Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Pád Francúzska

12.01.2014 | Roman Kanala

Polemika okolo kritického článku z Newsweek a úspešné odvádzanie pozornosti

  • Tlačiť
  • 12

Rubrika

Ekonomika

The Fall of France, pád Francúzska, je slovné spojenie, ktorým sa zvykne nazývať prímerie uzavreté v juni 1940, v dôsledku ktorého bolo Francúzsko rozdelené medzi Nemecko, Taliansko a vichystický režim. Opäť prímerie je slovo, ktoré používajú Francúzi. Inde sa tej udalosti hovorí bez prikrášľovania kapitulácia.
 
Nuž a tento provokatívny titulok si zvolila Janine di Giovanni pre svoj článok pre Newsweek, ktorý vyšiel 3. januára 2014. Pozornosť zaručená.
 
Článok začína ďalšou fackou Francúzom. Čo sa dnes deje vo Francúzsku porovnáva so situáciou, keď Kráľ Slnko, jeho milostivá výsosť Ľudovít XIV. v roku 1685 zrušil Nantský edikt, ktorý chránil protestantov pred perzekúciou katolíckej väčšiny. Výsledkom bolo, že v obavách o život 700 tisíc Hugenotov, pôvodným švajčiarskym pravopisom Eidguenotov, opustilo krajinu a hľadalo azyl v Anglicku, Švédsku, Švajčiarsku, Južnej Afrike, v Novom Svete a inde mimo eurozóny. Ešte si pamätali oslavy sviatku svätého Bartolomeja v auguste 1572. Milión Huguenotov, vyznavačov kalvinizmu, predstavovalo pred 1685 pracujúce včeličky, ktoré vytvárali bohatstvo krajiny. Ich odchodom krajina stratila najhodnotnejšie mozgy. Dnes sa tomu hovorí brain drain.
 
A ten jav existuje i dnes a v nebývalej miere od nástupu garnitúry Françoisa Hollanda v máji 2012. Konfiškačná daň vo výške 75% odrádza najproduktívnejšiu pracovnú silu, kapitánov priemyslu, leadrov, tvorivých novátorov, aby zostávali v krajine. To je tragédia pre starú bohatú krajinu, ktorá pripomína starú rodinu, čo schudobnela, ale nevie sa rozlúčiť so svojím služobníctvom, ktoré si platí ako za starých dobrých čias. Drahota, nezamestnanosť, daňové škrtenie, štát-pestúnka plošne rozhadzujúca prostriedky na nezmyselné a prehnané podpory, mentalita práva na podporu, plánovaná nezamestnanosť pre prázdniny na Guadeloupe či Tahiti. K tomu národná zahľadenosť do seba, neschopnosť ministrov hovoriť po anglicky, tunelová vízia, neschopnosť otvoriť sa novým myšlienkam, neschopnosť myslieť globálne a investovať na nových trhoch. Načo by aj, keď sú stále najlepší a majú svoj Paríž?
 
Samozrejme, trafení zagágali a začali po autorke štekať. Jej článok naozaj obsahuje úsmevné tvrdenia, ako v pasáži o drahote pol litra mlieka za 4 $, čo asi malo byť pol galóna. Alebo plienky zdarma, čo by prípadne mohla byť aj pravda, ale určite nie v obchodoch. V subvencovaných škôlkach. Podrobná kikiríkavá odpoveď je napríklad z pera Anne Sinclair, druhej manželky socialistického Donjuana menom Dominique Strauss-Kahn: Newsweek Article On 'Fall Of France' Gets It All Wrong, Huffington Post, 7. januára 2014.

Pani Sinclair hovorí o anglosaskom športe zvanom French-bashing, bitie Francúzov. Nič nepochopila. Vo svojom článku pripúšťa, že prehnané dane sú fakt, plošné kropenie populácie sociálnymi dávkami je fakt, elitárske feudálne školstvo ako ENA je fakt, ale aj Británia, kam údajne Francúzi utekajú pred sociálizmom, má problémy a aj iní majú problémy a preto je článok prehnaný a karikaturálny.

