Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Mýtus nekonečného rastu a konečné množstvo planetárnej energie

30.07.2018 | Roman Kanala

Diskusia (37 reakcií)

31.07.2018 | Mito86

V blogu ste zabudli na jadrovú energiu.

31.07.2018 | Roman Kanala

Nezabudol. Nespomínam ju, lebo to sú stacionárne zdroje a je z nej len elektrina. Nedá sa použiť napríklad v doprave. Polovica ropy ide na dopravu. Jeden rozštekaný ušmudlaný psík nedávno prišiel s tým, že lode spotrebujú viac paliva, ako autá, lebo viac dymia. Iný agresívny ušmudlaný psík prišiel s geniálnym riešením všetky lode prerobiť na jadrový pohon, lebo ten nedymí, a poplietol si SO2, sadze a skleníkové plyny. https://www.etrend....

Urán používaný v otvorenom cykle predstavuje rovnaké problémy s disponibilitou, ako fosílne palivá. Nebude stačiť na viac, ako pár desiatok rokov. Vyhorelé palivo je úžasný zdroj energie, len z neho treba dať preč štiepne produkty a neutrónové jedy. To je dobre zvládnutá technológia. Siemens zavrel reprocessing v Hanau v 90-tych rokoch. COGEMA má veľkú prevádzku v La Hague a Británia v Sellafielde. Palivo sa spracúva i na Americku, Indicku, Japonsku a v Rusku. Jadrová energia je žiaľ na ústupe, lebo Černobyl, lebo Fukušima. Pri uzavretom cykle alebo pri prechode na tórium by jadrová energia mohla byť riešením. Povedze ale Nemcom, nech zavrú uhoľné elektrárne a obnovia svoje reaktory...

Takisto sa tam nespomína uhlie, hoci jeho zásoby by stačili na stovky rokov. Ak by sa však všetky spálili, tak oteplenie nebude o 2 stupne, čo je limit na ešte znesiteľnú planétu, ani o 5.5 stupňa, kam smerujeme teraz, ale 10 či 20 stupňov, ktoré by zo Zeme urobili takmer Venušu. S uhlím treba prestať čo najskôr. Neexistuje ospravedlnenie pre pálenie uhlia, ak existujú alternatívy bez emisií CO2.

Ak by ľudia medzitým zvládli fúziu, tak je energie strašne veľa a bez emisií. Potom by bolo možné spaľovanie fosílnych palív hoci aj úplne zakázať.

Ten graf sa mi páči, lebo ukazuje, že máme na výber. Buď sa po rope vrátime ku koňom, alebo budeme stavať na iných zdrojoch energie. Ropné šialenstvo a bezuzdné plytvanie nebudú trvať večne. Dnes sme zhruba v polovici ropných zásob, ktoré sa tvorili milióny rokov a už sme posunuli CO2 z 300 na 400 ppm a pohli klímou o 0.7 stupňa. https://www.co2.earth

18.08.2018 | Roman Kanala

Ešte na margo geniálneho nápadu prerobiť všetky lode, morské a riečne, na jadrový pohon, lebo jadrový reaktor nedymí.

Jadrová energia - Smutné výročie havárie na jadrovej ponorke v zátoke Čažma
Marian Nanias, blog u Smeho 10.8.2018 o 6:24
https://nanias.blog...

31.07.2018 | PaloK

Zníženie nákladov na vykurovanie budov lepšou izoláciou? Bola pritom výpočte zohľadnená vyššia cena lepších izolačných materiálov? Ak áno (síce o tom silno pochybujem), ignorujme ekonomickú stránku, aká je energetická náročnosť výroby a likvidácie tých lepších izolačných materiálov?

Solárne panely? Vo väčšine prípadov je ich výrobná energetická náročnosť vyššia, ako množstvo energie, ktorú "vyrobia" za celý svoj životný cyklus a vyrábajú sa LEN preto, že existuje šialený eko lobbing platený nútene daňovými poplatníkmi.

Moderné spaľovacie motory? Spotreba na kg hmotnosti sa NIJAK, opakujem NIJAK dramaticky nezlepšila. Zato energetická náročnosť výroby, poruchovosť a rýchlosť výmeny automobilov sa veru výrazne zvýšili.

31.07.2018 | Roman Kanala

10-15 cm sklenej vaty zvnútra, na to dáte sádrokartón a máte krásnu hladkú stenu. Steny budú stále dýchať, kúriť budete o polovicu menej. Pri 40 cm sklenej vaty máte pasívny dom, ale tam už musíte mať umelé vetranie. Sklená vata alebo kamenná vata sú lacné a vydržia večne. Polystyrén robia slotáčence v Žiline a preto sa pretláča ako izolant, ale rokmi mizne a je horľavý.

