Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

V čom tkvie problém s metodológiou výpočtov úžitku diaľnice Útvaru Hodnota za peniaze

09.11.2017 | Roman Kanala

Diskusia (9 reakcií)

13.11.2017 | eleonora_m.

"Podľa tejto metodiky je teda najväčším prínosom úspora cestného času. Suma ušetreného času sa odhaduje z dát o intenzitách dopravy."

isteze najvacsi prinos je uspora casu, ale kde je napisane ze jeho suma z dat o intenzite ?

dnes uz mame mudre guglmapy ktore pohotovo ukazu kolko trva cesta z A do B. este lahsie je spocitat kolko trva cesta pri plnom profile dialnice s 120-130 km/h alebo poloprofile s 90-100 km/h. ked mame cestu kde sa jazdi 80-90 km/h tak je zbytocne stavat novu cestu pretoze keby bola pretazena a/alebo nevyhovujuce parametre tak by sa bezne jednoducho NEDALO jazdit 80-90 km/h. tam kde je cesta tak uzka a/alebo klukata ze sa da ist okolo 60 km/h je uspora casu tretinova uz pri polovicnom profile. pripominam ze najvytazenejsie useky na trase D1 pocitaju s usporou okolo 50 % ale pri plnom profile, cize pri 130-ke a pri 100-ke by to bolo o nieco menej. potom toto kriterium vyzera byt ferove a dovoluje stavat najviac potrebne useky R2 kt. su chronicky zname, ostatne vsak zatial prakticky vylucuje.

13.11.2017 | Roman Kanala

Dobrý deň, ďakujem za príspevok. Ak nik neprispieva pod horúcou témou, znamená to buď to, že som to napísal príliš zložito a ľudia to nepochopili, alebo že ich ficoidná mafia zastrašila tak, že sa už boja čo i len ceknúť.

Ako Útvar vyčísľuje prínosy diaľnice popísal Útvar sám v blogu v Denníku N, ktorý bol v mojom blogu citovaný hneď niekoľko krát: https://dennikn.sk/...

"Základným prínosom je to, že po lepších cestách vieme rýchlejšie jazdiť, takže nám šetria čas. Množstvo ušetreného času odhadujeme na základe dát o dopravnej intenzite na konkrétnych úsekoch. Každej hodine ušetreného času potom priradíme určitú hodnotu v eurách."

Ušetrený čas i hodnota toho času však závisia od predošlých infraštrukturálnych investícií v danom regióne a to je presne pointa článku. Stačí niekde investovať a podľa tej použitej metódy dostane región v ďalšom kole ešte väčšie sústo.

Moja námietka je, že ak chceme robiť porovnávacie štúdie, tieto by nemali porovnávať nejaké úseky pred diaľnicou a po diaľnici, ale celé alternatívne trasy. Hodnota za peniaze je pri R2 samozrejme omnoho vyššia, ako pri žilinských diaľniciach, lebo R2 je kratšia a lacnejšia. Že je kratšia je dobré pre koniec cesty na východe. Že je lacnejšia je dobré pre všetkých, lebo by stála menej. Okrem toho by priniesla ekonomický rozvoj tam, kde ho najviac treba a priblížila zbedačené regióny priemeru krajiny.

Úvahy o úspore máte správne. Kde sa dnes jazdí 40 (Bátka, Soroška) alebo 60 (Mýtna), tam je úspora času obrovská už pri novej ceste postavenej ako sa má v 21. storočí na 90-100 km/h. Ale tam sa nestavalo. Najprv preto, lebo najprv treba Žiline. Potom už aj preto, že tam stagnujú intenzity.

Namiesto toho sa postavila zbytočná, luxusná, predražená D3 ponad Skalité za takmer pol miliardy pre 2-3 tisíc áut denne. Okrem toho sa hlúpo a zbytočne vedľa novučičkej D3 pri Čadci ide robiť estakádová preložka pôvodnej cesty, aby náhodou neostali omrvinky Maďarom. A pri Žiline sa cez Hričovskú priehradu postavila diaľnica na vode a hop do tunela, len aby to nebolo lacné. Zas zbytočne. Tam to pre istotu nedali pozrieť Útvaru, aby nedostali studenú sprchu.

