina, kde vládne pravica a zdravý rozum. Železnice boli kedysi súkromné, pri ťažkostiach ich vykupovala štátna spoločnosť SBB-CFF-FFS. To sú skratky trojjazyčného názvu Schweizerische Bundesbahnen - Chemins de fer fédéraux - Ferrovie federali svizzere. Názov v rétorománčine Viafiers federalas svizras nie je oficiálne používaný, lebo rétorománsky jazyk síce je národný jazyk, ale nie úradný.

Švajčiarske federálne železnice postupne preberali súkromné spoločnosti, ktoré prevádzkovali navzájom si konkurujúce trate, a dostávali sa do ťažkostí. Takto boli v roku 1902 znárodnené železničné spoločnosti Aargauische Südbahn (ASB), Bötzbergbahn (BöB), Schweizerische Nordostbahn (NOB), Schweizerische Centralbahn (SCB), Toggenburgerbahn (TB) a Vereinigte Schweizerbahnen (VSB). Potom v 1903 bola prevzatá Jura-Simplon Bahn (JS) vrátane dcérskej Brünigbahn. V 1918 to bola Tösstalbahn vrátane Wald-Rüti Railway (WR), ktorú spoločnosť Tösstalbahn v 1902 vyfúkla pod nosom federálnym železniciam. Znárodnená bola aj Wohlen-Bremgarten Railway (WB).

Centralizácia železníc v štátnych rukách umožnila ich prevádzku i bez zisku vo verejnom záujme, keď vysoko lukratívne hlavné ťahy s Intercity cez krajinu krížovo financujú stratové lokálky v horách, ktoré by ako samostatný podnik neprežili. Súkromné železnice, ktoré dodnes neprevzala spoločnosť SBB-CFF-FFS, prežívajú s malým ziskom alebo sú stratové a vo verejnom záujme subvencované z verejných prostriedkov.

Federálne železnice boli v 1999 transformované na akciovú spoločnosť. Akcionárom ostáva Konfederácia a kantóny, ale už podľa súkromného obchodného práva podobne ako iné bývalé federálne podniky, ako pošta či telecom. Železnice majú štyri divízie: osobná doprava, cargo, infraštruktúra a budovy.

Firma je vedená podnikateľským štýlom, čo občas nedochádza naivným voličom. Napríklad v Ženeve sme si odhlasovali transformáciu hlavnej stanice. Väčšina voličov bola za. Pritom nešlo o nič iné, ako za peniaze ženevských daňových poplatníkov dať do rúk železničnej spoločnosti ďalšie koľaje v podzemí, čo je fajn a vo verejnom záujme na zvládnutie zvýšenej frekvencie vlakov, ale aj veľké obchodné priestory, ktoré budú za peniaze prenajímané obrom distribúcie ako Coop a Migros a budú vytvárať zisk federálnym železniciam. Ženevská stanica sa beztak zdá byť viac v rekonštrukcii, ako v prevádzke.

Premyslená tarifná politika, legendárna presnosť, ukážková čistota a pohodlie

Ešte v 80-tych rokoch, keď boli železnice štátnym podnikom, mali obchodnú politiku, ktorá by nezahanbila ani súkromnú firmu. Napríklad ponúkali systém zliav, keď si ktokoľvek mohol kúpiť preukaz na polovičnú zľavu. Za 100 frankov ročne si potom mohol kupovať železničné lístky za pol ceny. Ženeva - Zurich, asi 300 km, tak namiesto 100 frankov vyšla na polovicu.

Odvtedy bola už cela abonentky na pol ceny 150, potom 200, 220 a 222 frankov. Teraz klesla na 185 frankov ročne, lebo optimum bolo vypočítané takto. Optimum samozrejme z hľadiska ziskov firmy. Abonentka na pol ceny je tantalizujúca. Kto si ju kúpi, bude sa snažiť ju amortizovať a to znamená za rok urobiť aspoň 4 cesty Ženeva - Zurich vlakom. Namiesto auta či lietadla. Zadarmizmus to nie je, ale má to podobné účinky. Ako vieme, tovarom úplne zadarmo sa plytvá a ľudia si ho nevážia.

Podobne generálna abonentka existuje už desaťročia. To je ročný cestovný lístok platný na všetkých železniciach a všetkých prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy vo všetkých mestách vo Švajčiarsku. Kto má generálnu abonentku, len jazdí a nestará sa o lístky a o ceny. Generálna abonentka existuje pre 1. a 2. triedu a plný tarif stojí 3860 a 6300 Frs ročne. Federálni zamestnanci na jej zakúpenie dostanú zľavu, ale zľava neznamená tovar zadarmo. Zľava je aj pre deti, juniorov, študentov, seniorov, handicapovaných, Duo partenaire pre manželské páry, Famille pre rodiny, a myslelo sa aj na psov. Generálna abonentka sa dá kupovať aj mesačne, ale minimálne počas 4 po sebe nasledujúcich mesiacov. 

Iným opatrením na pritiahnutie cestujúcich bolo zavedenie Taktfahrplan v roku 1982. Vlaky na hlavných tratiach chodia v intervaloch a netreba si pamätať cestovný poriadok. Interval je buď hodinový, polhodinový, alebo ako medzi Ženevou a Lausanne to je 10 minút a potom 20 minút.

Vďaka programu Bahn 2000 - Rail 2000 boli jazdné časy vlakov v trojuholníku Basel - Zurich - Bern zredukované pod jednu hodinu. Rýchlosť je 200 km/h a viac. Na trati Basel - Chiasso krížom cez krajinu popod masív St. Gotthard bude po modernizácii rýchlosť 250 km/h, len v dlhom tuneli bude 200 km/h pre osobné a 160 km/h pre nákladné vlaky. V tuneli bol kvôli nákladom pri razení o niečo zredukovaný gabarit a objavili sa aerodynamické problémy.

