Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Nezávislosť centrálnej banky je vyššou hodnotou, ako momentálne nálady politikov

23.07.2017 | Roman Kanala

Švajčiarsky suverénny fond na podporu inovácií a infraštruktúry mal byť financovaný zo ziskov Národnej banky. Zlý nápad.

  • Tlačiť
  • 18

Rubrika

Ekonomika

Tagy

banky, rozvoj

Suverénny fond (po francúzsky fonds souverain, anglicky sovereign wealth fund) alebo štátny fond je fondom finančných vkladov (akcií, obligácií, atď.) vlastnených suverénnym štátom. Fond sa stará o národné úspory a vložené aktíva investuje do rôznych investícií (akcií, obligácií, nehnuteľností atď.). Väčšinou ide o investície v zahraničí a v devízach, s výnimkou francúzskeho fondu Fonds stratégique d'investissement, ktorý je výhradne určený na podporu francúzskych podnikateľov. Pri suverénnom fonde spravidla nejde ani o penzijný fond, ani o hotovostné rezervy štátu, ale oddelenú inštitúciu, ktorá sa stará o štátne vklady.

Fond je financovaný prebytkami štátneho rozpočtu (Čína, Singapur), rezervami pre dôchodky (Nórsko) alebo zvláštnymi príjmami štátu z nejakej exportovanej komodity, spravidla fosílnych palív (Nórsko, Qatar, Kuvajt, Líbya, Venezuela, Rusko), medi (Čile) alebo diamantov (Botswana) a jeho účelom je hromadiť a zúročiť imanie pre budúcnosť ako formy ďalekého predvídania a dlhodobých úspor na úrovni štátu. Suverénne fondy môžu mať aj makroekonomické ciele, ako medzigeneračné úspory na financovanie budúcich dôchodkov, optimalizácia zisku z hotovostných rezerv, diverzifikácia HDP, alebo podpora ekonomického rozvoja financovaním veľkých investičných projektov, či podpora anticyklickej politiky vlády. Suverénny fond je riadený vládou.

Suverénny fond by neinvestoval do ficodiaľnic, nakoľko tieto nie sú ozajstnými investíciami, ale drahými hračkami bez ekonomickej rentability. Suverénny fond investuje spravidla menšinový podiel a zbytok prichádza od súkromných investorov. Projekt musí byť ziskový a generovať dlhodobo zaručený príjem.

Nápady na vytvorenie suverénneho fondu sa objavili aj vo Švajčiarsku. Suverénne fondy majú bohaté krajiny, Švajčiarsko je bohaté, a teda by malo mať svoj suverénny fond. Logické. Otázka je, ako ho financovať. Ako už býva zvykom, prvý nápad je: z Národnej banky. Nápad sa prvýkrát objavil, keď Národná banka opustila strop k euru 1.20 v januári 2015.

Švajčiarska národná banka (Schweizerische Nationalbank SNB, Banque Nationale Suisse BNS), ak vytvorí zisk, vyplatí ho formou dividend v maximálnej výške 6% a zbytok odovzdá štátu. Tretinu dostane federálna pokladňa, dve tretiny kantóny. Národná banka by mohla fondu požičať pár stoviek miliárd, čo by ruinovalo politiku nezadlžovania sa a bolo v rozpore so zákonom, ktorý zakazuje Národnej banke financovať štát. Alebo by sa presmerovali zisky, čo by Národnej banke obmedzilo akcieschopnosť pri boji proti silnému franku. Zisky Národnej banky sú volatilné, lebo pochádzajú z rastu monetárnej masy a nie z niečoho solídneho ako ropné zisky v Nórsku alebo rozpočtové prebytky v Singapúre. Nútiť Národnú banku, aby namiesto svojej politiky, ktorá vyplýva z jej zadania definoveného vo federálnej ústave, robila politiku podliehajúcu iným cieľom, to rozhodne nie je dobrý nápad. 