Ale na Orave, kde má pri Trstenej úsek stáť 75 miliónov, teda toľko, čo šli dať Bžánovi, tam s výstavbou váhajú. Pritom tam by bola úspora času tiež veľká. Takže metodologická chyba je ešte väčšia vtedy, keď Útvar pustia z reťaze, aby oštekal R2, ale pri Žiline musí ostať ticho.

15.11.2017 | salamoon

" Ak nik neprispieva pod horúcou témou, znamená to.. "..znamena to, ze si ich uz stihol očastovat usmudlanymi psíkmi, čečvou alebo maju R2 na saláme.. inak toto je zrejme jedina tema, kde sa v zakl. principe zhodneme a tento clanok o zakladnych premennych, na kt. stoja vypocty Utvaru hodnotim zatial asi najpozitivnejsie..

s poslednym blogom o regionalnom cleneni nesuhlasim, lebo si neviem predstavit fungovanie Slovenska s tolkymi hist. regionmi, kedze to by znamenalo este vacsi vplyv regionalnych zbohatlickych klanov ako dnes a zaroven renesanciu madarskeho autonomizmu z 90tych rokov.. priklanam sa skor k tomu co tu bolo pred 89, vratane vtedajsich okresov resp. k zruseniu VUC a nechat len okresy.. priklanam sa k vacsej centralizacii zdravotnictva, skolstva, verejneho obstaravania atd, lebo cesta smerom k decentralizacii sa ukazala v tychto smeroch ako nevhodna, sposobujuca len dalsi bordel..

16.11.2017 | Roman Kanala

Obvykle mi napísanie blogu vezme pol dňa, deň, alebo aj viac dní. Tento blog som napísal za hodinu. Len preto, že som čítal, ako sa ušmudlaní psíci z Útvaru hrajú na počítanie prínosu diaľnic a nazývajú to "výpočtom skutočných prínosov".

Som rád, že sa Vám ten blog páči, ale ja blogy nepíšem preto, aby sa páčili. Naopak, teším sa, ak je blog kontroverzný, lebo ušmudlaných psíkov núti premýšľať. Teda takých, ktorí majú čím premýšľať. Niektorým také vybavenie totiž chýba.

O regionálnom usporiadaní som písal inde https://blog.etrend... a preto nebudem o ňom diskutovať tuná. Vo všeobecnosti platí, že zachovanie historických foriem zvyšuje nielen legitimitu, ale aj podporu takých regiónov. V minulosti boli administratívne jednotky totožné s povodiami riek, lebo cesty viedli vedľa vodných tokov. Dnes sa už kresla hocijako, podľa ľubovôle vladára. Naproti tomu švajčiarske kantóny majú rovnaké hranice, ako mali v stredoveku, lebo sa dbá na vlastnícke práva jednotlivcov i kolektívov, obcí, kantónov.

16.11.2017 | eleonora_m.

na orave je casova uspora obrovska lenze tam sa otvorene hovori a pise ze je priamy konkurent D3 a stale sa podsuva megaloz ze kamiony prejdu na D3. samozrejme ze neprejdu. ale podobny problem su sahy, krupina ci dobra niva kde ide cesta cez hlavne namestia. je otazne ci obchvaty pomozu rozvoju regionu, skor bezpecnosti premavky. to iste batka a soroska. taketo obchvaty, prelozky...alebo nech sa volaju akokolvek by vobec nemali byt posudzovane cez hodnotu za peniaze, pretoze sa neda vycislit eliminovanie nebezpecenstva stretnutia kamiona v zakrute 6 metrov sirokej cesty...

mytna, resp. po LC je trochu iny pripad, kazda hotova dialnica zvysuje intenzitu nasledujucej cesty, to uz je tzv. spadova oblast. od krivana po LC je len 30 km tam by sa efekt R1-R2 mal zacat prejavovat, iste nie za rok ale do 5 rokov urcite. cize na plny profil treba plnit aj nejake kriteria, LC nie je na konci sveta.