Solárne panely sú dobrá vec, ak nejde o subvencované zlodejiny smerákov na ornej pôde. Optimálna stratégia je inštalovať si ich na streche na pokrytie svojej potreby a zbytok dávať susednému supermarketu, kde bežia chladničky a klimatizácia. Alebo ich dimenzovať len na pokrytie časti svojej spotreby a nespotrebovanú energiu dávať do bateriek. Znížiť svoju závislosť na elektrikároch je dobré aj pre peňaženku, aj pre planétu a to aj bez subvencií.

Pri motoroch je dobré prejsť na hybrid. Alebo taký Smart. Je mi ľúto za Toyotou IQ. To bolo veľmi šikovné autíčko. Toyota ich prestala vyrábať, lebo sa nepredávali podľa plánu. V ponuke ich mal aj Aston Martin za dvojnásobnú cenu. Hybridy majú jednu zaujímavú vlastnosť, že sa pri nich optimizuje aj Cx, aj pneu, aj vnútorné trenie. Tak posúvajú dopredu aj celý výskum všetkých komponent. Naopak ak je výkonu dosť, tak sa na to kašle, viď GM.

31.07.2018 | PaloK

Vôbec ste neodpovedali na moje otázky. Ja viem ako sa dnes robia "moderné" domy, aj aké hnusné problémy sú potom s dofušovanými realizáciami takých domov. Radšej by som mal 50cm a 60cm tehlovú stenu, ako sendvič z kadečoho možného. Sadrokartón neznášam, ani krásne hladké steny neznášam, pretože sú sterilne jednoduché a spôsobujú neprirodzené šírenie svetla.

Aká je energetická náročnosť výroby sklenej/minerálnej/kamennej vlny?

Solárne panely sú ešte stále o ničom, pretože majú nízku efektivitu, rentabilné sú LEN vďaka štátnej podpore (na celom "civilizovanom" svete) a ich ekologická efektívnosť je trístna. Skladovať do bateriek? A tie sú prosím aké ekologické? Kvôli uskladneniu pár kWh energie si kúpite baterku, na ktorej výrobu sa minulo viac energie ako ona za svoj život uskladní? To je ekológia?

31.07.2018 | Roman Kanala

Sklená vata je "lepší" izolačný materiál. Polystyrén je šmejd a to najhoršie, čo si človek môže inštalovať. Pri novostavbe je dobré uvažovať o silnej tepelnej izolácii od začiatku, lebo skôr-neskôr to bude treba urobiť aj tak a najjednoduchšie je to robiť zvnútra. Tým sa zníži vnútorný priestor. Netreba to nechať dofušovať, lebo sa to ťažko napráva.

Robí sa to tak, že najprv sa postaví hliníková kostra, vyplní sklenou vatou, potom sa ťahajú rúrky pre drôty. Ak sa elektrické káble položia bez rúrok, tak nemôžu byť neskôr vymenené, posilnené, či pridané káble Ethernet a coaxial. Potom sa pripevnia sádrokartónové platne. Špáry sa vyplnia špeciálnou zmesou plastiku a cementu. Nanáša sa aj na povrch platní. A napokon sa to obrúsi na hladkú plochu.

Kamenná vlna je čadič, z ktorého sa vo vysokej peci pri 1460 stupňoch urobí láva a tá ide do odstredivky alebo sa do nej fúka, aby sa získali vlákna. Potom sa vlákna namáčajú do močoviny s formolom. Podobne aj sklená vata sa najprv taví. 40% skla môžu byť recyklované fľaše. Vlákna idú do polyméru, urobí sa z nich vankúš a ten sa ešte pečie, aby polyméry držali vlákna pokope. Potom sa pokrája. To je všetko, čo môžem povedať len tak z hlavy. Na viac by som musel hľadať práce o LCA, Life Cycle Analysis.

Baterky sú olovené baterky. Pre stacionárne zdroje alebo pre lacné autá sa stále používajú osvedčené olovené baterky s kyselinou. Zas by bolo treba vyhľadať LCA pre baterky.

Iné spôsoby skladovania elektriny sú power-to-gas, keď sa z CO2 urobí CH4 a pustí do siete zemného plynu, alebo gas-to-power (H2 alebo metán), na ktorý treba buď turbínu, alebo palivový článok. Prípadne elektrolýza vody na vodík a kyslík, a potom spálenie vodíka v palivovom článku. Tam treba riešiť aj odpadové teplo, lebo 2/3 elektriny sa premenia na vodík a kyslík a 1/3 na teplo.

Sú aj bizardné technológie ako kyselina mravčia, ktorá sa používa na vodík, ale je toxická, rakovinotvorná a žieravá, a teda nebezpečná. Používa sa v samostatných sietiach ako na výskumných pracoviskách v horách alebo pre polárne stanice, kde je kvalifikovaný personál. Všetka technológia musí byť v oddelenej budove. Na chate, kde je chatár so základnou školou, sa to nedá inštalovať.

