Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Švajčiarske národné cesty a diaľnice

03.04.2017 | Roman Kanala

Diskusia (34 reakcií)

04.04.2017 | NasLinux

Pan Kanala, ste si tou "Zilinou" naozaj stale taky isty?
Naozaj sa poslednych 30 rokov odovzdaval usek za usekom len v Ziline a okoli?
Nebol prvy tunel na vychode?
Nie su spojene vsetky velke mesta v SR okrem ZA - MT, ZA - CA a MT - BB?

Udaje z http://www.cdb.sk/f..., napr. str. 13:

Kraj - R + D (km) - vsetky cesty (km) - hustota siete na plochu - hustota na 1 000 obyv:

BB - 120 - 3 200 - 0,34 - 4,9
ZA - 100 - 2 040 - 0,30 - 2,9
KE - 43 - 2 380 - 0,35 - 3
NR - 67 - 2 590 - 0,4 - 3,8
...
Okres ZA D + R aktualne < 10 km, okres BA > 50 km, okres DT > 10 km, okres NR > 40 km ...
Celkovo je v okrese ZA cca 320 km ciest a napr v okrese LC takmer 340 km ciest, v RS > 500 km atd.

atd.

V ZA kraji je najmenej ciest v pocte celkovej dlzky, v prepocte na hustotu cestnej siete (dlzka ciest / plocha uzemia) aj pocet obyvatelov (pocet km ciest na 1000 obyvatelov). Keby este z cias socializmu nebolo vyse 40 km dialnice pod Marou a nezapocitali minuly rok odovzdany kusok pri MT, tak je na chvoste aj s dlzkou dialnic.

A cisto pre vas - kuknite si Roznavu - ma viac km ako cesty prvej triedy, ako cela Zilina aj s dialnicami. Druha trieda podobne a celkovo ma roznavsky okres viac ciest ako zilinsky. A ten zilinsky ma vacsinu ako cesty III. triedy. Ani nebudem provokovat, ako to vychadza v prepocte na obyvatelov vysoko nevyhodne pre Zilinu.

Cize clanok o Svajciarsku zaujimavy, vety tykajuce sa ZA uplne mimo.

05.04.2017 | eleonora_m.

uplne zle porovnanie. v ZA kraji je menej ciest lebo ZA kraj je hornaty a cesty su sustredene v dolinach. na nizine su cesty krizom krazom lenze je velky podiel ciest II. a III. tr. ktore stat hodil na krk VUC bez prislusneho financovania. cize najhorsie obisiel BB kraj, NR kraj atd....

05.04.2017 | Roman Kanala

Jéj, už som myslel, že tomu trollovi nik nenaletí. S ním je škoda diskutovať. Netreba ho kŕmiť.

05.04.2017 | NasLinux

Ked nemate cestu je zle, ked mate cesty je zle ...

V ZA kraji je najmenej ciest nielen na velkost uzemia, ale aj na pocet obyvatelov. A ked sa konecne ma DOKONCIT jedna pre dve velke centra (4. a 9. miesto podla poctu obyvatelov), ozvu sa ludia z dedin, ze chcu rozvojove impulzy a nedari sa im preto, ze sice maju cesty krizom - krazom, ale chcu tu rovnu a rychlu priamo do ... . Keby medzi ZA a MT bola hocaka aj III. triedy, chodilo by po nej za hodinu viac aut, ako po tej peknej medzi Poltarom a Filakovom za den.

Socializmus skoncil, republiky sa rozdelili, prisla EU so svojim kapitalizmom. Mozeme nariekat, obvinovat za vsetko Zilinu, fasistov, zlodejsko, UFO, matohy ..., ale treba vyhrnut rukavy a nie utekat hned do zahranicia a spoza plota vyplakavat za krasnymi casmi, ked mali banici 3x take platy ako strojari. Lebo po 1992 v kapitalizme nielen krachovali umelo podporovane odvetvia (banictvu sa nedari bez dotacii doteraz), ale na severe boli nasilne zavrete cele odvetvia po konverzii zbrojarskej vyroby. Nie dediny typu Utekac, ale mesta typu Martin, Povazska, Dubnica ... si zrazu museli hladat novu obzivu.

Ti sikovni si nasli - cele Kysuce dochadzali do Ciech, Oravci a Liptaci do BA, ti menej vyplakavaju a natrcaju ruku pre "rozvojove impulzy". A ze vraj praviciari. Urcite aj za to moze Zilina.

Ale myslim, ze som nasiel idealne riesenie, co bude vyhovovat:

Pred Strecnom bude mytna brana, cez ktoru bez platenia bude pustena len lokalna doprava (znacky ZA a MT). Ostatni si za prejazd zaplatia 100 €. 10% z vybraneho mytneho zasleme do "slovenskeho rozvojoveho fondu" - to pre tych, co su sice sikovni, ale bez "rozvojovych impulzov" zabudli, ze maju zdrave ruky, nohy, mozno hlavu a okolo zivotne prostredie vhodne na existenciu (ziadna Fukusima). Zo zvysku financii sa v pohode dostavia ten nekonecny 5 km tunel Visnove.

06.04.2017 | Brano L.

Tiež píšete bludy. Nikto násilne nevykonával konverziu zbrojárskej výroby. Federálna vláda už cca odroku 1986 riešila, čo s podnikmi, ktoré vyrábajú zbrane a pritom nemajú zabezpečený odbyt - keďže vojenské súperenie sa výrazne zmiernilo. To, že zároveň samotná konverzia padla do obdobia zmeny spoločenského a hospodárskeho režimu je len zhoda náhod. Samotná socialistická vláda by to musela riešiť tak či tak. A je otázne, ako by to vyriešila ;)
A nehovorím o tom, že dodávky zbraní najmä z Považia do spriatelených krajín v 70-80-tych rokoch boli v podstate fraška, keďže tieto krajiny platili len pekným slovom, nie skutočnými devízami.

06.04.2017 | Roman Kanala

Ten troll "NasLinux" nepíše tiež bludy, on píše len a len bludy. Najprv som sa snažil s ním diskutovať, ale keď vysype po piatykrát fúru smetí a gebuzín, je zbytočné sa v tom prehrabovať. Hranie sa so slovíčkami, scholastické sofizmy, hranie sa so štatistikami, fašo-parano-ukrivdenosť, nakoniec z toho predátorská Žilina vychádza ako obeť, ktorú treba ľutovať.

Dobre to napísal IvanPe 4.4.2017 v diskusii k predošlému blogu na túto tému https://blog.etrend...

"Dejinne je vasa diskusia peknym prikladom ako sa z umyselne zanedbavanej dopravnej infrastruktury v prospech inych tazko dostupnych oblasti moze vyvinut stav kedy su zanedbane oblasti vsetky. Teda okrem tych, ktore sa medzi tym stihli "pripojit".

A tak mame zaostale riegiony az na vynimky takmer vsetky.
Na Juznom Slovensku vdaka neexistujucej dialkovej infrastrukture a na Severnom vdaka vysokym nakladom na prezitie (napr na Orave sa musi kurit niekde az 10 mesiacov v roku).

