Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Švajčiari nechcú zmrazené teritórium, v Ženeve nechcú štátnu zdravotnú pokladňu ani zubné poistenie

10.02.2019 | Roman Kanala

Diskusia (35 reakcií)

11.02.2019 | Brano L.

Občas slabý preklad. Asi nestíhate.
Laicita štátu? Teda Ženevy? Kde sú tie doby, keď Ženeva vysielala misionárov všade do sveta? Radšej sa Ženevčania budú tváriť, aký sú pokrokoví, keď zabudli na to, že Boh (ktorý stvoril tento svet, teda aj Ženevu) existuje.
Zubári v Švajčiarsku sú naozaj poriadne drahý špás. Pre jedného človeka to až tak drahé nie je, horšie ak máte rodinu. Tam to už poriadne pocítite.

11.02.2019 | Roman Kanala

Tieto blogy o referendách majú za cieľ informovať a ich aktualita je dôležitá. Preto ich píšem väčšinou popoludní po uzavretí volebných miestností. Tentokrát to vyšlo tak, že som bol v mojom lese a písal som to cez wifi.

Ženeva bola kedysi pokroková tým, že bola hlavným mestom reformácie, keď prijala francúzskeho utečenca menom Jean Calvin a ten tu urobil poriadny prievan. Potom prijala eidgenotov - hugenotov, ktorí boli vzdelaní a pracovití. Tí prispeli k bohatstvu a prosperite mesta. Žili tu Voltaire aj Rousseau. Henri Dunant tu založil po bitke v Solferine Červený kríž. Humanitárna a medzinárodná Ženeva datujú odtiaľ. Potom po 1917 sem prišli bohatí bieli Rusi. Tu mala sídlo Spoločnosť národov a po vojne OSN. Tu majú sídla firmy ako HP, Procter & Gamble, Putinov Gunvor.

Ako sa spoločnosť vyvíja, pokrok je v Ženeve. Dnes je hypotéza existencie Boha nepotrebná a pokrokové je si ju uvedomiť. Štát nemá prečo byť prepojený s náboženstvom. Dnes v meste prevládajú katolíci, lebo pôvodného obyvateľstva je stále menej. Imigrácia je z katolíckych krajín. V škole nemá prečo byť na stene triedy kríž, európska zástava či iné náboženské symboly. Úradníčka môže mať na krku krížik, ale pod blúzkou. Muzoši nemôžu chodiť zahalení ako beduíni na púšti. Židia pri prepážke alebo v úrade musia odložiť jarmulku. V budovách je teplo a nehrozí, že im prechladne plešinka. Je typické, že ľavica nehodlá rešpektovať rozhodnutie väčšiny a podriadiť sa mu. Oni sú proste takí, že demokracia im je dobrá, len keď im hrá do karát.

11.02.2019 | Brano L.

Nebojte sa, históriu aj súčasnosť Ženevy poznám.
To sa mi páči. ...."Dnes je hypotéza existencie Boha nepotrebná a pokrokové je si ju uvedomiť".
Môžete to napísať aj takto...."Dnes je hypotéza, že Boh neexistuje veľmi obľúbená a ak nejdeš s davom, tak nie si in". Len to je zaujímavé, že každým desaťročím (najmä v priebehu 20.storočia) je stále viac a viac dôkazov o tom (archeologických, štatistických atd.), že to čo nám ten hypotetický Boh v Biblii zanechal, je hodnoverné Slovo, ktorému je možné dôverovať.

11.02.2019 | Roman Kanala

Nuž, u mňa s tým nepochodíte. Ja dôverujem len vedeckej metóde. 25% Švajčiarov sú ateisti. https://fr.wikipedi...

O vyznaniach v Ženeve som písal pred dvoma rokmi v článku o islame: https://blog.etrend...

12.02.2019 | Brano L.

Dokazujete si ateizmus cez štatistickú početnosť v populácii. Tak to vám nezávidím...Ešte, že žijete v tej Ženeve. :D

12.02.2019 | Roman Kanala

A keby bolo ateistov v populácii len 24%, myslíte, že by to bolo iné? Alebo 1%? Alebo keby som bol ateistom sám?

12.02.2019 | Brano L.

Vidím, že argumenty Vám došli, tak točíte len o percentách. Asi sa Vám z toho točí hlava. Ale o percentách viem točiť aj ja. A to nie o hocijakých, ale o korelácii medzi archeologickými zisteniami a hodnovernosťou Nového zákona v Biblii. Prajem pekný deň do Ženevy.

