Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Švajčiarske referendum 3. marca 2013

03.03.2013 | Roman Kanala

Veľkou témou boli odmeny managerov firiem

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 17

Túto nedeľu 3. marca 2013 sa vo Švajčiarsku konalo ďalšie referendum. Ako vždy, hlasovanie prebehlo v nedeľu od 10 do 12 hodiny a ako obvykle bolo združených viacero otázok, aby voliči nemuseli k urnám pričasto.

V Ženeve sa hlasovalo o dvoch ženevských témach, fúzii dôchodkových pokladní úradníkov 2. piliera, o zákaze zvyšovať tarify TPG, Transports Publics Genevois a o troch federálnych otázkach : o novom zákone o územnom usporiadaní, o novej rodinnej politike a o najkontroverznejšej téme, zákaze prehnaného odmeňovania managerov firiem.

Vládny projekt fúzie a rekapitalizácie dôchodkových pokladní CIA a CEH v kantóne Ženeva bol napadnutý kantonálnym referendom. Podľa referendového výboru nie je dobré, ak cechovú dôchodkovú pokladňu štátnych zamestnancov kapitálovo musia podporiť všetci daňoví poplatníci. Ľavica bola proti kvôli zvýšeniu limitného veku predčasného dôchodku zo 60 či 62 rokov na 64, keď plný dôchodok môže byť vyplatený len v 65 rokoch, a kvôli predĺženej minimálnej doby poistenia pre plný dôchodok. Vláda sa obávala chaosu v prípade neschválenia otázky. Ľud vyslyšal vládu a zlučovanie dôchodkových pokladní schválil asi 75% hlasov (podľa predbežného sčítania asi 90% hlasov).

Prešla aj inicitíva AVIVO, Asociácie pre obranu a odpočinok všetkých dôchodcov a budúcich dôchodcov. V skutočnosti ide o spolok komunistických vyslúžilcov zväčša zo štátnych služieb, no tentokrát sa im podarilo témou zaujať aj širšie publikum a ich nápad zablokovať zvyšovanie tarifov verejnej dopravy prešiel väčšinou asi 56% (podľa predbežného sčítania asi 90% hlasov). V Ženeve sa rozširuje sieť verejnej dopravy a po pridaní novej električkovej trate sa naozaj zlepšila ponuka. Ženeva bola jednou z prvých svetových miest s verejnou dopravou, najprv omnibusov ťahaných koňmi, potom električiek. Mala rozsiahlu sieť električiek, ktorá siahala na všetky strany až do Francúzska. V 50-tych rokoch začala politika "všetko pre autá" podľa amerického vzoru. Počas povojnových "tridsiatich slávnych rokov" neustáleho ekonomického rastu sa vytrhali koľajnice, rozširovali ulice a doprava sa optimizovala pre autá ako dnes v Bratislave s časovým oneskorením 50 rokov. Z pôvodnej siete električkových liniek ostala jediná linka 12 z francúzskej hranice Moillesulaz do Carouge. Neskôr sa pridala linka na stanicu, ktorá bola potom predĺžená až po OSN a na druhú stranu až do Petit Lancy, kde sa napojila na linku 12. Napokon pribudla posledná linka z CERNu cez Meyrin na stanicu a odtiaľ do mestečka Onex a dediny Bernex. Dnešná sieť je na plániku TPG. Neustále sa menili a zvyšovali i ponuky autobusových a trolejbusových liniek. Integrovaná doprava TPG, železníc a lodnej spoločnosti na jazere existuje už asi 20 rokov. Napríklad najnovšia linka M je úplne na francúzskej strane hranice, čo ešte nedávno bolo zakázané ako tzv. kabotáž. Zo zákazu kabotáže bola vyňatá len letecká doprava kvôli Swissairu, aby lietadlá mohli nabrať cestujúcich v EÚ a prepraviť inam do EÚ. Dnes ženevský dopravný podnik vozí Francúzov po Francúzsku. Po prepojení železničných staníc Cornavin, Eaux-Vives a Anemasse (CEVA) bude dokončený projekt starý vyše sto rokov a ponuka verejnej dopravy sa dramaticky zvýši.