Vysledkom je paradoxne stav, ktoremu sa Hejslovaci chceli vyhnut: miesto rozvinutia slovenskych casti sa vsetko presunulo na zapad a vychod je bilzsie z tolko obavaneho Madarska. Slovensko je rozdelene, ako cele dejiny, na horskych chlapcov a ten zvysok."

06.04.2017 | NasLinux

1. Nie som troll, snazim sa diskutovat vecne, slusne a dokladat fakty, nie domnienky.

2. Moji predkovia bojovali v Povstani, odmietam akekolvek prirovnania k fasistom.

3. Necitim sa ani ukrivdeny, ani paranoidny, ani predatorsky.

4. Ak sa mi nieco nedari, nevyhovaram sa ani na Madarov, ani na zlu cestu, ani pocasie. Zivot slobodneho cloveka totiz zavisi len od rozumu v jeho hlave a sikovnosti jeho ruk.

5. Nikdy som vam nenadaval, ani vas k nicomu neprirovnaval, ani nijako nedehostenoval vas prejav. Chcem vas poprosit, aby ste skusili komunikovat na mojej urovni.

V 2001 som mal moznost odist do Kanady robit v IT. Ostal som tu - dobrovolne, lebo tu je krv mojich predkov, tu su ich hroby a tu chcem nadviazat na ich pracu, co zacali. Mam vlastnu firmu a robim svoje povinnosti tak, aby moji potomkovia nemuseli na mna nadavat, ani utekat z tejto krajiny ako kobylky do sveta.

V mnohom s vami suhlasim, ale zastavam nazor, ze vsetko, co sa vam nepaci alebo citite ako krivdu, ste si zosobnili do mena "Zilina". Mozno je pre vas potom jednoduchsie zit, ale svoj talent a energiu by ste urcite dokazali vyuzit lepsie. A na prospech vsetkym.

06.04.2017 | NasLinux

"Situáciu na Slovensku komplikovala aj tzv. konverzia zbrojárskej výroby, ktorá bola sústredená viac na Slovensku (najmä na Považí). Toto spôsobilo v roku 1991 rýchlejší skokový rast nezamestnanosti v Slovenskej Republike (z 2 % na 11,8 %) ako v Českej Republike, kde v tom istom čase bola nezamestnanosť iba 4,1%.[4]" - https://sk.wikipedi...

Jedna vec je hladat riesenia vopred a snazit sa zmiernit nevyhnutne nasledky pocas obdobia niekolko rokov a ina realita je zo dna na den zavriet niekolko desiatok podnikov v case, ked sa zatvarali aj dalsie podniky (napr. textilky - Mikulas, Ruzomberok, Zilina, Puchov, Trencin ...). Vsetko firmy zamestnavajuce niekolko 10 000 ludi. Porovnajte, ako sa dnes pristupuje k utlmu tazby uhlia.

Zbrojarska vyroba asi nebude uplne stratovy biznis, ked USA okrem zbrani a SW uz pomaly nic ine nevyvazaju a ked nam "rozvojove" krajiny este aj dnes splacaju tovar dodany v 80 rokoch.

07.04.2017 | eleonora_m.

ale USA vedia zbrane predat a my nie. snad pochopis preco to tak je.....

07.04.2017 | eleonora_m.

vzdy ma pobavi ak niekto pise o x-tom "najvacsom" meste... to je taky prejav malomestiactva. taketo nieco mozu pisat obyvatelia brna alebo krakowa a nie provincnych mesteciek kde komunisti postavili zopar sidlisk a podnikov.

opakujuem, obyvatelstvo ZA kraja je sustredene do dolin. kam by mali viest dalsie stovky km ciest ? krizom-krazom cez pohoria a lesy do medvedieho brlohu?

k tomu utekaniu do zahranicia, to zo ZA kraja sa do zahranicia masivne uteka dodnes, viac uz len z presovskeho kraja. tieto kraje maju najvacsi potencial pre turizmus, napriek tomu sluzby su mizerne a ludia placu ze chcu fabriku do kazdej doliny ako za komunistov, bez KIE - hojne dotovanej investicnymi stimulmi a nadvazujuceho automobiloveho priemyslu v KM a MT a bez celulozky v RK (uplne "skvele" umiestena) by cely kraj padol na hubu tak ako vychod.

04.04.2017 | NasLinux

A dokonca ti Svajciari postupovali ako my:

Spojili 2 najvacsie mesta (Zurich a Zenevu - Bratislavu a Kosice) cez 4. najvacsie (Bern - Zilina). A ako anomaliu stavali trasu najskor na rovine (u nas Liptov) a podporili "zaostale" regiony - u nas Presovsky kraj, Liptov, Kysuce a Oravu.

Vsak vsetko sedi, iba vo Svajci 4. najvacsie mesto (Bern) v krajine ma vsetky zodpovedajuce trasy a spojenia a u nas (Zilina) ani jedno.

05.04.2017 | Niless

Pan Kanala super clanok ktory len utvrdzuje zdravy sedliacky rozum vo Svajciarsku. Ale pre mna dialnica nie je zarukou rozvoja. Prikladom je Grecko ci Spanielsko ale aj susedne Madarsko. Maju aj vdaka Eu prepojenu krajinu a priemysel sa nehrnie. Podobne príklady ponuka aj SR. Aj keby ste dnes potiahli dialnicu cez NZ Krtis LC RS az do Kosic nie je zaruka ze pritiahne omnoho viac investicii. Dovodom je ze v lokalite historicky nebol ziaden priemysel kde ludia mali nejake zrucnosti ako poskytol obuvnicky priemysel na hornej nitre ci strojarina v PB. Skratka keby tam chcel prist investor moze dotiahnut mozno vyrobu kablovych zvazkov. Dialnica do ziliny iba prepojila priemysel na povazi a hlavne ponuka prepojenie polska s juhom. Ale nespochybnujem to ze do toho ako ma cestna siet maju najviac kecat obcania a samospravy, nie stavbári a natvrdli politici.

05.04.2017 | Roman Kanala

Dobrá cesta je nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou rozvoja. K ceste treba pridať nejaké rozvojové impulzy. Ak by juhom viedla cesta, hoci aj nová cesta I. triedy popri Ipli v profile 1+1, ale postavená podľa noriem 21. storočia, nutná podmienka by bola splnená.

V Krtíši boli kedysi uhoľné bane, okolo Rožňavy železorudné bane, komunisti pestovali proletariát a vtĺkali im do hláv "ja som baník, kto je viac". Po 1991 už platí opak, "kto je baník, ja som viac". V Rimavskej Sobote bol pivovar a cukrovar, dnes už nie sú. V Poltári sklárne. Juh Slovenska bol odtrhnutý od Maďarska v 1918 tak, že veľké mestá boli v Maďarsku, univerzity tiež, a ostal len rurálny vidiek. Pred 1918 bola bohatstvom zem a prosperitu prinášalo poľnohospodárstvo, presne ako v kantóne Freiburg. Za prvej republiky dochádzalo k dezindustrializácii. Veľké mestá s maďarskou populáciou ako Bratislava, Lučenec, Košice boli slovakizované migráciou z chudobného severu až v socíku: Slovnaft, VSŽ. Na severe sa stavali aj umelé mestá na zelenej lúke, ako Svit.

