Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Uprostred "fake news", slúžia aprílové žartíky ešte k niečomu?

02.04.2018 | Roman Kanala

Najlepšou ochranou proti fake news je cibriť si kritické myslenie a kognitívne schopnosti.

  • Tlačiť
  • 23

Rubrika

Spoločnosť

Je demokracia ohrozovaná sociálnymi sieťami?

Sú tomu dva týždne, čo Facebook ústami svojho zakladeteľa priznal, že prílišné používanie sociálnych sietí môže viesť ohrozeniu demokracie. Pred dvomi mesiacmi, v januári 2018, bol nútený priznať, že v 2016 znovu podcenil úlohu Facebooku pri šírení falošných informácií, fake news, a že neprijal dostatočné opatrenia proti problematickému obsahu, ktorý tam koluje. Vtedy v 2016 šlo o americké voľby, ktoré preukázateľne ovplyvňovalo Rusko. Teraz vyšla najavo úloha firmy Cambridge Analytica pri hlasovaní o brexite.

Je boj proti fake news vopred stratený? Tieto falošné správy preberajú tradičné žurnalistické kódy, obvyklý formát agentúrnych správ, a podobajú sa na normálne, overené správy. Bývajú formulované spôsobom, ktorý nepripúšťa pochybnosti a preto nepotrebuje dôkazy či odkazy na fakty. Ako vyvrátiť niečo, čo nie je zakotvené vo faktoch?

Falošné správy nevytvoril internet. Existujú od staroveku. Písmo, kníhtlač a napokon internet umožnili ich vytváranie a šírenie v stále vyššej forme. Jednoduchá tvorba, domnelá autorita písaného slova či obrazu, každý užívateľ môže naletieť. Úplne imunizované nie sú ani samotné médiá. Ich procedúry kontroly a overovania faktov sú niekedy zanedbané, lebo prioritu má senzácia. Denník Pravda Kali & Bejby produkuje takéto kačice prebraté z ruských zdrojov, ako po požiari vo francúzskej jadrovej elektrárni Flamanville, alebo typu Jedna Pani Povedala, ohľadne švajčiarskych koncesií.

Najväčšiu zmenu priniesli sociálne siete. Kým doterajšie technické výdobytky vrátane internetu boli len inkrementálnou zmenou, pričom komunikačná schéma "jeden zdroj : veľa príjemcov" ostala zachovaná ako pri knihe, novinách, rádiu, TV, či internetových serveroch, sociálne siete robia každého účastníka, príjemcu informácie, zároveň jej potenciálnym tvorcom. Práve Facebook priniesol rozmach aktivizmu, radikalizácie a fake news.

Falošné správy môžu aj zabíjať. Vladislav Vološin, 29-ročný ukrajinský vojenský pilot, ktorého let na Suchojke približne v rovnakom čase nad nepriateľom obsadenom území Rusi použili ako odpútavací manéver po vojnovom zločine, zostrelení malajzijského lietadla plného holandských turistov, sa zastrelil 18. marca 2018 v Nikolajeve.

Existuje spôsob, ako si každý môže proti falošným správam vypestovať imunitu. Prvým krokom je overiť si podozrivé fakty. Táto schopnosť nie je daná každému, niektorí naletia úplne na všetko. Dobrá správa je, že s dávkou rozumnej skepsy sa dá zvýšiť citlivosť na podozrivé fakty. Vždy je lepšia skepsa, ako naletieť falošnej správe a potom robiť dezintoxikáciu ex-post. Vyvrátiť správu mnohokrát vyžaduje veľké úsilie, zhromaždenie a prezentáciu množstva údajov a ich spracovanie do grafickej formy, aby vec bola jasná na prvý pohľad.

Ani to nemusí stačiť. Niektorí ľudia, ak sa im servíruje, čo práve chcú počuť, sa potom takejto "informácie" už nevzdajú, aj keď vedia, že nie je pravdivá. Fakty vyhodnocujú nezávisle od svojho presvedčenia, ktoré im ostáva nezmenené v apriornej forme, bez korekcie.

Ako vidíme, sociálne siete priniesli technologický pokrok a zmenu paradigmy, na akú spoločnosť nebola pripravená.

Mechanizmy manipulácie

Jonas De Keersmaecker a Arne Roets na univerzite v Ghente publikovali nasledovný pokus. Najprv urobili 400 jedincom test osobnosti. Potom náhodným výberom rozdelili skupinu na dve. Prvej skupine dali prečítať životopis Nathalie, fiktívnej zdravotnej sestry v miestnej nemocnici, ktorá mala byť zatknutá, lebo "počas dvoch rokov kradla lieky a predávala ich, aby si mohla kupovať značkové oblečenie". Subjekty potom mali hodnotiť povahové črty Nathalie, ako dôveryhodnosť a úprimnosť, a potom vykonali test kognitívnych schopností. Napokon im bola sprostredkovaná správa, že údaj o krádežiach a zatknutí nebol pravdivý a mali ohodnostiť Nathalie znovu. Kontrolná skupina nedostala ani informáciu o krádežiach a zatknutí, ani dementi, a hodnotila Nathalie iba raz na základe jej životopisu.

