Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Mýtus nekonečného rastu a konečné množstvo planetárnej energie

30.07.2018 | Roman Kanala

Čo sa stane po vyčerpaní zásob ropy? Vrátime sa ku konským záprahom, alebo využijeme maximum obnoviteľných zdrojov?

  • Tlačiť
  • 37

Rubrika

Ekonomika

Aký je rozdiel medzi firmou, ktorá ledva platí faktúry a firmou vysoko ziskovou? Rozdiel je v branži, vo výrobnom sortimente, v lokalite, a samozrejme, v managemente. Množstvo serióznych bádateľov i všakovakých guru ponúkajú zaručené recepty na rast. Rast je zaklínadlo, svätý Graal obchodu. A to do tej miery, že sa zabúda na kontext. Rýchly rast je možný, kým je firma malá v porovnaní s voľným priestorom na trhu. Vtedy je dobrá i aproximácia nekonečna. No potom sa čím ďalej, tým viac približujeme k limitom. Vypuklým sa to stane, ak z mierky jednej firmy prejdeme na hospodárske odvetvie, alebo na úroveň štátu, či celej planéty. Potom sú rastové stratégie už limitované rozmermi planéty.

Odkiaľ sa vzal mýtus nekonečného rastu? Dôvodov je viacero.

Prvým dôvodom je sémantika a zjednodušenie definície rastu. Kľúčové pojmy boli zavedené v blogu "Žilinská diaľnica a trvalo udržateľný rozvoj". Rozvoj je definovaný ako udalosť, ktorá prináša novú etapu v meniacej sa situácii. Myslí sa kvantitatívne alebo kvalitatívne lepšia situácia. Pre rozvoj sa používajú približné synonymá rast, vývoj, budovanie, pokrok, smerovanie, úspech, nárast, výskyt, výsledok. Rozvoj je všeobecne považovaný za pozitívny jav.

Ekonomický rozvoj je vývoj ekonomiky zložený z dvoch komponent, z ekonomického rastu a zo štrukturálnych zmien, ktoré sa vzťahujú buď na nejakú populáciu, alebo sú vymedzené geograficky. Rast prináša kvantitatívnu zmenu, štrukturálne zmeny spravidla znamenajú zmenu kvality k lepšiemu: vyššiu produktivitu, energetickú účinnosť, kvalitu života ľudí. Ekonomický rozvoj cez štrukturálne zmeny, spájaný s rastom blahobytu ľudí a so zlepšením ich životných podmienok, je spájaný s pojmom pokrok. Na rozdiel od púheho rastu HDP, ktorý môže byť jalový a len reprodukovať existujúcu úroveň, alebo ktorý môže i pominúť, štrukturálne zmeny v produkčnom systéme a spoločenské zmeny, ktoré vyvolá, ostávajú trvalé a znamenajú nový vývojový stupeň.

Spoločnosť sa totiž naozaj vyvíja nelineárne, stupňovito. Spúšťačmi takýchto štrukturálnych zmien boli technologické novinky ako parný stroj, elektrina, Ottov a Dieselov motor, lietadlo, telefón, rádio, televízia, internet. Každá z nich priniesla nový stupeň ekonomickej produkcie a novú kvalitu života.

Slovo "rozvoj" sa časom stalo približným synonymom pojmu "rast", pričom sa uplatňuje rozšírená povera, že rast je dobrá vec. Rast sa často redukuje na jednu jedinú ľahko sledovateľnú veličinu, hrubý domáci produkt. Tak sa o "raste" najčastejšie píše v novinách a vyjadruje sa v jednotkách ako percentá. Pritom nejde o rast všeobecne, ale iba o rast HDP.

Ak hovoríme o raste a poukazujeme pritom na HDP, a považujeme ho za pozitívny jav, často predpokladáme, že je výsledkom len ekonomických premenných. Nie je to tak. K rastu HDP spotrebúvame životné prostredie. Na jednej strane spotrebúvame neobnoviteľné zdroje a na druhej strane zaberáme pôdu na skládky odpadu. Ani nehovoriac o záberoch pôdy, na ktorej sa udeje transformácia surovín na odpad: bane, továrne, cesty, železničné stanice, mestá. Zjednodušenou definíciou fungovania ekonomiky pri otvorenom cykle bez recyklácie je, že ide o nevratný proces premeny surovín na odpad pri hľadaní minimálnych nákladov tejto transformácie.

