Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Sladká pasca minimálnej mzdy zamietnutá

19.05.2014 | Roman Kanala

Hlasovalo sa i o všeobecných lekároch, o Bielom pochode proti pedofilom a o zakúpení 22 Gripenov

  • Tlačiť
  • 41

V referende v nedeľu 18. mája sa hlasovalo o 4 federálnych témach a o kantonálnych otázkach vo viacerých kantónoch.

Rodinní lekári a základná zdravotná starostlivosť

Základná zdravotná starostlivosť je dostupná v celom Švajčiarsku pre všetkých a vo výbornej kvalite. Je to hybridný súkromý - verejnoprávny systém, v ktorom sú na roveň postavení všetci aktéri, disponujúci licenciou na výkon niektorej zdravotnej profesie. Kantóny väčšinou majú jednu veľkú kantonálnu nemocnicu a pre lepšiu starostlivosť je mnoho súkromných kliník. Ak má kantón univerzitu s fakultou medecíny, tak sa medici školia v reálnych podmienkach v kantonálnej nemocnici. Všeobecní lekári a samostatní špecialisti zväčša pracujú ako súkromní podnikatelia.

Čo sa týka podielu výdavkov na zdravotníctvo v porovnaní s HDP, s 11% je jedným z najvyšších na svete. Na rozdiel od USA je však zdravotná starostlivosť bez rozdielu demokraticky dostupná všetkým obyvateľom krajiny a nie úzkej elite. Prvým kontaktom pacienta je jeho rodinný lekár, ku ktorému chodí celá rodina po celý život. On najlepšie pozná pacienta a jeho zdravotný stav, uňho sa sústreďuje celá zdravotná dokumentácia. Tento systém funguje dobre, ale všeobecní lekári zarábajú omnoho menej, ako špecialisti. Pre mladých lekárov je kariéra všeobecného lekára menej atraktívna, lebo sa nikdy nestanú špičkovými odborníkmi, autoritami vo svojej špecializácii. Mať vlastnú prax vo vlastnom kabinete je finančne stále náročnejšie kvôli rastúcemu nájomnému, ale aj rastúcimi nárokmi na vybavenie a rastúcimi nákladmi na stále sofistikovanejšie prístroje. Všeobecní lekári majú bežne v ordinácii RTG, EKG, a čoraz viacerí i hematoanalytické laboratórium. So starnúcou populáciou rastú nároky na ošetrovanie chronických chorôb, ktoré si nezasluhujú hospitalizáciu a kde je ambulantná liečba omnoho lacnejšia.

Riešenia boli identifikované. Treba viac všeobecných lekárov, obslužného a ošetrujúceho personálu, terapeutov s dostatočným vzdelaním ako osteopatov, fyzioterapeutov, dietetikov, lekárnikov, ošetrovateľov. Ako odpoveď na vysoké náklady individuálnych kabinetov treba podporovať skupinové kabinety pre viacero spolupracujúcich lekárov, zdravotné strediská a polikliniky. Tiež je nutná lepšia spolupráca všetkých profesionálov, najmä lepšia komunikácia, aby sa znížili prebytočné úkony, aby sa zdravotné úkony vykonávali čo najviac na začiatku zdravotnej reťaze u všeobecných lekárov a znížili sa tak celkové náklady systému. Iniciatíva "Áno rodinným lekárom" vzišla z lekárskych kruhov. Federálne úrady pochopili vážnosť otázky a prišli s vlastným proti-projektom. Lekári vzápätí svoju iniciatívu stiahli a vyzvali verejnosť na podporu vládneho textu vo forme vládneho nariadenia, ktoré malo vstúpiť v platnosť ako ústavný článok. Po akceptácii tak vznikne právny rámec, ktorý prinúti Konfederáciu a kantóny spolupracovať, aby sa prijali potrebné opatrenia na podporu obnovy siete rodinných lekárov ešte predtým, ako masovo odídu do dôchodku.

Oponenti projektu, väčšinou z prostredia Ľudovej strany SVP-UDC, tvrdia, že dôjde k zhoršeniu prístupu k zdravotnej starostlivosti, lebo namiesto rodinných lekárov sa stanú prvým kontaktom lacnejšie a menej kvalifikované profesie, ako podológovia, dietetici, ošetrovatelia. Hovoria o presune kompetencií do federálnych inštitúcí a posilnení "štátneho centrálneho plánovania". Zobudili sa až dva týždne pred hlasovaním a ich hlasy ostali nepovšimnuté. Všetky politické sily okrem SVP-UDC ústavný článok predložený vládou podporili. Ľavica, pretože ide o lepší prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých, pravica, lebo si od toho sľubujú úspory.