cize praveze by sa mali porovnavat nejake useky a nie cele alternativne trasy, jednotlivy usek sa da analyzovat podrobnejsie ako 200 km tah. na 200 km tahu mame roznu hustotu obyvatelov, to nie je len o radosti miestnych dedincanov ale aj o potenciale tj. okres s viac obyvatelmi "produkuje" aj vacsi tranzit nielen vacsiu lokalnu dopravu. jednotlive useky maju aj roznu cenu. iste je argument ze narazovita vystavba meni preferencie tranzitu a to okamzite lenze otazka je ci mame taky tranzit. pripad v PO vytvara znacne pochybnosti. PO je krizovatka na zapad, na sever aj juh, postavila sa znacna cast D1po ivachnovu a v hodnote za peniaze sa objavilo ze tranzit je len 37 percent. presovcania to samozrejme mohutne spochybnovali, nakoniec sa "pripocitala" aj cast lokalnej dopravy ktora vraj bude jazdit po dialnici aby sa odovodnil megalomansky obchvat. ale faktom je ze 30-40 percent je malo aj z 20.000 aut. potom spoliehat sa na buduci tranzit a ziadat masivnu vystavbu R2 straca logiku. zmysel je poskytnut verejnu sluzbu - dobre cesty na hlavnych tahoch ako su trasy R2, R3 a R4 bez hodnoteni, kriterii a bez poplatkov za uzivanie - ako zakladny standart civilizovanej krajiny. Vyssi standart cize plny profil by mal byt podmieneny hodnotou za peniaze, navratnostou, realnymi intenzitami a samozrejme spoplatneny.

17.11.2017 | Roman Kanala

S väčšinou Vašich bodov súhlasím. D3 je čistý žilinizmus. Prejav zlodejského chmatáctva, keď sa naničhodníci rozhodli, že prekreslia dopravnú mapu krajiny. Prekresliť trasy môžu, aj postaviť si cesty z peňazí ostatných môžu, aj obalamútiť Poliakov a EÚ, že to je dôležitý koridor a treba ho dať do medzinárodných dokumentov. Nemôžu však ošáliť vodičov, ktorí (zatiaľ) majú slobodný výber trasy. Kamióny budú jazdiť cez Oravu, lebo D3 je len pre Žilinu, nie pre medzinárodný tranzit. E77 je priama cesta cez hory, E75 vznikala v dobe, keď sa ešte jazdilo vedľa riek a preto vedie vedľa Dunaja a potom vedľa Váhu. Nevedie na Skalité, ale cez Jablunkov na Moravu. Ak by sa stavala D3 v trase E75 na Moravu, bola by to o niečo menej odporná zlodejina.

Tiež je pravda, že každý úsek diaľnice urobí z konca diaľnice spádovú oblasť. Ekonomický rozvoj je regionálny problém a postupuje z políčka na políčko. Neriadi sa naivnou agregátovou ekonometriou, kde je celá republika jeden bod, ani administratívnou logikou vúcov a okresov, ktoré boli vnútené zhora, ale demografiou a geografiou. Podnik potrebuje zásobovať a odvoz výrobkov, potrebuje pracovnú silu a potrebuje lokalitu, kde je dosť miesta a dosť elektriny, vody, plynových rúr. Do Detvy už prišli investori. Čoskoro ožije aj Lučenec. Nie je na konci sveta, je presne v polovici republiky. Rozvojové impulzy však najviac potrebujú susedná Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a potom za Košicami. Ak sa bude stále všetko posielať len na Žilinu, tak nezamestnanosť tam v dopravnom tieni ostane cez 20%.

Pre tranzit sa práveže musia porovnávať alternatívne trasy a nie patlaniny dobrých a zlých úsekov. Cesta zo Zvolena do Košíc je hanbou. Niečo také by už v 21. storočí na hlavnom tranzitnom ťahu cez republiku nemalo existovať. Zostávajúce bodové závady sú pri Kriváni a Mýtnej, stúpanie pri Pincinej, okolo Bátky a potom Soroška. Na rovine s malým zvlnením sa všetko dá postaviť za 10 miliónov za kilometer. Tak niet čo váhať a treba to urobiť čím skôr. Už žiadne cukríky Bžánom. R2 je hlavný tranzitný ťah a znovu získa preferencie vodičov, keď sa odstránia bodové závady, keď bude možné bezpečne predbehnúť kamión a keď sa spoplatnia cesty podľa stavebných nákladov.

