Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Karbónová stopa turistickej branže

14.05.2018 | Roman Kanala

Štúdia, ktorá sčítala všetky emisné príspevky turistického odvetvia, ukazuje na vyššie emisie, ako sa doteraz predpokladalo.

  • Tlačiť
  • 2

Rubrika

Ekonomika

Turisti predstavujú značný zdroj príjmov v chudobných krajinách, ale aj v niektorých z najrozvinutejších. V absolútnych hodnotách je najvyšší príspevok turizmu k tvorbe HDP v USA, a to 509 miliárd USD (2017), potom v Číne 402 miliárd, v Nemecku 146 miliárd, v Japonsku a Taliansku po 107 miliárd, vo Francúzsku 94 a v Británii 92 miliárd, a potom vo veľkej Indii 91 miliárd dolárov. Rusko s 19 miliardami je za Rakúskom, Saudskou Arábiou a Argentínou s 24 miliardami. Maličké Švajčiarsko malo v roku 2017 príspevok turistického sektora k HDP 17 miliárd dolárov, Česko, Chorvátsko a Izrael po 6 miliárd, Slovensko len 2 spolu s Kubou, Ekvádorom, Uruguayom, Guatemalou, Jordánskom, Maltou a ďalšími. Úplná tabuľka je na serveri knoema.com.

Vyjadrené ako podiel HDP budú čísla vyzerať inak. Najväčší podiel má turistika na HDP malých ostrovných štátov bez významnejšej priemyselnej produkcie. Maledivy 40%, Macao 29%, Seychelly 26%, Bahamy 19%, Vanuatu a Kapverdské ostrovy po 18%, St. Lucia, Belize, Fidži, Malta, Kambodža po 14%, Chorvátsko už len 10%, Rakúsko, Egypt a Taliansko okolo 5.5%, Česko, Slovensko, Švajčiarsko, Maďarsko, Švédsko okolo 2.5%. Úplná tabuľka je opäť na serveri knoema.com.

Turistické odvetvie ročne generuje globálny príjem rádovo v tisíckach miliárd a odhadovaný rast 4% ročne je vyšší, ako pri zahraničnom obchode a väčšine priemyselných odvetví.

Z ekonomického hľadiska turistický ruch prispieva k vyrovnávaniu ekonomických rozdielov, lebo s malými investíciami môžu atraktívne destinácie dosiahnuť veľký obrat a zisk.

Turistika závisí od toho, čo je v danej krajine disponibilné k turistickej konzumácii - k videniu či k zažitiu - ale aj od toho, ako ľahko je destinácia dostupná a od jej infraštruktúry - či dokáže absorbovať záujem turistov a speňažiť ho. Od toho, ako turistov a ich očakávania dokáže uspokojiť, závisí ich ďalšia návšteva v lokalite. Pretože správy sa v epoche internetu už nešíria len osobnou skúsenosťou, reputácia destinácie je dôležitá.

Pokiaľ ide o životné prostredie, vzťah je zložitejší. Malé ostrovné krajiny životne závisia od peňazí získaných od turistov, ale zároveň tí istí turisti predstavujú nebezpečenstvo pre biodiverzitu a prírodné krásy, čiže základný kapitál turistickej branže. Na Slovensku je to horšie - za devastáciu prírody nie sú zodpovední turisti, ale hlavne lesníci a drevári.

Aj mechanizmy poškodenia životného prostredia sú rôzne. Škody môžu byť priame a vtedy je ľahšie ich identifikovať a vykonať nápravu, lebo také škody sú lokálne a lineárne, priamo úmerné turistickej záťaži. Napríklad výstavba hotelov v citlivých lokalitách, zvýšená erózia pobrežia po bagrovaní pláže, znečistenie odpadovými vodami, ropnými produktmi, umelými hnojivami z poľnohospodárstva, ktoré sa snaží zvyšovať produktivitu pri rastúcej lokálnej spotrebe potravín, hluk z letiska, škody spôsobené loďami v prístave či svetelné znečistenie oblohy. Galapágy tak bojujú s náporom turistov a neočakávaným nepriateľom, ktorým sú kozy. Klčovanie mangrovníkového porastu v juhovýchodnej Ázii urýchľuje eróziu.

Škody však môžu byť aj globálne cez zložité spätné väzby klimatického systému planéty. Turizmus, hlavne vo vzdialených ostrovoch, generuje veľké množstvo skleníkových plynov. Tie zvyšujú skleníkový efekt a dvíhajú globálny priemer teplôt. Lokálne efekty sú rôzne a miestami sa klíma môže aj ochladiť. No vo väčšine prípadov sa teplota buď zvýši, alebo sa zvýši veľmi.