Rozdelenie právomocí medzi Konfederáciou a kantónmi pritom ostane v princípe nezmenené, lebo centralizácia by bola v rozpore so švajčiarskou náturou. Zdravotná problematika ako zabezpečenie siete základného ošetrenia ostáva v kompetencii kantónov a obcí: od definovania dlhodobej stratégie po vydávanie licencií a dohľad. Konfederácia schvaľuje lieky, celoštátne pravidlá a náplň zdravotného vzdelania pre jednotlivé profesie. V prípade potreby môže definovať nové pravidlá a harmonizovať podmienky výkonu profesie. Novinkou je povinnosť Konfederácie dohliadať, aby všeobecní lekári mali dostatočné platové podmienky a podporiť vzdelávanie a výskum práve v tejto oblasti. Text je formulovaný veľmi všeobecne a v krajine, kde sa zákony prijímajú potemkinovsky, by takýto text bol chodníčkom do stratena, ale vo Švajčiarsku sa veci berú vážne. Počas nasledovných pár rokov bude v kantónoch zvýšená legislatívna aktivita ohľadne všeobecných lekárov.

Iniciatíva prešla vo všetkých kantónoch s výsledkami od 82.1% v oboch polokantónoch Appenzell po 92.7% v kantóne Neuchâtel. Výsledok pre celé Švajčiarsko je 88% za, pri účasti 53.9%.


Iniciatíva "Biely pochod"

Verejnosťou pravidelne otrasú správy o pedofilných zločincoch. Obeti bývajú poznamenané na celý život. Páchatelia sa po odpykaní trestu vrátia na slobodu a existuje riziko recidívy. Na jeho zníženie prišli náboženské kruhy s iniciatívou doživotne zakázať odsúdeným páchateľom akúkoľvek profesiu, pri ktorej by prišli do styku s nedospelými osobami. Rozsiahly okruh povolaní a činností sa im zakáže: učiteľ, vychovávateľ, dozor, vedúci záujmového krúžku, skautizmus, športový rozhodca na detských zápasoch, spevokol a vôbec každá činnosť, kde by mohli prísť do styku s deťmi. Vláda doporučila iniciatívu neschváliť, kým federálny parlament sa nezhodol na stanovisku, nakoľko obe komory hlasovali opačne. Pre každý prípad bola 13. decembra 2013 federálnym parlamentom schválená novela Trestného zákona, podľa ktorej súd môže odsúdenému páchateľovi zakázať činnosti, pri ktorých by prišiel do kontaktu s deťmi. Takýto zákaz bude možný pre každú činnosť a pre každý zločin či priestupok a nielen sexuálny, ako je tomu v prípade iniciatívy. Tá si nevšíma bitie, psychologický útlak či dokonca vraždu a sústreďuje sa len na pohlavné zneužitie. Podľa novely zákona bude zákaz minimálne na 10 rokov v prípade trestu vyššieho, ako 6 mesiacov. Zákaz bude možné predlžovať o 5 rokov, ak by hrozilo riziko recidívy, alebo vysloviť doživotný zákaz. Zákaz sa môže týkať kontaktu alebo byť vyslovený geograficky ako zákaz pobytu či zákaz vstupu. Na kontrolu je možné použiť elektronické náramky a bude vedený zvláštny register trestov, obsahujúci zákaz profesie, zákaz pobytu či zákaz vstupu, ktorý bude dostupný len potenciálnym zamestnávateľom.

Náboženskí aktivisti vynaložili obrovské úsilie a podarilo sa im ovplyvniť hlavne pravicových a konzervatívnych voličov. Hlasovať proti doporučili len socialisti, Zelení, odbory, feministky a mladí liberáli, pričom Liberálno-radikálna strana doporučila hlasovať v prospech iniciatívy, podobne ako kresťanskí demokrati, buržoázni demokrati, ľudová strana SVP-UDC a populistické Hnutie ženevských občanov. Oponenti iniciatívy hovoria o porušení princípu proporcionality každého štátneho rozhodnutia, čím iniciatíva porušuje ústavu a základné legislatívne princípy právneho štátu. Nie všetci pedofili sú ako Marc Dutroux. Ak v deň svojich 18-tych narodenín bude mať mladík sex so svojou ešte neplnoletou priateľkou, úradne bude pedofilom s doživotným zákazom stať sa detským lekárom či učiteľom a súd nemôže prihliadať na žiadne iné okolnosti. Väčšina pedofilných zneužití sa neudeje vinou učiteľa, ale príbuzných a známych a 40% páchateľov sú ešte sami maloletní.