Počet prepravených cestujúcich sa neustále zvyšoval, čo je v poriadku, lebo to bolo cieľom rozsiahlych investícií. Ale zároveň sa zvyšovalo i cestovné, ktoré je dnes už 3.50 Frs za hodinu, 8 Frs na deň a 70 Frs na mesiac (asi 2.90, 6,60 a 57 eur). A práve toto neustále zvyšovanie tarifov bolo tŕňom v oku komunistom. Zopár minulých faciek im dalo lekciu, keď v 2008 žiadali verejnú dopravu zadarmo či v 2003 vyvolali hlasovanie proti zrušeniu zliav dôchodcom. Tentokrát žiadali len približnú fixáciu tarifov na dnešnej úrovni. Neboli by to komunisti, keby nechceli regulovať všetko: namiesto zrozumiteľného fixovania na dnešnej úrovni žiadali zákonom zakotvené nemenné tarify 3 franky na hodinu, znovuzavedenie dôchodcovského tarifu 2 Frs, zvýšený tarif 10 Frs za denný lístok a zľava pre mladých 6-18 rokov namiesto doterajších 6-25 rokov, ponechanie ceny mesačného lístka bez zmeny a zľavu len pre dôchodcov. Inými slovami, ostatní nech platia viac, len aby sa nám a našim dobre vodilo. Ľud rozhodol tak, že im vyhovel a tak bude výhodnejšie si kúpiť 3 hodinové lístky, ako 1 celodenný. TPG, už dnes subvencované asi na 50% nákladov, budú ešte viac závislé od subvencií na nové investície. Všetci, čo vedia počítať, teda celá pravica, ale ešte aj socialisti a Zelení, doporučovali hlasovať NIE - ale populizmus stále zaberá. Mladí, ktorí si formujú zvyky na celý život, budú musieť platiť viac a možno zanevrú na verejnú dopravu. AVIVO dokonca chcú zákonom stanoviť tarif pre "hodinový denný lístok", takže v zákone bude vážny vtip. Tarify budú TPG musieť znovu prejednať s partnermi integrovanej dopravy, federálnymi železnicami a so spoločnosťou lodí na jazere. Ak im tarif nebude stačiť, môžu zmluvu vypovedať. Iným dôsledkom zákonnej úpravy tarifov je, že odteraz každá tarifná zmena bude vyžadovať zmenu zákona a bude ju možné napadnúť referendom, čo je švajčiarsky unikát. V mestečku Gland v susednom kantóne Vaud (hlavné mesto Lausanne) občania odmietli väčšinou 77.1% hlasov, aby školské autobusy zvážali deti do škôl zadarmo.

Federálny zákon o územnom usporiadaní potvrdzuje rozdelenie pôdy na zastavateľnú a poľnohospodársku, ale sťažuje deklasovanie zelenej pôdy na výstavbu. V minulosti mali obce prehnane veľké rozvojové zóny pre budúcu výstavbu a nové veľké budovy postavené príliš ďaleko od centra. Nový zákon má obmedziť plánovaciu perspektívu na 15 rokov a zamedziť fragmentácii územia i výstavbe nových centier ďaleko od pôvodného centra. Kantóny a obce majú získať najmenej 20% zo zhodnotenia pozemku pri jeho deklasovaní z poľnohospodárskej pôdy na stavebnú a budú tiež môcť dávať lehoty developérom na začiatok výstavby, aby stavebné pozemky nemohli ležať úhorom počas desiatok rokov. Podobné zákony už existujú vo viacerých kantónoch ako Ženeva, Neuchâtel, Thurgau a v polokantóne Bazilej-mesto.

Odporcovia zákona vyvolali referendum a ich argumenty sú prezentované na ich vlastnom serveri a je možné ich zhrnúť nasledovne: Nie je dobre, ak sa namiesto rozumných riešení aplikuje diktát z Bernu, ak sa poruší princíp federalizmu a zohľadnenia rozdielnych potrieb mestských a rurálnych kantónov, a kantóny spolu s obcami stratia doterajšie kompetencie. Nový zákon vyvolá viac problémov, než ich vyrieši a spôsobí vznik nových byrokratov. V istom ohľade je ešte extrémnejší, než iniciatíva o 20-ročnom moratóriu všetkého záberu poľnohospodárskej pôdy. Ceny nehnuteľností sa zvýšia a tým aj ceny nájomného. Zvýši sa právna neistota a súdy sa zavalia procedúrami s neistým výsledkom. Nová daň 20% nebude dostatočná na kompenzáciu poplatkov pri vyvlastnení a daňoví poplatníci budú musieť zaplatiť rozdiel. Nový zákon vyvolal kontroverziu hlavne v horských obciach, ktoré sú už zasiahnuté zákazom výstavby nových chát a súkromných rekreačných rezidencií. Podľa prvých výsledkov bude iniciatíva schválená, čo je krokom k posilneniu centrálnej vlády.