Výsledkom bolo, že prvá skupina hodnotila Nathalie omnoho nepriaznivejšie, ako kontrolná skupina, a to i napriek tomu, že dostali korektívnu informáciu o tom, že údaj o jej krádežiach bol nepravdivý. Takže nejaká ozvena pôvodného hodnotenia u nich ostala.

Druhým zaujímavým výsledkom je, že kognitívne schopnosti ovplyvňujú schonosť korekcie postoja - teda čím vyššie kognitívne schopnosti, tým vyššia miera korekcie pôvodného hodnotenia. Subjekty s nižšími kognitívnymi schopnosťami vo väčšej miere zotrvávali v pôvodnom negatívnom hodnotení.

Výskumníci štatisticky otestovali aj koreláciu s otvorenosťou mysli (definovanú ako ochotu zmeniť názor, ak sa ukáže, že bol vytvorený na základe nesprávnej informácie) a pravicovým extrémizmom (definovaným ako intolerancia k iným), ktoré boli merané osobnostným testom na začiatku experimentu. Výsledkom bol poznatok, že aj keď bol subjekt otvorený a tolerantný, nízka kognitívna schopnosť uňho vytvorila riziko, aby bol neoprávnene tvrdý i v druhom hodnotení Nathalie, keď už subjekt disponoval úplnou informáciou.

Jedno z možných vysvetlení je založené na teórii, že osobná kognitívna schopnosť je založená na schopnosti udržiavať poriadok na svojom "mentálnom pracovisku", kde spracúva informácie. Niektorí ľudia majú viac mentálneho neporiadku, ako iní, a to súvisí so schopnosťou "vyhodiť informácie", ktoré už nepotrebujú, alebo sa stali neplatnými. Táto schopnosť "mentálneho upratovania" klesá s vekom, a je pozitívne korelovaná so vzdelaním. Vzdelanie dáva ľuďom meta-kognitívne schopnosti, stratégie pre monitorovanie a reguláciu vlastného myslenia, ktoré môžu byť využívané na boj proti dezinformácii. O výskume napísal Scientific American 6. februára 2018.

A tu máme vysvetlenie, prečo skúsený a ostrieľaný iluzionista ako Fico rád vypúšťa informačné dymové clony (klamárka Hedviga, Kiska a Soros, štátny prevrat, dlažobné kocky). Opakovaná dezinformácia, alebo jej variácie, ostávajú dlhšie v pamäti. Rurálna spoločnosť, kde väčšinu tvoria nevzdelaní dunčovia, trpí vysokou mierou zraniteľnosti prostredníctvom dezinformácií. Penalita, akú si vyslúži u publika s vyšším IQ, bude kompenzovaná vyššími preferenciami u tupovoličov.

Ako sa chrániť?

Úplná ochrana proti fake news neexistuje, lebo by kolidovala s právom na informácie a slobodou vyjadrovania. Počas svojej volebnej kampane sľuboval štátnu ochranu populácie pred falošnými správami Emmanuel Macron a príslušný zákon sa pripravuje do konca roka 2018. Počkajme si na jeho konkrétmu podobu, ale už aj zmienka o takom zákone prinášajúcom štátny zákrok naháňa obavy z orwelliády. Riešenie bude skôr vo vzdelaní. Vedecká metóda spoľahlivo funguje aj pri práci s informáciami a eliminuje falošné správy, ale z časového hľadiska nie je možné ju aplikovať vždy a všade v každodennom živote. Neustále overovanie by urobilo komunikáciu obťažnou až nemožnou. Švajčiarski žiaci a učni dostávajú zjednodušenú metódu v škole: je správa podpísaná, je informácia situovaná v priestore a čase, je možné overiť zdroj, aká je jeho dôveryhodnosť? A to je presne to, čím treba začať.

Ženevský startup vydal v roku 2016 Popit, aplikáciu pre iOS dostupnú cez Apple Store, ktorá vyberá a zhromažďuje informácie zo stovky médií a prezentuje ich v kondenzovanej forme. Zdrojmi sú napríklad RTS, Le Temps, La Gruyère, La Liberté, Léman Bleu, The Guardian, Eurospot, Le Courrier international, Bloomberg, The Economist, Mediapart, Time. Agregovaná je len informácia, čisté fakty a nie komentáre či reklamy. V časoch iniciatívy "No Billag" a štrajkov agentúry ATS (Agence télégraphique suisse) taký počin má zmysel a 1500 užívateľov, z ktorých 80% je mladých do 30 rokov, aplikáciu oceňuje. Platená verzia rozšírená o ďalšie médiá sa pripravuje.