Napriek novele Trestného zákona a napriek kampani federálnej vlády, iniciatíva bola schválená väčšinou ľudu 63.51% a zároveň vo všetkých kantónoch od 55% v polokantóne Appenzell Aussenrhoden po 74.1% v katolíckej doline Valais-Wallis a 83% v italofónnom kantóne Ticino-Tessin. Účasť  54.9% bola vysoká, téma mobilizovala občanov. Je však vidno, že kým v ekonomických otázkach Švajčiari hlasujú hlavou, v tomto prípade to bolo hlasovanie iracionálne. Infografika Tribune de Genève ukazuje intenzity súhlasu.


Minimálna mzda 4000 frankov

Najvzrušenejšia debata bola vedená okolo iniciatívy odborov zaviesť federálnu minimálnu mzdu vo výške 4000 frankov. Predkladatelia iniciatívy boli vedení úvahou, že existujú ľudia, tzv. "working poor", ktorí pri práci na plný úväzok zarobia menej, ako treba na decentný život. Decentná životná úroveň bola definovaná len približne a neurčito asi ako platiť si zdravotné poistenie, všetky ostatné faktúry a zároveň možnosť mať samostatný byt, lebo právo na byt sa už ocitlo v ústave ako jedno z tých umelých a vykonštruovaných práv na francúzsky spôsob. Touto metódou mohla byť rovnako dobre výška mzdy stanovená na 3000 frankov, čo je bežné nájomné v Ženeve alebo hoci na 9000 frankov, čo je cena najlacnejšieho nového auta Dacia Sandero. Ktokoľvek si nemôže každý mesiac z výplaty kúpiť nové auto, je obeťou kapitalistického vykorisťovania, lebo plat predsa nie je odmenou za prácu, ale za výkon fyzickej existencie a tá samozrejme má byť na ťarchu zamestnávateľa.

Ak je minimálna mzda dostatočne nízka (okolo 30% mediánu miezd), nebude mať makroekonomický dopad. Odborári si vybrali 22 frankov na hodinu, čo pri 42 hodinách týždenne dá 4 tisícky mesačne. Táto suma však už nie je bez následkov, lebo dosahuje 61% švajčiarskeho mediánu a týka sa 330 tisíc zamestnancov, čo je asi 10% všetkej pracovnej sily. V medzinárodnom porovnaní minimálna mzda dosahuje 56% mediánu v Holandsku, 64% vo Francúzsku a 67% v Portugalsku. I to je vysvetlenie nezvládnuteľných problémov s nezamestnanosťou potenciálnych zamestnancov, ktorých produktivita nedosahuje ekvivalent tejto sumy. Takíto nekvalifikovaní pracovníci sa stanú pridrahými a ostanú nezamestnateľní. Na ich miesto príde automat, robot, alebo iný, zväčša mladší pracovník, ktorý znesie zvýšenú pracovnú záťaž tak, aby jeho produktivita dosiahla sumu minimálnej mzdy. Minimálna mzda generuje nezamestnanosť presne v tej sociálnej skupine, ktorú má akože "ochrániť".

Asi polovica švajčiarskych zamestnancov je už chránená minimálnou mzdou, ktorá ale nebola predpísaná štátom. Je výsledkom rokovaní sociálnych partnerov, ktorými sú zamestnanci a ich reprezentanti, odbory, a na druhej strane zamestnávatelia a zamestnávateľské zväzy. Štát sa vyhýba vstupu do rokovaní, do ktorých ho nič nie je a ľudia to tak aj vnímajú: štát nie je nič do toho, ako sa ja dohodnem s mojím zamestnávateľom. Je to súkromná vec, ktorá nesmie byť podrobená štátnemu diktátu. V tomto duchu sa nieslo už mnoho hlasovaní v minulosti: o minimálnej mzde, o 40-hodinovom pracovnom týždni, o mininálnych šiestich týždňoch dovolenky pre všetkých. Francúzi sa veľmi zaujímajú hlavne o minimálnu mzdu, závidia a klepú si na čelo, že tí Švajčiari sú ale divní, keď si taký darček z neba dobrovoľne neschvália. V televízii prepočítali 4 tisíc frankov na eurá kurzom 1.40, aby im vyšlo 2860 eur namiesto 3280 pri kurze 1.22. Takto ich SMIC, 1445 eur zodpovedajúcich "Salaire minimum interprofessionnel de croissance", nevyzerá až tak mizerne. Vo francúzskej ekonomike SMIC spôsobil jednak nezamestnanosť, jednak "smikardizáciu" miezd, keď SMIC prestal byť minimálnou mzdou, ale stal sa všeobecnou mzdou. Niektoré zamestnania musia byť obsadené nezávisle na výške platu a tak sa stále väčšia časť zamestnancov odmeňuje na úrovni minimálnej mzdy. Tým sa potlačuje motivácia zvyšovať si kvalifikáciu či profesionálne rásť.