V októbri 2016 sa v Ženeve konala verejná debata medzi bývalým prezidentom Švajčiarskej banky a súčasným prezidentom ženevskej Kantonálnej banky menom Jean-Pierre Roth, a emeritným profesorom IMD, Inštitútu pre rozvoj manažmentu, Stéphanom Garellim, ktorý je dnes predsedom správnej rady denníka Le Temps. Obaja sa zhodli v jednom, že Švajčiarska národná banka so svojimi 18% aktív uložených v akciách už de facto je suverénnym fondom.

Prof. Garelli tvrdí, že Národná banka nerešpektuje pravidlá spravovania a transparentnosti suverénneho fondu, lebo o štruktúre investícií sa vie len to, že polovica akcií sú americké. Podľa neho by sa zisky Národnej banky dali použiť lepšie, ako na financovanie amerických gigantov Apple a Google. V tom istom čase Bern rozhoduje o rozpočtových škrtoch. Podľa prof. Garelliho by sa mala zriadiť Investičná banka na financovanie veľkých švajčiarskych rozvojových projektov, ako tunela pod ženevským jazerom, a tak vypustiť peniaze do reálnej ekonomiky.

Jean-Pierre Roth s ním nesúhlasí. Ak by Švajčiarska národná banka nepoužívala svoje eurá a doláre na investície v zahraničí, ale na investície doma, musela by ich najprv konvertovať na franky, a tým posilniť frank. Ak by sa pohli výmenné kurzy, zisky Národnej banky by zmizli. Bilancia inštitúcie by sa mohla stenčiť rovnakou rýchlosťou, ako rástla od 2006. Banka by sa musela zbavovať aktív a stratila by akcieschopnosť.

Tento rozpor pohľadov ekonómov a bankárov je neprekonateľný. Keď ekonómovia hovoria o rozvoji, veľmi radi ich počúvajú politici, ktorých ušiam také slogany lahodia. Pohľad profesora ekonómie Garelliho je teoreticky správny, ale v praxi má dve slabé stránky. Aj keď sa Švajčiarska národná banka podobá suverénnemu fondu v tom, že má množstvo devízových aktív investovaných v cenných papieroch, ostáva národnou bankou a jej úloha je definovaná ústavou. Viď server Banque Nationale Suisse.

Druhým úskalím je, že úvaha o injekcii hotovosti do reálnej ekonomiky je správna len v teoretickom prípade nekonečne veľkej ekonomiky v autarcii. Alebo v prípade lokálnej alternatívnej meny ako WIR, o ktorú nie je medzinárodný záujem. Švajčiarsky frank je však piatou najdôležitejšou svetovou rezervnou menou po dolári, eure, libre a japonskom jene. Kanadský dolár a čínsky juan nasledujú až po franku, hoci ekonomiky týchto krajín sú omnoho väčšie. Frank je tvrdá, stabilná mena a v búrlivých časoch je považovaná za "bezpečný prístav". Kedysi to nebol problém. Dnes však operátori a špekulanti disponujú takou hotovosťou a vymieňajú tak obrovské sumy, že to môže pohnúť výmenným kurzom malej meny malej krajiny. A potom utrpí ekonomika krajiny, ktorá je proexportne orientovaná. Hodinky, čokoláda, obrábacie stroje, liečivá, parfémy, chémia, jemná mechanika, elektronické súčiastky, strojárenstvo, finančné služby. A turistika a hoteliérstvo, ktoré odvetvia nie sú ozajstným exportom, ale závisia od cudzincov. Ak je o frank záujem, frank posilňuje a Národná banka ho oslabuje predajom frankov. Teoreticky by sa to dalo robiť donekonečna, lebo tlačiarne môžu vytlačiť ľubovoľné množstvo tisícfrankoviek. Kým tie tisícfrankovky ostanú pekne na palete v plastiku, nič sa nedeje. Problém so zvýšenou monetárnou masou nastáva, ak niekto rozbalí plastik, bankovky donesie do Švajčiarska a začne skupovať nehnuteľnosti alebo švajčiarske podniky.

V ktoromkoľvek bode ekonomickej konjunktúry sú centrálne banky podrobené politickým tlakom sledujúcim obmedzenie ich nezávislosti. Bankári sa tomu bránia zubami-nechtami. Jean-Paul Jeckelman, investičný riaditeľ banky Bonhôte to v pondelok 3. júla 2017 na stránkach denníka Le Temps vidí nasledovne.

