Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Keď priveľa prosperity znamená problém

03.08.2012 | Roman Kanala

Ak je kapacita regiónu prekročená, objaví sa štrukturálna nerovnováha.

  • Tlačiť
  • 14

Rubrika

Ekonomika

Včera večer začali televízne noviny správou, že švajčiarska populácia prekročila hranicu 8 miliónov. Pozrel som na štatistiku populácie na serveri štatistického úradu a naozaj, za posledných 150 rokov sa populácia viac než strojnásobila.

CHcelkopop

Zdroj: CHcelkopop

CHimigremigr

Zdroj: CHimigremigr

CHsaldo

Zdroj: CHsaldo

Mení sa aj veková štruktúra a je stále viac dôchodcov, čo súvisí jednak s dlhovekosťou danou blahobytom, ale aj malými prirodzenými prírastkami. Mať menej mladých ľudí ohrozuje udržateľnosť prvého dôchodkového piliera, ktorý je priebežný.

Situáciu zachraňuje imigrácia, ktorá sa urýchľuje a v pomere k celkovej populácii presiahla 1.5%. Imigrácia môže byť bremenom, ak ide o veľký prílev ekonomicky nesamostatných ľudí, no môže predstavovať problém aj vtedy, ak ide o mnoho ľudí dobre situovaných. Sociálne a ekonomické dopady sú v oboch prípadoch rôzne, ale v oboch prípadoch môžu byť negatívne.

Po správach bola odvysielaná reportáž Súčasná doba (Temps présent). Nemohla byť načasovaná lepšie, pretože sa týkala príbuznej témy. Čo je horšie než horda prisťahovalcov bez peňazí? Nuž, horda prisťahovalcov, ktorí majú viac peňazí, než Vy. Relácia bola venovaná ohromujúcim zmenám, ktorými prešiel región pri Ženevskom jazere za posledných 10 rokov. Drzá prosperita uprostred európskeho debaklu spôsobila novú nečakanú drámu. Priveľa peňazí. Nová populácia s veľa, veľa peniazmi, výborným vzdelaním a vysoko platenými postmi, ktorá začína vadiť. Bohatí cudzinci kupujú najdrahšie byty a vily a vyháňajú ceny vysoko nahor. Tak vysoko, že si ich domáci už nemôžu dovoliť a musia ísť bývať ďalej. Buď vo Švajčiarsku, ale 100-200 km od Ženevy, alebo 20 km od mesta, ale na druhej strane hranice, vo Francúzsku.

Ako vlna tsunami, čo sa zdvihla v Ženeve, jav zasiahol celú riviéru až za Lausanne. Počet obyvateľov dedinky Bassins na polceste medzi Ženevou a Lausanne sa zvýšil za 14 rokov z asi 778 na 1180. Dedinka preplávala 20-tym storočím, ďaleko od Ženevy, ďaleko od Lausanne, kľudne, bez zmien. Ale potom sa zmeny spustili tak, že sa zmenil charakter obce. Snímka začína záberom autobusovej zastávky, kde sedia štyria domáci a pred nimi prechádza nepretržitá kolóna áut. Starosta hovorí, že ak predávajúci predávajú a kupujúci kupujú, tomu sa nedá zabrániť. A tak sa kupuje, stavia, pridávajú sa vily, skupiny domov, obytné štvrte. V snímke sa novým obyvateľom hovorí kolonisti. V slove je schválna dvojzmyselnosť. To slovo sa dá chápať ako prišelci, alebo ako votrelci.

Všetko začalo tým, že v Ženeve sa nestavia. Nestavia sa už desaťročia, lebo je tradícia všetky zmeny brzdiť. Nestavia sa, lebo obyvatelia využívajú do poslednej možnej príležitosti všetky právne možnosti na blokovanie, odvolávanie sa, prerušenie procedúry, stavebného konania, vydania povolenia. Nestavia sa, lebo poľnohospodárska pôda je chránená a jej deklasovanie na stavebný pozemok je dlhý a náročný proces s neistým výsledkom. Nestavia sa, lebo ochrana nájomníkov je kvôli ľavici taká prehnaná, že sa to veľmi nevypláca. Trh s nehnuteľnosťami nefunguje na celom bytovom parku, lebo zvyšovanie nájomného je zákonom viazané na rekonštrukčné práce a hypotekárne úroky. Trh je neregulovaný len pri voľných bytoch. Lenže trh je definovaný ako iteratívne inkrementálne zmeny cien, kým nenastane rovnováha dopytu a ponuky. Ak je dopyt taký, že zmeny cien nie sú ani malé, ani postupné, ale skokové na násobky nájomného, tak už nemožno hovoriť o trhu. Stačí mať voľný byt, podať inzerát a nájomca sa nájde pri akejkoľvek cene. Aj pri 5-6 tisíc mesačne.