Podobné argumenty vytiahli odporcovia minimálnej mzdy vo Švajčiarsku. Už dnes ide mnoho mladých radšej na učňovku, než by sa trápili v škole. Veľmi rýchlo sa stanú finančne samostatnými, ale ich príjem ostane malý po celý zbytok života. Ak by mali zaručený minimálny príjem 4 tisíc, tak nepôjdu ani na tú učňovku, veď načo aj. Tým sa rozšíri zásobáreň nezamestnateľných nekvalifikovaných chasníkov a prehĺbi nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Tých 4 tisíc je privysoká suma a je zhruba dvojnásobkom toho, čo by chcel jedného dňa navrhnúť federálny Bern ako ochranu zamestnancov pred zneužívaním. Makroekonomické dopady tak vysokej minimálnej mzdy by spôsobili vymiznutie celých odvetví v ekonomike, ktoré sa vyznačujú nízkymi príjmami: pásová výroba, maloobchod, pohostinstvo a hoteliérstvo, poľnohospodárstvo. Štátom vynútená minimálna mzda by de facto zrušila rokovania sociálnych partnerov, lebo by už nebolo o čom rokovať. Pritom tento systém je jedným z hlavných zdrojov desiatok rokov švajčiarskej prosperity v mori euromarazmu. Plošne stanovená minimálna mzda by v tejto výške umožňovala ledva živorenie v Ženeve, kde bol v 2008 medián v súkromných podnikoch 6801 frankov, čo je o 17% viac, ako švajčiarsky priemer 5777 frankmi. V horách, kde sú ľudia väčšinou majiteľmi svojich príbytkov a môžu sa stravovať z vlastnej produkcie mäsa a syra, by suma 4 tisíc bola neprimeraným bremenom každého zamestnávateľa. Prevádzky, ktoré by mohli byť delokalizované, by rýchlo Švajčiarsko opustili. Ostatné by boli zatvorené. Hotely by ostali, ale zdraželi by, podobne ako krčmička, holič, upratovačka, čistiareň, oprava obuvi, malý obchodík na rohu ulice. Zvýšil by sa tlak Francúzov, pre ktorých by to bol rozprávkový plat a zvýšila by sa nezamestnanosť domácej populácie. Nízke platy sú často rezervované pre mladých, ktorí začínajú profesionálny život a neskôr zarábajú viac. Minimálna mzda by vytvorila bariéru na ich prvé zamestnanie. Osoby s nízkymi príjmami sú poberateľmi cielených dávok, ktoré sa líšia od kantónu ku kantónu. Väčšinou majú priznanú zľavu na zdravotné poistenie, príspevok na nájomné, na škôlku, niektorí i na potraviny. V Ženeve organizuje Caritas zber šatstva a textilu, ktorý je vypraný, opravený a predaný za malú sumu v zvláštnom obchode. Majú tam aj potraviny presne na limite spotreby, ktoré dostávajú z obchodných domov. Podľa Federálneho štatistického úradu, v roku 2006 len 13% osôb s nízkym príjmom bolo chudobných. Viacero publikácií na túto tému je na www.bfs.admin.ch/bfs/portal/fr/index/themen/20/22/publ.html

Odborári, socialisti a Zelení to vidia inak. Nehľadia na ekonomické dôsledky, ale snívajú o krajšom svete, kde budú všetci mať viac peňazí. Polovica zamestnancov v krajine nemá sociálne krytie kolektívnou zmluvou a sú vydaní na milosť a nemilosť kapitalistickým dravcom. Minimálna mzda by preto bola najlepšou odpoveďou na dumping miezd. Miminálna mzda by vraj umožnila ustanoviť rovnosť platov medzi mužmi a ženami, všetci na spodnom limite. Minimálna mzda by zvýšila nízke dôchodky, lebo z vyšších platov by sa platili vyššie odvody do 1. piliera. Viac peňazí v domácnostiach by rozprúdilo ekonomiku cez vyššiu spotrebu. Raj na zemi.

