Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Kto na globalizácii získava a kto stráca

20.10.2018 | Roman Kanala

Spoločenské zmeny sú niektorým prospešné viac, ako iným.

  • Tlačiť
  • 40

Rubrika

Ekonomika

Slovo globalizácia označuje voľný pohyb tovarov, kapitálu, služieb, informácií a osôb v planetárnom meradle. Anglické slovo globalisation je do francúzštiny prekladané ako mondialisation (le monde = svet).

Pohyb tovarov nie je nový jav. Existoval už v prehistórii, v antike, v stredoveku, počas priemyselnej revolúcie a napokon v modernej dobe. Na úsvite ľudstva boli motorom pokroku výmeny medzi rozptýlenými skupinami, ktoré sa snažili vymieňať predmety, vedomosti, skúsenosti. V antike boli čulé obchodné výmeny medzi hospodárskymi centrami a vznikali prvé školy, kde sa sústreďovali a odovzdávali vedomosti. Tieto činnosti boli utlmené po páde Rímskej ríše, aby sa znovu obnovili v rannom stredoveku.

Hodvábna cesta z Číny do Európy fungovala od 5. storočia pred naším letopočtom do 15. storočia, keď kvôli nestabilným podmienkam v Strednej Ázii a dobytiu Konštantinopolu Turkami v roku 1453 pozemské obchodné cesty stratili na význame v prospech námornej dopravy, ktorá dokázala prepraviť väčšie množstvo tovaru lacnejšie. Čoraz väčší význam nadobúdal popri výmene tovarov i prenos vedeckých poznatkov a technických objavov. Pušný prach pôvodom z Číny zmenil priebeh vojen, lebo strelné zbrane prebili i to najsilnejšie brnenie, ktoré predtým odolávalo meču, šípom a kopijám.

Parný stroj, spaľovacie motory, lietadlo na vrtuľový a neskôr na prúdový pohon nahradili cestu peši alebo na vozoch ťahaných zvieratami. Vynález kníhtlače, potom telegrafu, rádia, televízie a napokon internet umožnili masové šírenie informácií, dnes už rýchlosťou svetla. Svet sa stal menším. Jedna veľká dedina.

Trend bude pokračovať s technologickým pokrokom, ktorý to umožňuje. Druhý zákon termodynamiky hovorí, že entropia adiabatického systému nemôže klesnúť. Entropia je miera neusporiadanosti systému. Adiabatický systém je taký, ktorý nemá výmenu tepla s okolím. Fyzikálne systémy sa vyvíjajú smerom k termodynamicky stabilnejším stavom s vyššou entropiou. Podobne tomu je so spoločenskými systémami. Analógiu spoločenskej entropie, kde je entropia predstavovaná bohatstvom alebo miestom bydliska, rozvinul kalifornský profesor sociológie Kenneth D. Bailey v článku Social Entropy Theory (1990).

Kedysi predstavovali adiabatický systém uzavreté spoločnosti ako Mayovia, Inkovia, Aztékovia, či populácie na izolovaných tichomorských ostrovoch. Spoločenský vývoj bez širších výmen tam stagnoval, civilizácie zdegenerovali a zanikli. Čína a Japonsko začali prosperovať, až keď sa otvorili západnému svetu. Socializmus stagnoval a napokon skrachoval, lebo bránil slobode ekonomickej, politickej a vedeckej. Dnes je takým adiabatickým systémom celá planéta. Civilizácia sa stala globálnou.

Ako pri každej spoločenskej zmene, sú stále takí, ktorí na globalizácii získali a takí, ktorí tratili. Civilizácie, ktoré boli predtým vonkajšiemu svetu uzavreté, po ich objavení bielym mužom zanikali, kým kolonializmus priniesol prosperitu námorným veľmociam. I dnes sú aj v bohatých, aj v rozvojových krajinách takí, ktorí globalizáciou získajú, alebo strácajú.

Medzi výhercov patria multinacionály v bohatých krajinách a ich akcionári. Deľba práce, rozdiely v legisláciách, v podnikovom zdanení, vo vyplácaných mzdách i v stupni ochrany zdravia a životného prostredia umožňujú kapitálu s vysokou mobilitou optimalizovať svoje činnosti v rozsahu, v akom to živnostníci či malé a stredné firmy nedokážu. Nadnárodné firmy tak môžu prispôsobiť svoju stratégiu podmienkam miestnych trhov a dosiahnuť vyššiu ziskovosť. Priaznivé podmienky majú aj zamestnanci týchto firiem v bohatých krajinách.

V chudobných krajinách tí, ktorí pracujú v rodiacom sa priemyselnom sektore zarobia viac, ako tí, ktorí ostali v poľnohospodárstve, aj keď ich pracovné podmienky neraz pripomínajú otrockú prácu, nevoľníctvo, alebo Anglicko na začiatku industrializácie. Z rastúcich ziskov vďaka globalizácii títo robotníci nemajú nič a výrobky, na ktorých pracujú, si nemôžu dovoliť kúpiť. Ale pomaly, vďaka ekonomickému efektu disperzie (po anglicky: trickle-down effect), sa vďaka ich príjmom budú môcť ekonomicky vzmáhať. Bez priemyslu a západného odbytu by ich ekonomická emancipácia trvala dlhšie.