Ale nie všetci Francúzi sú bezduchí tlieskači a kikiríkači. Už v marci 2013, atlantico.fr, ekonomický portál podobný eTrendu, priniesol článok Pourquoi la France est bien plus proche d'une chute à la grecque que l’Espagne ou l’Italie, Prečo je Francúzsko omnoho bližšie pádu podľa gréckeho vzoru, ako Španielsko či Taliansko, 25. 3. 2013. Podnadpis: Rast, nezamestnanosť, morálka v podnikoch, spotreba, všetky kontrolky sú v červenom poli. Podceňuje krajina vážnosť situácie? Francúzskym problémom je váha jeho verejného sektora a prerozdeľovania.
 
Jean-Paul Betbèze, ex-bankár z Crédit Agricole a riaditeľ konzultačnej firmy hovorí áno, Francúzi podceňujú vážnosť situácie. Krajina už nemá rast, očakávania Francúzov sú pesimistické, morálka zlomená, nik už neinvestuje, pôžičky sa neposkytujú, stavebný sektor stagnuje, všetci sú v logike prežívania. Guy Martin, redaktor anglofónnej agentúry Agora, hovorí nie, nepodceňujú, aj keď pri Hollandových sľuboch rastu 0.8% krútil hlavou a rovno povedal, že to je nemožné. Bez rastu je situácia neriešiteľná. Ale Francúzsko nie je darebácky štát ako Grécko, ktoré falšovalo štatistiky a euro získalo podvodom, aby sa zadĺžilo ešte viac. Pascal Lima, ekonóm a učiteľ na Politických vedách, hovorí, že prepadnúť panike je rovnakou chybou, ako strkať hlavu do piesku a nerobiť nič. Tvrdí, že dôsledky politiky utiahnutých opaskov sa podceňujú, a že Francúzsko na rozdiel od Talianska, Španielska či Grécka netrpí keynesiánskou nezamestnanosťou, ale klasickou. Keynesiánska nezamestnanosť je charakterizovaná prebytkom ponuky tovarov a nezamestnanosťou, kým klasická je naopak charakterizovaná prebytkom dopytu v porovnaní s ponukou a sprievodnou nezamestnanosťou. Preto treba zvýšiť ponuku a kompetititivu podnikov, ktoré potom resorbujú nezamestnanosť. Je lepšie zvyšovať ponuku, než sa snažiť problém riešiť úsporami. Francúzsko zaseknuté v rigidných reglementáciách je vo zveráku medzi Nemeckom, ktoré úspešne konkuruje na hornom konci ponuky, a medzi Čínou, ktorá zaplavuje trhy lacným tovarom nízkej kvality. Všetci sa zhodujú, že Francúzsko by grécky šok neprežilo, presne ako Grécko samotné. Ale ani Európa. Sú štáty zodpovednejšie po socializácii strát? Priveľa Európy zabíja Európu?
 
Žiaľ, náhradné témy úspešne bránia seróznej debate o potápajúcej sa ekonomike. V novom roku polemika okolo humoristu menom Dieudonné a jeho antisemitským výstrelkom, kvôli ktorým sú jeho vystúpenia rad za radom zakazované. Potom nová aféra okolo háremu pána prezidenta a hospitalizácia jeho prvoplánovej družky, keď si prečítala v bulvári odhalenie jej utajenej sokyne, ktorá je, ó hrôza, mladšia. Téma krachujúcej Sécurité sociale sa odsúva na máj 2014. Zatiaľ sa DPH zvýšila z 19.5% na 20%, zvýšili sa i notárske poplatky a množstvo iných daní. Vláda usilovne prehľadáva ľuďom vrecká, no na výdavkoch nešetrí. Dnes pán prezident prišiel so socio-liberálnym nápadom znížiť zdanenie podnikom o 200 miliárd s tým, že za 5 rokov od nich chce milión nových pracovných miest. Odborári sa už nechali počuť, že takto teda nie, aj oni chcú byť prizvaní k debate vlády s podnikateľmi, aby nebodaj neboli vynechaní. Oni už tým kapitalistom ukážu, ako vytvárať pracovné miesta. Že tých 200 miliárd bude treba niekde vziať, najradšej ušetriť, o tom ani slovo.

  • Tlačiť
  • 12

Rubrika Ekonomika

Tagy pád Francúzska, rozvoj

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 133
  • Priemerná čítanosť: 2712
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 133
  • Priemerná čítanosť: 2712
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...