Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Reforma zdanenia III neprešla, uľahčená naturalizácia schválená, cestný fond jednomyseľne plebiscitovaný

12.02.2017 | Roman Kanala

Diskusia (8 reakcií)

13.02.2017 | Zavacky

To ma teda nepotešili. Nevytvárajú aj tam náhodou getá?

13.02.2017 | Roman Kanala

Nerozumiem Vašej otázke.

13.02.2017 | Zavacky

Či sa tam muslimovia integrujú, alebo vytvárajú getá. Nepotešili ma Švajčiari.

13.02.2017 | Roman Kanala

Jedno i druhé. Muzoši vytvárajú getá všade, kde im je dovolené muzošiť. Ich obľúbený gag je kričať na bielych, že sú rasisti a biele svine a že sa s nimi treba bez odkladu porátať. Stačí jedna mešita a potom ju hneď treba monitorovať a strážiť. Muzoši vedia jazyky, domáci ich hatmatilke nerozumejú.

Ale potom sú muzoši, ktorí si pripijú šampanským, tešia sa na Vianoce (aj keď len kvôli prázdninám), a sú normálni chalani a kočky, kolegovia, kamaráti. Tí prví muzoši na nich nevražia a prehlasujú ich za nepriateľov. Niečo ako Kotleba všetkých ostatných.

Ja si tiež myslím, že s tou uľahčenou naturalizáciou to socani prehnali. Kto sa chce stať občanom, má riadnu procedúru, manželia majú turbo naturalizáciu a mladým sa roky školskej dochádzky počítajú dvojnásobne. Ale ten návrh vzbudil taký elán veľkodušnosti a slávnostnej nálady u všetkých napravo naľavo, že je ľahšie sa tešiť s nimi a dúfať, že to nedopadne zle. Naozaj proti bola len maltuziánska pravica, lebo nás je aj tak už priveľa, hnutie ženevských občanov, lebo to je xenofóbna strana a ľudovci, lebo sa odoberajú kompetencie obciam a kantónu a presúvajú sa na federál.

Ženeva najnovšie Maročanov posiela domov autobusmi a loďou a nie lietadlom a tak je možné ich naložiť viac a ešte ušetríme. Vyhosťujú Albáncov. Vypovedali Portugalca, čo len robil zle a bol viac v base, ako vonku, napriek jeho deťom a rozvedenej manželke, ktorí ostávajú. Ale je tu stále viac a viac černochov a je to vidno aj na uliciach. Pri stanici sa za pár rokov vytvorila černošská švrť so smradom, neporiadkom, ponevierajúcimi sa prostitútmi a lúpežnými prepadnutiami. Majitelia domov sa spojili, nájomníkom dali výpovedi a idú všetci rekonštruovať byty a dvíhať nájomné, čím sa pozdvihne úroveň štvrte.

14.02.2017 | Zavacky

Predpokladám, že tí adaptovaní muzoši sú predovšetkým tí, ktorí sa prisťahovali v minulosti na normálne pracovné, či štúdijné víza.
Neviem si predstaviť, že by sa do geta nasťahoval Ibi Maiga, MUDr. Abdul, MUDr. Maki a ďalší.

14.02.2017 | Roman Kanala

Tak, ako na Zlodejsku sú vedľa seba dve paralelné kultúry cigošov a ostatných, tak podobné existovalo v Iraku a Sýrii. Len v obrátených proporciách. Sú úplne normálni ľudia, študovali na západných univerzitách, píšu rovnice, majú životné plány, zo Švajčiarska odídu na Harvard či na Stanford a potom sa vrátia, až kým niekde nenájdu profesorskú stoličku a tam sa usadia. A potom sú dunčovia, ktorí doma pásli kozy, v živote mali v ruke jedinú knižku a to Korán, a ich jediným zdrojom informácií je imám v mešite ako na Felvidéku počas maďarizácie.