V takejto situácii švajčiarsky recept bol postaviť diaľnicu a nechať samosprávu zakladať priemyselné parky. Federálna daň nemôže byť odpustená nikomu, ale kantóny si robia doma daňovú politiku samé. Kantón Freiburg dával daňové úľavy, v kantóne Vaud dávali daňové prázdniny, v Ženeve dlhodobý preferenčný daňový režim. Na Zlodejsku sa potrebné subvencie a daňové úľavy rozdávajú podľa straníckeho kľúča oligarchom.

V prasačích krajinách, ako Portugalsko, Španielsko, Grécko bola diaľnica symbolom bohatstva a stavebníctvo jediným odvetvím, kde mali zručnosti. Eurofondy použili na diaľnice. Tak mali zamestnanosť počas troch-štyroch rokov a jalový rast HDP. Keď eurofondy došli, tak na tom boli ako pred eurofondmi. Akurát s výdavkami na údržbu diaľnic. V Žiline je VŠD, tak sú všetci v šírom okolí cestári a stavbári. Kolonizovali ministerstvo dopravy a urobili z neho ministerstvo Žiliny. Rovnaká dynamika ako v prasačích krajinách, len s tým rozdielom, že oni chcú stavať len sebe nedopustia diaľnicu inde, ako v Žiline. Preto D1 a D3, ktorá vedie trasou, kde predtým viedla cesta III. triedy s nosnosťou 7.5 tony. Pri Bátke je cesta ešte od Márie Terézie z 18. storočia, ktorá bola postavená pre dostavníky a rýchlosť 40 km/h stačila. V 19. storočí bola vydláždená žulovými kockami a v 20. storočí bol cez ne položený asfalt, ale žiadne zmeny dodnes. R2 hoci v pol profile, ale súvisle až do Košíc, môže priniesť oživenie.

Švajčiarske diaľnice vlastní a stavia federál, kantonálne cesty kantón a obec vlastní a spravuje obecné cesty. Stavbári urobia, čo sa im povie a nie oni rozkazujú vláde. Za prosperitu zodpovedajú politici. Stavbárov nikto nevolil a budú tu stále. Na Zlodejsku je centralizovaný režim a nerozhoduje sa dolu. KNV či VÚC sú len nástrojmi presadzovania štátnej politiky ako francúzske prefektúry. Preto stačí ovládnuť centrum a rozdeľovať si sami sebe. Takto to funguje 25 rokov.

05.04.2017 | salamoon

od Zvolena po Roznavu a teda vlastne az Kosice (teda po sucasnej trase R2) nebol priemysel ? ... bolo by najprv dobre pozriest sa do mapy a potom aj rozlisovat R7 a R2..

05.04.2017 | Roman Kanala

Niless to myslel dobre. V skutočnosti bolo v 1918 asi 20% priemyselnej kapacity Uhorska, hlavne bane a huty. Železnice do Dobšinej (1874), Slavošoviec (1894), Muráňa (1893), Lučenec - Poltár (1901), Rim. Sobota - Poltár (1913), Utekáč (1909), Fiľakovo - Lučenec - Zvolen (1871), Barca - Turňa (1896) sa stavali kvôli priemyslu. Napríklad budapešiansky Széchényiho reťazový most používa články reťazí odliate Andrássyovskej hute v Drnave pri Rožňave. Tá fungovala do 1913. Kovy ťažili starí Nemci v Rudohorí, okolo Štiavnice a Kremnice. Rusíni pílili drevo.

Počas 1. republiky tam prebiehala dezindustrializácia, potom bola Viedenská arbitráž a maďarské územia sa pripojili naspäť k Maďarsku, a potom bol povojnový revanšizmus. Komunisti tam investovali do železnice a opravovali aj cesty. Úsek Turňa - Rožňava s tunelom Soroška bol otvorený v 1955. Dvojkoľajné úseky trate na stúpaní pri Kriváni, na Soroške pri Jablonove a Gombasek - Rožňava, ako aj početné rektifikácie trate sú zo 70-tych rokov.

Ozajstný úpadok priniesla až Žilinská republika od 1992. Dodnes existuje zášť, pestovaná Žilinou, aby sa na bývalých horthyovských územiach nestavala žiadna cesta ani železnica.

05.04.2017 | salamoon

ja som nemyslel Uhorsko, ani 1. CSR, ked 3/4 naroda sialo a okopavalo zemiaky, ani predvojnovu situaciu, ked sa presuvali fabriky z Ciech do Povazia, ale dobu, ked sa zacali masovejsie stavat cesty, zeleznice, teda komunisticku industrializaciu po vojne.. vezmi si napr. usek ZV - LC (55km) pozdlz planovanej R2 a zaroven pozdlz zeleznice ZV - KE....Zvolen - dolezity dopravny zeleznicno -cestny uzol, DEPO, dreavarsky, stavebny priem. + vyskumne ustavy..Detva - len samotna PPSka mala vyse 13,000 zamestnancov, Magnezit Lovinovana - 1,700..Poltar sklo - 1,200 ludi + dalsie mensie veci v okoli...Lucenec - zavod Polana - 2,000 ludi + Kerko vyse tisic + Ipelske tehelne + Mier + CSAO+ potravinarsky priem. ...to mi napadlo niekolko najvacsich na tej relativne kratkej trase... to ze, vela z toho pokrachovalo resp. lepsie povedane bolo vytunelovanych z prichodom kapitalizmu v 90tych rokoch akoze ok, ale nehovorme, ze tam nikdy nebol ziaden priemysel...ved preto tadial komunisti aj postavili medzinarodnu cestu 1. triedy a zeleznicu, ze tam sucasne vybudovali aj nejaky priemysel.. no aj napriek dlhodobejsej nepriaznivej situacii je to stale vyznamny medzinarodny cestno-zeleznicny tah v smere V-Z resp opacne, pricom prave dostavba R2 (ZV - LC - KE) by mohla pomoct zlepsit aj tamojsiu hosp. situaciu

05.04.2017 | Roman Kanala

Však hej. To sú také žilinistické hlášky, že za Lučencom aj tak už nič nie je a preto tam škoda stavať cestu. Aj dokument Generel dopravy, ktorý spáchala jedna obskúrna nitrianska eseróčka, obsahoval zdôvodnenie, prečo treba diaľnicu cez Žilinu. Pohrali sa s programom Arc/Info a spočítali pracovné miesta pozdĺž cesty. Nie počet obyvateľov, ani počet práceschopných, ale počet pracovných miest. Nezamestnaní sú nuly a nezapočítavajú sa. Tak im vyšlo, že cez Žilinu je trochu viac zamestnaných a tí chcú chodiť do roboty autom, preto im tam treba postaviť diaľnicu.