Na univerzite v Cambridge vyvinuli v spolupráci s holandským kolektívom novinárov DROG hru, kde si hráč môže vyskúšať tvorbu dezinformácií, konšpiračných teórí, či metódu diskreditácie oponenta. Getbadnews.com umožní hráčovi vytvoriť online fiktívne médium, ktorého cieľom je upútať senzáciami a rozširovať okruh čitateľov, k čomu hráč musí dbať o minimum dôveryhodnosti. Dostupné sú viaceré stratégie, ako množina falošných účtov trollov na sociálnych sietiach, retušovanie obrázkov, či tvorba pochybných článkov, hovorí Sander van del Linden, riaditeľ výskumného laboratória na Univerzite v Cambridge, ktorý pracuje na "teórii nákazy". Cieľom je vytvorenie "mentálnych protilátok" na imunizáciu proti falošným správam. A k tomu je najlepšie vžiť sa do roly trolla, ktorý masívne vytvára a publikuje takéto fake news.

Pri experimente na stovke študentov lýcea v Holandsku adolescenti, ktorí pochopili mechanizmy a stratégiu tvorby falošných správ, už takýmto správam dávali menej dôveryhodnosti a vyvinuli si schopnosť kriticky analyzovať správy, zachytiť anomálie, odhaľovať nezrovnalosti a protirečenia. Výskumníci označili výsledky za sľubné, ale zatiaľ stále nedostatočné. Chcú vylepšiť účinnosť hry zbieraním informácií o reakciách užívateľov a účinnosti proti dezinformáciám.

Verzia zameraná proti radikalizácii online sa pripravuje. Táto sa opiera o rovnaké techniky manipulácie, napríklad vytvárania silných emócií na základe zmanipulovaných či falošných informácií. Ďalším krokom bude vytvorenie viacjazyčných verzií s prioritou pre ukrajinskú verziu, lebo v krajine predstavujú falošné informácie významný problém. I toto je následkom ruskej rakety Buk, ktorou bolo v 2014 zostrelené lietadlo s dvomi stovkami Holanďanov, čo v krajine prežívali ako národnú traumu.

V Taliansku spustili server, kde občania môžu nahlásiť možné falošné správy. Tieto sú potom overené oddelením "poštovej polície". Ak sa správa vyhodnotí ako falošná, bude vydané a publikované dementi jednak na serveri samotnom, ako aj na sociálnych sietiach. Washington Post zas publikoval vyše dvoch tisíc lživých či zavádzajúcich tvrdení Donalda Trumpa. Bez toho, aby medzi ne počítali, koľkokrát na Twitteri označil za "fake news" všetko, čo sa mu nepáči.

Priama demokracia ako ochrana proti "fake news"

Prezident Konfederácie, socialista Alain Berset, prišiel 23. marca na Univerzitu v Ženeve na besedu na tému: priama demokracia chráni pred dezinformáciami a "fake news". Kontextom je helvétska kultúra debaty, kde sa spojenectvá vytvárajú ad hoc a nesúhlas nevyúsťuje v osobnú animozitu, lebo o chvíľu sa možno front súhlasu a nesúhlasu preskupí inak pri inej otázke, alebo dokonca i pri tej istej, ak v debate vysvitne, že opačné stanovisko je rozumnejšie. Tiež ekonomický tlak na tlač na veľmi malých trhoch, ktorý ochudobňuje kvalitu informácie. Partnermi v diskusii boli Jean-Marc Ayrault, bývalý francúzsky premiér, a Sandro Cattacin, profesor a bývalý riaditeľ departementu sociológie na fakulte humanitných vied. V predhovore rektor Yves Flückiger citoval štúdiu, podľa ktorej "fake news" obiehajú šesť krát rýchlejšie, ako pravdivé správy.

Federálny radca Alain Berset hovoril o potrebe silnej, diverzifikovanej a nezávislej tlače, ktorá bude viesť rozpravu o etike a deontológii. Falošné správy nemôžu byť regulované zákonom, pretože pravdu a lož nemôže rozlišovať administrácia a občan nemôže čakať na to, čo povie inštitúcia, aby vedel, čo si má myslieť. Naopak, treba občanom dať nástroje na cibrenie ich kritického myslenia a rozlišovacej schopnosti. Švajčiarsky politický systém presne toto robí, lebo tlačí až na hranu kultúru verejnej debaty ako základu rozhodovacieho procesu.