23.11.2017 | petervanya

Dobry den,

pisete znova bez navrhovania konkretnych rieseni. Ako reakciu na minuly komentar pod minulym blogom (Hodnota za peniaze R2) ste uviedli, ze nemate cas a financie sa tomu naplno venovat. V sucasnosti su vsak vase blogy vagne, a keby som bol zamestnancom UHP, len velmi tazko by som si z nich bral poucenie. Co keby ste spravili peer review, teda v bodoch reagovali na tvrdenia z analyzy UHP a navrhovali zlepsenia. Som si isty, ze by vam to nezabralo viac casu, ako sucasne vase blogy, a prinos pre vsetky strany by bol obrovsky.

Okrem toho, cesty.ineko.sk ukazuje, ze v okoli Ziliny (hlavne smerom na Kysuce) predsa len je velky problem s dopravou, napriek tomu, ze na Zilinu stale nadavate, ze sa do nej investuje nepatricne vela penazi. Ako by ste na to zareagovali?

24.11.2017 | Roman Kanala

Ďakujem za príspevok, ale žiaľ môžem len zopakovať, že čo odo mňa chcete, na to teraz nemám.

Na Zlodejsku máte široko rozšírenú poveru, že diaľnice treba tam, kde sú na ceste veľké intenzity. Tam netreba diaľnice, ale cesty I. triedy s lepšími parametrami. Potom by bolo treba namiesto Bajkalskej a Tomášikovej v Bratislave postaviť diaľnicu, lebo intenzity. Nuž a táto povera je tým zlom, proti ktorému treba bojovať. Nie diaľnice sú potrebné, ale hlavné ťahy s dobrou priepustnosťou, nech je už technológia za tým akákoľvek. Namiesto toho sa stavajú drahé, predrahé hračky Žiline. Kilometer diaľnice pri Žiline stojí viac, ako celoročné prostriedky na cesty I. triedy. Niečo tu nie je v poriadku.

Dopravný problém nad Žilinou sa dá vyriešiť aj inak, ako diaľnicou. Existuje tam železnica, ktorá nie je využitá. Rovnako ako v Bratislave a inde. Pri Žiline je obývaná jedna dolina a tam diaľnicu netreba. Treba dobrú cestu I. triedy. Diaľnica sa má stavať na spájanie ďalekých cieľov, aby ušetrila čas pri ďalekých jazdách. Pri Bratislave hlupáci rušia diaľnicu a robia z nej prímestskú komunikáciu. Debakel.

Čo treba, je mobilita a tá sa dá dosiahnuť električkou, vlakom, verejnou dopravou. Nie diaľnicou do hocijakej Žiliny.

27.11.2017 | eleonora_m.

cesty.ineko.sk je velmi obsazna a zaujimava stranka. treba kvitovat ze nie je zamerana len sposobom klapky na ociach ako doteraz teda intenzity a nic ine. to ze je problem s dopravou vieme. ale nielen na kysuciach. to ze kysuce protestuju je ich pravo tak ako pravo kdekolvek inde. uz sa protestovalo na pri RS, KA aj v Sahach a naposledy okolo BB. nemyslim si ze kysucanov zaujima ze cesta E77 ide cez hlavne namestie v krupine aj sahach. tam mozu povedat ze radsej 5000 kamionov na okraji dedin ako 1000 kamionov cez centra miest. ze okolo ZA sa preinvestovalo a stale investuje nepatricne vela penazi je fakt. cesi postavili svoju I/11 - mysim obchvat trinca za tusim 3 nasobne nizsie naklady ako su minane na D3. bez zbytocnych estakad, preloziek a predimenzovanych MUK, inde rozsirili sucasnu cestu. to mal byt sposob a dnes by boli spokojny aj na kysuciach aj inde. zablokovat vystavbu R2 ci R3 cez celu republiku kvoli dokonceniu 60 km trasy na okraji Sk nie je nicim odovodnitelne ani ospravedlnitelne.

pre uplnost cesty ineko ukazuje ze aj to ze po LC je R2 odovodnena a takisto su odovodnene useky batka a soroska, presne tie kt. sa dlhe roky urguju. zoberme si ze su tam useky s realnou sirkou asi tak 6 metrov ked uz pred 30 rokmi sa stavali a rozsirovali cesty na 11,5 metrov, aj na juhu ale aj na kysuciach npr....

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 139
  • Priemerná čítanosť: 2687
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.