Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kto na globalizácii získava a kto stráca

20.10.2018 | Roman Kanala

Diskusia (40 reakcií)

21.10.2018 | zakaznik

Na rozdiel od takéhoto akademického teoretizovania, keď sa pozrieme na reálny svet, zistíme, že ten funguje úplne inak.

Zjednodušene: Tam, kde kládli najmenšie polená pod nohy tvorcom bohatstva, tam je aj najvyššia životná úroveň. V oblastiach najvyššej životnej úrovne si môžu dovoliť neefektívne prerozdeľovanie a obrovské plytvanie vzácnymi zdrojmi. A aj napriek tomu (nie vďaka tomu) ostávajú vďaka kapitalizmu stále bohatí.

Plytvať sa však nedá donekonečna, takže ak sa to s tou inklúziou preženie, nastúpi sa cesta do bankrotu:

Švédský sociální stát se hroutí. Rostou náklady a chybějí úředníci
https://ekonomika.i...

21.10.2018 | Roman Kanala

Máte to popletené. Inklúzia neznamená švédsky model. Inklúzia znamená spravodlivé prerozdeľovanie bohatstva a politickej moci, keď je do produkcie a rozhodovania včenených čo najviac ľudí.

Švajčiarsko je zdravo pravicové. Kantón Ženeva vedie pravica, no v meste Ženeva má väčšinu ľavica. Podobne aj v mesto Zurich je ľavicové. Kantónov je 26. Každý skúša niečo iné, niektoré majú progresívne zdanenie príjmov, iné majú malú konštantú daň. Degresívne zdanenie zakázal Federálny tribunál. Niekde majú malú podnikovú daň pre multinacionály, inde majú daňové prázdniny a dúfajú výpadok kompenzovať zo zdanenia zamestnancov. Z tejto rozmanitosti je pokrok. Úspešné opatrenia ostatní kopírujú, alebo skúšajú ešte niečo iné. Kantónov je 26 a sú horské, chudobné, no napriek tomu sa im vedie dobre, alebo mestské štáty s obrovskými príjmami. Štát je štíhly, lebo je daňová konkurencia kantónov. Federál je len prerozdeľovňa peňazí a má málo kompetencií. Len armáda, ochrana hraníc, mena a zahraničná politika sú plne v kompetencii federálu.

Najdôležitejším rozdielom voči Švédsku je to, že vo Švajčiarsku sa prerozdeľujú peniaze, ktoré človek zarobil, kým vo Švédsku (a ďalších krajinách, ako Dánsko či Francúzsko) sa väčšina príjmu skonfiškuje a o prerozdelení rozhoduje štát. Ľudia dostávajú peniaze, ktoré nezarobili. Čo nie je dobre. Okrem iného aj preto, že tam potom chodia muzoši na výkrm a úspešní musia ujsť, aby ich nestiahli z kože. Viď ABBA, ktorá odišla do Ameriky, alebo Ingvar Kamprad, zakladateľ firmy IKEA, ktorý život prežil vo Švajčiarsku pri Lausanne.

Švajčiari sú bohatí, no neplytvajú. Šetria energiu, počítajú peniaze, šetria. Plytvači sú Američania. Tam globalizácia priniesla prospech len tým najbohatším, ktorí sa stali ešte bohatšími. Stredná trieda má vyše 30 rokov rovnaký alebo mierne nižší príjem. Financiarizácia ekonomiky spôsobila, že sa ťažisko prenieslo z reálnej produkčnej ekonomiky do finančných služieb, lebo miera zisku je vyššia. Produkcia je v Číne, podradné práce robia Latinos z väčšej časti pracujúci načierno, takže nebudú mať dôchodok ani budúcnosť.

Spoločnosť, ktorá všetko musí doviezť, lebo sa zbavila priemyselnej produkcie, ide do svojej záhuby. Stále nerovnomernejšie prerozdelenie bohatstva spôsobuje jeho koncentráciu a extrakciu z produkcie. Finančné špekulácie spoločnosť neživia, len ju rozptyľujú. Finančný sektor slúži ako pomôcka na efektívnu alokáciu zdrojov v ekonomike, no ak sa osamostatní a žije vlastným životom, stáva sa škodlivým.