Hlasovanie dopadlo podľa očakávania - minimálna mzda neprešla. Čo sa nečakalo, bola facka ľavici. Odbory hovorili o facke, ktorú by pocítili, ak by nedosiahli aspoň 30% hlasov. Získali len 23.7%, kým 76.3% a všetky kantóny boli proti. Zároveň dostali ďalšiu facku v kantóne Valais - Wallis, kde bolo zároveň kantonálne referendum na tú istú tému, ale suma minimálnej mzdy bola stanovená na 3500 Frs vyplatených 13 krát, ekvivalent 3792 Frs. Neprešla ani táto. Federálnej minimálnej mzde povedalo v kantóne NIE 82% voličov a kantonálnej minimálnej mzde 80.7%. Najsilnejšie NIE 87.9% bolo v horskom polokantóne Appenzell Innenrhoden, najslabšie v kantóne Jura a polokantóne Basel-Stadt, stále pohodlných 64.1% a 62.3%. Polokantóny vznikli rozdelením kantónov na dve časti, ktoré majú každá svoju nezávislosť ako samostatná republika, ale pretože do Konfederácie vstupovali ako jeden kantón, na federálnej úrovni majú namiesto 2 poslancov v hornej komore parlamentu len po jednom a v referendách sa výsledok ich kantónu počíta ako pol hlasu. Podrobné oficiálne výsledky sú na serveri federálnej administrácie.

22 nových Gripenov nebude

Starnúce stíhačky F-5 Tiger už dosiahli 30 rokov a potrebovali by modernejšiu náhradu. Vyvinuté od 50-tych rokov, do výzbroje švajčiarskeho vojenského letectva boli uvedené v 1978. V čase zakúpenia bola plánovaná životnosť do 2010 a na túto dobu bola zazmluvnená logistika a údržba. Teraz sú tie stroje zastaralé. Vyvinuté počas Kórejskej vojny, predvídané taktické nasadenie kopírujú z 2. svetovej vojny, len sú výkonnejšie. Boj sa vedie vizuálne a na malé vzdialenosti. Lietať v noci síce môžu, ale rozhodne nie bojovať, lebo to nedovoľuje ich zastaralá avionika. V súboji s moderným protivníkom by tieto staručké stroje nemali šancu. Existujúca stovka letúňov bola vo výbornom technickom stave, 12 ich bolo od 2004 do 2008 prenajímaných rakúskemu vojenskému letectvu pri prechode na Eurofighter, ďalšie kusy boli prenajímané americkej USAF v Európe. 44 strojov už bolo k dnešnému dňu predaných, ostalo ich ešte 54. V budúcnosti bude časť strojov modernizovaných a používaných na výuku pilotov. Zbytok mal byť do 2016 vyradený a nahradený 22 novými strojmi Gripen za celkovú sumu 3 miliardy frankov. Spolu s 33 existujúcimi F/A-18 by tvorili dostatočnú ochranu švajčiarskeho neba na desaťročia. Letka by bola menšia, ale výkonnejšia.

Švajčiarsko nie je členským štátom NATO a kvôli neutralite ani nemôže byť. To však nebráni, aby švajčiarska neutralita nebola ozbrojenou neutralitou. Kedysi sa hovorievalo, že Švajčiarsko nemá armádu, lebo Švajčiarsko je armáda. Tá myšlienka patrí k švajčiarskym tradíciám, na ktoré sa nesiaha. To bolo pred referendom v novembri 1989, keď neuveriteľných 35,6% voličov žiadalo jednostranné odzbrojenie Švajčiarska, iniciatíva GSsA, Skupina za Švajčiarsko bez armády. Vtedy sa začalo hovoriť o nutnosti zmeniť vojenskú doktrínu, aby zodpovedala modernej dobe. Vo februári 2011 bol 56.3% hlasov zamietnutý nápad ľavice, ktorá žiadala odzbrojenie obyvateľstva. Tradícia mať vojenskú pušku doma existuje od 1874. V septembri 2013 ľud potvrdil, že si praje ponechať povinnú vojenskú službu. Doteraz ľavica nevyhrala ani jedno jediné hlasovanie, keď bola reč o zbraniach či armáde. I pred referendom 6. júna 1993 o zakúpení bojových strojov F/A-18 to v prieskumoch vyzeralo na zamietnutie. Federálny radca Kaspar Villiger sa vtedy veľmi angažoval a podarilo sa mu presvedčiť a mobilizovať dosť voličov, aby boli lietadlá schválené 57.2% voličov, čím získal obrovskú prestíž. I vtedy zavážil argument o kompenzačných obchodoch, ktoré dajú zarobiť švajčiarskym firmám. Namiesto 100% bolo vtedy Američanmi kompenzovaných len 40%.