12.02.2019 | Roman Kanala

To nie ja sa chytám percent. Ateizmus nie je o percentách. Nový zákon je od neznámeho autora, viackrát prepisovaný, neznámeho datovania. Žiadne archeologické artefakty nedokazujú existenciu Boha, len existenciu kresťanov v dávnych dobách na začiatku letopočtu.

12.02.2019 | Darija

Roman, zdravím. Znova prínosný text. Ďakujem veľmi pekne. Zaujalo ma, že vo Švajčiarsku, v takej relatívne malej krajine, je až 40 súkromných zdravotných poisťovni a ani jedna federálna. Ale dôvodom som porozumela.

Tiež ma zaujalo, že si referendom nechávate schváliť/ neschváliť direktívy ER. Kvitujem. Žiada si to vyspelú spoločnosť.

Náboženská neutralita, super status. SVK má uvedené v ústave, že SR nie je viazaná žiadnym náboženstvom (som lenivá hľadať wording na webe). A tak máme zmluvu priamo s Vatikánom. Zvláštne. Z každej odvedenej dane z príjmu, určitým % podporujeme (aj my, ateisti) všetky cirkvy, ktoré prešli registráciou. Nesúhlasím s tým.

Posielam link, je v EN, stojí fakt za to, vypočuť si to:
Stephen Fry on God:
https://www.youtube...

13.02.2019 | Roman Kanala

Som rád, že sa Vám ten text páči. Preto napíšem článok o každém referende a voľbách. Spočiatku to ľudia brali ako sci-fi, potom uverili, že taký exotický raj môže existovať len hodinu lietadlom od nich. Pritom je to všetko tak jednoduché. Zdravý rozum a dobré mravy.

Súkromných poisťovní boli ešte nedávno stovky. Potom už len sto, potom 70 a teraz asi 40. Na ich kapitálové vybavenie sú nároky dané federálnym zákonom. Ak ich nespĺňajú, musia zvýšiť poistné a potom prestanú byť konkurencieschopné, lebo ľudia chcú platiť čo najmenej. Rozsah poistených úkonov v základnom poistení je pre všetky rovnaký, potom sú nejaké extra veci, za ktoré si možno priplatiť. Ľudia väčšinou chcú mať lepší komfort v prípade hospitalizácie.

Švajčiari odmietajú štátne zdravotné poistenie, lebo by sa mohlo zvrhnúť na vyberanie dane, ako vo Francúzsku. Všetci vieme, že súkromník urobí veci lacnejšie a lepšie, ako štát. Štát si má zachovať funkcie, kde žiaden súkromník kapitálovo nemôže, lebo treba veľa peňazí, alebo treba neutralitu a zaručenú absenciu konfliktu záujmov. Ako armáda, spravodlivosť, mena. A zahraničná politika. Trh speje k desiatke zdravotných poisťovní, ktoré sú dobre spravované a pohltia tie menšie alebo zle riadené. Ale nebude to vynútené štátom.

O zdravotných poisťovniach som napísal viacero blogov, tag "zdravotné poistenie": https://blog.etrend...

Referendum je povinné pre medzinárodné zmluvy a záväzky, ktoré obmedzujú suverenitu. Potom sú referendá, ktoré ľud vyvolá, ak sa mu niečo nepáči. V praxi to nie je také jednoduché, lebo to stojí tak 200 tisíc frankov a musí to naštvať dosť ľudí, aby dobrovoľne pred supermarketom strávili hodiny zberom podpisov a presviedčaním.

Dostupnosť referenda a možnosti ovplyvniť všetky dôležité otázky verejného života zdola zabraňujú hromadeniu neriešených tém, narastaniu politického napätia, a vedomie spoluzodpovednosti za osud krajiny prináša spokojnosť, stabilitu a blahobyt. Keby to mali Francúzi, neboli by žlté vesty v uliciach. Keby to bolo na Zlodejsku, tak si dunčovia odhlasujú párky a pivo zadarmo a neplatiť žiadne dane. Blogov o referendách som za sedem rokov napísal veľa: https://blog.etrend...