Vrátenie maďarských území pod československú správu v roku 1945 pre komunistov znamenalo, že ich treba rýchlo rýchlo niečím zastavať, aby si ich Maďari nemohli nárokovať späť. Tak sa stavala Petržalka, že tie škaredé paneláky Maďari nebudú chcieť. Aj železnica Turňa nad Bodvou - Rožňava sa postavila až 10 rokov po vojne. Zas trať Lučenec - Veľký Krtíš viedla po starej uhorskej železnici cez Kalondu a Nógrádszakál. Pôvodné plány postaviť na slovenskej strane celú trať až do Šiah, aby sa uhlie do Bučiny a Zemianských Kostolian mohlo voziť kratšou trasou, sa nezrealizovali. Postavili len pár kilometrov Nógrádszakál - Malé Straciny s vlečkou na Baňu Dolina a potom pridali ešte 2 km do Veľkého Krtíša. Tá trať je už aj tak opustená. Na maďarskej strane trať vedie až k Šahám, ale znovu spojiť Drégelypalánk so Šahami sa nevyplatí, keď Šahy pustnú.

Zas fašisti, tí majú úplne opačný prístup. Pôvodne maďarské obce od konca vojny už boli značne kolonizované Slovákmi zo severu, ale fašisti si stále myslia, že si ich jedného dňa Maďari budú chcieť vziať späť. Slota chcel cvičenia ženistov na Ipli a podobné paranoidné bludy. Dnes sa už hranice zrušili, obe krajiny sú členmi OSN, OCDE, EÚ a NATO, a jediný rozdiel je, kto kam platí dane. Ostrieľanejší podnikatelia už majú eseróčky na oboch stranách hranice a transakcie realizujú tam, kde zaplatia menej daní. Ale Žilina nedovolí, aby sa postavil čo i len kilometer diaľnice Maďarom.

05.04.2017 | Brano L.

Určite to trochu preháňate. D1 nie je len o Žiline, je tam totiž plánovaných a stavaných 31,6km dvojrúrových tunelov a to predovšetkým na trase Žilina - Košice.
Ako som už písal niekde inde, možno bolo na zváženie postupovať v úsekoch pri Žiline aj inými variatami.
Ako sa píše v inom komente, nasjkôr sa dialnice u nás stavali tiež len na rovine.Celkove problémom nie je Žilina, alebo či Bratislava atď.
Problémom je mentálne nastavenie občanov Slovenska a aj politikov, ktoré posilňovali a naďalej posilňujú centralizáciu skoro celý čas od roku 1993. Na Slovensku totiž neexistuje silná potreba subsidiarity (možno sa len tejto dobrej myšlienky nikto nechytil a "neuchopil ju za pačesy"). A preto sa točíme v začarovanom kruhu a nerozvíjame "sociálny kapitál".
Na druhej strane si je potrebné uvedomiť, že Švajčiarsko nasáva najlepšie mozgy už veľmi dlhú dobu, teda vlastne podporuje sociálny kapitál. Slovensko stratilo len v ostatných 20 rokoch viac ako 300 tisíc produktívnych ľudí, z čoho je veľké množstvo tých lepších, šikovnejších atď.
To je podľa mňa podstata Švajčiarska. Žiadna diskontinuita, žiadna šialená revolúcia, žiadna bláznivá ideológia. Dôraz na občianstvo a život v regiónoch. Federalizmus ako funkčný systém. Kompromis namiesto prevalcovania. Veľké množstvo kantónov. Dôležitosť hlasovania nielen podľa názoru obyvateľov Švajčiarska ako celku ale daný dôraz aj na súhlas jednotlivými kantónmi. To je niečo, čo je jedinečné a tažko kopírovateľné. Ale pokúsiť by sme sa o to mali :)

05.04.2017 | Roman Kanala

Diaľnice má len a len Žilina. Do Bratislavy, do Košíc, do Poľska. Diaľnice, ktoré nie sú žilinské, sú D2 cez Záhorie ešte zo socíku a D4, ktorá je pár kilometrový obchvat Bratislavy. Prečo? Ako ste správne postrehli, politický systém. Fašoboľševický zlepenec v rôznych variáciách od 1990, centralizmus, ministerstvo Žiliny. Odlev mozgov, útlak opozície, predácia namiesto pocitu spolupatričnosti.

Švajčiari mali občiansku vojnu Sonderbund v 1847, zmenili ústavu, zakázali kantónom vlastné armády, posilnili federál, ktorý má pod palcom armádu, menu a zahraničnú politiku. Zbytok je v kantónoch, ktoré pomaly a neradi púšťajú kompetencie federálu. Diaľnice je lepšie mať vo federálnej správe, lebo kantóny by ich ťažko vedeli financovať a ide o diela celonárodného významu. Pretože nemajú Žilinu, tak si nik nebude ťahať celú perinu na seba.

Tým samozrejme nechcem povedať, že na Zlodejsku chýba jedna dobrá občianska vojna, aby sa demokratizovali pomery. Ale úpadok a debakel doterajšieho centralizmu by mohol byť tým impulzom. Len o tom treba hovoriť.

05.04.2017 | NasLinux

Zilina nema este ziadnu dialnicu. Vas Bern ma 3+3 spojenie so vsetkymi dalsimi velkymi centrami. Zilina nema ani len 2+2 ani s BA (dialnica konci 5 km pred ZA na semafore), ani s KE, ani s BB, ani s CA, ani s CR ani s PL.
Trosku sa uz konecne aj kuknite na mapu a realne zhodnotte veci, nie cez cervene sukno.
Doteraz sa stavalo po celom Slovensku, v ZA sa KONECNE stavia - tunel medzi ZA a MT a obchadzka ZA na CA. To je cele. A toto Vam neustale kole oci?
Ujasnite si, ci za Zilinu povazujete cele Slovensko okrem BA a LC, lebo inak by ste vedeli, ze samotny okres ZA ma menej ako 320 km, z toho 180 km cesty III. triedy. Pre vyse 155 000 obyvatelov !!!

05.04.2017 | eleonora_m.

2+2 vedie do mesta je irelevantne ci je 5 km privadzac ale dialnica na BA ako D26,5. do BB vedie obycajna R22,5, pred mestom nema ani poriadne krajnice a staci to, nikto neplace.

na Sk nie su ziadne velke mesta okrem BA a KE. ZA ci NR alebo BB by neboli v cesku alebo madarsku v prvej desiatke miest. D1 na ani od TT po ZA NEMA intenzity dopravy ako praha-brno alebo gyor-BP-miskolc.

05.04.2017 | NasLinux

Tu peknu cestu ako ma BB by sme medzi ZA a MT alebo ZA a CA brali vsetkymi desiatimi ... Uplne nam staci. A vsetky SL, KE, PO ... nech idu cez LC. Suhlasim. Zariadis to?

