Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Reforma zdanenia III neprešla, uľahčená naturalizácia schválená, cestný fond jednomyseľne plebiscitovaný

12.02.2017 | Roman Kanala

Podnikové zdanenie musí byť zreformované, pripraví sa nový projekt zákona.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 8

Veľké témy dnešného nedeľného hlasovania boli už podrobne popísané v blogu Tri otázky švajčiarskeho federálneho referenda 12. februára 2017. Tu sú výsledky hlasovania.


Uľahčená naturalizácia cudzincov 3. generácie

Nariadenie federálnej vlády, ktoré bolo podrobené referendu, ľud schválil väčšinou 60.4% hlasov. Predbežné výsledky sú na serveri federálnej administrácie. Odporcovia dúfali, že uľahčená naturalizácia, aj keď prejde väčšinou hlasov, nezíska väčšinu kantónov. Táto nádej sa pomaly rozplynula, ako prichádzali výsledky z kantónov Graubünden - Grisons, Valais - Wallis, Zurich, Luzern, kde sa očakával negatívny výsledok, no napokon uľahčenú naturalizáciu schválili.

Ada Marra, socialistická federálna poslankyňa za kantón Vaud, sama bývalá cudzinka 2. generácie, je nečakaným výsledkom príjemne prekvapená. Vo všeobecnej atmosfére naladenej skôr proti cudzincom je víťazstvo o to väčšie. Pozitívny výsledok vysvetľuje dlhou a trpezlivou prácou v komisii, kde sa projektu obrúsili hrany, aby bol akceptovateľný pre čo najviac voličov, ale aby sa nestratila podstata. Hovorí, že iniciatíva nie je žiadnou revolúciou, je to len reformička. Ale významná.

Od roku 1983 je podobný projekt predložený ľudu po štvrtýkrát. V 1994 iniciatíva síce získala 52.8% väčšinu hlasov, ale nie väčšinu kantónov. 26. septembra 2004 bola iniciatíva zamietnutá väčšinou 51.6% občanov, ako aj 14 kantónmi a 5 polokantónmi.


Cestný fond FORTA

Pripomeňme, že v tejto otázke šlo o schválenie vytvorenia nového cestného fondu so silou asi 3 miliardy ročne, z ktorého by 2.2 miliardy šlo na údržbu existujúcich ciest a približne 800 miliónov ročne na nové investície. Z toho asi polovica, 390 miliónov na aglomeračnú dopravu, a druhá polovica, asi 410 miliónov, na dokončenie posledných chýbajúcich úsekov diaľničnej siete.

Vytvorenie cestného fondu bolo schválené 62% voličov a všetkými kantónmi. Podrobné výsledky sú na serveri federálnej administrácie.

V kantóne Vaud za nový cestný fond hlasovalo až 74.2% voličov a v Ženeve 56.83%. Oba kantóny na západnom konci krajiny doteraz nedostali veľa z federálnych peňazí a dúfajú, že vďaka cestnému fondu sa im ujde viac. Mať stabilný a predvídateľný cestný rozpočet je lepšie, ako v Bratislave čakať na eurofondy, lebo prostriedky z domáceho rozpočtu sa rozkradli a vyplytvali na vlaky zadarmo, futbalové ihriská a armádne motorové člny bez motorov. Najvyššia akceptácia bola 76.9% v kantóne Neuchâtel, kde je veľa preťažených ciest. Najnižšia 53,6% v polokantóne Basel-Stadt, kde majú výborne vyriešenú aglomeračnú dopravu a ďalšie investičné prostriedky veľmi nepotrebujú.

Nádeje Ženevy a Lausanne boli opísané vo zvláštnej prílohe Tribune de Genève 18. januára 2017. Medzi francúzskou hranicou pri Ženeve a mestečkom Nyon by sa mala diaľnica upraviť na 3+3 pruhy, čo je však komplikované na obchvate Ženevy, lebo je na ňom množstvo tunelov. Bude tiež potrebné upraviť všetky diaľničné križovatky. Osobitnou kapitolou je nikdy sa nekončiaca sága tunela pod jazerom, čím by sa uzavrel diaľničný okruh okolo Ženevy. Z fondu FORTA by sa mali financovať predĺženia električkových liniek cez hranicu do Francúzska a nové veľkokapacitné autobusové linky v oddelených jazdných pruhoch.

V kantóne Vaud by zas chceli nový obchvat obce Morges pri Lausanne, ktorá bola od 60-tych rokov diaľnicou rozťatá na dvoje. Nový obchvat by obec obchádzal zďaleka a bol čiastočne v tuneli.

Proti fondu robila kampaň Asociácia transport a životné prostredie a Zelení. Tí hovoria, že viac prostriedkov pre cesty neprinesie riešenie, len viac áut na cesty. Podporovať treba najmä verejnú dopravu. No na rozvoj aglomerácií bude smerovať len malá časť fondu.


