Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Kantonálne hlasovania 10. júna 2018

11.06.2018 | Roman Kanala

  • Tlačiť
  • 0

Švajčiarska národná banka nebude mať monopol tvorby peňazí. Nebude ani zhadzovanie peňazí z helikoptéry. Iniciatívu "plné peniaze" zamietli všetky kantóny a 75.7% ľudu. Frankofónne kantóny ju zavrhli väčšinou nad 70%, len v Ženeve to bolo 59.7%. V Ženeve majú sídla veľké súkromné banky a mnoho traderov. Ženeva je tak jedným z hlavných miest tradingu ropy a kovov. Takže udivujúci výsledok pri účasti 33.8%. Oficiálne výsledky vrátane interaktívnej mapky podľa kantónov a volebných obvodov sú na serveri federálnej administrácie.

Mapka je jednofarebná aj pri druhej referendovej otázke o federálnom zákone o hazardných hrách, ale tentokrát zelená. Zákon bol akceptovaný vo všetkých kantónoch. Najslabšia podpora bola v kantóne Solothurn 63.5% a v Schaffhausene 64.2%, najsilnejšia podpora v latinských kantónoch (frankofónnych a italofónnych): Vaud 88.3% a Neuchâtel 85.3%. V Ženeve bola podpora 83.9%. Tomu sa hovorí výsledok bez možnosti odvolania. Mladí radikáli a liberáli, ktorí napadli zákon referendom, prišli s originálnym pohľadom a novými myšlienkami o nevhodnosti cenzúry internetu, ktoré zakladajú precedens. Ale zo švajčiarskych lotérií a herní ročne tečie do prvého piliera miliarda, kým zahraničné servery tam neplatia nič a to zavážilo. Švajčiarske kasína už otvárajú hracie servery na internete bez zahraničnej konkurencie. Oficiálne výsledky sú na serveri federálnej administrácie.

Volebná účasť 34% patrí k tým slabším okrem kantónu Valais - Wallis, kde sa voliči mobilizovali kvôli kantonálnej otázke o podpore organizátorov Zimných olympijských hier 2026 sumou 100 miliónov z kantonálneho rozpočtu. Účasť v celom kantóne bola 62.6%. V obciach, kde sa malo lyžovať, bola účasť nad 70% a v obci Saas-Almagell bola pri hlasovaní o hazardných hrách takzvaná sovietska účasť 100%, no o ZOH len 72.4%. To sa dá sčasti vysvetliť aj možnosťou korešpondenčného hlasovania vopred. Kantonálny výsledok hlasovania dopadol v prospech modernity a miest: 53.98% voličov si nepraje použiť kantonálne dane na podporu podujatia napriek masívnej kampani a okato vyjadrovanej podpore zo strany kantonálnej vlády a 80% kantonálneho parlamentu, ako aj veľkej väčšiny horských obcí.

Pri hlasovaní o ZOH sa ukázalo, že kantón je rozdelený. Všetky mestá hlasovali proti,  lyžiarske strediská v horách hlasovali za. Kantón Valais sa za 20 rokov veľmi zmenil. V mestách sú centrá high-tech, polytechnika z Lausanne robí expanziu do susedných kantónov a má campus už aj v hlavnom meste Sione. V horách stále žijú z hotelov, zjazdoviek a turistov. Tam hore sa nič neurodí, a pásť kravy a ovce už nie je ekonomicky zaujímavé. Na uzmierenie rozdelených táborov bol po hlasovaní usporiadaný veľký aperitív, kde sa na uliciach podávalo víno zo štátnej pivnice.

Zimné olympijské hry sa teoreticky stále môžu konať vo Švajčiarsku, ale to by do termínu 2019 museli oznámiť kandidatúru aliancia kantónov, napríklad Zurich - Graubünden. Federálny radca Guy Parmelin síce sľúbil federálnu podporu miliardu frankov (ktorá mala byť podrobená celonárodnému referendu), no bez kantonálnej podpory je organizácia takého podujatia prakticky nemožná. ZOH sa stali tak drahé, tak komerčné, tak riskantné, že to súkromníci sami nezvládnu. Toto nové odmietnutie je ďalšou fackou Medzinárodnému olympijskému výboru v Lausanne pripomínajúc, že vývoj podujatia ide zlým smerom. Komercia sa vzďaľuje pôvodným olympijským ideálom a športovému duchu.