Kampaň bola tentokrát rozpačitá. Federálny radca Ueli Maurer, zodpovedný za rezort obrany, bol nepresvedčivý. Pred kamerami prehlásil, že kúpnu zmluvu nečítal, lebo by jej aj tak nerozumel. K tomu sa pridalo vlaňajšie nemastné-neslané prezidentovanie pána Maurera. Pravica nebola o nutnosti kúpy presvedčená a predsedu liberálov musel pán Maurer osobne prehovárať. Vo februári 2014 bol veľký škandál pri únose lietadla Ethiopian Airlines na linke Addis Abeba - Rím, ktoré na pristátie v Ženeve sprevádzali francúzske stíhačky. Vtedy vysvitlo, že švajčiarski piloti lietajú len počas úradných hodín. Prosíme leteckých pirátov, aby v noci nevyrušovali. Ľudia si začali klásť otázky, načo sú vojakom nové drahé hračky, keď ich piloti nelietajú mimo úradných hodín a nie sú schopní vzlietnuť ani pri mimoriadnej udalosti. Napokon dva týždne pred hlasovaním skupina vysokých štábnych dôstojníkov verejne vystúpila proti kúpe Gripenov, neslýchané.

Hlasovanie napokon dopadlo tak, že tesná väčšina 53.4% voličov nákup Gripenov zamietla. 12 kantónov bolo za, 11 proti, ale pretože je nutná dvojitá väčšina ľudu a kantónov, nové bojové lietadlá sa nakupovať nebudú. Účasť pri tejto otázke bola 56.3% - to je vyššia účasť, ako 9. februára pri hlasovaní o obmedzení pobytu cudzincov. Okrem historického precedensu víťazstva ľavice nad armádou je hlasovanie tiež pozoruhodné kvôli povestnej Röschtigraben. Tradične anti-militaristické frankofónne kantóny boli proti výdavku 3 miliárd na Gripeny, rovnako ako italofónny Ticino-Tessin, ale pridali sa aj kantóny Bern, Zurich, Schaffhausen a oba polokantóny Basel-Stadt a Basel-Land. Práve tu sa stratili rozhodujúce hlasy pravicových voličov, ktoré ku schváleniu chýbali. Pritom hlasovanie nebolo o výbere značky Gripen ani o armáde, ale hlasovalo sa hlavne proti Uelimu Maurerovi a jeho ľudovej strane SVP-UDC. Federálny parlament teraz bude musieť rozhodnúť, čo s nespotrebovanými 3 miliardami frankov, nakoľko kredit na nákup Gripenov nemôže byť schválený. Výsledok hlasovania bude trápiť vojenských teoretikov, ktorí budú musieť premyslieť celú doktrínu, aby bola kompatibilná s vôľou ľudu. Podrobné oficiálne výsledky sú na federálnom administratívnom serveri a všetky štyri federálne témy sú zobrazené na infografike aj tu: www.swissinfo.ch/ger/politik_schweiz/Resultate_der_Abstimmungen.html

Kantonálne hlasovania

Okrem kantonálneho referenda o minimálnej mzde v kantóne Valais-Wallis, ktoré bolo voličmi zmietnuté zo stola, boli zaujímavé kantonálne témy aj v Ženeve, Vaude a Neuchâteli. V Ženeve sa znovu hlasovalo rovnakej otázke, ako 3. marca 2013 v zbabranom referende extrémnej ľavice, výsledky ktorého zrušila Administratívna komora justičného dvora, a jej rozhodnutie potom potvrdil aj Federálny tribunál. Neboli by to komunisti, keby neboli škandalózni. Asociácia dôchodcov AVIVO obvinila štát z cenzúry. Do volebného materiálu autori iniciatívy dodali text s dovetkom “hlasovanie bolo zrušené kvôli chybám štátnej administrácie”, ale tento bol publikovaný ako “hlasovanie bolo zrušené kvôli chybe pri publikácii”. Komunisti kričia škandál, cenzúra. Úrad pre voľby hovorí o vyrovnanosti a objektivite.