31.07.2018 | HlasNaHlas

Pán Kanala, viete o čo ide PALoK-ovi?

o toto
Aká je energetická náročnosť výroby sklenej/minerálnej/kamennej vlny v porovnaní s úsporou energie, ktorá sa získa pri prevádzke budovy? Nemôžete len tak bez výpočtov povedať, že bilancia bude pozitívna preto, že kamenná vlna vydrží večne. Nie je to pravda, kamenná vlna ako izolant budovy nevydrží večne, hoci v porovnaní s polystyrénom je to trvácnejší materiál. Ako zabudovaný izolant vydrží sklená vlna možno 100 rokov, potom celú búdu zvalia a postavia novú. Alebo aspoň vymenia fasádu. Nikto nebude rozoberať pôvodnú izoláciu a montovať ju na inú stavbu, aj keby bola v dobrom stave. Ale v dobrom stave nebude, bude premáčaná, vydutá, spľasnutá, zaprášená, splesnivelá atď..

Aj mňa by však zaujímalo zaujímal pomer energia na výrobu a zabudovanie/ušetrená energia za 100 rokov pre jednotlivé typy izolantov. Tento výpočet však presahuje moje možnosti, ale možno ho už niekto spočítal. Nestretli s ste sa s ním?

31.07.2018 | PaloK

Roman Kanala to dobre vie, ale asi sa mu nechce pre moju lenivosť tie veci zisťovať. Nečudujem sa mu, ani mne sa nechce, ale darebný vnútorný pocit mi hovorí, že energetická efektívnosť "moderných" riešení je voči prírode rovnako zlá ako tie staré riešenia.

Myslím si, že tieto veci sú celkom dobre vypočítané, zdokumentované a čiastočne aj praxou namerané a overené a nemal by s tým byť problém. Moja téza je, že energia potrebná na výrobu a nákup "moderných" riešení NIE JE dramaticky nižšia v porovnaní so starými riešeniami. A to nie len v rámci maximálneho možného životného cyklu každého riešenia, ale ani v rámci plánovaného cyklu. Povedzme 20 -30 rokov.

Propagovanie vegetariánstva v záujme zníženia spotreby energie na výrobu mäsa je krásna vec, fasa, ale vegoši akosi zabudli, že ich mozog sa do dnešnej podoby vyvinul AJ vďaka konzumácii mäsa ich predkami po celé tisícročia.

31.07.2018 | Roman Kanala

Však hej. Ale napísať niečo spamäti a vyhľadávať nie je časovo to isté.

Na stránke http://www.ecoconso... som našiel po francúzsky "Energie grise des matériaux de contruction". Energie grise je šedá energia, ktorá sa do materiálu schovala pri jeho výrobe.

60 000 kWh/m3 oceľová rúra
27 000 kWh/m3 rúra z PVC
4 000 kWh/m3 fibrocementová rúra
3 200 kWh/m3 kameninová rúra

200 kWh/m3 pórobetón (tvárnica)
350 kWh/m3 kremičito-vápenatá dutá tehla
450 kWh/m3 dutá tehla pálená
700 kWh/m3 dutá tehla perforovaná pálená
700 kWh/m3 cementová tehla
1200 kWh/m3 plná tehla pálená
1850 kWh/m3 železobetón

30 kWh/m3 ľanová vata vláknitá
40 kWh/m3 konopná vata
50 vata z drevnej buničiny
55 ovčia vlna
150 kamenná vlna (vata)
230 perlit
250 sklená vata
300 expandovaný íl
450 korkové panely
450 expandovaný polystyrén
600 polyester
850 extrudovaný polystyrén
1000 až 1200 polyuretánová pena
1400 panel z vlákien z mäkkého dreva
700 až 1300 kWh/m3 celulárne sklo

500 kWh/m3 betónová škridľa
1400 kWh/m3 škridľa z pálenej hliny
4000 kWh/m3 škridľa z fibrocementu

Výber izolantu z ľanovej vaty je 8x energeticky nenáročnejší na šedú energiu.
Nosný múr z kremičito-vápenatej tehly obsahuje 5x menej šedej energie, ako železobetón.
Vnútorná omietka z ílu obsahuje 30 krát menej šedej energie, ako sádrová omietka.
Nosný montovaný skelet z oceli si vyžiada 30 až 300 krát viac šedej energie v porovnaní s drevom. Ale bude trvácnejší.

Na postavenie domu treba toľko šedej energie, ako bude stáť 40 rokov jeho vykurovanie (pri 2 500 litroch mazutu/rok). Priemerný domec spotrebuje 700 tisíc až milión kWh šedej energie.

Pri nákupe materiálu nie je jednoduché sa dozvedieť, ako bola energeticky náročná jeho výroba. Na etikete sú povinné mechanické a izolačné vlastnosti, ale nie obsiahnutá energia.