Nedávno sa znovu vynorili plány na vytvorenie suverénneho fondu zo 700 miliárd ziskov nahromadených za pár ostatných rokov v Banque Nationale Suisse (BNS), ktorý by mal podporiť ekonomický rozvoj krajiny a investovať do švajčiarskych projektov. Prečo taký nápad neobstojí? Na investovanie vo Švajčiarsku by BNS musela investovať vo švajčiarskych frankoch a k tomu by musela predávať devízové rezervy, čo je opatrenie v rozpore s jej súčasnou monetárnou politikou. Tá smeruje na oslabenie franku predajom miliárd frankov a nákupom devíz. Ak by BNS použila devízové rezervy na spätný nákup švajčiarskych frankov na povel politikov, frank by posilnil, zisky by zmizli a na vytvorenie fondu by boli použité samotné rezervy.

Toto vmiešavanie sa politikov do monetárnej politiky centrálnych bánk je len jedným z mnohých pokusov ovplyvniť činnosť centrálnych bánk na podporu politických cieľov. Po kríze 2008, po zlyhaní vlád stimulovať ekonomiku rozpočtovou politikou sa tieto obrátili na centrálne banky, aby zaplavili trh hotovosťou. Rozpočtové stimuly sa nahrádzajú monetárnymi stimulmi.

Centrálne banky nabrali na dôležitosti a politici sa začali obávať straty kontroly nad udalosťami. Tak skúšali intervenovať rôznymi spôsobmi. Guvernér indickej centrálnej banky bol po nezhodách s vládou prepustený z funkcie. V Nemecku bola činnosť Centrálnej Eurobanky napadnutá pred spolkovými tribunálmi. Bank of England bola kritizovaná, že nedokázala predvídať výsledok hlasovania o brexite. V Spojených štátoch boli v Kongrese predložené dve novely zákona o centrálnej banke, ktoré majú významne obmedziť slobodu konania a akcieschopnosť Federálnej rezervy.

Ak vlády skúšajú ovplyvňovať centrálne banky, robia to preto, lebo by chceli kontrolovať vytváranie monetárnej masy. V takom prípade budú vedieť financovať čokoľvek bez obmedzenia. V minulosti sme boli svedkami takých epizód pri financovaní napoleonských výbojov a tiež v Prvej svetovej vojne. Vojnové úsilie bolo financované novovytlačenými bankovkami centrálnych bánk na žiadosť vlád.

Ak je BNS úspešná vo svojom úsilí oslabiť švajčiarsky frank a pomáha tak švajčiarskej exportnej ekonomike, v jej bilancii sa objavia desiatky miliárd ziskov. Také sumy vzbudzujú veľa pozornosti. Veľmi rýchlo sa zabudlo na kritiku, ktorou bola častovaná BNS, keď opustila dlho bránený strop 1.20 oproti euru, a na tlaky na ňu v prospech vytvorenia suverénneho fondu. Toľko preklad videa z denníka Le Temps.

Takýto spôsob financovania projektov cez monetárne opatrenia je menej barbarský, ako ficonápad na uvoľnenie dlhovej brzdy, čo je rozpočtový problém, ale je to v každom prípade zlý nápad. Fico našťastie nedokáže kontrolovať monetárnu masu, lebo krajina už má euro, nad ktorým má dohľad frankfurtská Eurobanka.

Švajčiarska národná banka sa doteraz tešila nezávislosti. Ak nejakému politikovi položili otázku týkajúcu sa Národnej banky, spravidla odpovedal, že nevie a nechce vedieť. Táto nezávislosť Národnej banky je vyššou hodnotou, ako podpora nejakej momentálnej politickej priority. Čo príde po podpore inovácií v ekonomike? Subvencie do poľnohospodárstva, výstavba infraštruktúry, alebo podpora migrantom? Politici a ich nápady prichádzajú a odchádzajú. Krajina, jej obyvatelia a potreba stability meny tu budú stále.

  • Tlačiť
  • 18

Rubrika Ekonomika

Tagy banky, rozvoj

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 139
  • Priemerná čítanosť: 2688
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 139
  • Priemerná čítanosť: 2688
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...