Iniciatíva 146 “Stop zvyšovaniu tarifov verejnej dopravy” chcela odňať Štátnej rade (vláde) kompetenciu potvrdzovať tarify hromadnej dopravy, ktoré vzídu z dohody troch prepravcov: Transports publics genevois, železničnej spoločnosti CFF a lodiarskej spoločnosti Mouettes genevoises. Tarify budú nariadené zákonom, ktorý bude môcť byť podrobený fakultatívnemu referendu. Tarify budú znížené na 3 franky za hodinový lístok pre dospelých (teraz 3.50) a 2 franky pre seniorov, invalidov a juniorov od 6 do 18 rokov. Podobne aj ročné abonentky klesnú z doterajších 700 na 500 frankov pre dospelých a 400 pre seniorov, invalidov a juniorov. Zmena kategórie juniorov z 25 na 18 rokov bola tentokrát výslovne uvedená, čím komunisti rozľútili študentov. Im sa mesačná abonentka zdvihne zo 45 na 70 frankov. Chýbajúce prostriedky budú nahradené subvenciami z daní všetkých daňových poplatníkov. Otázka bola napriek tomu schválená väčšinou 53.8%, čím sa táto dlhá sága definitívne uzavrela. Ešte poznamenajme, že táto dlhá sága trvala 14 mesiacov, počas ktorých prebehla kompletne všetkými inštitúciami až po Federálny tribunál a bola pripravená na nové hlasovanie v referende. Porovnajme to s rozhodovaním košického Ústavného súdu…

Druhou ženevskou témou bolo spolufinancovanie parkovísk P+R (Park and Ride) na francúzskej strane hranice, ktoré bolo napadnuté iniciatívou Hnutia ženevských občanov MCG, ktoré o Francúzoch hovorilo v pojmoch “invázia” a  “dar Francúzom z našich daní”. Iniciatíva bola úspešná s 53.8% hlasov. Okrem MCG hlasovať proti financovaniu francúzskych parkovísk doporučila už len ľudová strana SVP-UDC a buržoázni demokrati PBD. Všetky ostatné strany doporučovali schváliť symbolickú sumičku 3.13 milióny frankov (asi 2.5 milióna EUR) ako 46.7% príspevok na výstavbu. Prevádzka a údržba budú plne hradené Francúzmi. Parkovacie miesta na švajčiarskej strane hranice sú asi dvakrát drahšie: v Ženeve 5 až 10 tisíc na povrchu, 40 až 60 tisíc v podzemnom parkovisku, kým vo Francúzsku by z 8 tisíc za parkovacie miesto Ženeva platila len 3.8 tisíca za miesto. Takto postavené to nie je až tak zlý nápad. Ľud však rozhodol inak a Francúzi budú musieť zohnať chýbajúce prostriedky z rozpočtu svojich obcí. Dovtedy budú naďalej zaplavovať ženevské ulice svojimi autami. Ženevská vláda chce tiež predĺžiť tri električkové linky až do Francúzska, čo asi bude opäť napadnuté referendom.

V kantóne Vaud bola 71.4% voličov zamietnutá iniciatíva na bezpodmienečnú ochranu vinárskych svahov v Lavaux a väčšinou 65.8% schválený umiernený vládny proti-projekt. Vinárske terasy v Lavaux nad ženevským jazerom sú dielom generácií vinárov, ktorí stavali kamenné podporné múry a vytvorili malebné vinárske terasy na strmom svahu. Od roku 2007 sú chránené UNESCO, ale stále ide o výtvor človeka. Franz Weber, známy zúrivý ochranár, zodpovedný aj za prehnanú ochranu pôdneho fondu v horách Valais, chcel pre tieto terasy absolútnu ochranu i pred samotnými vinármi. Vláda prišla s vyváženejším proti-projektom, pozostávajúcim zo zón, kompetencií obciam, a možnosti výstavby vinárskyh objektov, materských škôlok a infraštruktúry. Nie vilám ako vo Ficovej vinici.

Až 20% spotreby kantónu Neuchâtel má byť pokrytých 59 veternými elektrárňami v piatich nových zónach. Tento plán bol napadnutý iniciatívou, ktorá žiadala, aby každá jedna inštalácia bola schvaľovaná zvláštnym hlasovaním. Voliči to 60.8% väčšinou zamietli a naopak 65% podporili vládny proti-návrh o piatich lokalitách. Veterné elektrárne budú viditeľné zďaleka, lebo budú vysoké 150 až 200 metrov a postavené na hrebeni Jury.