14.02.2019 | Zavacky

Príspevky o Švajčiarsku a jeho referendách sú výborné. Mali by byť priamo v televíziách a často a pravidelne.
Čo sa týka náboženstva, nepatrí do verejnej správy. Patrí do súkromia a priam do intímnej sféry. Ani iné hocijako humánne ideológie tam nepatria.
Nepatrí sa mi hodnotiť cudzinu, ale pravda je, že prišelci do Švajcu tam zrejme priniesli kultúru vládcu. Zbaviť sa zvrchovanosti je pre mňa príšerná antihodnota.

14.02.2019 | Roman Kanala

Pritom články o referendách mávajú čítanosť 400 až 1000, no iné témy majú 3, 5 alebo aj 10 tisíc kliknutí...

11.02.2019 | FeroImrecze

Trochu schizofrenia. Na jednej strane neochota bohatych financovat zdravie chudobnych spoluobcanov, na druhej strane ochota v tomto smere pomahat migrantom. Ako to myslia? Ked ako chudobny Slovak pridem do Svajcu zit opravia mi zuby zadarmo ? Ved som tiez migrant . . .

11.02.2019 | Roman Kanala

V spoločnosti máte pravicu a ľavicu. Pravica chce rovnosť šancí, ľavica chce rovnosť výsledkov. Pravica chce, aby si každý našiel miesto na slnku - prácou. Ľavica chce, aby si to zaslúžil už len púhou existenciou. Pravica chce, aby sa ľudia delili na bohatých a chudobných podľa toho, koľko majú v živote zásluh. Ľavica to chce podľa toho, kto hlasnejšie kričí.

V našom prípade komunisti chceli dať zubnú starostlivosť zadarmo všetkým. Aj takým, ktorí ju nepotrebujú a dokonca nechcú mať zadarmo - dobre situovanej strednej vrstve a bohatým. Aj takým, ktorí si ju nezaslúžia zadarmo - migrantom.

V prípade ženevskej štátnej zdravotnej poisťovne je to podobné. S nápadom prišli komunisti a chceli to financovať nie z daní, ale z príjmov tak, že bohatí budú platiť viac, aj keby boli poistení inde.

Potom máte rôzne otázky, ktoré boli položené v rôznej dobe a pri rôznom rozpoložení spoločnosti. A máte rovnováhu pravica - ľavica. Občas sú referendové otázky tak uletené, že ešte aj socialisti hlasujú ako pravica. Občas sa kresťanskí demokrati správajú ľavicovo, keď sa spomenie rodina a bocian.

11.02.2019 | rarasok

V kazdom pripade uz dnes ludia s nizkymi prijmami dostavaju dajaky prispevok na udrzbu/opravu chrupu. Aj ked to mozno zavisi aj od kantonu.

No a dnes mame este jednu novinku - Svajc podpisal mluvu s VB. Po Brexite sa nic nezmeni = budu obchodovat dalej tak ako ked boli v EU. Bez velkeho halo a vydierania prerokovane a podpisane.

12.02.2019 | Darija

Takto nejako si predstavujem EU. Spoločný hospodársky priestor založený na vzájomných dohodách, možno by som bola ešte za spoločnú obranu, spoločný arbitrážny súd, vytvorenie vyšetrovacieho úradu napr. ako v US operuje FBI, ECB, riadiaci orgán, možno na spôsob riadenia štátov v US alebo kantónov vo Švajčiarsku. Koniec. Žiadne dividendy pre Brusel, žiadna EU bez smerovania, zbytočný parlament atď. Celé zoskupenie je neefektívne vo všetkých smeroch.

13.02.2019 | Roman Kanala

Presne v tom spočíva podstata konfliktov medzi Švajčiarskom a Bruselom. Alebo rozdiel medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom, ktoré už vtedy nieslo známky blížiacej sa jakobínskej totality, a liberálnejším konkurenčným Európskym združením voľného obchodu EFTA http://www.efta.int . Písal som o tom tu:
https://blog.etrend...
https://blog.etrend...

Okrem EFTA existuje ešte EEA, čo je predsieň Bruselu, a kam Švajčiari v 1992 odmietli vstúpiť, lebo by to obmedzilo ich suverenitu. Rozdiel medzi EEA a EFTA je práve ten, že v EEA sa dynamicky preberajú všetky pravidlá EÚ, nech už sú akokoľvek uletené. EFTA má statické bilaterálne zmluvy s EÚ, ktoré na zmenu potrebujú nové prerokovanie podmienok. Žiaden samopohyb.

