Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nemecká diaľnica A94 otvorená

06.10.2019 | Roman Kanala

Diskusia (7 reakcií)

07.10.2019 | Brano L.

Všetko fajn, len nejde o otvorenie celej dialnice. Ale len časti, keďže plnoprofilová dialnica nie je na celom úseku po A3.

A opravte si, cez rieku Isen nepostavili most so 14 mostovkami, ale s 14timi poľami. Ak by ten most mal 14 mostoviek, tak by mal 14 samostatných mostných telies.
Väčšinou dialničné mosty majú 2 mostovky a sú postavené s x-poľami.

07.10.2019 | Roman Kanala

Ďakujem, s tými mostnými poľami máte pravdu, už som to opravil. Francúzsku, nemeckú, anglickú terminológiu poznám lepšie, ako zlodejskú.

S tou druhou pripomienkou to je zložitejšie. Na Zlodejsku máte predpis, že diaľnica môže byť len v plnom profile. Zároveň, že môže byť naplánovaná len z bodu, ktorý je definovaný buď ako križovatka s inou diaľnicou, alebo štátna hranica. To všetko preto, aby sa zachovala vedúca úloha Žiliny. Niečo ako vedúca úloha strany definovaná v ústave v minulom socíku.

Z pravidla sú aj výnimky, napríklad D3 do poľských lúk a polí je nanič, je postavená predražene a len v polprofile. Ale čo tam po pravidlách, keď ide o blaho Žiliny.

V slobodnom svete je diaľnica cesta, ktorá nie je definovaná svojimi parametrami ako na Zlodejsku, ale svojím určením. Diaľnica je na diaľkovú tranzitnú prepravu - traffic interrégional, alebo Fernverkehr. Na Švajčiarsku po švajčiarsky sú diaľnice I., II. a III. triedy. Viď https://blog.etrend...

Na Nemecku po nemecky môže byť diaľnica i v polprofile, alebo to môže byť vylepšená federálna cesta Bundesstraße so 4 pruhmi, alebo i 2 pruhmi, ktoré dokonca môžu a nemusia byť smerovo oddelené. Stačí dvojitá čiara. Tak bola diaľnica A96 München - Lindau pri Memmingene, pri Leutkirchu a pri Wangene. Tam boli ponad cestu viadukty, ktoré bolo treba prerobiť na väčšie rozpätie. Tak sa priniesla normovaná diaľnica až pod most, ten bol rozobraný, vedľa postavený provizórny most a počas dvoch-troch rokov bol postavený nový most. A potom sa dorobila diaľnica pod mostom.

Tak sa robí aj diaľnica okolo Simbachu. Doniesla sa tam v polprofile, ale kým nie je jasné, ako bude riešený obchvat a pokračovanie, tak sa nebude robiť nič, lebo dopravný problém je vyriešený aj takýmto provizórnym riešením. Tranzitná komponenta sa pomaly rozptýli na rakúske územie, alebo pokračuje po ceste 12 na Passau. Ale je to diaľnica, lebo je definovaná ako diaľková cesta.

Na rakúskej strane sú vylepšené cesty a obchvaty postavené pre tranzit. A potom je diaľnica A8 smerom na Wells a Linz, ktorá pokračuje na Viedeň ako A1 Salzburg - Wien. Tie obchvaty nie sú diaľnice, ale nevadí. Švajčiarske a rakúske diaľnice sú tiež prepojené len obyčajnými cestami. Ako donedávna zlodejské diaľnice prípojkou od Fischamendu cez Hainburg. Švajčiarska A13 a rakúska A14 idú paralelne po oboch stranách Rýna a sú prepojené obyčajnými cestami s colnicami. Možno sa raz postaví aj ozajstné diaľničné prepojenie do Rakúska, ale zatiaľ sa necháva tranzit prefiltrovať cez tieto obyčajné cesty.

Nemajú Žilinu, nepotrebujú uletené definície a priblblé normy, riadia sa dopravným problémom a zdravým rozumom.

07.10.2019 | Brano L.

