Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Švajčiarsko vzdorovalo kríze lepšie, ako iné krajiny

28.04.2019 | Roman Kanala

Diskusia (5 reakcií)

29.04.2019 | Brano L.

Právnici vrcholný predstavitelia centrálnej banky?

29.04.2019 | Roman Kanala

Veru hej. Právnici sú všade. Najväčší problém s právnikmi je, že v škole nemali matematiku a nevedia počítať. Tak v zákone o energii nemôže byť zmienka o exergii, lebo právnici nevedia, čo to je. V zákone o bankách musí byť všetko opísané jednoduchými slovami, lebo technickým veciam neporozumejú.

Švajčiarsko má politikov typu milícia, že naďalej vykonávajú svoje pôvodné remeslo. Ak to je mäsiar či priekupník s vykurovacou naftou, tak vie počítať. Ak to je poľnohospodár či právnik, tak nevie počítať. Potom im treba pošepkať, čo ten text naozaj znamená a oni si presadia, aby sa to prerozprávalo jednoduchým spôsobom.

Ale nevadí, švajčiarsky legislatívny cyklus je taký, že nik nie je autorom zákona, lebo každý návrh prejde kolektívnym posudzovaním legálnosti - zhody s existujúcimi zákonmi, ktorý robí kolektív právnikov. Potom ide zákon do komisie. Parlamentná komisia ho môže posunúť do pléna, ale ak sa ukáže, že to má muchy, tak to nejde do druhého čítania, kde si z toho kdekto urobí trhací kalendár, ale ide späť do komisie. Proces trvá mesiace i roky a vyrobiť nepodarok nie je jednoduché.

Kto chce urobiť kariéru, urobí si ta tri roky bacilát práva a potom magorát z účtovníctva. A je pripravený zarábať veľké peniaze.

01.05.2019 | Darija

Bože my máme tak nemožný systém, vrátane ľudí, dlhodobo parazitujúcich na nesystéme, od NBS až po najnižšie inštitúcie, kde pravá ruka nevie čo robí tá ľavá. Kríza. ECB aj NBS už vyčerpali všetky možnosti, ktoré možno uplatniť v čase krízy, nie v čase rastu ekonomiky, konjunktúry ekonomického cyklu.

01.05.2019 | Roman Kanala

Švajčiari zaviedli záporný úrok, keď Rusi v snahe zastaviť alebo aspoň stlmiť pád rubľa po zavedení sankcií za Krym a potom za Donbas vrhali na devízové trhy miliardy eur a dolárov. Dolár až tak veľmi nevadil, ale euro silne vadilo, lebo Švajčiarska národná banka dala verejný prísľub, že odkúpi každé euro na svete, ktoré by bolo lacnejšie, ako 1.20 švajčiarskeho franku. Spočiatku to párkrát aj urobili a keď trhy zistili, že to myslia vážne, tak prestali skúšať.

Lenže potom prišli Rusi a tí to museli robiť, lebo sa im rozsýpala ekonomika. Tak hádzali na trh miliardy a miliardy eur. Švajčiarom nákupy za franky teoreticky nemuseli vadiť, lebo vlastných frankov si môžu vytlačiť, koľko len chcú. Prakticky to robilo problémy kvôli bilancii Národnej banky, lebo tá sa veľmi nafukovala. Nakúpené devízy raz treba aj predať a pokiaľ možno ich vypúšťať pomaly, aby to neovplyvnilo kurz.

Švajčiarska ekonomika má objektívne potrebu hotovosti asi 40 miliárd, ale keď už je vypustených 80 a nemá to konca-kraja, tak Národná banka opustila kurz 1.20, zaviedla záporný úrok -0.25%, a neskôr ešte nižší 0.75%, ktorý je dodnes. Ochránila domácu ekonomiku, no veľmi ublížila dôchodkovým pokladniam a všetkým, ktorí si predtým držali hotovosť na účte. Teraz sa hotovosť drží doma, aby sa zabránilo erózii. Štátne dlhopisy sú tiež so záporným úrokom a investori sa o ne bijú. Platia Švajčiarom úroky za to, že si môžu nakúpiť dlhopisy libelované vo frankoch. No svet naruby.

https://blog.etrend...

02.05.2019 | Darija

Ďakujem, Roman. Pozoruhodné.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 128
  • Priemerná čítanosť: 2726
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.