11.02.2019 | @@@

toto pišeš nezmysli .....že pracou a poctivostou ....ach jaj zas kecy na vymyvanie mozgov ....a potom zistia ludia že poctivou pracou to dotiahnu jedine tak k väčšej chudobe zatial čo nepoctivy hajzli sa maju ako prasata v žite .....takže tu nekecaj o pravici a lavici ked každy dobre vie že ide len o pretvarku aby sa neukazala prava tvar dnešneho systemu že ti nahore žiju často na ukor tych dole a o poctivosti a pracovitosti sa tu ani zdaleka neda hovoriť

kapitalizmus nestoji na spravoldivosti ani moralke ....prave naopak kapitalizmus je sam o sebe nespravodlivy a nemoralny

11.02.2019 | rarasok

Pocas skolskej dochadzky mojich deti v Zurichu uz roky sledujem ako lavica tlaci na znizovanie narokov na deti v skole. Od rodicov s nizsim vzdelanim a s tym casto suvisiacim nizsim primom sustavne pocuvam naco sa deti musia tolko ucit a vsak co, dajako sa pretlcu. Ked pozriem na gymnazia odkial idu deti na univerzity (asi 10% populacie) velka vacsina su deti vzdelanych rodicov a rodicov s vyssimi prijmami. Ano kapitalizmus skutocne nie je fer, ale ked to niekto ani neskusi. Ked neda svojim detom ani sancu, tak mu skutocne niet pomoci. A to je Svajc na tom oproti zvysku Europy este celkom dobre.

11.02.2019 | FeroImrecze

U nas je jedno ci pravica, ci lavica, vedomosti ziakov idu dolu vodou celkovo Ucil som na VS. A od kolegov trenerov pocuvam staznosti na rodicov ktori tiez jedno ci bohati ci chudobni nadavaju ze su deti po treningoch unavene. A pritom trenuju polovicu to ho co bolo bezne za sociku.

11.02.2019 | @@@

ludia nikdy nie su v rovnakej pozcii ...už od narodenie ma každy inu pozciiu nemožeš predkladať tezu že bohate deti maju rovnake možnosti ako tie chudobne je to nezmyselne ....častokrat je to vidieť v tom že mnohe tie najbohatšie deti maju nejakych vlastnch učitelov ktory im davaju osobitne hodiny ale to chudobne deti nikdy nedostanu tym padom mnohi su takto vytlačani .....čiže tvoje tvrdenie je ako ked dieta bohateho rodiča zaujme hokej a chce sa mu vednovať ten bohaty rodič mu venuje osobitneho trenera nakupi vystroj a mnohe veci mu zaplati a on sa nakoniec aj stane hokejistom a dobre na tom zarobi ale to chudobne dieta ono taku možnosť nema a rodičia mu sice kupia hokejku ale jedine tak kde može ten hokej hrať je nejaka zamrznuta plocha v zime lebo jeho rodičia na viac nemaju a tym padom aj to dieta nema šancu sa nakoniec tym hokejistom ktory by si sam na seba zarobil aj stať .......a to iste plati len podobne aj z učenim ......

takže predkladanie že všetci mame rovnake možnosti su nezmyselne a pretlačane len bohatymi ludmi ktory sice vedia že to tak funguje ale potrebuju niečo take ospravedlniť prečo ich dieta možeš ale ostatny nemožu :P

11.02.2019 | rarasok

Necital si moj prispevok? Pisem o tom, ze ti ludia namiesto toho, aby svoje deti povzbudzovali, aby nieco dosiahli sa snazia o to, aby presli zivotom s vynalozenim minimalneho usilia. A lavica, ktora obsadila statne urady ich v tom veselo podporuje. V podstate by ma to malo tesit, je mensia konkurencia. A nestvi ma tu s vyhodami bohateho rodica. Do Svajcu som prisiel ako najvacsi chudak z vychodu s jednym ruksakom a jedine co som mal bolo technicke vzdelanie zo skoly o ktorej tu vtedy nikto ani nepocul a dve ruky.

