Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Švajčiarske koncesie

01.02.2017 | Roman Kanala

Na margo článku publikovaného pod rovnakým názvom v Pravde 30.1.2017.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Rubrika

Politika

Tagy

dane

Vo Švajčiarsku existuje zákonná povinnosť platiť za rádiové a televízne koncesie. Výmenou za koncesie je celé územie pokryté signálom, ktorý dovoľuje počúvať švajčiarske rádio a sledovať švajčiarsku televíziu v nemčine, francúzštine, taliančine a rétorománčine. O tom, ktoré stanice dostanú federálnu subvenciu vybranú formou koncesií a v akej výške, rozhoduje federálna vláda. Výberom poplatkov je poverená firma Billag AG, www.billag.ch - server v štyroch jazykoch de, fr, it, en. Subvencované rádiové a televízne štúdiá sú na mapke tu.

Prorežimný denník Pravda priniesol 30.1.2017 článok Ľuboša Pavelku Švajčiarske koncesie. V ňom autor spomína ako príklad Švajčiarsko, kde je povinným koncesionárom, citujem, "každá domácnosť, ktorá dokáže prijímať signál, bez ohľadu na to, či je televízny, alebo len telefón a smartfón. Ten, kto má v mieste pobytu televízor, rádio, počítač, mobil schopný prijímať tieto signály, musí platiť 462 CHF ročne (430 eur) ročne."

To nie je celkom tak. V skutočnosti je ten tarif delený na rádio a televíziu. Za rádioprijímače sa platí zvlášť a platí sa aj vtedy, ak domácnosť rádio nemá. Stačí, ak je v aute autorádio a to je dnes vo všetkých autách. Alebo ak má osoba v domácnosti mobilný telefón s možnosťou počúvať rádio, čo je tiež bežné. Za rádio sa platí 41.25 švrťročne alebo 165 Frs ročne. Za televíziu 71.50 Frs štvrťročne alebo 286.10 Frs ročne. Za oboje sa platí súčet oboch, teda 112.75 štvrťročne alebo 451.10 ročne. Štvrťročná platba nie je drahšia oproti ročnej o 2 Frs, ak je zaplatená trvalým príkazom z banky alebo z pošty. Inak sa náklady na poštovné musia uhradiť.

Náklady na upomienky sú 5 Frs a potom 20 Frs. Tieto poplatky sú dané vládnym nariadením oRTVO. Po nezaplatení sa dlžník dostane do rúk Úradu pre vymáhanie pohľadávok a bankroty, čo je niečo ako exekútor, ale je to štátna inštitúcia a nie súkromný zbojník z lesa od buka do buka. Za vymáhanie sa platí 45 Frs plus 5 Frs za každý neúspešný pokus o doručenie platobného príkazu, plus úrok Národnej banky zvýšený o 1%. Takže žiadne poplatky, ktoré z päťstovky urobia desiatky tisíc. Proti platobnému príkazu je možné podať odpor. Billag má štatút štátneho orgánu a o odpore môže rozhodnúť sám. Podobne ako proti každému rozhodnutiu štátneho orgánu, i v tomto prípade je možné podať odvolanie k Federálnemu úradu pre komunikácie a v prípade neuspokojivého riešenia ísť so záležitosťou k súdu.

To sa stáva málokedy. Billag je sociálne citlivá inštitúcia a dôchodcovia, ktorí dostávajú komplement k dôchodku, sú od platieb koncesie oslobodení. Rovnako i dôchodcovia, ktorí žijú v domovoch dôchodcov, lebo svoje prijímače, ktoré majú doma, už nevyužívajú.

V článku v Pravde ide pravdepodobne autorovi o to, aby postrašil výškou koncesie a poukázal na neľútostné vymáhanie podlžností. To je pravda. Vo Švajčiarsku sa dlhy platia a ak sa neplatia, tak sú vymáhané. Ale s veriteľom sa dá dohodnúť na odklade a ak dlžná čiastka vznikla omylom, veriteľ ju nebude nezmyselne vymáhať. V danom prípade, ak preukázateľne nemohlo byť vysielanie sledované z dôvodu absencie signálu, alebo absencie prijímača, tak koncesiu netreba platiť. Ak si človek televíznu prípojku nahradil plastikovým krytom bez otvoru, alebo ak nemá doma televízor, tak to stačí deklarovať a koncesiu nie je nutné zaplatiť. A koncesia aj tak predstavuje menej, ako desatinu jedného priemerného mesačného príjmu v krajine.

Deklaráciu osoby môže overiť inšpektor náhodnou kontrolou, ale to sa stáva málokedy. Dôležité je, že pre platbu koncesie je rozhodujúca schopnosť a technická možnosť sledovať vysielanie, teda prípojka plus televízny prijímač, a nie zavedený elektrický prúd.

Tento princíp skutočne využívanej služby ide ešte ďalej. K platbe koncesie treba okrem technickej možnosti príjmu aj osobu, ktorá by prijímač využívala, inak koncesia nemá zmysel. V domácnosti teda okrem prípojky a prijímača musí byť aj aspoň jedna osoba.

Pre každú domácnosť sa platí len raz bez ohľadu na počet obyvateľov či prijímačov v domácnosti, ak ten počet obyvateľov je vyšší, ako nula. Pre sekundárne rezidencie (zriedka obývaný druhý byt) sa koncesia platí len v prípade, ak sa po väčšinu roka (viac ako 180 dní) v objekte niekto zdržiava viac, ako 3 dni v týždni. Opäť je smerodajnou dobrovoľná deklarácia obyvateľa a nie elektrická zástrčka. Chata alebo rekreačný objekt sa považuje za súčasť domácnosti a nie je potrebné ich deklarovať, ak sú pre osobnú potrebu. Deklarovať ich treba v prípade, že je chata prenajímaná za peniaze. Podobne i pri úmrtí vlastníka bytu alebo jeho odsťahovaní sa do zahraničia, ktoré stačí deklarovať. Opäť, nie elektrická zástrčka je rozhodujúca, ale skutočne využívaná služba.

A to je najväčším rozdielom v porovnaní so Švajčiarskom.

Súvisiaci blog: Alternatívne fakty, sfalšované obrázky a pravda.sk, 10. 2. 2017

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2

Rubrika Politika

Tagy dane

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 79
  • Priemerná čítanosť: 2559
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 79
  • Priemerná čítanosť: 2559
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...