Jasné je mi, v Nemecku majú na to špeciálny zákon o infraštruktúre. V podstate všetky bundesstrassen sú potenciálne dialnice, ano, mnohé sa postavia v polovičnom profile s mimoúrovň.križovatkami a t.z., že sú vlastne rýchlostnými cestami. Proste na federálnych cestách sú väčšinou mimoúrovň.križovania. A potom dostavajú dialnicu na plný profil, keď sa zdvihne intenzita dopravy.
To je naozaj správny spôsob. Dávno to tak malo fungovať aj na Slovensku. Cesty I.triedy mali byť spravované NDSkou a mal byť aj špeciálny zákon, aby sa každú chvíľu nelobovalo raz za Sorošku a druhý krát za Stropkov. A cesty I.triedy sa mali oveľa viac vylepšiť a viac investovať do obchvatov miest a dedín, mimoúrovňových krížení a odbočovacích pruhov a tiež do bezpečnosti pri prieťahoch obcí. Žiaľ na Slovensku sa žije predovšetkým marketingovo. Zaklínadlom je, že všetko vyrieši len plnoprofilová dialnica.

08.10.2019 | lampion

Nie je pravda, že máme predpis, ktorý hovorí, že diaľnice sa budujú len v plnom profile.
Norma STN 73-6101 Projektovanie ciest a diaľnic explicitne priznáva možnosť etapovitého budovania:

4.5.1 Na štvor - a viac pruhových smerovo rozdelených cestných komunikáciách je etapizácia účelná, ak ekonomický a dopravno - inžiniersky rozbor nepreukáže vhodnosť výstavby cestnej komunikácie v celom rozsahu.
Etapovito budovaná cestná komunikácia, najmä pri dostavbe v krátkom časovom horizonte, sa rieši ako stavebná fáza výstavby celej komunikácie. Zemné teleso, mostné objekty, tunely a križovatky sa budujú v prvej etape v ekonomicky, technologicky a dopravne zdôvodnenom rozsahu.
4.5.2 Pri dostavbe vo vzdialenejšom časovom horizonte sa etapovite budovaná štvorpruhová cestná komunikácia navrhne v priečnom usporiadaní prislúchajúcom jej polovici. V mieste budúceho stredného deliaceho pásu sa navrhne krajnica len v šírke nevyhnutnej na zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, s ohľadom na kategórie diaľnic, rýchlostných ciest alebo ciest.
Situovanie prídavných jazdných pruhov v mieste budúceho stredného deliaceho pásu sa musí maximálne obmedziť, pričom treba dbať, aby nezasahovali na mostné objekty. V prípade nutnosti väčších úsekov so zväčšeným počtom jazdných pruhov, príp. pruhov pre pomalé vozidlá, treba ihneď zvážiť výstavbu štvorpruhovej komunikácie.

Takisto podľa § 4, ods. 2 Cestného zákona:
(2) Etapové budovanie diaľnice v polovičnom profile je prípustné, ak ekonomický rozbor preukáže nevhodnosť okamžitej výstavby diaľnice v celom rozsahu. Projektová dokumentácia sa však musí vypracovať rámcovo pre celé uvažované diaľničné dielo a až z neho sa vyčlenia objekty pre plánovanú etapu. Polovičný profil diaľnice sa z hľadiska dopravy označí podľa osobitných predpisov

09.10.2019 | Roman Kanala

No vidíte, možnosť etapovitého budovania. Hoci na 30 rokov, ale stále s perspektívou dobudovania na plný profil, lebo až vtedy to bude normovaná diaľnica. Pri Jánovciach sa najprv postavil polprofil, potom sa to rýchlo doplnilo. O Branisku snívajú všetci stavbári, ako sa tam nabalia. Nemci či Švajčiari by to nechali tak. Rakúsky Pfändertunnel pri Bregenzi nechali jednorúrový so 60 km/h až nad 45 tisíc áut denne, potom pridali druhú rúru.

Na Skalité sa vôbec nemalo stavať, lebo náklady sú také, že žiadne intenzity by to nedokázali dostať do prijateľnej hodnoty IRR. A teraz intenzity nie sú ani na ten polprofil. Navyše kamióny tadiaľ nemôžu, lebo ďalej v Poľsku nie je zrekonštruovaná cesta. Radšej sa malo na Orave, kadiaľ kamióny jazdia odjakživa. Alebo na Soroške, ktorou sa mala diaľničná výstavba začať pred 30 rokmi.

Ďalšou témou a dôvodom slabej výstavby sú zmršené normy. O tom napíšem nabudúce. A potom sú to administratívne procedúry, kde občan nehrá rolu, len oligarchovia v pozadí. A Žilina.

07.10.2019 | HlasNaHlas

pekný článok

08.10.2019 | Darija

Ďakujem pekne ;) pre mňa síce ťažká téma, ale poctivo som ňou prešla, takisto aj fundovanou diskusiou (človek sa učí počas celého života). Veľa šťastia prajem ;)

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 137
  • Priemerná čítanosť: 2686
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.