Jediná dobre spravovaná veľká krajina je Austrália. Možno ešte Kanada. Príkladov malých krajín je veľa: Dánsko, Holandsko, Fínsko, Island. Všetko protestantské krajiny. Aj Írsko po hlúposti s neobmedzenou štátnou garanciou bankám si už počína dobre. Dánsko je skôr sociálny štát, Írsko katolícky s malou mierou prerozdeľovania. Čo majú spoločné je inklúzia ekonomická, spoločenská, politická.

Na Zlodejsku ľud nemá ako participovať na politických rozhodnutiach, lebo je to zastupiteľská partokracia. Každé štyri roky sú voľby, čo je jediný moment, keď môže ľud povedať svoje k politike. Všetky rozhodnutia sa robia v centre ako v predošlom socíku. Vyše polovice príjmu skonfiškuje štát a s prostriedkami nakladá zle. Buď sa rozkradnú, alebo sa rozflákajú na blbiny. Hodnota za peniaze sa horko-ťažko začína vyhodnocovať až teraz. Právo je triedne, šťastie sa usmeje na toho, kto sa opováži, súdy skorumpované, viera v inštitúcie blízka nule. To nie je dobré miesto na život.

21.10.2018 | zakaznik

Hlavným motorom chudoby v USA je územné plánovanie a regulácia výstavby. Ak človek nemá dosť na veľký pozemok, tak skončí ako bezďák, alebo v ghetách ako Detroit, alebo v lepšom prípade v karavane.

Teraz tam majú tuším minimálnu mzdu na 15 $. Obyvateľstvo úspešne decimujú aj "vojnou proti drogám" a hromadným lekárskym predpisovaním opiátov.

21.10.2018 | zakaznik

Jediné spravodlivé prerozdeľovanie bohatstva je neprerozdeľovanie bohatstva.

21.10.2018 | Roman Kanala

Presne toto je vo Švajčiarsku. Najlepšie je, keď peniazoch rozhoduje ten, kto ich zarobil, Čím viac peňazí ostane ľuďom, ktorí si ich zarobili, tým lepšie budú alokované. Žiadna plánovacia komisia neurobí tak rozumné rozhodnutia, ako ten, kto tie peniaze sám zarobil. Preto čím menej štátu, tým lepšie. Švajčiari si vedome udržiavajú štát na uzde, aby im neprerástol cez hlavu a neustále si kladú otázku, či toto a tamto je ešte úlohou štátu a či to neurobí lepšie súkromník.

Ale Švajčiarsko je stará demokracia, kde demokraciu pestujú od zvrhnutia šľachty na konci 18. storočia. V rozvojových krajinách je iná situácia. V Bangladéši, ktorý sa stal krajčírskou dielňou sveta, sa nadstavujú budovy, kde sú šičky zavreté, aby nechodili stále na záchod a keď vypukne požiar alebo sa budova zrúti, sú stovky mŕtvych. V Číne, kde sa robia ipady a ifóny, robotníci spávajú na pracovisku a ich život je tak monotónny, že ho často ukončia samovražou. A stáva sa to skupinovo. Robotníci nemajú žiadne práva a platia ich len toľko, aby prežili a mohli pracovať. Nedostatok pracovnej sily nehrozí, stále je dosť mladých, ktorí dorastajú na ryžových poliach a v meste po dvojtýždňovom kurze zarobia viac.

To preto, lebo politický systém je diktatúra, ktorá neuznáva ľudské práva, ani demokratické práva, ani ochranu zdravia, či životného prostredia.

21.10.2018 | @@@

važne a kolko prerozdeluje švajčiarsko ?....napiš kolko percent k hdp vo švajčiarsku minie štat ???

21.10.2018 | zakaznik

Do bohatších a bohatších a finančného sektora v USA by ste sa nemali púšťať, keď o tom nič neviete.

Literatúra:
Karpiš, Juraj: Zlé peniaze
Woods, Tom: Meltdown

Príčinou katastrofy je FED, morálny hazard a znárodňovanie strát (zatiaľčo zisky ostávajú súkromné, typický príklad "Rubin trade).

21.10.2018 | Roman Kanala

No vidíte, aký ste šikovný. Dokonca si myslíte, že viete aj to, čo viem a neviem ja.