Na SK ked nie su ziadne velke mesta je debata o "D" a "R" bezpredmetna. Len to nehovor autorovi blogu, ze LC a RV su absolutne dediny a intenzita medzi nimi nedosahuje ani intenzitu do Terchovej. Obvini ta zo zilinizmu a vsetkych hriechov a problemov, co sa mu kedy stali az do predminuleho storocia :-).

07.04.2017 | eleonora_m.

autor presne vie. ja to hovorim tebe. zilina nie je velke mesto a ani martin nie je velke mesto. intenzity su vysoke ale ked sa auta prerozdelia medzi cestu pod strecnom tak dialnica bude nevytazena podobne ako tie na juhu. isiel som na ZA - MT aj okolo NR na R1. na severe okrem zopar ceskych evc same ZA, MT, ZA, MT, ZA, MT potom este CA, KM, BY, RK, TR a PB. okolo NR evc snad z celej republiky......

09.04.2017 | NasLinux

Nechcem sa hadat o pocte a type EVC, po cestach okolo LC, ZV, ZH, MT, BA, ZA sa mesacne nacestujem naozaj dost a situaciu velmi doverne poznam. Celkovo som reagoval a vyvracal chybne autorove tvrdenia a predsudky:

1. Zilina nie je pozierac penazi.
Dotacie dostala na Kiu (nesuhlasim so ziadnymi dotaciami), na druhej strane neberie na polnohospodarstvo, solarne kolektory, tazbu uhlia ...
Do ciest sa pri nej historicky investovalo malo (pochopitelne, lebo udolie), extremne exponovane a nehodove useky (MT - ZA, ZA - CA) sa stavaju v podstate ako posledne, pritom medzi tymito centrami neexistuje alternativna trasa ani po ceste "desiatej" triedy (porovnaj s BB - ZV, BA - TT, PO - KE ...). A nova trasa, zial, uz potrebuje aj nejaku sirku cesty, kedze len lokalne ma ZA a cca 5 km okolie min. 100 000 obyvatelov, Martin - Vrutky dalsich min. 70 000.

2. "Juzna trasa" nie je lacnejsia ani kratsia
Pri uprednostnenom (z pohladu doby vystavby / intenzita) spojeni BB - BA s nazvom R1, kde sa plati 125 mil. € rocne po dobu 30 rokov (takmer 4 mld € spolu) autor neprotestoval. Ale za tie peniaze by uz bola cela "juzna trasa" hotova, keby platilo, co pise (4 000 mil € : 10 mil € / km = 400 km). Realita je ale taka, ze z roka na rok je akakolvek vystavba drahsia a zial, co sa pod 10 mil. / km postavit dalo, uz davno stoji. Dostavba R2 je odhad na min. 2 300 mil. € (http://www.ineko.sk/file_download/1074 - vid str. 13), co su v porovnani s nou naklady na najtazsi usek "Visnove" (cca 400 mil €). Opat, mozete porovnat s obchvatom Presova, dalsou D1 medzi BA - TT ...

3. Samotna dialnica rozvoj neprinasa.
Nie je mozne spajat samotnu vysku nezamestnanosti s existenciou nejakej cesty. Skusme pozriet aj na skladbu obyvatelstva, vzdialenost od krajskeho mesta, zivotne prostredie ... V okoli Roznavy je hned niekolko vyznamnych turistickych oblasti (jaskyne, rezervacie, kupele ...) a pred 30 rokmi tam tiez nebola dialnica, ale celemu kraju sa urcite vodilo lepsie. Nezmenilo sa vsak to, ze pri Ziline sa stavia dialnica, ale to, ze sa zrusili napr. dotacie do banictva, alebo ze cim dalej tam zije menej mladych ludi. Holt, dochodcovia uz nezvyknu behat po nakupoch a "tocit" ekonomiku.

4. Uroven diskusie.
V celej diskusii som ani ja, ani nikto nenadaval autorovi do fasistov, Ciganov ci Madarov. To, ze v Ziline kedysi bol primatorom Slota, ktory sposobil prave Ziline najviac skody (este stale sa splacaju jeho dlhy a trpia nevypovedatelne zmluvy s ludmi ako Trabelsi) nikoho neopravnuje napadat kohokolvek zo severozapadu Slovenska, zvlast, ked naozaj nemame problem s juhom, ci vychodom, s Madarmi, ci dialnicami.

5. Rozvoj a buducnost
Slovensko je malicka krajina, odkial sa, zial, vela hlavne mladych ludi za poslednych cca 25 rokov odstahovalo a v porovnani s 80. rokmi sa rodi 1/2 deti. To citelne chyba a v niektorych sferach ci oblastiach sposobi aj velky problem.
Na druhej strane tu kedysi zila ani nie polovica obyvatelov a to sme sa nepysili vymozenostami priemyselnej, zelenej ci informacnej revolucie. A kde su problemy, su aj prilezitosti pre tych, co vidia dalej. Ale nie v hladani nepriatelov a vyhovoriek preco, kritizovani akejkolvek aktivity bez zistenia podrobnosti, ci zbytocnych predsudkov a bojov. Krajine co nas zivi, svojim predkom ktorym vdacime za to, co mame a napokon aj nasim potomkom dlhujeme nieco ine. Aby sme nasli co najlepsiu cestu dalej a odovzdali pozicane v lepsom stave.

Takze aby som to uz uzavrel - autor ma v niecom pravdu, zial, v mnohom sa myli, zbytocne uraza a trpi predsudkami. Celkovo by urcite pomohlo, keby nejaky cas skusil zit aj na Slovensku, idealne v okoli ZA a skusil vlastnou pracou, prikladom a vychovou deti zmenit aspon seba a svoje okolie.

09.04.2017 | eleonora_m.

pekne napisane, zial s vacsinou sa suhlasit neda.

tie dotacie, resp. investicne stimuly pre KIU nie su pre mesto ZA a uz vobec nie pre ludi. to je pravda. existuju vsak tzv. multiplikacne efekty cize nepriamo prinasaju iste benefity. kazde takto vytvorene pracovne miesto zvysuju kupischopnost s predpokladom vytvaranie dalsich pracovnych miest v uplne inych odvetviach. co sa tyka polnohospodarstva tam berie dotacie kazdy. na severozapade su takisto polnohospodarske pozemky, iste menej ako na juhu ale su. okrem toho existuju polnodotacie pre tzv. znevyhodnenee regiony, cize menej urodne. zaujimave je ze pri podpore infrastruktury taketo nieco neexistuje. na severe stat plati dotacie na luky na svahoch ktore sa pokosia aby tam nebol les a to je asi tak vsetko. zvierata sa nechovaju tak potom naco je to dobre ?

co sa tyka R1 ja to beriem tak ze sa splatil dlh statu nitrianskemu regionu. NR region bol desatrocia netto prispievatelom na infrastrukturu, postavil sa ciastocny SO NR a asi 20 km RC po bab a to bolo asi tak vsetko a dalsich 20-30 rokov sa ziadne dialnice ani rychlostne cesty v tomto regione stavat nebudu. 125 mil. € rocne po dobu 30 rokov by sa urcite nepouzilo na juhu ale pouzili by sa znovu a znovu na severe. takto sa usetrili fondy ktore sa pouzili na R2 za zvolenom.