Ani nerastných surovín, ani pôdy nie je nekonečne veľa. Pri dnešnom tempe mondializácie, surovín viditeľne ubúda a na tejto strane zdrojov ešte stále zafunguje trh. Čím menej ostalo ropy a železnej rudy, tým budú drahšie. Na druhom konci transformácie je však "tragédia spoločnej pastviny": čistý vzduch, čistá voda, čisté životné prostredie sú stále zadarmo. CO2 nereaguje so životným prostredím a kdekoľvek na svete bude vypustený, následky ponesie celá planéta. Pre pôvodcu znečistenia to ostáva zadarmo, platia všetci. Tu prichádzame k limitom možností planéty.

Druhou príčinou je zjednodušenie matematických vzťahov v ekonómii. Rovnica Cobb-Douglas vo svojej štandardnej forme vyjadruje vzťah medzi dvoma produkčnými faktormi a jedným výrobkom na výstupe.

Y = A  Lα  Kβ

Y je suma produkcie (reálna hodnota všetkého tovaru vyrobeného v danom roku)
L - Labour - je práca (počet človeko-hodín odpracovaných v danom roku)
K - Kapitál - je hodnota spotrebovaných prostriedkov (strojov, budov)
A - spoločný faktor produktivity
α, β - elasticity výstupu pre prácu a kapitál

Ak ekonomika produkuje viac výrobkov, ako len jediný (čo je prípadom vo väčšine ekonomík), rovnica sa použije vo zovšeobecnenej forme tak, že sa urobí súčin všetkých premenných zodpovedajúcich jednotlivým výrobkom umocnených ich parametrami elasticity.

Rovnica bola nájdená empiricky v 1927 a znamenala prielom v prístupe k makroekonomike z mikroekonomického prístupu. Jej kritici hovorili o vratkých základoch, lebo regresia nespočívala na dostatočnom počte dát. Rovnica však obsahuje aj iný problém - je zjednodušená tak, že platí len na nejakom intervale vstupných hodnôt a svet je považovaný za nekonečný, preto je možné s produkciou ísť do nekonečna. Ak by sa tam pridala ešte jedna premenná, a to pôda, ktorej množstvo nie je nekonečné, vyzeralo by to inak.

V agrárnych spoločnostiach je pôda zjavným výrobným prostriedkom, no i v priemyselnej spoločnosti ostáva nevyhnutným vstupom výrobného vzťahu. Po pridaní pôdy dostaneme obmedzenie, lebo vhodných pozemkov na výrobu, ťažbu nerastných surovín, či skládku odpadov nie je nekonečné množstvo. Tú premennú by bolo správnejšie nazývať surovinami alebo životným prostredím. Iným kandidátom na vhodnú premennú je energia, ktorej tiež nie je nekonečné množstvo. Hlavne ak prejdeme z mierky krajiny na celoplanetárny rozmer.

Problémom je, že ekonómovia a bankári stále používajú zjednodušený exponenciálny rast do nekonečna. Bez väzby na reálny svet a jeho obmedzenia. Banky od svojich zamestnancov a akcionári od managerov firiem vyžadujú, aby priniesli stále väčšie zisky ako jediné kritérium hodnotenia.

Čo znamená ísť na hranice disponibility zdrojov? O tom už pojednával blog "Keď priveľa prosperity znamená problém". Teraz sa pozrime na jeden graf, ktorý znázorňuje vrchol planetárnej dostupnosti neobnoviteľných zdrojov.

 autor, reprodukcia podľa: Elliot (2003), upravený podľa: Gustav R. Grob (2009)

Zdroj: autor, reprodukcia podľa: Elliot (2003), upravený podľa: Gustav R. Grob (2009)

Až do 19. storočia bola hlavným zdrojom energie ľudstva svalová sila vlastná, alebo svalová sila domácich zvierat. V obmedzenej miere sa využívala sila prírodných živlov vetra a vody, no postaviť mlyn nie je možné kdekoľvek. Závisí to od disponibility potoka či dostatku vetra. V 19. storočí rozšírenie parného stroja prinieslo rozmach priemyselnej výroby, lebo parný stroj je možné umiestniť kdekoľvek a dokonca môže byť aj pohyblivý, ako lokomotíva. Ozajstný rozmach, ktorému vďačíme za dnešný komfort, aký ľudstvo zažíva prvý krát za svoju existenciu, nám priniesla až ropa. Celá naša civilizácia je založená na pálení ropy a ropných látok. Dokonca aj plasty, ktoré nahradili obaly, z ktorých sa robia odevy, súčiastky do áut, počítačov a mobilov, sú z ropy.