Federálne ústavný zákon o rodinnej politike hovorí o tom, že Konfederácia berie do úvahy potreby rodiny a v prípade, že kantóny a obce nebudú vedieť dostatočne zladiť potreby rodičov na zarábanie peňazí a vzdelávanie a ich rodín, zasiahne federálny štát. Tento si tiež vyhradzuje právo zasiahnuť do otázok rodinných prídavkov a zriadiť federálnu pokladňu k tomuto účelu. Dôvodom je, aby sa rodičia a hlavne ženy nemuseli obetovať pre rodinu a zriecť sa zamestnania, vzdelania, či každej kariéry. Ekonomika potrebuje vzdelaných ľudí a štát chce podporiť každého, kto chce prispieť k ekonomickej aktivite svojím vlastným úsilím. V Ženeve tento federálny zákon prešiel viac-menej potichu v tieni iných tém a bez väčších opozícií obrovskou väčšinou 79% hlasov, ale mnoho germanofónnych kantónov bolo proti. Doplnené 3.3.2013 o 17:45 hod.: Podľa výsledkov na serveri ženevskej televízie, federálne nariadenie o novej rodinnej politike bolo zamietnuté väčšinou kantónov 13:10. K schváleniu federálneho referenda je potrebná dvojitá väčšina i kantónov, i ľudu. I v tejto otázke vidno "Roeschtigraben" (doslova priekopa z roeschti, švajčiarska zemiaková haruľa) medzi germanofónnymi kantónmi a frankofónnymi kantónmi i italofónnym Ticino.

Thomas Minder, šéf kozmetickej firmy v kantóne Schaffhausen, sa tak rozhorčil nad platmi a odmenami manažérov veľkých podnikov, že zorganizoval referendum o zákaze prehnaných odmien. Zavedením povinného zverejňovania odmien najvyšších predstaviteľov firiem malo byť nástrojom väčšej transparentnosti, no malo za vedľajší efekt, že sa stalo nemožným nájsť kandidáta na vedúcu funkciu, ktorý by akceptoval menej, než jeho predchodca. Platy a odmeny dnes môžu byť schválené správnou radou a nemusia povinne pred valné zhromaždenie akcionárov. Spustila sa tak špirála preplácania bez ohľadu na ekonomickú situáciu podnikov. Ak niekto za mesiac zarobí viac, než iný za celý život, je z čoho byť rozhorčený. Akcionári dnes v podstate nemajú ako zasiahnuť a zastaviť takéto rozhadzovanie imania, ak nemajú potrebnú väčšinu na odvolanie správnej rady. Aféra Vasella a jeho 72 milónový zlatý padák z firmy Novartis priliali olej do ohňa. Iniciatíva podporovaná aj niektorými bankármi a predstaviteľmi ekonómie chce firmám s akciami verejne obchodovanými na burze zakázať niektoré odmeny, ako odstupné či prémiu pri kúpe spoločnosti, časovo obmedziť mandát členov dozornej rady na jeden rok a povinne podriadiť odmeny šéfov valnému zhromaždeniu. Nerešpektovanie nariadenia by bolo trestným činom. Federálna rada (vláda) a Rada štátov (horná komora parlamentu) doporučili iniciatívu odmietnuť, Národná rada (dolná komora federálneho parlamentu) nevydala doporučenie a prišla s vlastnou kontra-iniciatívou, ktorú napokon podporuje aj vláda. Existuje teda široký konsenzus, že s prehnanými odmenami rastúcimi za akékoľvek rozumné limity treba niečo urobiť. Zhrnutie argumentov je na www.remunerations.ch.

Iniciatíva obsahuje viacero bodov, z ktorých najdôležitejšie sú:
- valné zhromaždenie každý rok schvaľuje sumu k dispozícii na odmeny riaditeľom, členom správnej rady, dozornej rady a poradných orgánov, akcionári tiež volia prezidenta a členov správnej a dozornej rady ako aj výboru pre odmeny.
- akcionári nemusia byť fyzicky prítomní na valnom zhromaždení, ale môžu voliť elektronicky
- inštitucionálna reprezentácia akcionárov, napríklad správnou radou firmy alebo bankou, u ktorej má klient uložené akcie, bude zakázaná a každý akcionár bude môcť hlasovať sám alebo poveriť niekoho mimo danej firmy
- tzv. zlaté padáky, odstupné, predčasné odmeny a odmeny pri kúpe a predaji firmy sú zakázané
- stanovy spoločnosti musia zahŕňať sumy venované na renty akcionárom, na pôžičky a na odmeny šéfom firiem, ako aj dĺžku mandátov celého managementu
- dôchodkové pokladne a iní inštitucionálni investori, ktorí pravidelne investujú v prospech sporiteľov, majú povinnosť na valnom zhromaždení hlasovať a informovať svojich členov, ako hlasovali