R2 je na vacsine usekov mozne stavat za 10 mil za kilometer ale bohuzial u nas take ceny nie su pripustne. stale to vsak nie su extremy 40-60 mil za kilometer ako na severe.

no bohuzial ak si prekryjeme mapu nezamestnanosti s mapu siete D/RC tak vidime realitu. cesty nie su vseliek ale su nevyhnutnostou. netreba vsade dialnice ale nie je mozne mat na ziadnom hlavnom cestnom tahu spajucom celu krajinu prejazd stredom obci ani serpentiny. cesty okolo ZA su sice plne ale zato ich parametre su stale lepsie ako mnohe useky na juhu kde autor spravne pise ze su to vlastne stare kamenne cesty kde sa natiahol asfalt bez akychkolvek zemnych prac. min. tieto sa uz davno mali byt nahradene R2. kontretne ako je mozne ze sa vobec uvazuje s druhou rurou braniska ked pod soroskou nestoji ani prva rura ? ako je mozne stavat D3 komplet celu ked stale neexistuje ochvat mytnej ci batky ?

suhlasim ze netreba urazat a ze autor niekedy prehana. je to isty pocit krivdy pretoze evidentne pozna ako funguju ine staty na zapade. staci ale vidiet okolite staty - taka disproporcia delenia zdrojov ako na slovensku urcite nie je ani v cesku madarsku ci polsku. poliaci a madari investovali narazovo do viacerych tahov a nie len podla toho kde jazdi viac aut ale aj podla stavu ciest ci poctu obyvatelov bez ohladu ze kolko je aktivnych a kolko nie.

09.04.2017 | NasLinux

Ja ozaj netusim, preco mas nejaky pocit krivdy, ze v NR sa investovalo malo. Naozaj nemam cas ani chut donekonecna polemizovat a pocitat kazdy cent, ale v globale:

- v NR je (vzdy bolo) viac rychlych ciest, aj ciest I. - III. triedy ako v ZA, teda urcite ide viac penazi na infrastrukturu a udrzbu do NR (mozno nie v prepocte na km, ale ako sucet)
- v NR sa dotuje tiez automobilka a okrem nej to bolo aj mnozstvo dalsich firiem, vratane tiez korejskej
- v NR idu urcite vacsie dotacie do polnohospodarstva, ako na tych par luk na severe, kedze tam su (skor boli, kedze sa neustale drancuje drevo) len lesy
- jednotka energie stoji sice rovnako, ale na severe sa ich minie nasobne viac - to uz ked sa bavime o znevyhodnovani
- cele Slovensko (mozno okrem BA) je v podstate chudobne uzemie - to ked sa porovnavame napr. so Svajciarskom, ale nesmierne bohate ked sa porovname s Afrikou. Aby som vykrikoval spoluobcanovi, ze dostava viac dotacii ??? To je ako zavidiet postihnutemu, ze mu preplatia invalidny vozik. Vsak vzdy je moznost sa prestahovat, ak je to take neznesitelne. Alebo pohnut hlavu a najst lepsie riesenie.

Cela "D3" je v podstate velka cca 30 km obchadzka niekolkych miest (KNM, CA, Krasna) a mnozstva dedin ... a stoji opat menej, ako planovane obchvaty PO. A v porovnani s Mytna a Batka ... ako, skus si aj pozriet nejake data, napr.
http://www.ssc.sk/s... a potom stanovit aj nejake priority.

Z vyssie uvedeneho "Ineka", str. 28:

"Nesirte propagandu, v ktorej politici robia z dialnic kluc k prichodu investorov do zaostavajucich regionov. Dialnice ci rychlocesty nie su jediny a vacsinou ani najdolezitejsi faktor, ktory rozhoduje. Pytajte sa podnikatelov, co vsetko ich odradza od investovania na Slovensku, resp. v regionoch s vysokou nezamestnanostou. Zmeni to rychlostna cesta? Vela prekazok sa da odstranit ovela lacnejsie a rychlejsie. Ak sa neriesia, ani dialnica zamestnanost neprinesie.
Neverite? Spravny pristup. Tvrdenia nestacia (ani nase), overte si ich: Kolko investicii priviedla R1 do okresov Banska Bystrica a Zvolen za pat rokov po jej dokoncení?"

Takze este raz - pre mna za mna sa na juhu moze postavit aj cela cesta zo zlata a z dotacii celej SR, mna to vobec nerozhadze, aby som citil nejaku krivdu. Majte a zite, ale prispejte k pokoju, napredovaniu Slovenska a neurazajte spoluobcanov, ktori o tom ani nerozhoduju, ani za to nemozu a ani nie je pravda, ze ziju na nieci ucet.
Mne sa pacia kopce, takze na juh ma nedostanu ani dotacie a kedze som pohol hlavou, mam biznis, co vobec nie je na cestach zavisly a vie vyuzit prave to, co okolite prostredie nadmieru poskytuje. A to odporucam kazdemu ukrivdenemu, co si mysli, ze na jeho ucet zije pomaly cely svet hoci tu neplati skoro ziadne dane ani odvody. Demokracia je, myslim, postavena na diskusii a nie urazani a zmena sa dosahuje volbami, nie nasilim.

09.04.2017 | eleonora_m.

myslim ze skoda reagovat na niektore veci, autor ma pravdu, si troll ktory prekruca a este pise o urovni diskusie.

v NR je (vzdy bolo) viac rychlych ciest... - ja som sa bavil o celom kraji cize toto je klamstvo a poukazuje to na to ako ZA kasle na vychodnu cast svojho kraja....
aj ciest I. - III. triedy ako v ZA - prekrucanie, x-krat opakujem. na rovine je viac ciest nizsich ciest ako v kotlinach.
v NR idu urcite vacsie dotacie do polnohospodarstva - to nie je nijak overene pretoze sa dotuje plocha a nie produkcia, a stale su to nizsie sumy ako v krajinach V4 s kt. sa mozeme porovnavat. zeby zase nastroj na utlm juhu ?
- Cela "D3" je v podstate velka cca 30 km obchadzka niekolkych miest - klamstvo - celkova dlzka je asi 60 km od polskej hranice po hricovske podhradie
- INEKO sa niektore uletene nazory, nazory 20-30 rocnych ekonomov kt. tliachaju ako trh vsetko vyriesi. a tliachaju v BA, pricom si nevedia predstavit ani to co by sa v BA dialo keby tam nesidlil stat a co by sa vsetko dialo ak by stat nedotoval to vsetko co dotuje. npr. dialnice by nepostavil nikto lebo sa to neoplati. ani pri ZA.