12.02.2019 | @@@

ja som zastancom toho aby sa každy učil to čo chce to čo ho najviac zaujima a nie aby sa v školstve pretlačali hodiny učiva o ktore nikto nestoji tak ako sa to robi na slovensku je to neefektivne a pre tie decka nema žiadnu hodnotu ked sa učia niečo o čo zaujem nemaju a prave toto ich nakoniec obmedzuje nato aby sa učili to čo chcu vedieť ....takto školstvo pôsobi neexektivne a nie len to kvoli tomu je dnes školstvo predražene ....lebo ak učime deti predmety o ktore nemaju zaujem s nulovym vysledkom potom miname zbytočne obrovske množstvo penazi nezmyselne ....potom je jenzmysel ked plačeme že nebude na dôchodky ked v inych oblastiach ako napriklad školstvo dokažeme nezmyselne minuť obrovske sumy neefektivne aby sme nakoniec dosiahni to iste aj keby sme tieto veci deti neučili :D

12.02.2019 | Roman Kanala

Práve školy rozdelia decká na tie, ktoré neskôr budú zarábať veľa peňazí a na tie, ktoré ostanú celý život dunčami.

12.02.2019 | salamoon

ked som isiel von studovat atd. tak som si dal zuby do poriadku, aby som predisiel zbytocnym vydavkom a komplikaciam.. ked som sa po rokoch vratil, tak jedna z mojich prvych navstev viedla po rokoch bez servisu opat k zubarovi.. znamy co furt ziju von, napr. v Britanii, Svajciarsku ked pridu domov pozriet, tak riesia preventivne zuby.. ako spominas v blogu, sami Svajciari cestuju za socialistickejsou zdravotnou starostlivostou / zubarmi von.. mozno aj ty by si to vnimal inac, keby si mal problemovejsi chrup a musel sam (alebo rodicia) v case mladosti, budovania svojej buducnosti ci po prichode do inej krajiny calovat tazke prachy za zuby, ked ti je kazdy frank dobry.. zelam mnoho dalsich zabavnych pouceni o pravicovych schizo-pokrytecko-autistickych "hodnotach"..

12.02.2019 | Roman Kanala

Zuby mám po socíku zdevastované, zlaté korunky ma každá stáli 5-7 tisíc, robili mi ich v Ženeve. K ženevským zubárom chodím, lebo majú najlepšie mašiny, najmodernejšie postupy, najlepšie materiály. A pretože ich poznám, lebo mnohým z nich som inštaloval počítačovú sieť a účtovný software.

Ale to je jedno. Osobná skúsenosť jedného človeka, jeho preferencie a subjektívny pohľad nič nemení na tom, že Švajčiari chodia za nemeckými, frúzickými, maďarskými zubármi.

Maďari si na tom vybudovali turisticko-zubný priemysel, keď pacientovi individuálne naplánujú pobyt tak, že domov ide s opraveným chrupom. Ak treba len jeden zub, tak stratí dve hodiny. Ak desať zubov, tak ostane v Budapešti týždeň a kúpia mu aj letenku, objednajú hotel a zorganizujú program. Kedysi chodili dôchodcovia autobusom, teraz lietajú easyJetom.

Neviem, prečo stále potrebujete problémy personifikovať a ako to robí autor. Tu je reč o štatistike, nie o jednotlivcoch.

11.02.2019 | Roman Kanala

Ešte pár detailov. Nový zákon hovorí o tom, že namiesto troch kresťanských cirkví ako predtým, ktorákoľvek uznaná cirkev môže vyberať cirkevnú daň. Túto nedostane od štátu, ale z dobrovoľných príspevkov daňových poplatníkov, ktorí si to výslovne prajú. Výber urobí daňová správa. Cirkevná daň je stanovená cirkvou, ale nesmie presiahnuť 1.5% príjmu.

Článok 5 odsek 6 hovorí:

Aby sa mohli uchádzať o vyberanie cirkevnej dane cez daňovú administráciu, cirkev musí spĺňať nasledovné podmienky:
a) rešpektovať náborženský zmier a právny poriadok Švajčiarska, hlavne slobodu svedomia, vyznania, náboženstva, slobodu názoru, informácie a vyjadrovania, odmietať každú formu násilia fyzického či psychologického, ako aj neziskový charakter spoločenstiev
b) požívať výhodu oslobodenia od dane pre právnické osoby s kultúrnym významom
c) byť usadené v kantóne Ženeva po dobu najmenej 10 rokov
d) prihlásiť sa u daňovej administrácie najneskôr do 30. júna pre výber dane na ďalší rok
e) predložiť kažodorčne najneskôr do 30. júna audit účtov schválených externým revízorom ... ...
f) zaplatiť poplatok na pokrytie nákladov spojených s výberom cirkevnej dane

Tým pádom sú vylúčení muzoši, lebo vzývajú násilie a šaríu kladú nad zákony krajiny, a tiež scientológovia, moonisti a podobné sekty, ktoré idú po prachoch. V kantóne Vaud podobný zákon schválili dávnejšie, a mal dve hlavné požiadavky: transparentnosť a organizovanosť cirkvi. To muzoši a sekty nespĺňajú, lebo nie sú transparentní.