Používanie peňazí daňových poplatníkov na "záchranu" neproduktívnych odvetví je extrakcia zdrojov, ktoré by mohli slúžiť ekonomickej reprodukcii, na uchovanie suboptimálnej alokácie zdrojov.

Príkladom neproduktívnych kapacít je napríklad alobalové uhlie. Ak by sa tam zastavil peňazovod, získali by všetci. Aj zamestnanci, aj obyvatelia, aj daňoví poplatníci. Stratil by len Fico, lebo by nebol alobal na financovanie sociálnych hodiniek vlastnou hlavou. Alebo Mochovce - ide nielen o finančné bremeno, ale o ohrozenie samotnej existencie krajiny.

21.10.2018 | @@@

myslim že porovnavať 100 milionov na uhlie a vyše 1 bilion ktore usa použili na zachranu firiem je nezmysel .....v prvom rade je otazka položena inak ...riešenie ?...to je ako ked sulik kritizoval že sa daju peniaze do grecka ale riešenie tohto stavu nepriniesol žiadne to je potom tak ako čakať čo sa stane ale on sam ani vo sne nemal predstavu ake nasledky prinesie to že sa grecku nepomože a stale si mysli že ak by sa grekom nepomohlo nijako tak by sa nič nestalo to iste v usa veriť že ak by sa nepomohlo tym firmam sa nič nestalo je na omyle .....ano stalo by sa !!! a to velmi velmi vela spustil by sa domino efekty a krajiny by sa ovela viac prepadli aj vo vyške HDP aj v pripade nezamestnanosť ktora by bola ešte vyššia a preto tu je otazka ake je riešenie ?...lebo v roku 1929 prave taketo riešenie použili a na dlhe roky mali problem sa z toho dostať .....takže na jednej strane ano vyslovene nebolo spravne ani v usa ani v EU pomahať firmam mali padnuť ale vlady mali priniesť nejake riešenia krizy alebo toho do čoho by tie krajiny spadli ale nikto uplne nikto s ničim neprišiel ani sulik ani INESS ani žiadny dalši ludia ktory o sebe tvrdia aki su skveli ekonomovia ....takže otazka stale ostava ako sa to malo riešiť aby nasledky spojene padmi velkych firiem a nasledne stiahnutie aj dalšich by sa neodrazilo katastrfalne ako v roku 1929 v usa alebo ešte horšie ....lebo kritikov je vždy vela aj poukazovatelov na chyby ale riešitelov problemu je vždy malo a takych ktory by problemy riešili v spokojnosti väčšiny naroda už uplne malo skôr exsituju len alibisti ktory žiju vo svojej bubline ako sulik alebo INESS s tym že nas sa to netyka nas sa to nedotkne tak na ostatnych s.riem ale toto nie su riešitelia problemom ale vytvarači ešte väčšich problemov

21.10.2018 | @@@

"Inklúzia znamená spravodlivé prerozdeľovanie bohatstva a politickej moci," v kotrej krajine je spravodlive prerozdelovanie bohatstva ???...ani jednej je to len utopia ktoru prave ti bohaty tak radi pretlačaju aby mohli ospravedlniť svoje bohatstvo ale v skutočnosti bohatstvo je vždy na ukor niekoho

21.10.2018 | Roman Kanala

Spravodlivé rozdeľovanie nie je reálny stav vecí, ale ideál, ku ktorému sa treba snažiť priblížiť. Tam, kde sa to darí lepšie, ekonomika funguje lepšie, lebo pracovať sa vyplatí a je mobilizovaný celý produkčný potenciál. Tam, kde investície vyžerie Žilina a rozkradnú smeráci, sú hladové doliny a úpadok polovice krajiny.

21.10.2018 | @@@

nema to nič z lepšie fungujucov ekonomikou ale len s lepši vykoristovanim ludi tak kde viac vykoristuju zamestnancom tam su bohaty ešte bohatši a predkladaju celemu svetu ako sa maju skvele napriklad ako je tomu v usa pričom tam často ide len o zneuživaje pracovnej sily ako si aj sam pisal často hispancov v usa ako lacna pracovna sila .....tu https://www.bls.gov... si to možeš pozrieť o kolko menej beru hispanci alebo černosi pričom si ešte treba uvedomiť že mnohy z nich žiju vo velkych mestach kde su mzdy ešte vyššie ale aj napriek tomu maju nizke mzdy