Proti-projekt k iniciatíve pokračuje v zverovaní rozhodnutí o odmenách v rukách správnej rady a nie valného zhromaždenia, ale na základe rámcových predpisov o odmenách, ktoré musia schváliť akcionári. Akcionári by schvaľovali celkovú sumu na odmeny managementu a mohli by odhlasovať výnimku zo zákazu odstupného. Akcionári by mohli byť skupinovo zastúpení výborom akcionárov, schváleným na valnom zhromaždení. Správna rada musí zverejňovať odmeny managementu vo výročnej správe, zjemňuje sa povinné hlasovanie dôchodkových pokladní ako akcionárov a zrieka sa trestno-právneho postihu. Porušenie pravidiel by tak ostalo obchodno-právnym sporom vnútri firmy. Proti-projekt tak preberá asi tretinu pôvodnej sily iniciatívy. Právnu platnosť by proti-projekt nadobudol v prípade zamietnutia iniciatívy a nezamietnutia proti-projektu. V prípade úspechu referenda bude platiť jeho výsledok.

V Jure, hodinárskej veľmoci, iniciatívu schválilo 77% voličov, v Ženeve 68%, v kantóne Vaud 67% a iniciatíva pravdepodobne bude úspešná vo všetkých kantónoch. (Pridané: Iniciatíva naozaj bola úspešná vo všetkých kantónoch.) Ľud tak vyslal silný odkaz správnym radám, aby si dávali pozor, ako zaobchádzajú s majetkom firiem, lebo práva vlastníkov - akcionárov voči managementu boli výrazne posilnené. Text iniciatívy ešte musí legislatívne spracovať parlament. V prípade schválenia proti-projektu by text zákona vstúpil do platnosti hneď. Thomas Minder je oslavovaný ako Wilhelm Tell 21. storočia, ktorý potriasol stoličkami bohatých a mocných.

Iným dôležitým výsledkom dnešného hlasovania v kantóne Graubünden - Grisons je stiahnutie kandidatúry miest Davos a St. Moritz na usporiadanie Zimných Olympijských hier 2022. V oboch mestách s usporiadaním hier voliči súhlasili, ale kantón ich zamietol väčšinou 52.7% hlasov pri účasti 59.1%. Argumenty Zelených, WWF, Pro-Natura, socialistov a Association Transports & Environnement o neúnosnej záťaži pre životné prostredie teda zabrali. Svoju úlohu určite zohrala aj predvídaná faktúra 2.8 miliardy frankov, ktorú by splácali ešte budúce generácie. Developéri pritom zrevidovali účty zo straty 300 miliónov na vyrovnaný rozpočet a vybavili si federálnu záruku 1 miliardu frankov. Saint-Moritz bol už dejiskom ZOH dvakrát, v 1928 a 1948. Odvtedy bol už každý pokus neúspešný. V 1980 kantón v referende zamietol finančnú záruku. V roku 1997 bola v kantóne Valais - Wallis chválená kandidatúra mesta Sion, ale Medzinárodný olympijský výbor si vybral taliansky Turín.

Všetky výsledky budú vyhlásené po 19:30 h a zverejnené na serveri federálnej administrácie.

Pridané o 21:10 h: Ešte dve kantonálne témy si zasluhujú pozornosť. V kantóne Jura voliči spoľahlivou väčšinou 54,2% schválili koncept minimálnej mzdy v ľavicovej iniciatíve "Jura s decentnými platmi". Minimálna mzda neprešla v referende 27. novembra 2011 v Ženeve, ale prešla v kantóne Neuchâtel. Tam ale text zákona ľavičiari sformulovali tak nešikovne, že zákon je nevykonateľný. V kantóne Bern voliči odmietli väčšinou 65.3% iniciatívu a tesnou väčšinou 51.4% parlamentný proti-projekt prioritnej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, takže zemný plyn a mazut ostanú súčasťou energetického systému.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 17

Rubrika Švajčiarske voľby a referendá

Tagy doprava, inštitúcie, rozvoj, odmeny managementu

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 80
  • Priemerná čítanosť: 2615
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 80
  • Priemerná čítanosť: 2615
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...