Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Švajčiari stále najbohatší na svete. Francúzski daňováci prichádzajú s vysvetlením, prečo

09.11.2019 | Roman Kanala

Crédit Suisse zverejnil Global Wealth Report a denník Le Figaro informoval o štúdii ekonómov z parížskeho daňového riaditeľstva

  • Tlačiť
  • 60

Rubrika

Ekonomika

Švajčiarsko naďalej zastáva najvyššiu priečku v rebríčku bohatstva na obyvateľa. Od leta roku 2018 suma narástla o 17790 dolárov (zhruba tú istú sumu vo švajčiarskych frankoch), čo je najvyšší nárast bohatstva na svete, 3.25%. Od roku 2000 bol stabilný nárast majetku domácností o 2% ročne. V polovici 2019 tak priemerný majetok Švajčiara predstavuje 564'650 dolárov. Údaj vyjadruje čistý majetok v hotovosti a nehnuteľnostiach, no bez druhého piliera, lebo ten nie je likvidný. Čísla prinieslo 10. vydanie publikácie «Global Wealth Report» vydanej druhou najväčšou švajčiarskou bankou Crédit Suisse.

Údaje sú zverejnené pre významné krajiny : USA, Čína, India, Rusko, Nemecko, Veľká Británia, Švajčiarsko, Singapur, Japonsko, Južná Kórea, Indonézia, Južná Afrika, Brazília, Čile, Kanada a Austrália. Občas sú spomenuté aj iné krajiny, ako Česko, Filipíny, Maďarsko, Mexiko, Portugalsko, Thajsko, Turecko, Vietnam.

Treba dodať, že veľká časť nárastu bola zaznamenaná vďaka silnejúcemu franku voči doláru. V iných bohatých krajinách ako Nórsko či Austrália bol vývoj meny opačný a ich majetok sa vyjadrený v dolároch znížil o 7520 a 28670 dolárov. Výmenný kurz teda v štúdii zohráva veľkú úlohu, ale pre medzinárodné porovnanie je nutné používať rovnakú jednotku a tou ostáva dolár.

Počet svetových milionárov oproti vlaňajšku vzrástol o 1.1 milióna a je ich 46,8 miliónov. Z toho vo Švajčiarsku 810 tisíc, čím je krajina vo svetovom porovnaní silne nad-reprezentovaná. Podľa kritérií Capgemini, keď sa opomenie nehnuteľnosť používaná ako hlavné sídlo a umelecké diela, ktorých hodnota je veľmi volatilná, stále ostáva 400 tisíc švajčiarskych milionárov, teda z 10% populácie podiel klesne na 5%.

Osôb označených ako UHNW, ultrabohatí, ktorých majetok presahuje 100 miliónov dolárov, bolo v lete 2019 vo svete 55'920 a z nich 4830 malo majetok vyše pol miliardy dolárov. Najviac v Číne, kde je aj najvyšší rast ich počtu.

Zaujímavým údajom je zníženie nerovnosti vo väčšine krajín od roku 2000. Dnes 90% najmenej zámožných vlastnia 18% svetového bohatstva, kým na začiatku storočia to bolo 11%. Bolo by však predčasné z toho vyvodzovať hlbšie závery, lebo najvyššia hodnota nerovnosti bola zaznamenaná v 2016, čo opäť môže znamenať efekt výmenného kurzu dolára, ktorý je obrovský hlavne v krajinách s vysokou infláciou. Všeobecným javom je rastúci vplyv bohatstva v rozvojových krajinách, hlavne v Číne. Dve tretiny nárastu svetového bohatstva od 2008 boli zaznamenané v týchto krajinách.

V tvorbe bohatstva zaostávajú India, Latinská Amerika a Afrika. Vysvetlenie je možné nájsť v knihe Daron Acemoglu, James Robinson: Why Nations Fail: The Origins of Power, Prosperity, and Poverty, existuje aj v českom preklade Proč státy selhávají, Argo, Dokořán 2015. Extraktívne spoločnosti, kde sa časť bohatstva stráca kvôli apriorným nerovnostiam a výhodám privilegovaných kást, vykazujú nielen vyššiu sociálnu nerovnosť v porovnaní s inkluzívnymi zriadeniami, ale aj nižší celkový ekonomický output, lebo suboptimálne alokované zdroje nie sú dobre zapojené do reprodukcie. Asi ako burinou zarastené južné a východné Slovensko, kde "aj tak nič nie je", lebo diaľnica sa stavia len a len Žiline ako apriorný imperatív.

Na druhej strane 57% svetovej dospelej populácie majú majetok nižší, ako 10 tisíc dolárov, a reprezentujú 1.8% svetového bohatstva. No 1.66 miliardy ľudí (33% populácie) majú majetok od 10 do 100 tisíc dolárov, čo predstavuje trojnásobok hodnoty v roku 2000 a vážia 15.5% svetového imania. Tento nárast strednej triedy je opäť hlavne vďaka rozvojovým krajinám, ktoré sa industrializujú. 499 miliónov ľudí má majetok od 100 tisíc dolárov po jeden milión, a v svetovom bohatstve zavážia 39%. 46.8 milióna najbohatších vlastnia 43.9% svetového majetku.