Reforma podnikového zdanenia RIE III

Tou najkontroverznejšou a najsledovanejšou otázkou bol "Federálny zákon zo dňa 17.06.2016 o zlepšení daňových podmienok s cieľom posilniť súťažeschopnosť švajčiarskeho podnikateľského prostredia (Zákon o reforme podnikového zdanenia III)".

Pri švajčiarskych referendách sú dôležité chvíle, keď sa prvý krát položia otázky ako "koľko to bude stáť" a "kto to zaplatí". Oponenti reformy RIE III prišli s číslom 3 tisíc frankov ročne pre každú domácnosť, ktorá vyplní daňové priznanie. Niektorí zástancovia reformy hovorili, že to bude menej, asi tisícka. Ale potom federálna vláda priznala, že to je nemožné vopred odhadnúť.  A už bol červík v ovocí.

Druhým bodom zlomu v kampani bolo interview s bývalou federálnou radkyňou Evelyne Widmer-Schlumpf, ktorá svojho času spustila reformu RIE III. Nepresvedčila ani zástancov reformy a to do tej miery, že jej v priamom prenose protirečili. Pravicovej väčšine totiž vyčítala dodatočné retuše v projekte, čo narušilo rovnováhu reformy a jej finančnú neutralitu. Udialo sa to v priamom prenose a bolo to masívne prevzaté v tlači. Oponenti uvádzali daňový výpadok 4 miliardy.

Aj pravica, aj ľavica sa snažila presvedčiť strednú triedu, že svojím postojom bránia jej záujmy. Ľavici sa to podarilo lepšie a stredná trieda sa priklonila skôr k odporcom. To zavážilo a reforma podnikového zdanenia bola zamietnutá väčšinou 59.1% hlasov a 22.5 kantónov z 26. Reforma bola schválená iba v kantónoch Vaud 51.3%, Ticino - Tessin 51%, Zug 54% a v polokantóne Nidwald 51%.

Kantón Vaud má silnú priemyselnú základňu, množstvo malých a stredných podnikov a high-tech startupov absolventov federálnej polytechniky. Z existujúcej daňovej súťaže medzi kantómni profitoval asi najviac. Daňových prázdnin porozdával toľko, že z deficitného rozpočtu si urobil prebytkový a z federálneho Bernu mu klepli po prstoch, aby dodatočne vybral dane odpustené na prehnaných úľavách. V kantóne Zug je nízke zdanenie a množstvo holdingov si umiestnilo svoje švajčiarske sídlo práve tam. Preto neprekvapuje, že v úspešnom poľovaní na multinacionály chceli pokračovať.

Na druhej strane reforma bola najsilnejšie odmietnutá v kantónoch Bern 68.4%, Jura 66.9%, Solothurn - Soleure 65.9% a Fribourg - Freiburg 63.2%. To sú prevažne rurálne kantóny. V Ženeve, kde je veľký daňový príjem od traderov a multinacionál a je časťou ekonomického modelu verejných financií, bola reforma zamietnutá 52% hlasov. V kantóne Basel-Stadt so silným chemickým a farmaceutickým priemyslom a teda s veľkými odpismi za patenty a licencie odmietnutie dosiahlo až 57.5%. Zaujímavosťou v tomto kantóne je, že ich socialistická ministerka financií za silno bila za reformu a to aj napriek nesúhlasu svojej strany.

Rozdelenie hlasov podľa obcí vo francúzsky hovoriacej časti Švajčiarska jasne ukazuje, že obce, kde sú priemyselné podniky a sídla multinacionál, hlasovali za reformu, kým rurálne obce hlasovali proti reforme zdanenia. Tam by totiž ľudia len stratili. Pozitívne účinky reformy by pocítili po pár rokoch len obce s priemyslom na brehu jazera alebo v Jure na hranici s Francúzskom, kde sú hodinárske doliny. Veľa miest a obcí doporučovalo hlasovať NIE, lebo sa obávali dopadu na obecné financie.

Čo sa federálnej vláde podarilo pri uľahčenej naturalizácii cudzincov 3. generácie a cestnom fonde FORTA, ktorý tlač nazýva tromfom parlamentného kompromisu, nevyšlo pri najdôležitejšej téme, kde bola slabšia komunikácia a ľudia cítili tlak z pozície moci.