31.07.2018 | Niless

Ja som dal na dom EPS a nelutujem. cenovo bol kdesi uplne inde ako cadic. Po dalsie, v mojom okoli je firma ktora spracovava odpadovy polystyren aj ked na druhu stranu ratam s tym ze domy zateplene EPS budu musiet opat o par desatroci prejst rovnakou hysteriou ako toto nedavno azbest. Problemom vlny je ze staci jedna porucha ci problem pri zateplovani a ked Vam do toho vojde voda je pruser. Riesit ekologiu v krajine kde stoji niekoľko sto MW Malzenice a dotuju sa uholne Novaky asi nema vyznam. Ekologiu mozem riesit az ked sa zrusi vplyv lobistickych skupin a statov, inak to nema zmysel lebo sa to minie ucinku ci dokonca zneuzije roznymi dotaciami ako pri FVT elektrarnach napriklad.

31.07.2018 | chr

A teraz moj praktický poznatok. Sme rodina 2dospelý a dve deti. Dom má 250m2 obytnej plochy. Prevádzkujem už skoro dvadsať rokov energeticky úsporný dom . Múr je z porobetonovej tvárnice. Viem nie práve najidealnejšie riešenie a je to vec diskusie. Na tom ma 30cm izolácie zo sklenej vaty .Na tom odvetrávacia špára a silikonova omietka . Prevádzku domu zabezpečovala rada S7 -300 od SIEMENSU . Napríklad meral so 30 teplôt . Vyskúšal všetky možné kúrenárske teorie. Aj také o akých ani prof Petráš nepísal , respektíve nikde som sa s nimi v teorii nestretol . Napr . kúrenie ako funkcia tepelného toku múru. V dome mám podlahové kúrenie , primárne kúrenie je plynový kotol na zemný plyn , v dome je pasívna klimatizačná jenotka a 10 okruhov klimatizačno vzduchotechniky s rekuperačnou jednotkou na vstupnom vzduchu z vonku. Mám trojsklá na oknách od začiatku. Kolaudoval som v roku 2001 . A teraz pozor. Vlani som vypol všetkú reguláciu. Klimatizačnú jenotku som za dobu bývania pustil 2x. Prvý raz keď som ju uvádzal do chodu a druzhý raz po asi 6 rokoch , keď som chcel vedieť , či ešte funguje . Častokrát som ale spúšťal vzduchotechniku. Pripravujem 6kW fotovoltaickú elektráreň s Aku. Po vypnutí celej elektorniky sa nič nestalo. Teplota teplotnej pohody ostala úplne rovnaká. Jej veľkosť je 40-42 St.C. V závislosti od vlhkosti . Výsledok . Celá investícia do zložitej regulácie je zbytočná . Celý systém je v rozsahu min 80% autoregulačný v celom rozsahu vonkajších teplôt ktoré u nás panujú . Keby v teplých krajinách riešili kvalitnú izoláciu tak svet by mohol spotrebovať omnoho menej špinavej energie . Čadičovú plsť beriem ako prírodný nezávadný material. Kto chce môže sa prísť pozrieť.

31.07.2018 | HlasNaHlas

chcel by som. ako sa skontaktujeme?

01.08.2018 | chr

skus peter-chromcik.sk

31.07.2018 | Vlasko

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

31.07.2018 | Roman Kanala

Ešte k tej šedej energii, či zahrnutej energii. Po slovensky som nenašiel nič. Po francúzsky veľa, ale tou rečou hovorí málo ľudí. Ďalej som našiel:

Po anglicky:
https://en.wikipedi...
https://www.designi...

Po austrálsky:
http://www.yourhome...

Po kanadsky - tu sú hodnoty MJ/kg a MJ/m3:
https://www.canadia...

Po americky - tu je možné si stiahnuť tabuľky a grafy
Embodied energy and cost of building materials: correlation analysis
Manish K. Dixit
Pages 508-523 | Published online: 10 Jun 2016
https://doi.org/10....

31.07.2018 | Roman Kanala

Článok sa objavil na vybabrali.sme, kde ho možno podporiť: https://vybrali.sme...

01.08.2018 | zakaznik

Písať o vyčerpávaní zdrojov a nespomenúť rozšírenú poveru o spotrebe ako motore ekonomického rastu, je tak... nekompletné. Šetrenie a presun reálnych úspor k výrobcom strojov a nástrojov vedie k bohatstvu.

Dnešná politika umelo vyvolávaného rastu cien vedie k produkcii viac a viac vecí.

No a účastníci trhu nemajú absolútne žiadny dôvod zaoberať sa makroekonomikou a nejakými makrovzorcami. Celá makroekonómia je iba nástroj propagandy a moci pre štátny aparát.

01.08.2018 | Roman Kanala

Máte pravdu s tou spotrebou. Ale potom je nekompletný každý text, lebo v žiadnom nie je možné spomenúť všetko. V tomto článku som chcel vypichnúť konečnosť nášho sveta, ktorú si neuvedomujeme.