Situácia je zložitejšia v prípade robotníkov v bohatých krajinách. Na jednej strane pri nákupoch lacných dovezených tovarov ušetria v porovnaní s miestnou produkciou. Na druhej strane, ak pracujú v sektoroch vystavených tejto novej medzinárodnej konkurencii, ich pracovné miesto je v ohrození. Ak ich továreň zavrie brány alebo ak bude delokalizovaná produkcia, prídu o prácu a ťažko si budú hľadať novú, lebo delokalizácia plošne postihuje celé priemyselné odvetvia.

Existuje viacero teórií globalizácie. Neoliberálna teória, dominantná od 80-tych rokov, a ktorú vyznávajú inštitúcie ako Medzinárodný menový fond či Svetová banka, hlása, že včlenenie rozvojových krajín do medzinárodnej výmeny podporuje ich ekonomický rast a umožňuje najchudobnejším postupné ekonomické pozviechanie sa cez difúziu bohatstva krížom cez spoločenské vrstvy (to je ten trickle-down effect). Bohatstvo, kúpna sila, a tovary kedysi dostupné len tým najbohatším, sa stávajú dostupnými čoraz širším vrstvám populácie v krajinách s rodiacim sa trhovým hospodárstvom.

Poznamenajme, že tento celosvetový trend má i výnimky. Napríklad od rozbitia republiky v roku 1992 sa južné a východné Slovensko programovo ochudobňuje cez blokáciu infraštrukturálnych investícií. I diaľnice, i železnice, i investície do letiska, všetko ide len a len na Žilinu. Sociálna nerovnosť a regionálne disparity sa v dôsledku tejto politiky neznižujú, ale naopak prehlbujú. Celé rozsiahle regióny s investičným deficitom v situácii nevyužitého ekonomického potenciálu sú odsúdené na jedinú perspektívu, ktorou je stagnácia a úpadok. Fico na jar 2018 povedal: veď na východe aj tak nič nie je. Tento program zbedačovania sa napĺňa nezávisle na tom, aká politická formácia je práve pri moci.

Protikladnou teóriou k neoliberalizmu je teória závislosti, ktorá hovorí, že integrácia chudobných krajín do svetovej výmeny tovarov ich robí chudobnejšími. Dôvodom je, že pri pôvode kapitálu a technológií zo Západu budú chudobné krajiny trvale v pozícii slabšieho a preto by sa tejto integrácii mali brániť. Túto teóriu si adoptovali treťosvetoví marxistickí aktivisti a bola populárna najmä v 60-tych a 70-tych rokoch. Dnes je považovaná za prekonanú. Ako však vysvetliť, že kým sa predtým v rozvojových krajinách lúpilo ich nerastné bohatstvo, ktoré bolo vyvezené za babku, dnes sa tam kopia odpadky nášho západného konzumného blahobytu?

Vysvetlenie prišlo. Čerstvejšie práce (Acemoglu & Robinson, 2013) ukázali, že dominantným faktorom ekonomického úspechu niektorých krajín a rovnomernejšieho prerozdelenia bohatstva je politický systém zvaný inkluzívny, ktorý výsledky ekonomickej činnosti a politické práva spravodlivo rozdelí v čo najväčšej vrstve populácie. Ekonomická produkcia sa v takých systémoch blíži k optimu a rozdelenie bohatstva umožňuje udržiavať miestny dopyt po tovaroch. Kľúčové sú spravodlivo skonštruované inštitúcie a uplatňovanie vlády zákona.

Opačný systém zvaný extraktívny vyťahuje prostriedky z ekonomickej reprodukcie a sústreďuje ich v rukách malej skupiny ľudí. Taký systém môže byť dôsledkom teokracie, aká vládla za feudalizmu či vo fašistických diktatúrach v Španielsku a Portugalsku, alebo kvôli monarchistickému absolutizmu, alebo ovládnutia spoločnosti oligarchami či organizovaným zločinom, ktorý gangrénuje a paralyzuje inštitúcie. Takýto systém nedokáže obstáť v konkurencii s krajinami, ktoré si vybrali inkluzívny systém, a bude musieť čeliť narastajúcim ekonomickým, sociálnym a politickým problémom. Odpoveď na otázku, prečo Čína nemôže svoj model extenzívneho rastu projektovať na dlhšiu dobu, alebo prečo deficit slobody v Maďarsku a Poľsku skôr-neskôr vyústi v spoločenské trenice. A prečo pažravosť Žiliny škodí celej krajine i regiónu.

Modelom úspechu je Švajčiarsko s jeho priamou demokraciou, decentralizáciou, subsidiaritou a ochranou menšín. Neustále malé korekcie demokracie smerujúce k optimu, vysoké príjmy a možnosť každého občana zapojiť sa do spolurozhodovania v miere, ktorá je obmedzená len jeho voľným časom, z krajiny robia veľkého výhercu globalizácie. Nezanedbateľnou komparatívnou výhodou je stabilita, právny štát a zdanenie priaznivé investorom. Krajinu si vybralo za svoje sídlo mnoho globálnych nadnárodných firiem.

Text je rozšíreným prekladom článku zverejneného na vedeckom blogu ženevskej televízie.

Článok je možné podporiť na vybrali.sme.sk.

  • Tlačiť
  • 40

Rubrika Ekonomika

Tagy globálne zmeny, rozvoj

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 139
  • Priemerná čítanosť: 2688
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 139
  • Priemerná čítanosť: 2688
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...