Kantonálny volebný materiál, ako bol rozoslaný vo forme papierovej brožúrky voličom, je aj ako PDF na internete:
https://www.ge.ch/v...

Ďalšie detaily ohľadne hlasovania, ako účasť deň po dni (väčšina voličov hlasuje korešpondenčne)
https://www.ge.ch/v...

13.02.2019 | Darija

Romanovi k cirkevným záležitostiam:

V Rakúsku to funguje presne na rovnakej báze ako vo Švajčiarsku. Bolo by potrebné aj na SVK odlúčiť cirkev od štátu a následne by sme v reálnom čase videli, koľko je skutočných veriacich, pretože ak cirkvy platíme všetci, veriacich je neúrekom. Keby im ale zo mzdy a dôchodkov odchádzali určité % v eur, predpokladam, že by ich bolo málo, máličko. Skúsim to navrhnúť sulikovi. Budúci týždeň sa s ním nezáväzne stretávam.

13.02.2019 | Roman Kanala

Vo Švajčiarsku sú to dve rôzne veci. Jedna vec je veriť v Boha, hoci pasívne, alebo aktívne chodiť na kázne do kostola. Druhá vec je platiť cirkevnú daň, napríklad 0.5% príjmu, ktorá je strhávaná priamo z výplaty. Medzi nimi asi bude nejaký súvis, ale len slabý. Cirkev nikoho neodoženie, že je neplatič, tak nebude spasený.

Cirkevná daň je jedným zo zdrojov príjmov. Druhým sú dary. Keď niekde vidím pokladničku, že pýtajú na opravu strechy kostola, tak im tam vhodím 5 Frs, čo je symbol, lebo to je najväčšia minca, ale stále len minca. Viac mi pripadá nenáležité, nakoľko nie som užívateľom tej stavby. Podobne to robia aj iní. Jednoducho je kultúra, že radšej zaplatíme priamo, než by sa do toho mal montovať štát, ktorý do toho nič nie je. A chceme, aby to tak aj ostalo. Nemá zmysel písať farizejskú ústavu a potom podpisovať nevypovedateľnú štátnu zmluvu s Vatikánom.

Vo Švajčiarsku sú dva kantóny, kde je oficiálna laicita štátu: Neuchâtel a Ženeva. Štát neplatí žiadne platy cirkevným pracovníkom ani nesubvencuje kultúrne aktivity, ak majú náboženský charakter. Federál nezakazuje ani neprikazuje cirkevné symboly. Podobne katechizmus v školách. Kantóny majú voľnú ruku to robiť doma u seba. Ale federálna ústava začína v preambule takto: "V mene Boha všemohúceho".

Ústava v republike Neuchâtel hovorí v 1. článku: "Kantón Neuchâtel je demokratická, laická, sociálna republika, garant základných ľudských práv." Ženevská ústava hovorí v článku 3: "Štát je náboženský laik. Zachováva náboženskú neutralitu. Nefinancuje ani nesubvencuje žiadne kultúrne aktivity."

Sulík by o tom mohol premýšľať, ale ak jedného dňa príde k moci dnešná opozícia, bude v nej KDH a tá stopne všetko, čo by mohlo škodiť farárskej politickej triede. A Fico bude vykrikovať, že ubližujú pobirmovaným a že on to nedopustí.

13.02.2019 | Darija

Roman, dám Vám vedieť ak budete mať záujem. Vymyslite prosím ako :-)) pekný večer prajem.

11.02.2019 | salamoon

daj im slovenske mzdy a 9/10 bude za zubne poistenie nielen hlasovat, ale aj rozbijat v uliciach auta

13.02.2019 | OliWer1

Nerozumiem tomuto komentáru. Ja som Slovák žijúci na Slovensku a nesúhlasím s tým, aby sa platilo ošetrenie zubov zo zdravotného poistenia. Sám chodím k zubárovi, ktorý zmluvu s poisťovňami nemá. Odkedy k nemu chodím (20 rokov) minul som v úhrne cca 400 eur, okrem toho to bolo 150 eur pri jednom komplikovanejšom stomatochirurgickom zákroku. Keďže viem, koľko ma čo stojí, o zuby sa starám. Keď však idem medzi ľudí a vidím tú černotu v papuliach, mám pocit, že žijem v stredoveku. Starostlivosť o zdravie sa dá realizovať aj pri nižšom príjme.