Dnes je deň, keď sme spotrebovali všetky voľné zdroje Zeme, ktoré sa vytvoria za celý rok. Od zajtra do konca roka už žijeme na ekologický dlh. Dátum sa každoročne posúva o pár hodín dopredu. V 1997 ten dátum bol na konci septembra. Švajčiarsko patrí k zlým žiakom, národný dátum bol v máji a zodpovedá spotrebe troch planét, kým celosvetový priemer je 1.7 planéty. Najhorší sú Quatar a Luxemburg.

01.08.2018 | zakaznik

Máme k dispozícií takú zázračnú vec- cenový mechanizmus. Ak si majiteľ pozemku cení prostredie viac ako ťažbu zdrojov, tak sa to premietne na cene. To isté s inými vyčerpateľnými zdrojmi.

Celé je to iba o tom, že nesúhlasíte s tým, ako sú zdroje používané, ale účastníci trhu majú iný názor ako vy.

01.08.2018 | Roman Kanala

Účastníci trhu majú názor, ktorý je aký je, lebo nemajú úplnú informáciu. Len tí, ktorým na tom záleží, si ju sami a prácne vyhľadajú.

Francúzi majú k dispozícii množstvo informácií vo vlastnom jazyku. No ešte i dnes, napriek informáciám a technickým normám, sa objavujú novostavby v energetickej triede F alebo G ako niekde na Americku. Potom majú v lete horúco a v zime sa nedoplatia za kúrenie. Pár centimetrov sklenej vaty by stačilo, aby boli v C alebo B. Ak sa to neurobilo zvonku pri stavbe, urobí sa to pri rekonštrukcii o dvadsať rokov, ale už zvnútra. Čo sa ťažko urobí je podpivničenie, lebo Francúzi stavajú lacno priamo na zelenej lúke. Namiesto izolácie majú tepelné čerpadlo, aby plytvali elektrinou namiesto plynu, lebo jadrovej elektriny je dosť.
https://fr.wikipedi...

Švajčiarske novostavby by pri takom lajdáctve vôbec nedostali stavebné povolenie. Domy musia byť v triede A, štátne budovy musia spĺňať normu Minergie. V Ženeve ešte prísnejšiu normu Minergie-P, čo zodpovedá pasívnemu domu.
https://en.wikipedi...
https://www.minergie.ch

Na Americku sa stále stavajú drevenice, kde je tepelnou izoláciou vzduch medzi doskami fasády a doskami vnútornej steny. Tie potom treba vykurovať ako u blbých. A v lete klimatizovať. Očividne účastníci trhu majú na energiu iný názor.

01.08.2018 | zakaznik

Vzácnosť energie a statkov potrebných na jej výrobu sa odráža v jej cene. Ak by boli tie zdroje pred vycerpaním, tak cena by išla hore a ľudia by zmenili svoje preferencie.

Rovnako napr. skládka odpadu - ak sa niekto rozhodne tak využiť svoj pozemok, čo je vás do toho? Ak by bolo drahé uskladnenie odpadu, tak by účastníci trhu používali menej odpadové a recyklovatelne výrobky, lebo zbavovanie sa odpadu bude drahé.

Zase si myslíte, že viete viac, než všetci ostatní... Nie je možné lamentovať nad celospoločenskými záležitosťami a zároveň byť ekonomicky úplne neinformovaný.

01.08.2018 | Roman Kanala

Ach jaj. Ak by ste boli ekonomicky informovaný, asi by ste vedeli o limitoch neoklasickej syntézy, najmä čo sa týka nelineárnych javov v prírode. Bavím sa na smiešniakoch, ktorí si myslia, že keď si niekde vygooglili poučku, že ju môžu len tak prsknúť človeku, ktorý sa problematikou zaoberá desaťročia.

Ekonómia energie a životného prostredia zahŕňa stranu ponuky, kde je cena daná produkčnými nákladmi, ktoré sú v rôznych lokalitách rôzne, a trhom, ktorý reflektuje najnižšie produkčné náklady pre množstvo, ktoré ešte uspokojí ponuku. To je klasická ekonómia.

Na strane odpadov máme ne-trh, kde si každý emituje, čo len chce, a je to zadarmo. Náklady zdieľajú všetci spoločne. Ako spoločná pastvina, známy príklad z teórie hier. Tu sa to len začína reglementovať. I na národnej úrovni to je ťažké. Internalizácia externalít sa tomu hovorí medzi nami ekonómami.

Na medzinárodnej úrovni to je ešte ťažšie. Všetko musí byť prácne vyrokované. Stačí jeden veľký hráč, ako Americko, ktoré bude sabotovať dohody, a pridá sa Čína s Ruskom, ktorých bude treba uplatiť. A potom dohoda neznamená veľa. Dohoda je jedna vec, jej dodržiavanie ešte niečo iné.