Ropa je však obmedzený neobnoviteľný zdroj. Čo sa stane, keď jedného dňa spotrebujeme všetku ropu? Množstvo všetkej použiteľnej energie na planéte sa zmenší o ropné zásoby. Stále ešte ostanú obnoviteľné zdroje: slnečné žiarenie, vietor, vodná, vlnová a prílivová energia, geotermálne teplo a latentné teplo oceánov, biomasa a bioplyn, energia životného prostredia a samozrejme svalová sila. K tomu môžme pridať nové energie, ktoré môžu (a nemusia) zahŕňať jadrovú fúziu a iné formy získavania energie.

Optimistický scenár predpokladá, že využitie obnoviteľných zdrojov presahuje používanie ropy už okolo roku 2100 a i po vyčerpaní ropných rezerv ďalej stúpa asymptoticky až k limitom všetkej využiteľnej energie. Je to realistický scenár?

Pesimistický scenár bez substitúcie zdrojov by využitie obnoviteľných energií držal konštantné a celková využiteľná energia by po vyčerpaní ropy klesla zhruba na pôvodnú úroveň (červené bodky). Ktorý scenár je realistický? Asi niečo medzi oboma extrémami.

Túto otázku nechajme otvorenú, ako aj to, v ktorom období presne dôjde k vyťaženiu ropných rezerv. Či to bude v roku 2118 alebo 2318 je v podstate jedno. Čo je dôležité je vedomie, že k tomu jedného dňa dôjde a že bude treba nahradiť neobnoviteľnú energiu obnoviteľnými zdrojmi. Čím skôr sa odpútame od závislosti na rope, tým ľahší bude prechod k obnoviteľným zdrojom a energeticky úsporným technológiám.

Tepelná izolácia budov, pasívne domy nezávislé na dodatočných zdrojoch energie, elektrický bicykel či elektromobil nabíjaný z vlastných solárnych panelov na streche sú už dnes možnými krokmi, ako znížiť ekologickú záťaž planéty. Vo väčšine budov je možné ušetriť polovicu nákladov na kúrenie lepšou tepelnou izoláciou. Solárne panely na ornej pôde sú nezmyslom, ale solárny panel na streche domu, ktorý zníži závislosť na elektrickej sieti, je ekonomicky i ekologicky zaujímavý. Podobne stať sa vegetariánom zníži ekologickú stopu stravy o 30 až 50%. Stravovať sa priamo rastlinnou stravou namiesto jej transformácie na živočíšne proteíny ušetrí spotrebu pôdy 6 až 17 násobne, spotrebu vody 4.4 až 26 násobne, a spotrebu fosílnych palív 6 až 20-násobne.
 
Budúcnosť planéty závisí od každého z nás. Netreba čakať vyznamenanie za tepelnú izoláciu domu. V časoch lacnej energie to môže vyzerať ako neefektívny výdavok. Zmení sa to pri náraste cien ropy alebo pri najbližšej kríze. A zároveň to pomôže planéte.

-


Elliot, D. (2003), A Sustainable Future? The limits to Renewables, The Open University, Dublin, Ireland. URL: oro.open.ac.uk/id/eprint/12826 Kliknúť na Part Two: Do renewable energy sources have the potential to fill the gap?

Grob, Gustav R. (2009), ‘Overcoming the Fire Age, Challenge of the 21st Century and 3rd Millenium’, URL: ises2009.com/apps/delegates/m/10.pdf. Stiahnuté 10. decembra 2012.

Reijnders, Lucas; Soret, Sam (2003), Quantification of the environmental impact of different dietary protein choices, The American Journal of Clinical Nutrition, Oxford University Press, URL: https://academic.oup.com/ajcn/article/78/3/664S/4690011

Článok je možné podporiť na vybrali.sme.sk

  • Tlačiť
  • 37

Rubrika Ekonomika

Tagy energia, globálne zmeny, klíma, rozvoj, životné prostredie, matematické modely

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 137
  • Priemerná čítanosť: 2682
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 137
  • Priemerná čítanosť: 2682
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...