Ľudovci SVP - UDC, ktorí stáli za reformou, sú prekvapení a sklamaní silným a jasným odmietnutím. Je to facka hlavne federálnemu radcovi pre financie menom Ueli Maurer (SVP-UDC) a Únii remesiel a podnikateľov, ktorá sa v kampani silne angažovala. Kampaň bola jednou z tých silne motivovaných, kde sa často maľoval čert na stenu jednou i druhou stranou. Socialisti, ktorí neustále opakovali argument o darčekoch multinacionálam a akcionariátu, ktorý bude musieť zaplatiť stredná trieda, teraz jubilujú. Je to ich veľké víťazstvo v tejto legislatúre. Podarilo sa im zjednotiť zamestnancov vo verejnej správe a veľa mestských a obecných administrácií, ale aj strednú triedu, poľnohospodárov a živnostníkov.

Sklamanie z hlasovania už stihli prejaviť aj v Bruseli. Kvôli špeciálnemu režimu zdanenia sa Švajčiarsko môže ocitnúť na čiernej listine "daňových rajov", ktorú EÚ pripravuje pre koniec roka 2017. Nik si nepraje byť na takom zozname. Multinacionály sú tiež sklamané, lebo budú i naďalej v právnej neistote.

Očakáva sa, že reforma bude v pozmenenej forme čoskoro prezentovaná znova. Medzinárodný tlak proti daňovým prázdninám veľkým firmám je silný a Švajčiarsko mu nebude vedieť odolávať. Na nutnosti zrušiť daňové privilégiá multinacionálam sa zhodnú úplne všetci cez celé politické spektrum. Princíp reformy sa teda nezmení, nemožno riskovať odchod 24 tisíc firiem, ktoré zamestnávajú 150 tisíc osôb a prinášajú na daniach vyše 5 miliárd ročne. Niektoré fiškálne nástroje budú musieť byť škrtnuté tak, aby reforma priniesla úžitok aj domácim firmám a živnostníkom, ak má nový projekt uspieť pred ľudom. Tiež bude treba myslieť na niekoľkoročné prechodné obdobie, keď budú verejné financie vystavené veľkej záťaži kvôli výpadkom daní, než sa reforma prejaví na ekonomickom raste.

Kantóny prinesú detaily svojich daňových projektov, akonáhle bude schválený federálny rámcový zákon. Napríklad v Ženeve mali v úmysle znížiť podnikové zdanenie z 24.2% na 13%, v kantóne Vaud z 23% pred 2016 a 21.645% v 2016 na 13.79%. To by spôsobilo daňový výpadok 500 miliónov v Ženeve a 392 miliónov v kantóne Vaud. Konfederácia by kompenzovala Ženeve 129 a Vaudu 107 miliónov. Pritom z celkovej priamej federálnej dane 3.6 miliardy ročne sa v Ženeve do federálnej pokladne vyberie 779 miliónov, v kantóne Vaud 601 miliónov.


Najvýznamnejšie kantonálne hlasovania

Občania kantónu Graubünden - Grisons masívne hlasovali proti organizácii zimnej olympiády 2026. Presvedčivou väčšinou 60.09% hlasov odmietli kredit na kandidatúru vo výške 25 miliónov frankov. Je to už po tretí raz, čo voliči odmietli organizáciu tohto náročného podujatia. V roku 2013 hlasovalo proti olympiáde 2022 53% voličov.

Otvorí sa tým cesta kandidatúre kantónu Valais - Wallis, ktorý bol už trikrát neúspešný. Swiss Olympic má navrhnúť švajčiarsku kandidatúru do 7. marca a urobí to len vtedy, ak bude kandidovať aspoň jeden kantón a kandidatúra musí byť dôveryhodná, aby mala šancu prejsť medzinárodným výberom.

V italofónnom kantóne Ticino - Tessin bol veľmi tesnou väčšinou 35 hlasov zamietnutý ústavný článok o právnej ochrane zvierat, ktorá mala ísť ďalej, ako je na federálnej úrovni. Od 2003 už zvieratá vo Švajčiarsku nie sú veci, ale majú niektoré práva. Proti novému ústavnému článku sa spojili poľovníci, rybári a poľnohospodári v živočíšnej výrobe, ktorí sa snažili presvedčiť verejnosť, že federálna ústava dáva zvieratám už dostatočnú ochranu.

V kantóne Vaud schválili 55.5% nový zákon o zachovaní a rozvíjaní parku nájomných bytov. Kompromis pripravovaný počas 6 rokov v lausanskom parlamente dal do rúk obcí legislatívnu debničku s nástrojmi na byty s primeraným nájomným. Zákon napadli referendom developeri, ktorým vadilo hlavne predkúpne právo štátu. V meste Lausanne bol výsledok cez 70%, v ostatných mestách v kantóne cez 60%, kým na vidieku téma nebola voličmi považovaná za aktuálnu, lebo ľudia bývajú hlavne vo svojom.