21.10.2018 | @@@

"podradné práce robia Latinos z väčšej časti pracujúci načierno" ....sklamem ta ale väčšina isto nerobi načierno lebo 12,5 miliona latinoameričnaov ktory sa v usa ani nenarodili normlane ma pracu https://www.bls.gov... strana 7 ....inak tam možeš vidieť že celkovo v usa pracuje 26,254 miliona ludi ktory sa v usa ani nenarodili pričom 12,54 miliona je hispancov a latinoamaričanou

21.10.2018 | Roman Kanala

To je štatistika. Štatistika zaznamená známe prípady. Kto je v krajine načieno, nie je zaznamenaný a v štatistike sa neobjaví.

21.10.2018 | @@@

ty si napisal že väčšina pracuje na čierno tym padom tvrdiš že v usa je vyše 12,5 miliona načierno pracujuich hispancov a latinoameričnaov ....ja si myslim že to nie je tak čomu nasvädčuju mnohe faktory ....tym nechcem tvrdiť že tam nie su ludia pracujuci načierno isto su ....ale určite nie v takom množstvo ...faktory ktore hovoria proti tomu ....pozri si tabulku v nej je pracuje 153,3 miliona ludi v usa 12,5 miliona načoerno pracujucich len latinoamaričnanov by bolo na taku ekonomiku priliš vela a to žeby ich neodhalili to by musela byť vyrazna benevolenosť uradov keby niečo take tam bolo čiže urady skratka o tom by museli vedlieť a aj tak to tolerovať .....153,3 milona pracujucich v usa od toho si odpočitaj 22 milionov štatnych zamestnancov alebo chce povedať že aj tam sa zamestnavaju ludia načierno ?....dalši faktor v neprospech toho je že latinoameričnania su nerovnomerne rozloženy po uzemi usa tym padom by v niektorych oblastiach už len pri tychto faktoroch museli pracovať načierno obrovske množstvo ludi a opať sme pri tom tolerancia uradov ??? najmä ked trump sa proti tomu stavia negativne a tvrdi že všetkych vyhosti

21.10.2018 | Roman Kanala

Hráme sa so slovíčkami?

Ja som v diskusii napísal: "podradné práce robia Latinos z väčšej časti pracujúci načierno".
Takže oprava: "podradné práce robia často imigranti z veľkej časti pracujúci načierno".

21.10.2018 | @@@

to nie je o slovičkach ale vytvaraš dojem ako keby latinoameričania tam poväčšine pracovali len načierno čo som udal ako nespravne tvrdenie lebo takto sa potom v spoločnosti vytvaraju rôzne nespravne tvrdenia ktorych sa niekto chyti a bude posuvať dalej lebo to niekde čital ....takto vznikaju v spolčonosti myty a nespravne tvrdenie ktore je potom problem odstraniť ked sa to propaguje

21.10.2018 | Roman Kanala

Nevytváram dojem. Získal som dojem, že Vám ide o pochopenie veci. Mýlil som sa. Vy máte vo všetkom jasno vopred, máte svoju pravdu a len zadrapujete do detailov.

21.10.2018 | @@@

no ano musim isť do detailov ked vie že predkladane veci nie su pravdive čo som aj vysvetlil ....

21.10.2018 | @@@

a nenapadlo ta že švajčiari su bohaty aj preto že maju prinos aj z inych krajin napriklad aj z usa a tych bohatych ktory do nich ukaladaju svoje peniaze a podobne ....ty stale vidiš len to jedno ale nedokaže vidieť dalej v inych suvislostiach .....usa su ano velky miňači ale kvoli tomu tahaju svoju ekonomiku a často aj ekonomiky inych krajin a z toho bohatne aj švajčiarsko nie nadamo je v okoli okolo švajčiarska bodate časti či už sa to tyka juhu nemecka zapadu rakuska alebo severu talianska aj z toho taži švajčiarsko ....to je presne to čo ja vždy hovorim aj keby stredoafricka republika prijala všetko to čo ma dnes švajčiarsko a robila všetko tak isto ako švajčiarsko vysledok by nebol rovnaki a to preto že okolo nej su same chudobe krajiny zatial čo okolo švajčiarska su same bohate krajiny a švajčiarsko je k tomu pomeru malička krajina ktora prave toto využiva vo svoj prospech čiže aj polohu krajiny a aj to že nazval by som to až parazituje na bohatstve okolitych krajin a aj dalšich z toho vyplyvajucich