13.02.2019 | OliWer1

Samozrejme v cene nie je prevencia (preventívne prehliadky, čistenie od zubného kameňa), ale s tým problém nemám, pretože mi to šetrí peniaze za zubné zákroky.

14.02.2019 | Darija

“a vidím tú černotu v papuliach, mám pocit, že žijem v stredoveku...”

OliWer, tedaaaa.....na tomto som sa zasmiala tak, že som skoro pukla :-)))))

25.02.2019 | Roman Kanala

Nasledovný článok - interaktívnu galériu obrázkov z Tribune de Genève - som chcel zahrnúť do blogu, ale bolo to spoplatnené, takže by z toho čitateľ nič nemal. Teraz po hlasovaní to je odomknuté.

Voici comment la Suisse utilise son territoire
Duc-Quang Nguyen, Mathieu Rudaz
https://interactif....

Princípom zobrazenia je rozdelenie krajiny na štvorce so stranou 4 km a na vyhodnotenie obsahu. Ak je vnútri vyše polovice plochy zastavané budovami alebo infraštruktúrou (diaľnice, križovatky, železničné stanice, letiská, továrne), štvorček sa vyznačí fialovo. To je prvá mapka. Pre ďalšie treba ísť nižšie.

Druhá mapa zhromaždí všetko zastavané územie na jeden koniec Švajčiarska. Zaberie to celý kantón Ženeva a polovicu kantónu Vaud. Malý výrez predstavuje priemerný ročný prírastok zastavanej plochy v rokoch 1985-2009.

Nie všetky zabraté plochy sú vybetónované. Niektoré sú budovy, iné plochy sú trávnaté plochy pred budovami. To isté vily a ich záhrady. Na mapke sú zobrazené svetlejšími odtieňmi.

Žltou farbou sú vyznačené poľnohospodárske plochy, ktorých je 35% celkového územia krajiny. Z toho 70% slúži na výkrm dobytka: lúky, pastviny, vysokohorské pasienky. Lúky sú buď kosené, spásané, alebo nechané nadivoko ako préria. Časť tvorí orná pôda, alebo vinič a sady. Malý výrez predstavuje priemerný ročný pokles ich výmery medzi 1985 až 2009.

Zelenou farbou sú vyznačené lesy, tvoriace 31% územia krajiny. Z 90% sú tvorené lesmi. Lesy napredujú hlavne vo výškach nad 1500 m, kde sa lúky prestali spásať, a tiež vplyvom otepľovania a s ním spojeného posúvania klimatických pásiem. V lesoch sú započítané aj rúbaniská, aj zdevastované plochy (vietor, lavíny), tiež kríky a húštiny.

O niečo viac, ako štvrtinu plochy predstavujú neproduktívne plochy: skaly, suťoviská (asi 45%), zbytok rieky, jazerá, ľadovce a celoročne zasnežené plochy. Sem sú započítané aj zarastené neproduktívne plochy, napríklad lišajník vo veľkých výškach. To je normálne, Alpy sú na 60% rozlohy Švajčiarska.

Napokon je mapka so zhrnutím plôch. Na nej je zaujímavé, že golfové ihriská (35 km2) zaberajú väčšiu plochu, ako verejné parky (34 km2) a staré skládky odpadov (31 km2). Vinohrady (156 km2) zaberajú viac pôdy, ako verejné budovy a okolité plochy (112 m2) a železnice (94 km2).

Potom je zobrazený kantón Vaud s jeho ornou pôdou na 22% územia, o 12 bodov viac, ako je národný priemer (10%). A kantón Ženeva s 19% rozlohy zabratými budovami (národný priemer 4%). Naopak lesy sú len na 11% územia, národný priemer 27%.

Na konci je graf všetkých kantónov. Najväčší podiel budov má Basel-Stadt, Ženeva, Zurich a Basel-Landschaft. Najmenej zastavaným kantónom je Uri.

Metodológia pochádza z amerického servera Bloomberg - Here's how America uses its land
https://www.bloombe...

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 128
  • Priemerná čítanosť: 2725
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.