Francúzske Antily bojujú s inváziou hnedých toxických rias sargasov. Vlnobitie, morské prúdy a vetry prinášajú na pláže koberce hustého porastu široké pár sto metrov a hrubé niekoľko metrov. Na pláži potom vysychajú, hnijú, uvoľňujú toxický sírovodík a hnilobný zápach, ktorý sa šíri doďaleka a odrádza turistov. Nedajú sa použiť ani ako hnojivo, lebo sú toxické, ani ako palivo, lebo by ich najprv bolo treba vysušiť. To znamená buď veľkú zabratú plochu, alebo veľký energetický výdaj. Pacifické ostrovy s koralovými útesmi sa bezmocne prizerajú, ako koraly strácajú farbu, keď pri zvýšení teploty vody postupne odumierajú. Ostávajú len vápencové útvary bez života. Všetky pobrežné oblasti zažívajú zvýšenú frekvenciu búrok i tej najväčšej intenzity, cyklónov a hurikánov. Nízko položené ostrovy obyvatelia opúšťajú, lebo sú stále častejšie úplne zaplavené.

Pár vedcov okolo austrálskej univerzity v Queenslande sa podujalo pozrieť sa na skutočnú karbónovú stopu. Doteraz boli štúdie len čiastkové, ktoré brali do úvahy len lokálne efekty, alebo len dopravu. Tentokrát boli do štúdie zahrnuté celé životné cykly všetkých pridružených činností: doprava, ubytovanie, stravovanie, nákupy, služby, kozmetika, iné (napríklad deforestácia), a dáta spracované pre 160 krajín sveta rovnakou metodikou, aby bolo možné dáta sčítavať i porovnávať.

Výsledok je omnoho vyšší, ako sa doteraz predpokladalo. Medzi 2009 a 2013, emisie spojené s turizmom narástli z 3.9 na 4.5 GtCO2e (gigaton ekvivalentu CO2). Celkový podiel turistickej branže na globálnych emisiách skleníkových plynov predstavuje približne 8%. Doteraz sa podiel odhadoval na 5%.

Všetko úsilie o dekarbonizáciu turistického odvetvia, ako technologický pokrok a pokusy o dobrovoľnú kompenzáciu karbónu pri nákupe letenky, je prekonané rastom dopytu. Najväčšie príspevky predstavujú doprava, shopping a stravovanie, v tomto poradí. K tradičným krajinám pôvodu turistov, ktorými sú bohaté krajiny Európy, Severnej Ameriky a Ázie, sa pridávajú India a Čína s ich zobúdzajúcou sa strednou vrstvou a jej kúpnou silou. S rastúcim príjmom ľudia cestujú častejšie, ďalej a stále viac lietadlami. Podľa IATA sa očakáva zdvojnásobenie počtu pasažierov do roku 2036 na hodnotu 7.8 miliárd ročne. Letecká doprava predstavuje 2% globálnych antropogénnych emisií CO2. Autori pesimisticky očakávajú, že kvôli vysokej karbónovej intenzite a urýchľujúcemu sa rastu porastie aj podiel turizmu na globálnej produkcii skleníkových plynov.

Parížska zmluva z konca roku 2015, v ktorej sa krajiny zaviazali ku krokom vedúcim k obmedzeniu klimatickej zmeny na 2 stupne Celzia oproti začiatku priemyselnej éry, neberie do úvahy ani leteckú dopravu, ani turistiku. Ak by všetky prijaté záväzky boli naozaj dodržané, tieto povedú svet k zvýšeniu globálnej priemernej teploty nie o 2, ale o 3 stupne. To znamená topenie sa ľadovcov, zvýšenie hladiny oceánov a zaplavenie mnohých ostrovov, dezertifikáciu a vysušovanie, deforestáciu a zníženie biodiverzity. Čo v konečnom dôsledku uškodí turistickej branži ako celku. K ďalšiemu zníženiu emisií bude treba urobiť dodatočné kroky na zvýšenie tlaku cez trhové opatrenia: buď uhlíková daň, alebo obchodovateľné emisné kvóty.

A tu sa dostávame k problému, kto by mal platiť. Nová uhlíková daň, ak sa dohodne na medzinárodnej úrovni, bude nezávislá na lokalite. Ale ak sa bude vyberať daň od turistov, je rozdiel, či sa to bude robiť podľa pôvodu turistov, alebo destinácie.

Najväčším prispievateľom ku globálnym emisiám kvôli turizmu sú USA, ktoré sú veľkým zdrojom turistov aj ich významnou destináciou. Nasledujú Čína, Nemecko, India. Ak sa príspevok CO2 prepočíta na obyvateľa v krajinách turistických destinácií, prvenstvo budú mať Maledivy. 95% emisií spojených s turistikou je spôsobených zahraničnými turistami. V malých ostrovných štátoch sú turisti priemerne zodpovední za 30 až 80% emisií. Geografická izolovanosť a malá ekonomika im obmedzujú prístup k najnovším technológiám a úsporám z mierky (economy of scale).

Celý pôvodný článok v Nature Climate Change je tu. Ak nemáte predplatený prístup, skúste iný link cez DOI článku. Skrátená popularizovaná verzia článku v podaní pôvodných autorov je The carbon footprint of tourism revealed (it's bigger than we thought).

  • Tlačiť
  • 2

Rubrika Ekonomika

Tagy energia, globálne zmeny, klíma, životné prostredie

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 128
  • Priemerná čítanosť: 2725
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 128
  • Priemerná čítanosť: 2725
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...