21.10.2018 | Roman Kanala

Švajčiarsky bankový sektor robí asi šestinu HDP od konca 19. storočia. Stále to je tak 16 až 18%. Teraz dostal zopár kopancov - likvidačné pokuty, koniec bankového tajomstva, kríza. Švajčiarsko je stále považované za "bezpečný prístav" a pri medzinárodných treniciach jeho úloha narastá. Neutralita má ekonomickú hodnotu.

Švajčiarsko má viac pracovných miest, než dokáže obsadiť domácou populáciou. Preto je v prihraničných oblastiach veľa cudzincov, ktorí nájdu lepšie platenú prácu vo Švajčiarsku. Dvojnásobné mzdy je ľahké vysvetliť. V okolitých krajinách je zdanenie také, že tretina zarobených peňazí ostane pracovníkovi, dve tretiny idú štátu. Vo Švajčiarsku je to naopak. Pracovník dostane zhruba dve tretiny ruka čistý, a potom si sám platí zdravotnú poisťovňu a tretí pilier a čo len chce podľa vlastného výberu.

21.10.2018 | @@@

:D :D a ak si to poplati je tam kde ostatne krajiny ...to je take utopisticke prenesieme to na ludi a už sa tvarime že je to lepšie a menej zdanujeme ludi ale to neznamena že maju viac ak to aj tak platia hoc to už sa nerobi cez štat .....ved niečo podobne maš aj v usa tam zdarvotnictvo je mimo štatu a ludia si platia niektory aj neplatia nič lebo si to nepriklad nemožu ani dovoliť ....takže aki ma prinos to že štat takto poneha ludom a nakoniec aj tak v čistom z toho nič viac nemaju jedine tak ti bohaty ako v usa lebo ano ty z toho isto maju kedže už nejde o percentulane podiel ako to robi štat na slovensku ale o pevne sumy čo zatažuje chudobnych ale odľahčuje bohatych preto v usa nikdy nepristupili na štatne zdravotne poistovne ako je to v inych krajinch lebo by na to doplatili bohaty

21.10.2018 | Roman Kanala

Nie, nebude tam, kde ostatné krajiny. Disponibilný príjem je omnoho väčši vo Švajčiarsku. Preto sa sem tak tlačia Frúzi.

21.10.2018 | @@@

lenže ten prijem aj z niečoho vyplyva .....ba ma tiež vysoky prijem orpoti zvyšku slovebnska je ba tak super ?...alebo ba len zneeuživa svoje postavenie kde za peniaze ostatnych v štate vytvara umele pracovne miesta ktore platia všetci ale su len v ba z čoho ma ba prinos ale zvyšok slovenska pre neho to prinosom nie je ale je to skôr negativna vec a obera ich to o peniaze .....to iste švajčiarsko ma prinos z okolitych krajin taži z toho preto je jasne že ten prijem je tam vyšši je to pozicia ktoru maju plus bankovnictvo ktore tiež k tomu pomaha otazka ale je či niečo take by mohlo byť v obrosvkom meritku napriklad mohlo by si to dovoliť francuzsko ?...odpoved je nie !!! lebo je až priliš velke na niečo take a taketo veci su pre male krajiny preto take niečo može mať švajčiarsko alebo singapor alebo hongkong alebo irsko lebo su male krajiny velke krajiny by z niečoho takeho nedokazali vytažiť aby sa dostali na taku poziciu ......




....a napiš ešte jednu vec kolko percent k pomeru HDP minie vlada alebo vlady (kantonov ) vo švajčiarsku ???

21.10.2018 | Roman Kanala

Bratislava vyžiera krajinu. Rozhodovanie sa deje v Bratislave. Bratislava spotrebuje veľký podiel investícií, ktoré potom chýbajú inde. Ak by Košický, Prešovský, Zvolenský kraj rozhodovali o svojich daniach a svojich investíciách samotné, rozhodnutia by vyzerali inak a výsledok by vyzeral inak. Inkluzívna spoločnosť zapája do produkcie a do rozhodovania čo najviac ľudí.