Doplnené 13. februára 2017:

V kantóne Neuchâtel voliči zhatili pokus kantonálnej vlády zrušiť jednotku intenzívnej starostlivosti v meste La Chaux-de-Fonds. V kantóne by ostala jediná nemocnica s takou jednotkou, a to v meste Neuchâtel. Kantón Neuchâtel sa delí na "tých dole" a na "horniakov". Vládny projekt bol napadnutý referendom "tých hore", ktorí sa nechceli vzdať zariadenia schopného poskytovať špičkovú starostlivosť pri úrazoch a urgenciách. Mestá sú od seba vzdialené asi 20 km po rýchlostnej ceste, ale tie môžu byť osudové. Mobilizácia bola značná a po napätom očakávaní napokon bola úspešná aj iniciatíva, aj vládny proti-projekt, ktorým sa vláda snažila zmierniť dopady svojho plánu. Rozhodla pomocná otázka o preferencii iniciatívy alebo protiprojektu - a voliči si samozrejme vybrali pôvodný text iniciatívy, ktorý žiadal plne zachovať rozsah zdravotnej starostlivosti s urgentným príjmom, operačnými sálami otvorenými 24 hodín denne a nepretržitou prítomnosťou chirurga a anesteziológa. Aj 51% väčšina ostáva väčšinou a rozdiel púhych 1265 hlasov môže byť významný.

O úspechu iniciatívy okrem iného rozhodlo aj to, že projekt reorganizácie by stál 240 miliónov frankov. 175 miliónov v La Chaux-de-Fonds a 65 miliónov v meste Neuchâtel, všetky na ťarchu nemocníc. Vláda by poskytla len záruku na pôžičku. Tento neúspech vlády určite poznačí nadchádzajúce kantonálne voľby 2. apríla. Obe najvýznamnejšie politické strany, socialisti a liberáli, podporovali vládny projekt. Vláda zastávala stanovisko, že udržiavať dve plne vybavené nemocnice vzdialené 20 minút v dnešnej dobe už nemá zmysel, že udržiavať špecializovaný personál a zariadenie dvojmo stojí priveľa a že treba prekonať identitárnu a nostalgickú logiku dôb minulých.

V kantóne Aargau oponenti vládneho projektu Lehrplan 21 znovu neuspeli. Ich iniciatíva "áno dobrému školskému vzdelaniu" bola odmietnutá 69.5% hlasov. Iniciatíva spustená jedným učiteľom v júni 2015 žiadala, aby na základných školách bol vyučovaný povedľa nemčiny len jeden cudzí jazyk. V prípade akceptácie mal byť školský zákon pozmenený tak, aby explicitne spomínal predmety vyučované na základných a na stredných školách. Kantón Aargau sa nepridal k interkantonálnej zmluve Harmos o harmonizácii študijných plánov a ponechal si tak možnosť sám si definovať náplň školských osnov. Lehrplan 21 obsahuje dva cudzie jazyky už od základnej školy, zväčša francúzštinu a angličtinu. Oponenti tvrdili, že dva cudzie jazyky predstavujú pre školákov priveľkú záťaž.

V polokantóne Basel-Stadt bolo väčšinou 56.9% zrušené parlamentné kvórum 4% zavedené len 2012. Bol tiež akceptovaný kredit 44.6 milióna frankov na rekonštrukciu bývalých kasární, ktoré dnes slúžia ako škola a kultúrny dom. Má sa posilniť ochrana proti zemetraseniam, aby budova vyhovovala normám.

V kantóne Thurgau bude poľnohospodárska pôda chránená ústavou. Až do roku 2040 nemôže byť z pôdneho fondu nič vyňaté na premenu na stavebný pozemok. Voliči povedali ÁNO veľkou väčšinou 80.7% hlasov vládnemu protiprojektu potom, ako bola pôvodná iniciatíva organizátormi stiahnutá.

V kantóne Schwyz boli zamietnuté dve daňové iniciatívy socialistov, obe 55% hlasov. Prvá žiadala "spravodlivé zdanenie dividend" a druhá "spravodlivé daňové úľavy". Mali znížiť z 50% na 40% daňovú zľavu akcionárov, ktorí vlastnia viac, ako 10% akcií jedného podniku, a tiež zvýšiť nezdaniteľné minimum zo 4650 na 12000 frankov ročne.

V polokantóne Appenzell-Aussenrhoden boli doplňujúce voľby do štátnej rady (vlády). Ani jeden z troch kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu a tak sa 19. marca bude konať druhé kolo.

Súvisiaci blog: Tri otázky švajčiarskeho federálneho referenda 12. februára 2017, 21. 1. 2017

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 8

Rubrika Švajčiarske voľby a referendá

Tagy bývanie, dane, doprava, imigrácia

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 77
  • Priemerná čítanosť: 2582
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 77
  • Priemerná čítanosť: 2582
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...