Crédit Suisse predpokladá nárast svetového bohatstva o 27% v najbližších piatich rokoch. Text bol inšpirovaný článkom v Tribune de Genève z 21. 10. 2019.

Bohatstvo Švajčiarov narástlo, ale aj nerovnosti

Federálna daňová administrácia prináša údaje v inom svetle. Bohatstvo Švajčiarov narástlo, ale narástli aj nerovnosti v rámci krajiny medzi ľuďmi a medzi kantónmi. Kantóny Schwyz, Nidwald a Zug vykazujú majetok na obyvateľa vo výške 718 tisíc, 677 tisíc a 492 tisíc frankov. Katolícky kantón Fribourg / Freiburg 99 tisíc na obyvateľa. 55% Švajčiarov má majetok pod 50 tisíc frankov, čo je hranica zdanenia majetku pre federálnu daň. 24.5% deklarujú v majetkovom priznaní nulový majetok. Majetok cez milión a 10 miliónov vykazuje len 5,72% a 0,28% obyvateľov krajiny, čo reprezentuje 66,6% a 30,34% bohatstva krajiny.

Keď sa pozrieme na hodnotu Giniho koeficientu, najhoršie je na tom Ženeva s 0.92, najlepšie Uri s 0.72. Švajčiarsky priemer je 0.86, pričom v 2003 bol 0.83. Giniho koeficient je 0 (nula) pri rovnomernom rozdelení, a 1 v prípade, že všetok majetok vlastní jediná osoba. Napriek rastúcemu priemernému majetku i mediánu veľké majetky rastú rýchlejšie, ako stredná trieda a i v najbohatšej krajine na svete stále existujú chudobní, ktorí žijú z ruky do úst.

Údaje reprezentujú hodnoty z daňových priznaní celej krajiny pred odčítaním sociálnych daňových dedukcií a neberú do úvahy imanie v 2. a 3. pilieri, ktoré nie je likvidné. Ak má osoba majetky vo viacerých kantónoch, hodnota je prerozdelená medzi kantónmi. Údaje priniesol denník Tribune de Genève 23. 9. 2019.

Prečo sa Švajčiarsku tak darí v mori okolitého euromarazmu

Slovné spojenie sa stalo legendou vďaka sociológovi menom Luc Boltanski, ktorý v roku 1966 vydal kultovú knihu Le Bonheur suisse, Švajčiarska blaženosť. Odvtedy sa vyslovuje so zbožným povzdychom, alebo aspoň jeho náznakom. V tom čase boli francúzsky a švajčiarsky frank na parite podobne, ako dnes francúzske euro so švajčiarskym frankom. Aby sme boli presní, dnes je kurz 1.10. Lenže pri prechode z francúzskeho franku na francúzske euro bol konverzný kurz 6.557. To znamená, že francúzska mena, ktorá bola vnútená celej EÚ, sa znehodnotila. Nie iba trošku. Jej hodnota vydelená 6.5 odzrkadľuje rozpätie medzi prosperitami oboch krajín.

To je dôvod, prečo vzbudzuje úsmev názov štúdie “Aké poučenie si vziať z vysokej životnej úrovne vo Švajčiarsku”, vydanej 8. októbra 2019 ekonómami francúzskej Direction du Trésor v Bercy. Ich vyjadrenia sú úprimné a preto zaujímavé, píše vo vydaní z 27. 10. 2019 francúzsky denník Le Figaro.

HDP na hlavu dvakrát vyšší, ako vo Francúzsku

Produkcia na švajčiarskom území je 71.2 tisíca eur na obyvateľa za rok. Vo Francúzsku je to polovica, 34.2 tisíca eur. Autori štúdie to napísali priamo a bez vytáčok. Tento "rozdiel medzi Švajčiarskom a Francúzskom sa dá vysvetliť najmä veľmi intenzívnym využívaním ekonomického faktora práca." Jednoducho Švajčiari pracujú dlho, a pracujú lepšie. Vyrábajú lepšie výrobky, ktoré sa dajú predať drahšie na svetovom trhu. Autori dokumentujú oba výroky: žiadnych 35 hodín, ale pracovný týždeň obmedzený maximom 50 hodín, 4 týždne dovolenky ročne, žiadna celospoločenská minimálna mzda, atď.

Nominálny produkt na obyvateľa je teda dvojnásobný. Kúpna sila 8.5 milióna Švajčiarov v porovnaní so 66 miliónmi Francúzov je odlišná "len" o 53%, čo je menej, ale stále je to obrovský rozdiel. Dôvodom je, že vo Švajčiarsku sú ceny vo všeobecnosti drahšie, lebo tovar má v sebe podiel drahšej švajčiarskej práce. V ekonómii sa tomu hovorí efekt Balassa - Samuelson. Platy sú oproti francúzskym vyššie o faktor 2 až 2.5 - čo veľmi dobre vie 179 tisíc francúzskych pracovníkov, ktorí každé ráno prekračujú hranicu, aby prišli do práce vo Švajčiarsku.