Okrem zlepšovania ponuky a výstavby ďalších a ďalších tratí sú cestujúci lákaní premyslenou tarifnou politikou tak, aby železnica bola súťažeschopná s autom. Jednej či dvom osobám sa vyplatí jazda vlakom so zľavami, pre viac osôb je už lacnejšie auto, kde však je menej miesta a jeden človek musí byť za volantom.

Popri abonentke na polovičnú zľavu a generálnej abonentke sú iné akciové tarifné produkty. Skupinový lístok dáva zľavu 20% skupine 10 a viac osôb. Okrem toho tá desiata osoba cestuje úplne zadarmo. Linkový lístok je zošítok cestovných lístkov na tú istú trajektóriu bez obmedzenia dňa. Tarif je podľa vzdialenosti.

Celodenný lístok platí celý deň do 5. hodiny ďalšieho dňa na všetky prostriedky verejnej dopravy v krajine a stojí 75 Frs do 2. triedy a 127 Frs do prvej. Niečo ako generálna abonentka, ale obmedzená len na jeden deň. Medzi 17. septembrom a 28. októbrom je akcia na celodenný lístok pre dve osoby. Tarif je rovnaký, ale druhá osoba cestuje zadarmo.

Siedma koľaj je prídavná abonentka za 120 frankov ročne ako príplatok k polovičnému tarifu, ktorá oprávňuje k cestovaniu zadarmo na celej sieti železníc od 19 do 5 hodín. Cesta Ženeva - Zurich (asi 300 km) trvá 2:41 až 2:46 hodiny. Ženeva - Sankt Gallen cez celú krajinu 3:53 hodiny.

Lístky pre celé tarifné komunity Inter dávajú možnosť okrem železnice cestovať aj vybranými prostriedkami mestskej dopravy. Napríklad častou kombináciou je kúpiť si lístok Inter len pre Ženevu a Lausanne, čo spolu vyjde lacnejšie ako kupovať oba zvlášť. Alebo kúpiť len pre Bern, alebo Bern a Zurich. Cestujúci si skomponuje svoju abonentku sám a potom si kúpi lístok v železničnej pokladni. Lístky sa už nedierkujú, ale sa skanujú ich QR kódy, inak by z lístku po roku veľa neostalo. Železnice participujú v tarifných komunitách všetkých švajčiarskych miest, takže môžu predávať aj abonentky na hromadnú dopravu. Lístky sú platné aj pre partnerov prevádzkujúcich lodnú dopravu na švajčiarskych jazerách.

Green Class je VIP služba, kde povedľa generálnej abonentky (v ktorej sú všetky hromadné verejné dopravné prostriedky v celej krajine) cestujúci dostane elektromobil z car-sharingu a parkovacie miesto na ktorejkoľvek stanici, bicykel z bike-sharingu a taxík. Ceny sú od 1210 Frs mesačne po 2330 Frs mesačne podľa elektromobilu, ktorý môže byť malý BMW i3, VW e-Golf, Nissan Leaf alebo veľká Tesla. Ponuku využívajú hlavne obchodní cestujúci, ktorí sa každodenne premiestňujú po celej krajine.

Juniorský lístok pre deti od 6 do 16 rokov platí s cestovným lístkom rodiča a dieťa vtedy cestuje zdarma. Stojí 30 Frs ročne na každé dieťa, od 3. dieťaťa je už zdarma. Deti do 6 rokov cestujú úplne zdarma, ale musí s nimi byť dospelý s platným cestovným lístkom. Deti do 16 rokov, ak cestujú samotné, majú na lístok 50% zľavu. Detský celodenný lístok, ak je s nimi dospelý s dospeláckym celodenným lístkom, stojí 16 Frs pre 2. triedu alebo 32 Frs pre 1. triedu.

Na internete je pomôcka, ktorá umožňuje vybrať si optimálnu abonentku pre ten-ktorý typ jazdy. Ročná generálna abonentka je cenovo výhodná pri každodenných jazdách nad 121 km, alebo pri rôznorodých jazdách. Pri každodennom dochádzaní do 121 km je najvýhodnejší zošítok pre opakované jazdy v kombinácii s abonentkou na 50% zľavu. Pre jazdy vlakom a MHD v dvoch alebo viacerých mestách je najlacnejšia abonentka Inter spolu so zľavenkou na 50%. Pre jazdu len v jednom meste ani netreba vlakový lístok, lebo abonentka pre MHD kryje aj vlaky, aj autobusy, trolejbusy, električky a lode. Abonentka pre TPG, Transports publics genevois, je platná pre všetky prostriedky hromadnej dopravy nielen v meste, ale v celom kantóne Ženeva.

Okrem toho železnice fungujú aj ako cestovné kancelárie a predávajú výletné lístky na historické vlaky spolu s dopravu k miestu odjazdu, tematické poznávacie a objavovacie trasy, lístky pre turistiku s rozličnými trasami pre cestu tam a späť, lístky pre pivárov, pre vinárov, alebo lístok s veľkou zľavou kúpený dlho dopredu ako pri leteckej doprave.

Tarifné opatrenia majú tú výhodu, že k nim netreba významné investície ako do tratí a jazdiaceho materiálu. Používa sa len to, čoho je vo Švajčiarsku dosť. Zdravý rozum a dobrá vôľa dohodnúť sa a podeliť s partnermi, aby každý zarobil viac.

  • Tlačiť
  • 51

Rubrika Ekonomika

Tagy doprava, železnice

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 132
  • Priemerná čítanosť: 2704
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 132
  • Priemerná čítanosť: 2704
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...