V kantóne Bern sa hlasovalo o iniciatíve z roku 2012 žiadajúcej okamžité odstavenie jadrovej elektrárne Mühleberg namiesto jej plánovaného odstavenia v 2019. Predčasné odstavenie, ktoré by stálo pol miliardy frankov, bolo zamietnuté 63.3% občanov. V Nidau v bilingvnej škole ostanú predmety vyučované vo francúzštine. V Zurichu sa hlasovalo o iniciatíve Modrý kríž o zákaze reklamy na alkohol na športových podujatiach, ktorý neprešiel. Vraj účinok nie je úmerný škode, ktorú by zákaz spôsobil. Stále v Zurichu neprešlo zrušenie cirkevnej dane pre firmy, ktoré by cirkvi pripravilo o 100 miliónov ročne. Tie by potom požiadali o štátny príspevok, zas hradený len z daní. V Solothurne zdegradovali Deň pôstu zo štátneho sviatku na pamätný deň, vďaka čomu v ten deň budú môcť byť otvorené reštaurácie a kiná. Hlasovanie na rovnakú tému v 2005 neprešlo. V kantóne Luzern bolo hlasovanie o financovaní štúdia súkromnými firmami. Projekt je kontroverzný, iniciatívou ho napadla ľavica a mládež. Vraj súkromné financovanie firmami povedie k selekcii najlepších študentov pre najviac výnosné študijné obory. Voliči schválili väčšinou 70% zvýšenie štipendia a sprísnenie kritérií na jeho poskytnutie, pričom súkromné firmy budú môcť poskytnúť podnikové štipendium aj uchádzačom, ktorým bolo kantonálne štipendium zamietnuté. V Bazileji občania odmietli promenádu na brehu Rýna pod katedrálou i novú linku električky na nemeckú železničnú stanicu ponad existujúci diaľničný tunel A2, ktorého nadložie by bolo nutné posilniť. Projekt by dostal federálnu subvenciu 12 miliónov na celkové náklady 68 miliónov.

A napokon perlička: v kantóne Aargau neznámy páchateľ ukradol podpisové hárky pripravené k odovzdaniu v piatok 16. mája. Obsahovali platné a neplatné podpisy na iniciatívu o veterných elektrárňach. Žiadali vládu, aby nezaradila veterné elektrárne do územného plánu, kým sú jadrové elektrárne v prevádzke. Prípad vyšetruje polícia. Ide o viacero kartónov plných podpisových hárkov. Organizátori sú zronení.

Pridané v stredu 28. mája 2014:

Neuchâtel bude prvým švajčiarskym kantónom s minimálnou mzdou. Veľká rada (parlament) schválila väčšinou 85 hlasov proti 22 zákon minimálnej mzde, ktorá je blízka sociálnemu minimu. Hodinová sadzba je 20 frankov, čo pri 42 hodinách týždenne zodpovedá 3640 frankom mesačne. Niektorí poslanci hovorili o "historickej chvíli" a o "legislatívnom prevrate", ale ľavica sa netají, že by radšej videla 22 frankov na hodinu ako v práve zamietnutom  federálnom referende. Pritom táto suma bola minulý týždeň zamietnutá 68.1% voličov v kantóne Neuchâtel podobne ako 76.3% všetkých voličov vo Švajčiarsku. Pravica obhajovala kultúru kolektívnych zmlúv, ale väčšina liberálno-radikálnej strany i ľudová strana SVP-UDC nakoniec pridala svoje hlasy na podporu zákona, ktorý vzišiel z referenda v novembri 2011 väčšinou 56.4% hlasov bez určenia presnej sumy minimálnej mzdy. Táto bola nakoniec po dlhých rokovaniach dohodnutá sociálnymi partnermi. Minimálna mzda sa bude týkať asi 2700 osôb. Podnikateľov budú vyššie mzdy stáť asi 9 miliónov frankov ročne. Zároveň bude minimálna mzda znamenať úľavu verejným financiám, lebo umožní niektorým doterajším poberateľom sociálnej podpory žiť z vlastnej výplaty. Dohoda o minimálnej mzde sa netýka poľnohospodárstva a vinárstva, kde o výške minimálnej mzdy rozhodne neskôr vláda.

V Ženeve podal člen výboru Strany pirátov Daniel Ceszkowski odvolanie proti Zákonu o verejnej doprave, ktorý bol už po druhý raz schválený v referende. Ak Federálny tribunál v Lausanne odvolaniu vyhovie, tak nebude zrušené hlasovanie, ako tomu bolo po jeho prvom odvolaní, ale zrušený bude zákon samotný. Dôvodom je, že je v rozpore so slobodou podnikania a s federálnym Zákonom o preprave cestujúcich, kde sa v článku 15 uvádza: "Tarify za prepravu sú stanovované podnikmi." V Ženeve by teraz boli stanovené kantonálnym zákonom. O úspešnom odvolaní proti platnosti prvého referenda bol blog Ako komunisti zbabrali referendum.

  • Tlačiť
  • 41

Rubrika Švajčiarske voľby a referendá

Tagy minimálna mzda, obrana, zdravotné poistenie

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 128
  • Priemerná čítanosť: 2719
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 128
  • Priemerná čítanosť: 2719
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...