Päť spôsobov, ako pracovať viac

Švajčiari pracujú viac pätorakým spôsobom.

  1. Ročná dĺžka práce je dlhšia (1911 hodín oproti 1616).
  2. Vo veku 15-64 rokov pracuje 79.6% Švajčiarov, kým vo Francúzsku je to len 64.2%. Vo veku nad 64 rokov vo Švajčiarsku pracuje 3.9%, čo je trikrát viac, ako vo Francúzsku. (Tieto dáta sú skreslené tým, že dôchodkový vek vo Švajčiarsku nie je 64, ale 65 rokov a teda medzi 64 a 65 rokmi vo Švajčiarsku pracujú takmer všetci.)
  3. Vo Švajčiarsku je viac pracovných miest, ako obyvateľov a teda sa využíva i pracovná sila bez trvalého pobytu v krajine.
  4. Pyramída veku je priaznivejšia, lebo je viac ľudí v produktívnom veku.
  5. A napokon každá hodina odpracovaná vo Švajčiarsku je odpracovaná s vyššou produktivitou.

Helvéti si vytrpia svoje, aby si zaslúžili svoju životnú úroveň. Ale treba uznať, že sú kompetentnejší a inteligentnejší (a toto prosím pekne píšu špičkoví francúzski ekonómovia - síce nie až tak priamo, zaobalili to do veľkého množstva slov). Najprv je švajčiarsky vzdelávací systém lepší, hoci maturantov je v pomere k počtu obyvateľov trikrát viac vo Francúzsku. Ale papier z vysokej školy má 41.2% Švajčiarov od 15 do 64 rokov, a iba 34.6% vo Francúzsku. Vo Švajčiarsku je možné študovať na profesionálnej vysokej škole aj výučným listom a 3 rokmi praxe a gymnazijnú maturitu treba len na univerzitu.

Vysoko špecializované vzdelanie je konjugované s lepšou profesionálnou sektorovou špecializáciou. Ako pri každom probléme vajce-sliepka, je ťažké povedať, čo prináša čo, ľudské kompetencie alebo potreby podnikov. Výskum francúzskych daňovákov o tom hovorí: "Vo Švajčiarsku sektory vystavené medzinárodnej konkurencii prispievajú vo väčšej miere k tvorbe pridanej hodnoty."

Manufaktúry sa na tvorbe pracovných miest vo Švajčiarsku podieľajú 15.6%, kým vo Francúzsku v špecializovaných manufaktúrach pracuje len 9.7% pracovnej sily. A to s veľkým rozdielom v produktivite. Vo švajčiarskom farmaceutickom priemysle je za hodinu práce vytvorená priemerná pridaná hodnota 336.30 Eur, kým vo Francúzsku len 171.20 Eur. Vo finančnom sektore to je 172 Eur proti 132 Eurám vyprodukovaným za hodinu práce. Výsledkom týchto rozdielov sú veľké prebytky obchodnej bilancie Švajčiarska a nezamestnanosť 2.3%, ktoré kontrastujú s prešľapovaním vo Francúzsku.

Obrátení tvárou k budúcnosti

Ako je možné, že si Švajčiari v každej situácii poradia? Jeden príklad za všetky. Pre švajčiarske peňažné ústavy predstavoval koniec bankového tajomstva historický šok. V priebehu menej, ako 10 rokov, prišiel americký zákon FATCA proti daňovým únikom, a švajčiarske bankové tajomstvo sa z prekvitajúceho stalo umierajúcim, až ho dorazili útoky susedov a OCDE. "Švajčiari sa nesnažia riešiť problémy minulosti, ale prispievať k riešeniam budúcnosti," povedal 10. októbra Patrick Odier z banky Lombard Odier na podujatí Building Bridges Summit v Ženeve. Za prítomnosti prezidenta Konfederácie Ueliho Maurera.

Pierre Maudet, ženevský štátny radca, hovorí: "Numerické riešenia a trvalo udržateľné financie musia byť našimi silnými stránkami a Ženeva je k tomu dobre vyzbrojená vďaka množstvu medzinárodných organizácií, ktoré vytvárajú svetové technické a právne normy budúcnosti." Aj z týchto dôvodov si Libra, nová kryptomena Facebooku, za sídlo zvolila Ženevu.

Kým sa Francúzi strácajú nekonečných v diskusiách o tom, ako vynájsť teplú vodu a dieru v rúre, a Emmanuel Macron ich vyzýva diskutovať o budúcich dôchodkoch namiesto aby sa informovali o profesionálnych príležitostiach v budúcnosti, Švajčiari stavajú na celospoločenské zdieľanie vízie budúcnosti krajiny a na svoju prevahu v ekonomickom faktore "labor", práca. Toto je hlavným záverom ekonómov z Bercy.

  • Tlačiť
  • 60

Rubrika Ekonomika

Tagy pád Francúzska

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 139
  • Priemerná čítanosť: 2687
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 139
  • Priemerná čítanosť: 2687
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...