09.04.2017 | NasLinux

Zial, nemozem za to, ze su ludia, co nevedia citat s porozumenim a namiesto toho, aby si aspon par veci sami nastudovali, radsej zacnu utocit :-(. Takze od Adama:

:: raz za vsetko moze len Zilina, potom cely zilinsky kraj a nakoniec hadam cely sever ... ked nepasuju fakty, tak sa ich treba zbavit podla toho, ako to vyhovuje, ze?

Ok takze ideme merat vtakov cez fakty. Doplnim aj kraj, vysledok sa prilis nelisi (zdroj - http://www.cdb.sk/f...):

Cesty:
ZA okres - 10 km (D+R) - 78 km (I. trieda) - 321 km (vsetko)
NR okres - 40 km (D+R) - 69 km (I. trieda) - 434 km (vsetko)

NR okres jednoznacne vedie, mal som pravdu.

ZA kraj - 101 km (D+R) - 503 km (I. trieda) - 2 040 km (vsetko)
NR kraj - 67 km (D+R) - 488 km (I. trieda) - 2 590 km (vsetko)

Nemyslim si, ze nejakych 50 km rozdiel pre D+R+I. v prospech ZA kraja robi taky rozdiel, ze NR kraj sa s celkovo o vyse 550 km tvari ukrivdene a nadava na ZA kraj. Zvlast, ak sa udaje este prepocitaju na plochu kraja alebo pocet obyvatelov.

sever (TN + ZA + PO) - 305 km (D+R) - 1 440 km (I. trieda) - 7 096 km (vsetko)
juh (NT + BB + KE) - 230 km (D+R) - 1 466 km (I. trieda) - 8 174 km (vsetko)

Dtto, rozdiel "sever" vs "juh" je necelych 50 km v prospech severu v km rychlych ciest, ale vyse 1 000 km v neprospech vsetkych ciest. Co asi tak stalo viac? A opat - 40 km "D" postavili este komunisti pod Marou, cize nikto nedavno neodtrhal od ust "chudobnemu juhu".

Dotacie (https://www.grantexpert.sk/reporty/cerpanie-eurof­ondov-podla-sidla-k-31-05-2016):

sever (TN + ZA + PO) - 601 mil + 1 017 mil + 1 048 mil = 2 666 mil
juh (NT + BB + KE) - 854 mil + 1 096 mil + 1 279 mil = 3 229 mil

Je zrejme, ze vacsina dotacii v ZA a PO ide na infrastrukturu, NR a BB do polnohospodarstva. Ako je zrejme, nie je pravda, ze ZA berie na seba celu perinu. Mimochodom, BA berie viac, ako vsetky ostatne kraje dokopy.

D3 - https://sk.wikipedi...)
Useky ZA - KNM (11,2 km) - Oscadnica (10,8 km) - CA (6 km) je v podstate obchadzka miest a dedin o celkovej dlzke cca 30 km. Zvysnych necelych cca 30 km je pripojka na D1 a pripojky do PL a CR. Z celkovej dlzky cca 60 km D3 je uz 15 km davno funkcnych, ale zvacsa chyba prave cast medzi ZA - CA.

Domnienky vs fakty:
Kazdy moj prispevok je vyzdrojovany a dolozeny faktami. Niekomu sa nemusi pacit VUD ZA. Inemu SSC BA. Dalsiemu Ineko BA ... Nikdy som neklamal. Je mozne, ze som sa nie vzdy vyjadril zrozumitelne, ale spoliehal som sa na inteligenciu citatelov.

Ale ked sa chce niekto silou mocou citit ako okradany, ukrivdeny, chudobny ... ja uz viac neviem urobit.
Fakty totiz hovoria nieco ine.

10.04.2017 | eleonora_m.

ja zase nemozem zato ze si myslis ze ak vytrhnes par cisiel z kontextu tak ich prezentaciou zakryjes podstatu veci. inac povedane cez strom nevidno les. evidentne zijes medzi svojimi kopcami odtrhuty od reality. skus si precitat nieco o sidelnych strukturach. ale rad zopakujem to ze na rovine je viac km ciest najma nizsich tried kvoli strukture osidlenia. to snad pochopi kazdy ked sa pozrie na mapu. okrem toho ani celkom nechapem co to ma spolocne s nasou debatou, tie "medzidedinske" cesty tu bol mozno aj storocia dozadu len sa na ne polozil asfalt. zrejme znovu ide o odvratenie pozornosti od podstaty debaty v ktorej tahas za kratsi koniec.

co sa tyka ciest I. je to podobne. ale nasa debata je prioritne o dialniciach a rychlostnych cestach. dovolil som si spocitat aj D/RC vo vystavbe a odpocitat rozne tzv. poloprofily ktore nemaju priame napojenie na suvisle dialnicne a rychlostne tahy a pocitaju sa medzi ne len preto aby celostatne statistky vyzerali lepsie. potom vidime ze ZA kraj ma/resp. bude mat toho najviac a TN-ZA-PO ma toho nepomerne viac ako NR-BB-KE:

ZA 145 km
PO 115 km
TN 95 km

BB 110 km
KE 40 km
NR 60 km

ak by sme zacali patrat v rovine cien tychto dialnic co niektori prispievatelia obmedzuju na vytahovanie PPP projektu pri NR tak by sme opat dosli na zaujimave cisla, najma na D3 a okolo ZA na D1. ked tak rad hladas presne cisla aby si sa mohol hrat na seriozneho tak urcite ich sem nemusim davat. ziadne silou-mocou ukrivdeny ale realne fakty. ked zacneme patrat v rovine intenzit dopravy tak zase zistime ze tam kde sa postavila suvisla dialnica intenzity masivne stupli. nie hned po spusteni ale do 5-10 rokov a tento narast bol citelny aj dalej na 20-30 km kde dialnica este nie je. to je vysvetlenie intenzit medzi MA-ZA ci ZA-CA.

05.04.2017 | motik

Suhlasim, ze dialnica mala byt najprv postavena Juhom...sever bol industrialne silny uz davnejsie a nezamestnanost tam nedosahovala ani zdaleka takych cisiel ako na Juhu kde je stale nechutne vysoka... Problem s intenzitou dopravy sa vyriesit da jednoducho: prikazat, povinne vsetkym kamionom vyuzivat na exponovanych usekoch zeleznicu...
Za zvazenie stoji aj rozdelenie dani na podobny sposob ako v SUI, "statna"dan a "regionalna"dan, kde by regiony mohli samy danovo zvyhodnovat investorov ci velkych zamestnavatelov. Celkove, decentralizacia je pozitivna vec, nielen z pohladu korupcie a klientelizmu , ale ako bolo spomenute, lokalni ludia a politici vedia najlepsie co ich trapi a co by im mohlo pomoct.
Je tu vsak jedno velke ALE.... Slovaci nie su Svajciari... vypisovat vsetky negativne prirovnania nema zmysel... Tak ako tieto blogy su tiez dost zbytocne, pretoze predpokladam, ze kazdy priemerny citatel Trendu v zahranici bol , mozno aj pracoval a vie , ze veci za hranicami sa casto daju riesit, dokonca aj lacnejsie, rychlejsie , efektivnejsie atd.
Jednoducho Slovaci maju vsetko tazko na haku, pretoze keby nemali, tak aktualna generacia politikov by bola bud v base , alebo utecena na karibskych ostrovoch, alebo defenestrovana... Pokial sa na SK do politiky neodvazi generacia aktualnych 30 - 40 tnikov, bezuhonnych, ktori chcu spolocnost zmenit, tak to nema absolutne ziadny vyznam...a iba rezignacia je jedinym liekom na kazdodennu slovensku zumpu...

