Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Rola oceánu pri globálnom otepľovaní: nové zistenia

24.03.2019 | Roman Kanala

Diskusia (9 reakcií)

26.03.2019 | Zavacky

"Karbonáty kalcia sa v kyslom prostredí rozpúšťajú."
Lenže ak je tým kyslým prostredím kyselina uhličitá, alebo hydrouhličitá, vzniknú z nich opäť karbonáty. Logické sú preto výsledky skúmania geologických dôb s vysokým obsaho CO2 v atmosfére. Ukazujú, že množstvo, veľkosť a hrúbka ulít týchto období je vyššia.
Okrem toho zvyšuje CO2 množstvo zelených rias v oceáne, ktoré ho pohlcujú a uvoľňujú viacej kyslíka.
Klimakampaň je tak trochu nedôveryhodná.

26.03.2019 | Roman Kanala

Ono je to asi tak, ako v jaskyniach, kde je rovnováha karbonátov rozpustených a vyzrážaných. Tak vznikajú kvaple. Uhličitanová voda ulity rozpúšťa až dovtedy, kým by nenastala rovnováha. Ale oceán je tak veľký, že rovnováha nenastane, lebo sme od nej veľmi ďaleko.

S tými zelenými riasami je to tiež zložitejšie. V subtropických pásmach sa riasy strácajú, lebo pri vyšších teplotách sa im toľko nedarí. Moria budú o 50 rokov modrejšie, ako sú dnes. Ale naopak voda zozelenieva v studených vodách, ktoré sa zohrievajú a začne sa tam dariť riasam. Riasy sa tiež množia tam, kde je znečistenie fosforom a dusičnanmi, napríklad stekaním umelých hnojív alebo z nevyčistených splaškových vôd, kde sú zbytky pracích práškov s N, P, K.
https://www.kidsnew...

26.03.2019 | Roman Kanala

Tlacova sprava MIT o tom vyskume je tu:
http://news.mit.edu...

01.04.2019 | Ivan Petráš

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

05.04.2019 | Gema


Toto sú dosť šokujúce výsledky štúdie, v ktorej sa namerané hodnoty CO2 prispôsobujú hypotéze s vysvetlením, že išlo o nepresnosť danú rozdielnym prístrojovým vybavením (čiže rozdielnou metodikou). Išlo o konštantnú chybu merania, alebo niečo iné? Porovnávali sa hodnoty získané v odlišných podmienkach a rozdielnymi prístrojmi? Takéto korekcie vstupných dát predsa metodologicky znehodnotili celý výskum. Recenzenti Science štúdiu s takto získanými a spracovanými údajmi mali hodiť rovno do koša. Z toho čo je o štúdii uvedené v blogu, je záver o nedôveryhodnosti výskumu veľmi zhovievavý.

07.04.2019 | Roman Kanala

Ak napíšete takýto komentár dva týždne po napísaní článku, asi očakávate odpoveď od autora.

Hodnoty teplôt v oceáne, no i v atmosfére sa zisťujú rovnakou metodikou ako predtým. Nameria sa pár hodnôt, z ktorých sa extrapolujú ostatné. Pre výpočty klímy treba mať hodnoty vertikálneho stĺpca teplôt, tlaku, relatívnej a absolútnej vlhkosti, horizontálneho a vertikálneho prúdenia, a stability omega. To všetko na definovanej mriežke, ktorej rozlíšenie závisí od toho, čo chcete prepočítať. Ak je to tornádo, musíte mať dáta s vysokým rozlíšením pár desiatok metrov. Ak je to búrka či uragán, pár kilometrov. Ak to je dlhodobá regionálna integrácia meteorologických udalostí, ktorej integrácii sa hovorí klíma, tak stačia dáta zhruba s rozlíšením, aké dávajú existujúce meracie stanice. Dáta sú verejné a každý si ich môže stiahnuť hoci zo servera NOAA, čo je Národný oceánografický a atmosférický úrad USA s hodnotami od 1948. Ak neviete otvoriť formát netcdf, tak budú tie dáta nanič.
https://en.wikipedi...

Podobné dáta existujú aj pre oceány, len s tým rozdielom, že je tam veľmi riedka sieť meracích bodov. Kedysi boli zdrojom dát lode, ktoré sa pohybovali. Teraz sú to hlavne bóje, ktoré dávajú lepšie výsledky. Metodológia sa nezmenila, zmenila sa presnosť, lebo vzrástol počet meracích bodov a tým aj presnosť extrapolovaných dát. Komunikácia je jednoduchšia vďaka satelitom. Dáta sú získavané pravidelne a na rovnakých miestach.

Modelová inštancia sa skladá z modelu a z dát. Pri každej zmene modelu a zmene dát sa zmení inštancia a aj výsledky. Ak sa spresnia dáta, kvalita výsledkov narastie. Čím lepšie dáta, tým presnejší model a potom je možné napríklad urobiť predpoveď počasia o deň dlhšiu, a zároveň presnejšiu s väčšou pravdepodobnosťou. Ani na tom sa nič nezmenilo. Dáta sú stále presnejšie, modely stále zložitejšie. Nezabudnime, že ide o riešenie systému simultánnych nelineárnych parciálnych diferenciálnych rovníc, kde zohráva rolu aj numerická stabilita počítania, ktorá nemá nič spoločné s atmosférou a je čisto výpočtovou záležitosťou.

Recenzenti Science nielenže nehodili výsledky do koša, naopak, ocenili, že bola urobená arbitráž medzi modelmi a dátami. V druhom prípade, že boli nájdené dva výsledky, a to pohlcovanie CO2 v oceáne a premiešavanie vrstiev s periódou 13 rokov.

V prípade histórie alebo ekonómie laici radi kafrú do výsledkov výskumov, lebo sa im vidí, že tomu rozumejú, lebo ide o predmety všeobecného záujmu a týka sa to ich každodenného života. Horšie je, ak kafrú s rovnakým pocitom do jadrovej energetiky, do klimatických výpočtov či do medecíny a nemajú ani základné znalosti problematiky.

23.04.2019 | Gema

https://wattsupwitht...

28.04.2019 | Roman Kanala

Pozrel som to, dryáčnický server asi ako parlamentnelisty.sk - zbierka pikošiek kompilovaná novinármi, ktorí ničomu nerozumejú a sami nerobili výskum. Prispievať tam môže ktokoľvek i jeho pes a článok samotný je podpísaný anonymom. Super dôveryhodné.

30.04.2019 | Gema

Novinári, ktorí nikdy nerobili výskum? Prispievať tam môže ktokoľvek i jeho pes...?
Však dajte nejaké typy na dôveryhodné zdroje. Dočital som preprint

https://edberry.com...

a nie som si istý jeho dôveryhodnosťou.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 132
  • Priemerná čítanosť: 2699
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.