Toto všetko bolo už zrušené. V Iraku bolo bežné, že si dve kočky sadnú pred kaviarňou na ulici na kávu a kecajú hodinu a idú ďalej svojou cestou. Jedna inžinierka, druhá lekárka, chodili po ulici nezahalené, vlasy rozpustené, ničoho sa nemuseli báť. Tak ten svet už dnes neexistuje. Všade násilie, všade tupí, krvilační muzoši. Aké-také bezpečie je za trojmetrovým betónovým múrom a železnou bránou. Ak sú schopní zbiť ženu v metre vo Viedni, čo myslíte, že by urobili, keby nejaká žena vyšla na ulicu bez muža, nezahalená a ešte v minisukni? V Sýrii bolo Aleppo centrom ekonomiky a obchodu. Dnes vyzerá, ako Groznyj po Putinovej pomoci. Stredná trieda zmizla, inteligencia je v exile. Lekári boli cieľavedome vraždení. Ostali len najchudobnejší, čo nemajú čo jesť a nemajú na prevádzačov.

A toto si muzoši prinesú so sebou ako kultúrne zvyky. Nebudú sa tešiť bezpečiu, ústavným slobodám a právnemu štátu. Oni chcú robiť to, čo robili doma. Švajčiari sa ich pokúšajú motivovať peniazmi, aby si našli prácu a zaradili sa do spoločnosti. Nie veľmi úspešne. Integrácia môže trvať aj 10 či 20 rokov alebo vôbec nebyť úspešná. Bol tu prípad jednej černošky, ktorá 15 rokov chodila na francúzštinu, stále nevedela jazyk, a až keď jej zamietli občianstvo a jej advokátka to dala na súd, tak vyšlo najavo, že sa nikdy nenaučila čítať a písať, že je mentálne retardovaná, že nikdy nebude môcť robiť niečo iné, ako žiť na sociálke. Za normálnych okolností by bola stále v Afrike, ale ona je tu a chce občianstvo.

14.02.2017 | Roman Kanala

To hlasovanie o uľahčenom získaní občianstva pre 3. generáciu imigrantov je len taký malý bezvýznamný detail a najviac sa týka Talianov, Španielov, Portugalcov a Jugošov. Dôležitejšie bolo hlasovanie o cestnom fonde FORTA, lebo vďaka nemu je zabezpečené financovanie diaľnic v dlhodobom horizonte a netreba škrabať peniaze tu a tam.

Najdôležitejšou otázkou bola daňová reforma. Tá sa pripravovala roky, pravica si viedla svoje víťazné ťaženie a na misku váh stále pridávali viac a viac, až to nezvládli. Ani takticky, ani komunikačne to nezvládli. Ešte aj Ženeva, kde je množstvo multinacionálnych firiem, hlasovala proti. Síce menej, ako celonárodný priemer, ale stále proti. Medzi jednotlivými obcami boli obrovské rozdiely, ako +65%, -65% podľa toho, kto tam býva. Či akcionári milionári, či zamestnanci a živnostníci.

Teraz sa rýchlo začína práca na 2. pokuse. Bude treba prerokovať všetky body a násť také, ktoré pri vyškrtnutí donesú najviac hlasov strednej triedy a pokúsiť sa dohodnúť s ľavicou. Všetci uznávajú, že daňová reforma je nutnosť, ale napríklad ľavica v Ženeve požaduje daň 16% a pravica 13%. Pri 16% netreba ťať do verejnej služby, pri 13% porastie deficit a bude treba znížiť financovanie veľa vecí. Ale v Írsku platia multinacionály len 12% a najnovšie budú platiť v Maďarsku ešte menej, vraj len 10%.

Napríklad školné na polytechnike v Lausanne malo zvýšiť zo 633 Frs na semester na dvojnásobok v očakávaní veľkého daňového výpadku. Teraz vidím, že ostalo v pôvodnej výške: http://sac.epfl.ch/...

14.02.2017 | Zavacky

O.K. Vďaka.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 70
  • Priemerná čítanosť: 2573
  • Priemerná diskutovanosť: 20
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.