21.10.2018 | @@@

ok ...otazka stale ostava kolko minie štat vo švajčiarsku k pomeru HDP kolko je to percent ?...stale na tu odpoved čakam a možeš k tomu pridať aj to kolko je to na slovensku ?

21.10.2018 | Roman Kanala

Neviem, musel by som hľadať a nechce sa mi. Urobte si domácu úlohu sám.

21.10.2018 | @@@

ale ja to chcem vedieť ....ty si prišiel s tym že ludia chcu štihli štat a že švajčiari to splnaju pričom zdravotne pouistenie je mimo štatu a tvrdiš že kvoli tomu švajčiari platia menej štatu a viac ostava im a že toto ma byť slovenska cesta takže chcem vedieť o kolko v čisto by slovaci realne mali ak by to iste ako oslavuješ v švajčiarsku mali na slovensku alebo je možnosť ešte B že nič z toho nie je pravda .....takže stači len dokazať to o čom pišeš

21.10.2018 | @@@

čo povieš na toto https://en.wikipedi... može byť ?....ked si nenašiel ty našiel som niečo ja len chcem vedieť či s tou tabulkov suhlasiš ....je tam kolko štat vyberie na daniach k pomeru hdp a aj kolko minie k pomeru hdp

22.10.2018 | @@@

ešte možeš tu http://www.finance.... otvor pdf a tam uvdiiš danovve zataženie slovenska k hdp podla toho je 32,7% HDP za rok 2017 ....v tom čo som ti dal sa uvadza 29% ale je to starši udaj ale pre švajčiarsko je tam udaj 29% a tak otazka je ako štihli je švajčiarsky štat ked potrebuje takmer tolko vybrať na daniach ako slovensko ten rozdiel je nejaky ale sam si pisal že vo švajčiarsku si ludia musia platiť sami zdarvotne poistenie u nas je to zahrnute pod štat takže keby sme tento faktor zobrali do uvahy vysledok bude že švajčiari by na tom boli horšie ako slovaci ....takže tvoje dokolnale vykreslovanie švajčiarska ako malo su zdanovany a ako vela od štatu dostanu ma nejaku zavažnu trhlinu

21.10.2018 | Roman Kanala

Text sa objavil na vybabrali.sme: https://vybrali.sme...

22.10.2018 | rarasok

Pravdu povediac, ked pozriem na vyvoj cien v obchodoch, cenu zdravotneho poistenia, naklady na skoly a na vyvoj svojich primov za poslednych 20 rokov, tak mi vychadza, ze moja zivotna uroven ako clena svajciarskej strednej triedy sa vytrvalo znizuje ako vsade inde na zapade. Socialisti dlhodobo prakticky kontroluju skolsky system a to sa pomaly ale iste musi odrazit na vyvoji spolocnosti. Uz nehovoriac o tom, ze napr. v niektorych castiach Zurich uz pomaly tazko stretnut Svajciara.
S clankom v zasadu suhlasim, ale Svajc je skor taky jednooky medzi slepymi.

22.10.2018 | Roman Kanala

Kto pred 20 rokmi kúpil akcie Amazonu za tisíc frankov a držal ich, je milionár. Dnes majú hodnotu 5.5 milióna. Ja som kedysi zarobil veľa na akciách Apple. Keby som si ich ponechal, zarobil by som ešte viac.

Kto žije z ruky do úst, ten je len divákom globalizácie. Ak robí hodinky alebo priemyselné výrobky, mal by začať kupovať akcie, lebo čoskoro príde o prácu.

22.10.2018 | rarasok

To je sice pravda, ale nemeni to nic na fakte, ze prijem strednej vrstvy rastie pomalsie ako naklady (ak neratam statnu spravu, zdravotnictvo a pod). Akcie musia cloveka aspon trochu bavit a musi mat prehlad inac musi mat stastie = loteria. Okolo mna je hrba ludi co prerobili pred par rokmi na akciach UBS a CS... Pri konzervativnom investovani mi prinasa par tisic rocne, co umoznuje financovat rodinu z jedneho platu a slusny zivotny styl, ale najskor bolo treba ziskat financie na dostatocne velke portfolio.
Mimochodom, ked vidim taky Lehrplan 21, zacinam ratat s tym, ze dochodok budem travit na Slovensku (ak sa tam uplne nezruti zdavotnicky system). To ma este tak pred 10 rokmi ani nenapadlo...