Medzitým príroda inkasuje údery, s ktorými si nevie poradiť. Už nie sme v rovnovážnej situácii, ako to bolo do 80-tych rokov. Klíma začína divergovať. A trh na toto reagovať nebude. Príroda (čistá voda, alebo existencia nejakého živočíšneho druhu) sa neriadi trhom, ktorý je fikcia približne popisujúca ľudské správanie sa na základe percepcie významnosti a hodnoty tovarov. Ak je voda vzácna, lebo rieka bola znečistená, tak cena vody stúpne, ale medzitým už rieka bola nenávratne zničená. Inak povedané, je neskoro, lebo ide o nelineárny jav, ktorý pri reakcii trhu je už tak ďaleko, že skazu už trh nezastaví.

01.08.2018 | zakaznik

Jaj, tá parížska, čo nedodržujú ani tí, čo ich podpísali, nebolo by možné jej ciele dosiahnuť ani keby jej záväzky boli dodržané a ani keby jej ciele boli dosiahnuté, tak planéte by to nepomohlo? Je to peňazovod od tvorcov bohatstva do skorumpovaných vrecák.

Jedna z mála veci, ktoré Trump urobil dobre.

Na začiatok napríklad Human action od L. von Misesa, keď už sa tak staráte do ľudského jednania. ;-) Kritizujete niečo, s čím ste sa neoboznámili.

01.08.2018 | zakaznik

No, We Haven’t Drained the Earth’s Resources
https://mises.org/w...’t-drained-earth’s-resources

01.08.2018 | zakaznik

https://bit.ly/2LGFaGw

04.08.2018 | Roman Kanala

Vďaka za ten link. Dostal som sa k tomu až teraz, cez týždeň musím robiť iné. Je to naozaj zaujímavý článok. Viac, ako o téme, vypovedá o autorovi, ktorý celú existenciu vidí prizmou ekonomickej teórie.

"Entrepreneurs are not in the business of making money today — they are interested in earning profits across time and they will use their resources accordingly."

Toto je úplne vedľa. Podnikatelia sa snažia vymlátiť aj posledný dolár dnes, lebo ak to neurobia oni, tak to urobí konkurent. Teoretický priklad podoprený pozorovaním: v Texase majú mnohí ropné koncesie. Výťažok malý, ale malá hĺbka a nízke náklady. Vrt amortizovaný pred 30 rokmi a teraz už len pomaly tečie ropa a treba platiť len elektrinu na čerpadlo. Kde majú vrty? Ak by mali uprostred svojho políčka, tak vyťažia časom všetko a keď ropa prestane tiecť, počkajú deň a hladina sa obnoví. Ropa presiakne cez piesok z okolia. Oni však majú derrick v každom rohu, aby čím viac ťažili aj ropu susedovi. Sused musí urobiť to isté, lebo inak budú ťažiť jeho ropu. Namiesto jedného vrtu a jednej veže má každý štyri.

"Consumers are also interested in the maintenance of resources, too, though."

Aj toto je "wishful thinking", zbožné prianie. Realita je iná. Spotrebitelia kupujú činsky šmejd. Spotrebitelia si nevyperú bavlnené tričko, lebo za dolár si kúpia nové a špinavé hodia do smetí. Spotrebitelia chodia do MacDonaldu na hamburger za dolár, lebo ozajstné jedlo je drahšie. Spotrebitelia budú jazdiť na pickupe V8 so spotrebou 18 litrov, lebo to je "masculine".

Príklady farmára, ktorý si časť úrody odloží na sejbu a udržiavanie lánu úhorom, aby sa regenerovala roľa má oproti predošlým príkladom jeden rozdiel: súkromné vlastníctvo zdrojov. Autor správne identifikuje súkromné vlastníctvo ako brzdu nivočenia. Ale pozrite sa na deforestáciu v Amazónii či na Zlodejsku. Majitelia sú na dôchodku, chcú prachy teraz hneď a je im jedno, aká potopa bude po nich. Takže aj tu má teoretická úvaha diery a nesedí s realitou.

Takže už premisy úvahy trpia nesúladom teórie s pozorovanou realitou.

Autor ďalej vymenúva príklady a ilustruje ich grafmi. Pekne uletenými, lebo aj správny graf môže byť zle interpretovaný.

1. Počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe sa znížil na polovicu z 1 miliardy na pol miliardy. To je fajn, ale počet ľudí nežijúcich v extrémnej chudobe sa zvýšil z pol miliardy na 7 miliárd. A práve títo spotrebúvajú planétu.

2. the Earth got 14% greener from 1986 to 2016.
Nie je pravda. Zem sa nestala zelenšou, to je poetické vyjadrenie na zvýšenie hektárových výnosov. Tie rástli kvôli umelým hnojivám a Monsantu, čo rozhodne nie je "zelené" hospodárenie, ale drancodevastačná exploitácia zdrojov.

3. In 2017, BP estimated that we had 1696.6 billion barrels of proved oil reserves. They project that it is enough for 50 years, but this estimate is based on maintaining 2017 production levels, when it is more than reasonable to expect demand to fall and production to become more efficient. Also, we can expect new technologies to make previously unproved, inaccessible oil reserves accessible.

Áno, je to tak, že ak sa bude ťažiť menej, tak rezervy 50 rokov postačia aj na 100.