Jean-Marc Ayrault sa označil za skeptického, pokiaľ ide o účinnosť a zmysel pripravovaného francúzskeho zákona o slobode tlače. Podľa neho existujúci zákon je dostatočný a dáva občanom právo odpovedi. Chrániť sa treba dobrým fungovaním inštitúcií. Úspech "fake news" môže byť interpretovaný ako krízu dôvery v demokraciu. Podobne ako Alain Berset si myslí, že giganti webu ako Facebook a Google by mali byť viac volaní na zodpovednosť.

Sandro Cattacin si myslí, že "fake news" sú dobre potierané decentralizovanými občianskymi iniciatívami, ktoré vyhľadávajú a označujú falošné správy na sociálnych sietiach. Optimisticky si myslí, že falošné správy nemajú dlhú životnosť tvárou v tvár pravdivej informácii.

Švajčiarsko nemá žiadnu oficiálnu stratégiu proti "fake news". V USA boli "fake news" účastníkmi predvolebného boja, vo Francúzsku bol Macron označovaný za homosexuála, mal mať účty offshore a byť financovaný Saudskou Arábiou. Rakúsky premiér Sébastien Kurz bol terčom mnohých falošných stránok na Facebooku, kde boli prezentované extrémne xenofóbne a antisemitské tézy akože pochádzajúce od neho samého. Medzi falošnými správami o Hillary Clinton bola jedna obzvlášť nechutná, že organizovala večierok na zbierku financií v reštaurácii, ktorá slúžila ako fasáda pre sieť pedofilov. Doris Leuthard, federálna radkyňa zodpovedná za rezort energie a komunikácií a bývalá prezidentka Konfederácie bola napadnutá viacerými falošnými účtami na Twitteri a Facebooku s falošnými stanoviskami. Toto sa rieši od prípadu k prípadu existujúcimi právnymi prostriedkami.

Je absencia stratégie naivnou? Thomas Widmer z univerzity v Zurichu hovorí, že švajčiarsky politický systém je menej zraniteľný falošnými správami. K diskreditácii leadra nemôže dôjsť, lebo švajčiarsky systém nemá výrazné postavy. Voliči volia skôr politické strany, ako veľké osobnosti. K paralýze volieb by bolo treba napadnúť všetkých kantonálnych kandidátov. To je obtiažne a nerentabilné. Obzvlášť v malých kantónoch, kde ľudia poznajú svojich kandidátov osobne. Napadnúť politickú stranu tiež nie je rovnako efektívne, ako diskreditovať jednotlivca. Podobne to je so šírením poplašných správ - ľudia vedia, ako si okamžite overiť informáciu na oficiálnom serveri vlády či obce. V systéme s viacerými autoritami, úradmi a inštitúciami a viacerými informačnými zdrojmi to nie je zložité.

Ďalším švajčiarskym špecifikom je korešpondenčná voľba. Švajčiari volia počas niekoľkých týždňov, akonáhle dostanú poštou volebný materiál. Pritom falošné informácie majú len krátku životnosť, než sa informácia overí a uvedie na pravú mieru. Riešiť to legislatívne ako v Nemecku či Francúzsku nemá zmysel, lebo taký zákon bude nevykonateľný. Autor falošnej správy má mnoho možností, ako schovať svoju totožnosť. Namiesto toho treba pracovať na vzdelávaní populácie už od útlej mladosti.

Ako fake news zabili 1. apríl

Donedávna noviny a časopisy publikovali 1. apríla žartovné články s vtipnými, no falošnými informáciami. Nórske a švédske noviny sa vlani rozhodli, že v dnešnej atmosfére, keď sa falošné informácie objavujú každý deň, bude lepšie, ak tak neurobia. "Vidiac rýchlosť, s akou sa šíria falošné informácie, nechcem vidieť reputáciu Smålandsposten poškvrnenú historkou, ktorá by bola virálna a falošná. My pracujeme s autentickými informáciami. Každý deň. Vrátane 1. apríla", napísal Magnus Karlsson, šéfredaktor denníka Smålandsposten. Erik Berger, šéfredaktor Jönköpings-Posten, napísal: "Hovorili sme o tom v redakcii, veľa sme o tom premýšľali, a toto je rozhodnutie, ktoré sme prijali". Podobne i Värnamo Nyheter, ktoré patrí rovnakej skupine Hallpressen. Pridali sa i Västerbottens-Kuriren a Dalarnas Tidningar. V Nórsku ten zvyk najväčšie médiá v krajine (verejnoprávna rádiotelevízia NRK a denníky Aftenposten, VG a Dagbladet) opustili už pred niekoľkými rokmi.

  • Tlačiť
  • 23

Rubrika Spoločnosť

Tagy inštitúcie, tlač

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 128
  • Priemerná čítanosť: 2734
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 128
  • Priemerná čítanosť: 2734
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...