22.10.2018 | Roman Kanala

Najhoršie dopadli zamestnanci Swissairu, lebo tí prišli o 2. pilier s pádom firemnej pokladne a mnohí mali akcie Swissairu akože 3. pilier. Akcie zo dňa na deň stratili hodnotu, tí ľudia stratili prácu, prišli o dôchodok a stratili aj celoživotné úspory. Zo strednej triedy na sociálku. Nie je dobre mať všetky svoje peniaze v jedinej firme.

Ale investovať treba. Do nehnuteľností, do lesov, do akcií. Aj z najmenšieho príjmu treba dať 10% na akcie. LVMH, Apple, inovátori a luxus. Prípadne farmácia. Väčšie zisky prinesú tí, čo ničia planétu, ale na to treba žalúdok. To je jediný spôsob, ako sa z diváka globalizácie stať spoluvlastníkom budúcnosti. Viesť deti k šetreniu a nie k flancovaniu novým ifónom. Najhoršie je ísť na dovolenku do Egypta či na Seychelly. Peniaze sa utratia a neostane nič. Dobre sa nemá ten, kto veľa utráca, ale kto žije normálne a čo najviac našetrí. Bude horšie.

22.10.2018 | Roman Kanala

Temná stránka globalizácie. Podvody s dovozom čínskeho tovaru pokračujú aj za novej šéfky Finančnej správy.

Ako čínske gangy sťahujú zo Slovenska aj gate
Miroslav Beblavý, blog Denníka N, 21. októbra 2018 18:00
https://dennikn.sk/...

25.10.2018 | Vlasko

Ak niekto pouzije termin "trickle-down effect" v nejakom inom zneni ako satiru, je jasne ako je mimo. Tricke down nefunguje, ziadny ekonom ho nepropaguje. Je to len lavicova agitka proti pravici. Ekonomicky system, na ktorom neparazituje vo velkej miere stat, funguje na pricipe vymeny a ked uz by mal byt pomenovany tak by to malo byt trickle-up(zakaznici davaju peniaze dodavatelovi a ten postupne bohatne - ako napr. Amazon).

https://en.wikipedi...

26.10.2018 | Roman Kanala

Pojem "trickle-down effect" je súčasťou trickle-down theory, neoliberálnej teórie, ktorá stála pri zrode reaganomics, aj ako neoliberálnych krokov viacerých medzinárodných inštitúcií, vrátane európskych. Žiadna ľavicová agitka to nie je, naopak je to pravicová teória obhajujúca globalizáciu a daňové úľavy na hornom konci príjmov.

Niektorí anonymovia by urobili lepšie, keby sa starali o MS-DOS. Alebo sa naučili čítať, lebo v citovanom linku to je vysvetlené celkom presne.

26.10.2018 | Vlasko

No neviem, kto by sa mal naucit citat lebo hned 2 veta hovori:
"In recent history, the term has been used by critics of supply-side economic policies"

Pre Linuxaka co nevie citat este raz "used by critics of supply-side economic policies"

Nie podporovatelmi ale kritikmi. A najme tymi co su proti supply side economics a myslia si ze supply side je to iste ako znizovanie dani bohatym = socialistami vsetkych odnozi

A cely clanok je o tom ako sa kritici republikanov na nich snazili ten pojem hodit(demokrati - socialisti radi projektuju nezmysli na svojich oponentov). A o tom ze ziadny normalny ekonom tuto teoriu nepodporuje.

26.10.2018 | Roman Kanala

No fajn, tak si urobte druhú časť domácej úlohy a pozrite, čo znamená pojem "supply-side economics". Predstaviteľmi sú tí neoliberáli, adepti Chicagskej školy a neoklasickej syntézy, ktorých keynesiáni a neo-keynesiáni kritizujú. Tí sú označovaní za "demand-side economists".

Jedni aj druhí o ekonómii o čosi vedia viac, ako čo si narýchlo prečítali v jednom polo-pochopenom článku na wikipédii. Hlavne, že vieme od svojho MS-DOS veľkohubo tárať o nositeľoch Nobelovej ceny za ekonómiu.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 139
  • Priemerná čítanosť: 2687
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.