Ale pri rope problém nie je s jej disponibilitou, ale s dôsledkami jej spaľovania. Vzduch je verejný zdroj a je zadarmo. Neplatí vlastník, neplatí nikto. Ozajstným problémom ropy nie je jej nedostatok dnešný či budúci, ale dôsledky vypúšťania CO2.

V článku som to nespomenul kvôli zjednodušeniu. Tento chlapec to nespomenul z iného dôvodu - je to americký anarchistický podnikový ekonóm, ktorý nechápe svet a nevidí realitu.

01.08.2018 | Roman Kanala

Bambulo, Misesa a Hayeka som čítal, keď sa za to zatváralo a keď ste sa súdružke učiteľke zdravili česť práci. Mises nedáva odpoveď na externality a na marginálne náklady súkromné a spoločenské. Jeho dielo je skôr filozofické a kvalitatívne. A hlavne písané pol storočia pred tým, čo sa objavil pojem externých nákladov. Pochopenie externalít je základom ekonomiky životného prostredia.

Existencia externých nákladov je objektívny fakt, a situácia nastáva zakaždým, keď niektorý ekonomický agent vytvára svojou činnosťou externý efekt inému bez monetárnej kompenzácie. To znamená, keď niekto dokáže ovplyvniť ekonomickú situáciu iného bez toho, aby tento mal možnosť na to vplývať, spolurozhodovať, či mať z toho ekonomický osoh.

El Trumpo ochraňuje "americký spôsob života", divoký, anarchický kapitalizmus, keď sa rozhoduje len podľa krátkodobých cieľov a kritériom je okamžitý osoh. To fungovalo koncom 19. storočia, ale odvtedy aj na Americku pochopili pár vecí a rozbili monopol Rockefellerovcom i telefónnym spoločnostiam. Američanom treba zdaniť energiu a postaviť infraštruktúru. Železnice majú rozpadnuté, rýchlostné trate žiadne. Obama začal robiť kroky na ochranu životného prostredia. Čo El Trumpo pošliapal, dobrovoľne idú implementovať jednotlivé štáty, mestá, komunity.

Externality existujú aj liberálnej neoklasickej teórii a ich riešením je nechať to tak (napríklad negatívne následky blízkosti letiska pre rodinné domy), fuzionovať (napríklad keď fabrika odkúpi polia okolo a bude znášať sama efekty znečistenia), alebo dohoda bez štátnej intervencie, ktorá prinesie lepšiu situáciu všetkým zúčastneným stranám. Posledným riešením je štátny zásah, ktorý existuje aj v liberálnej neoklasickej teórii. Štátny zásah sa môže udiať normou, alebo daňou / subvenciou. Štátny zásah môže spôsobiť škody, ak je používaný bezhlavo a bez patričnej analýzy dopadu, lebo premiestni bod ekonomickej rovnováhy.

Prečítaním jednej knižky na piedestále rozum nezískate. James Meade, nobelista, bol profesorom na London School of Economics a potom na Cambridge. Iný nobelista Ronald Coase pracoval na sociálnych nákladoch. John Dales pracoval na trhu s povolenkami znečisťovať životné prostredie - 1968.
Meade J. E., (1952) "External Economies and Diseconomies in a Competitive Situation", The Economic Journal, Vol. 62, No. 245 p. 54-67
Coase, R. (1960) The problem of social cost, Journal of law and economics, Vol. 3, p. 1-44

Ak sa môžem opýtať, vidiac Vaše veľkohubé vyjadrenia, kde je možné sa oboznámiť s Vašimi prácami? Anonymné šplechty v internetovej diskusii sa nepočítajú.

01.08.2018 | zakaznik

Externality je možné riešiť buď dohodou, alebo súdnym sporom. Samozrejme ak sú externality nemerateľné a nedokázateľné, existujúce len v teórii, tak potom nasleduje mocenský boj a lobing. Ak nevieme externality preukázať, tak ich definujeme zákonom. :-)

Časť ekonómov volí kúzelnícku stratégiu. Vyrobí model a vzorce odhadne čísla a urobí magic trick. Obecenstvo tomu nerozumie ale začapká... A samozrejme treba zdaniť...

Tí, čo veria v komplexné systémy, nemajú sklon k presným modelom s nepresnými dátami. Stačí pochopiť a šíriť poznatky, ktoré máme.

01.08.2018 | zakaznik

The Myths of Market Failure
https://youtu.be/21...
...majáky, súkromné cesty, čierni pasažieri,...