Pritom pokračuje lákanie investorov na výhodné podmienky, ktorému sa hovorí "promotion économique". Inde, kam sa lákajú investori, tak sa im pripraví nejaká štvrť už s hotovými budovami, alebo priemyselný park s pozemkami a inžinierskymi sieťami. Je to buď v meste, alebo na väčšom pozemku za mestom, kde je pokope viac podnikov a prídu za nimi aj ich subdodávatelia. Postupne sa tak buduje priemyselné tkanivo a rezidenčné štvrte s novými bytovkami a vilami. V Ženeve na to niet miesta. Priemyselný park a centrum pre business Technopole v Archamps, blízko diaľnice, má problémy. Síce sa tam postavili pekné budovy dosť rýchlo a lacno, ale Archamps má iný veľký problém: je vo Francúzsku a tam nie je dobre otvárať firmu. Pokusy získať exteritoriálny štatút nevyšli. Je to na francúzskom území, tak tam bude platiť francúzsky zákonník práce a ich legislatívna džungľa, kam je lepšie sa neodvažovať. Vo Francúzsku sa dá ešte tak bývať, ale nie pracovať. Ostáva len kantón Vaud smerom na Lausanne.

Nissan, Chiquita, Yahoo, Kraft, Regus, Shire Pharmaceuticals, Lloyds, všetci prišli na breh jazera blízko mestečka Nyon so svojimi kmeňovými zamestnancami. Niektorí dostali daňové úľavy, niektorí zamestnajú aj miestnych, ale len s diplomom z dobrej univerzity. V dedinkách, kde bývajú, žiadne nové pracovné miesta vytvorené neboli. Anglofóni si zorganizovali svoju súkromnú školu, združujú sa do vilových komunít, žijú svoj spôsob života a s miestnymi sa nestýkajú. Prezývajú ich "desperate housewives". Sedliak s 30 kravami hovorí, že ak ich ráno ženie na pašu ako to robil odjakživa, vyfinteným paničkám vo vyblýskaných 4x4 veľmi vadí, ak vošli do lajna a ostriekali si auto. Lenže krava to tak bude robiť, akonáhle vyjde zo stajne. Keď mu začali sprayovať steny "Smrdíš", tak sa rozhodol so svojimi kravami odísť. Kvetinárka odišla o 100 km ďalej, lebo z platu nevedela platiť nájomné. Rodiny s deťmi odchádzajú do Francúzska, lebo nenájdu byt s izbou navyše.  Mladý muž narodený v Ženeve sa oženil s Francúzkou a býva vo Francúzsku. Široko naokolo je jedinou Francúzkou jeho manželka. Všetci susedia sú už Švajčiari. On hovorí, že síce pracuje v Ženeve a zarába švajčiarske peniaze, ale už sa "tam dolu" necíti doma, hoci to je jeho rodné mesto. Už je to len pozlátko, luxus, jet set, drahota, New York, Las Vegas. Jeho manželka, ktorá pochádza zo severu Francúzska z upadajúceho banského regiónu, sa vraj cíti ako dvojcentová minca na kope päťstoviek. Síce býva stále vo Francúzsku, ale vraj sa jej z drahoty točí hlava. A naozaj, ceny nehnuteľností v prihraničných oblastiach sú také, že ak niekto z rodiny nepracuje v Ženeve, tak si ich nemôžu dovoliť a miestni sa sťahujú o 30, o 50 km ďalej do hlbokého Francúzska, vyhnaní kolonistami zo Švajčiarska. Ráno dochádzajú hodinu i dve autom, lebo vo Francúzsku je ponuka verejnej dopravy mizerná. Deti si užijú len cez víkend, inak idú z práce rovno do postele. Cesty sú stále viac preťažené. I diaľnica, i malé prístupové cestičky.

Späť k reportáži. Dokument končí konštatovaním, že ak by Ženeva nebola obklopená hradbou poľnohospodárskej pôdy a po vzore Londýna by postavila štvrť pre business a obytnú štvrť, podniky by nešli ďalej od mesta do susedného kantónu, a pôvodní obyvatelia by neboli vytlačení ďalej alebo cez hranicu do Francúzska. Francúzi by nemuseli ešte ďalej, cesty by neboli tak strašne preplnené a doprava by dvakrát denne nekolabovala. Lenže daňové úľavy v rozpore s ekonomickou logikou stále priťahujú ďalšie nadnárodné spoločnosti, aby si otvorili sídlo práve tu. Brazílska banská firma Vale si príchodom do Saint-Prex pri Lausanne medzi 2006 a 2009 na daniach ušetrila 3 miliardy frankov. Po zásahu federálnych úradov jej daňová úľava bola retroaktívne skresaná z 80 na 60% a nové úľavy bude schvaľovať už len kantonálna vláda v Lausanne.

Doteraz sa všetci zhodli, že ekonomický rast je dobrá vec a že čím viac zaplatia na daniach firmy, tým lepšie sa bude dariť obyvateľom, lebo budú platiť menej daní oni. Ukazuje sa, že to už neplatí. Na konečnom území nemôže byť nekonečný rast. Ak je priveľa peňazí do tej miery, že región stráca ekonomickú koherenciu a obce historickú identitu, je čas sa zastaviť a porozmýšľať. Asi už bude treba axióm o výhodnosti ekonomického rastu zmeniť na teorém, o ktorom je povolené pochybovať a ktorý treba dokázať, aby vôbec platil.

  • Tlačiť
  • 14

Rubrika Ekonomika

Tagy dane, imigrácia, rozvoj

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 128
  • Priemerná čítanosť: 2734
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 128
  • Priemerná čítanosť: 2734
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...