Kantonálne hlasovania v Ženeve: dôchodky policajtov a usporiadanie v novej štvrti

Pokladňa policajných úradníkov a pracovníkov väzníc je jednou z dôchodkových pokladní 2. piliera, ktoré existovali ešte pred federálnym 1. pilierom. Niektoré dôchodkové pokladne organizované podľa cechov majú pôvod ešte v 19. storočí, kým federálne dôchodkové poistenie (1. pilier) bolo jednou z požiadaviek generálneho štrajku 1918 a bolo predmetom federálneho referenda až v 1947. Oba dôchodkové piliere sú povinné.

Policajná dôchodková pokladňa sa teší mimoriadnemu finančnému zdraviu. Je jedinou pokladňou v kantóne s krytím vyše 100%, takže kapitálovo pokrýva všetky svoje dnešné i budúce záväzky. Organizovaná je podľa priority dôchodkov (primauté des prestations), keď sa definuje proporcia dôchodku ako časti bývalého platu a príspevky do pokladne sa vypočítajú podľa toho. Okrem toho existuje aj priorita príspevkov (primauté des cotisations), keď sa z príspevkov vypočíta na konci kariéry dôchodok podľa vplateného kapitálu zhodnoteného úrokmi a konverzného koeficientu kapitál / dôchodok. Takto pracuje väčšina švajčiarskych dôchodkových pokladní. Existuje ešte aj miešaný princíp, ktorý je aplikovaný málokedy.

Policajná pokladňa je teda privilegovaná. Štát do nej do roku 2010 prispieval 80% a zamestnanci len 20%, potom sa pomer zmenil na 67 ku 33%, teda dve tretiny k tretine. Tak to je u ostatných zamestnancov verejného sektora. Minimálny príspevok zamestnávateľa je rovný príspevku zamestnanca, a mnohé súkromné podniky platia len zákonné minimum. Maximálny príspevok je rovný dvojnásobku. Takého príspevky veľkoryso platí svojim zamestnancom štát a prosperujúce veľké podniky.

Čo policajtom ostalo v pôvodnej proporcii 80 ku 20% je financovanie zvýšených príspevkov pri náraste platu. To sa deje jednak automaticky, lebo štátni zamestnanci majú každoročné zvýšenie tzv. platovej anuity až po 22, a jednak pri kariérnom postupe, keď zamestnanec vo vyššej funkcii postúpi do vyššej platovej triedy. Vtedy si musí dorovnať príspevky do 2. piliera. Policajtom to robil štát vo výške 80% a len 20% si doplatil zamestnanec. Ostatní zamestnanci verejného sektora si svoje príspevky musia od roku 2014 dorovnať celé sami. Novela zákona vyžaduje, aby boli policajci a väzenskí dozorcovia postavení na roveň ostatným štátnym zamestnancom, učiteľom, úradníkom, nemocničným a univerzitným zamestnancom.

Policajti a väzenskí dozorcovia stále budú mať viaceré privilégiá v porovnaní so zbytkom verejného sektora, ako odchod do dôchodku možný po 35 rokoch príspevkov, ale najskôr v 58 rokoch. Pre ostatných zamestnancov štátu je predčasný dôchodok možný až od 62 rokov a riadny dôchodok v 65 rokoch ako v súkromnom sektore.

Dorovnávnie dôchodkov policajtov stálo štát asi 2 milióny ročne, no v roku 2017 až 3.5 milióna frankov. Novela zákona teda len koriguje nerovné zaobchádzanie s rôznymi kategóriami dôchodkových poistencov medzi štátnymi zamestnancami. Policajti si po novom môžu vybrať buď si do dôchodkovej pokladne doplatiť a v takom prípade budú mať dôchodok plne zodpovedajúci ich novému platu, alebo nedoplatiť a vtedy sa im dôchodok vypočíta podľa vplatených príspevkov počas celej kariéry.

Kampaň proti novému zákonu bola všadeprítomná, inovatívna a silne demagogická. Nie zákonu proti policajtom. Policajti si zaslúžia Vašu podporu. Polícia Vás chráni, chráňte políciu. Proti novému zákonu vyvolali referendum hneď dva referendové výbory: Hnutie ženevských občanov MCG, ktoré je posadnuté bezpečnosťou, lebo tam má vplyv veľa bývalých či súčasných policajtov, a Spoločne naľavo, čo je zjednotená extrémna ľavica komunistov, anarchistov a iných ľavičiakov.