01.08.2018 | Vlasko

Ale USA znizuju mnozstvo vypusteneho CO2 za posledne roky lebo prechadzaju z ropy/uhlia na plyn vdaka frackingu. Europa fracking a atomovky zakazuje a spusta vo velkom uhlie/biomasu lebo solar a veterniky su nanic. A tym zvysuje CO2. Cize USA prakticky plni Parizsku dohodu(na rozdiel od Europy) len sa to nedeje tym "spravnym" sposobom. A preto je USA velky problem, lebo riesi tento problem trhovo a nie pekne socialisticky trestanim "extrenalit"(=vsetko o com si statu blizky clovek zmysly ze je externalita) a dotovanim "spravnych" rieseni

02.08.2018 | Daniel Jankech

Dobrý článok.
Necítim sa byť odborníkom na energetiku, ale článok ma núti zamýšľať sa a samozrejme hľadať spôsoby ako energiu a životné prostredie ušetriť. Moc mi to nejde, bez auta sa neviem zaobísť:).. ale snažím sa.

03.08.2018 | IvanPe

Externality je presne ta komodita, na ktorej zarabaju kapitalisticke diktatury. Vo volbach ohlupnu politicke strany sro vacsinu volicstva, ktore kedze nema dostatok informacii suhlasi s veducou ulohou vacsiny. Vacsinu dostane do spravy najposlusnejsi psik so svojou kohortou a ta potom za podiel na korysti zabezpeci pristup svojich majitelov k externalitam.
Najznamejsie Slovenske externality: eurofondy, dotacie na podu, zeleznicne vozne, vystavba dialnic, nevystavba dialnic (potrestanie juhu za madarizaciu), fotovoltaicke elektrarne, stredoveke skolstvo, sukromne zdravotne poistovne v kombinacii so statnym zdravotnictvom, Bonaparte, slovensko.sk, ...
Naklady zneuzitej externality znasaju vsetci platiaci a dotknuti obcania (napr Penta a tazba vo Vysokych tatrach), preto je zivotne prostredie ako externalita vecou vsetkych ...
Pretoze cena ktoru zaplati za pristup k externalite podnikatel nikdy nebude zodpovedat cene trhovej, teda tomu co by musel podnikatel zaplatit za vyuzivanie externality tak aby ju po skonceni podnikania vratil v povodnom alebo lepsom stave.
Preto je stat najhorsi vlastnik.

03.08.2018 | Roman Kanala

To je zaujímavá úvaha. Prístup k externalite tak, že predátor predpokladá, že bude v dohľadnom časovom horizonte znášať len priame náklady, ale sociálne náklady nikdy nebude musieť zaplatiť.

Potom sa namiesto železnice postaví diaľnica a tá sa spoplatní tak, že ju platia všetci daňoví poplatníci a nie z mýta za prejdený úsek vodiči, ktorí tadiaľ naozaj prešli. Alebo sa v Tatrách či v Jasnej stavajú zjazdovky, akoby to ani neboli národné parky, ale kopy kameňa a hliny bez spoločenskej hodnoty.

K tomu ale treba, aby externalita nebola zaplátaná normou či daňou čo najdlhšie. Ak predátor má záujem na pretrvávaní problematického stavu s externými nákladmi, tak bude podporovať spoločenské usporiadanie, ktoré mu nezaslúženú výhodu umožnilo a umožní i naďalej. Odpoveď na otázku, prečo oligarchovia podporujú Fico.

04.08.2018 | Roman Kanala

Viac ako 5 500 britských kostolov prechádzajú na obnoviteľné zdroje
eTrend 04.08.2018, 10:00 | ČTK
Predstavitelia cirkví označili zmenu klímy za „jednu z veľkých morálnych výziev našej doby“, ktorá v prvom rade postihne chudobných ľudí.
https://www.etrend....

06.08.2018 | chr

Pre mňa ako človeka , ktorý sa kedysi zaoberal skúšaním spaľovacich motorov velmi hnevá , keď počúvam akú ma , ktoré auto spotrebu pri akej rýchlosti . Pre toto vznikla aj aféra "Diesegate" . Jediný parameter , ktorý skutočne hovorí akú má motor účinosť pri realnej činnosti je " merná spotreba paliva " Je to množstvo paliva potrebne na jednotku výkonu za jednotku času . Je zaujímavé , že tento údaj nikto nikde neudáva . Samozrejme k tomu ešte potrebujeme vedieť nelineárnosť tejto krivky v rozsahu otáčok motora . To nám podá objektívny obraz o kvalite motora . Pri skúšaní a hodnotení motora v skúšobni je to základný údaj. Súčasný " downsizing " je úplný omyl a slúži len na kamufláciu zlej účinnosti motora inými technickými prostriedkami . a to nehovorím a skrátenej životnosti takéhoto motora. Vie si niekto z vás predstaviť , ako sa trápi 1l motor od Škody s autom OCTAVIA? Odhadujem , že v skutočnosti sú výsledky produkcie spalín z aut oveľa horšie , ako nám tvrdí automobilová loby.

06.08.2018 | Roman Kanala

A to ešte autá väčšinu času v meste stoja či idú na jednotke krokom. Budúcnosť patrí hybridom. V meste i mimo mesta spotreba rovnaká. Ak, pravda, nie je pustená naplno klimatizácia.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 128
  • Priemerná čítanosť: 2725
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.