05.04.2017 | Roman Kanala

Článok sa už objavil na vybabrali.sme: https://vybrali.sme...

Iný článok hodný kliknutia, Veľký protikorupčný pochod: https://vybrali.sme...

06.04.2017 | Roman Kanala

Úpravou (znížením) koeficientu nezamestnanosti, podľa ktorého sa určuje, ktoré okresy patria do programu rozvoja NRO, by mohlo pribudnúť k súčasným 12 ešte ďalších päť okresov, a to Košice-okolie, Gelnica, Bardejov, Medzilaborce a Snina.

V súčasnosti medzi najmenej rozvinuté regióny podľa koeficientu vykazovanej nezamestnanosti patria Kežmarok, Lučenec, Rimavská Sobota, Sabinov, Sobrance, Trebišov, Vranov nad Topľou, Svidník, Poltár, Veľký Krtíš, Revúca a Rožňava.

Stáva sa Slovensko krajinou s čiernymi dierami na mape? Počet najmenej rozvinutých okresov, zdá sa, stúpne
parlamentnelisty.sk 22.3.2017 14:38
http://www.parlamen...

Dnes sú čierne diery v súvislom pásme okresy Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a potom nová machuľa za Košicami. Po zmene kritérií bude súvislý pás siahať cez Košice-vidiek až po Sobrance. Ani netreba pozrieť na mapu a je to jasné: to sú okresy bez diaľnice. Gelnica je mečiarovský okres, kde diaľnica ani nikdy nebude. Ale že dodnes dobrá cesta nie je od Zvolena za Košice, to sa nedá ospravedlniť.

07.04.2017 | motik

ale ved Slovaci to takto chcu...drviva vacsina Slovakov ma tazko "na haku" co sa vlastne na SK deje...pre tych ktori nebyvaju na juhu su vsetci obyvatelia juzneho SK "madari" a nezaujimaju sa o to ako sa im dari, ako sa im zije...pre "zilinsky zmyslajucu" vacsinu su to obcania druhej triedy a potom su romovia, takzvana 4 cenova... Vacsina si nevie priznat , ze to ako sa mensiny citia ako sa maju a ako sa im dari, je problem prave tej vacsiny... Stale sa argumentuje , ze Povazie, Zilina, Liptov su industrialne casti, ktore treba prepojit kvalitnou cestou...ja sa pytam naco a preco ? Ved tam je zeleznica a ked sa kamiony odklonia po zeleznici tak nebude problem ani pod Strecnom a s vynimkou nedele popoludnia ani pri Ivachnovej... a dialnica na juhu uz mohla davno byt postavena a nezamestnanost nizsia....Naviac , ak by sa niekto pohral s elasticitou a skusil si spocitat, ake vyhody prinasa umiestnenie investicie na juznom SK a vyrazne znizenie nezamestnanosti v niektorych okresoch z 25% na 10-15% ...alebo umiestnenie investicie na povazi, v okoli Ziliny a Nitry, tak verim, ze by prisiel ku zaujimavym vysledkom. To uz nehovorim o fakte, ze ak by dialnica bola na juhu, tak aj kopec inych , mensich investicii by smerovalo na juh (ved aj pracovna sila by tam bola lacnejsia aj rychlejsi pristup na EU dialnicnu siet) , a sever by nebol tak predimenzovany v intenzite dopravy, takze by to aktualna infrastruktura dlhsie vydrzala a nebol by akutny problem so Strecnom atd...

Na vsetko existuje efektivne riesenie...problem je v tom, ze Slovaci efektivne riesenia nehladaju, a je im totalne jedno v akom stave sa ich spolocnost nachadza a kam smeruje....politici su len a len obrazom volicov = obcanov. Uz samotna ucast na akychkolvek volbach jednoznacne ukazuje aky maju Sovaci zaujem o veci verejne, o svoju spolocnost...

10.04.2017 | Roman Kanala

Vidím, že debata nekončí, tak začínam nové vlákno. V žiadnom prípade nejde o odpoveď trollovi "NasLinux", ale preň to asi bude výzva k novým trollovinám. Veď nech sa vyjadrí, diskvalifikuje sa sám.

Počítanie, "čo má Žilina na svojom území", a prepínanie medzi mestom, okresom a krajom je hlúpe a je to slabé aj ako zastierací manéver. Počítať treba inak. Spočítajme si kilometre diaľnic žilinských a nežilinských. Žilinská diaľnica je cesta v parametroch diaľnice, ktorá vedie do Žiliny a nie inam.

Podľa tejto definície sú žilinské diaľnice sú D1 a D3, nežilinské sú D2 a D4. Ak chceme byť presní, krátky úsek D1 Bratislava - Trnava vynecháme, lebo slúži aj juhu. Podobne aj úseky vo výstavbe alebo plánované za Košicami. Je jasné, že "všetko na Žilinu a nikomu inému" je aj v tomto prípade dobrou aproximáciou statu quo.

Ak pripočítame existujúce alebo plánované rýchlostné cesty, dôjdeme k podobným výsledkom. Ak namiesto naivnej kilometráže počítame náklady, tak na Žilinu ide 3x viac, ako na zbytok republiky.

Podobné niečo vyjde, aj keď sa pozrieme na rekonštrukciu železnice. Všetko na Žilinu a nikomu inému. Inde sa jazdí ešte na cisársko-kráľovských tratiach 40 km/h. Tam by rektifikácia a zvýšenie rýchlosti na púhych 120 km/h prinieslo väčší efekt za rovnaké peniaze, ako bezmyšlienkovité kŕmenie Žiliny.

Nová trať Bratislava - Šahy - Lučenec - Košice by mohla byť aj TGV. Tú Francúzi stavajú po 10 miliónoch na kilometer. Na Zlodejsku, aj keby stála o 50% viac, stále by bola rádovo v cenách rekonštrukcie na úbohých 160 km/h na Žilinu.

Ale téma bola švajčiarske cesty a diaľnice. Švajčiari nestavali ako Žilina najprv na rovine na trase, ktorú chcú mať celú hotovú prioritne pred všetkými ostatnými. Švajčiari by žilinské megatunely nechali tak na ďalších 30 rokov, aby sa postavili cesty všade inde. Tunely by sa stavali, až sa ekonomika pozviecha a HDP zdvihne, aby sa to dalo ľahšie zaplatiť. Netolerovalo by sa globálne zaostávanie celej krajiny, lebo Žilina má veľké oči.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 139
  • Priemerná čítanosť: 2688
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.