Argumenty jedných a druhých sa dajú ľahko rozpoznať. Chceme políciu silnú a čestnú, ktorá nebude v pokušení korupcie kvôli slabým sociálnym podmienkam. Podmienky práce policajtov sa v ostatných rokoch zhoršujú, lebo policajti sú cieľom zákerných útokov niektorých politických strán. Nový zákon je diktátom, ktorý bol prijatý zhora bez konzultácie zúčastnených strán. Po zhoršení dôchodkov policajtov budú nasledovať ďalší zamestnanci verejného sektora, preto sa musíme všetci zjednotiť na ich obranu. Ďalšie opatrenia proti štátnym zamestnancom sa pripravujú a preto odmietnuť tento zákon znamená obranu verejných služieb ako celku. - Človek by povedal, že ich derú z kože, že sa ide rušiť polícia, alebo rušiť dôchodky. Pritom ide o opatrenie, aby verejný rozpočet už ďalej nefinancoval neodôvodnené privilégium jednej skupiny verejných zamestnancov.

Nový zákon ľud schválil pohodlnou väčšinou 58.81% hlasov.

autor

Zľava doprava: Kto má vytvárať naše peniaze? Plné peniaze ÁNO. Švajčiarske franky len z Národnej banky. - Neobracajte sa chrbtom k Vašej polícii. Hlasujte NIE 10. júna - Byty pre všetky a všetkých, ÁNO pre PAV - Podporujme políciu a nie zločincov! NIE zákonu proti polícii.Zdroj: autor

Hlasovanie o projekte PAV, usporiadanie zóny Praille - Acacias - Vernets, takisto dopadlo pre úrady úspešne. Stará priemyselná zóna zo začiatku minulého storočia s rozlohou 260 hektárov bola medzičasom dookola obstavaná a ocitla sa v širšom centre. Avšak jej charakter ostal ako kedysi: 1600 malých a stredných podnikov, väčšinou s veľkými dvormi, pavilonárnou výstavbou opravovní áut a dielní, a občas viacposchodovými modernejšími budovami novších podnikov. Pôda tam bola prenajatá na dlhé zmluvy 49 a 99 rokov. Zóna mala byť jedného dňa transformovaná a zhodnotená, a na tom sa všetci zhodli. Ide o veľký projekt na 30-40 rokov a ako prvé by mali byť zbúrané kasárne vo štvrti Vernets. Zbytok zóny podľa toho, ako vypršia nájomné zmluvy. Ale časť občanov začala premýšľať, že "transformácia áno, ale nie takto".

Veľká rada (ženevský parlament) schválila zákon o zvýšení proporcie bytov na úkor pracovných miest v projekte: 12400 bytov na 6200 pracovných miest. Na tom sa zhodli všetci, pravica i ľavica. Ale kameňom úrazu sa stal podiel PPE, Propriété par étages, čo je forma vlastníctva bytov a nehnuteľností, keď majiteľ pôdy a majitelia poschodí sú rôzne entity.

Pôda by ostala verejná, teda majetok štátu, čo zabezpečí súlad s verejným záujmom. Byty by boli sčasti sociálne, sčasti predané súkromníkom. Pôvodný zámer bol síce 100% nájomných bytov, vláda potom navrhovala 12% predaja bytov súkromným subjektom formou PPE, aby sa zabezpečila sociálna mixita a developeri mali aj nejaký zisk. Bez súkromného kapitálu by projekt nemal kto realizovať, lebo štát nemá kapacity na úspešnú výstavbu takého rozsahu.

Pravica (radikáli, liberáli PLR, kresťanskí demokrati PDC, ľudovci UDC) však chceli ešte väčší pomer súkromných bytov, 24%. Dôvody boli dva, rentabilita pre súkromný kapitál a zabránenie vytvoreniu geta z chudobných rodín, ktoré budú obývať sociálne subvencované byty. Ale ľavica spolu s  Hnutím ženevských občanov MCG to zanietene blokovali. Zo desať pokusov poslať zákon späť do komisie nevyšlo a neprešla ani salva pozmeňujúcich návrhov. Napokon bol zákon tesne schválený 50 proti 49 hlasov a podrobený mimoriadnemu referendu, čo nová ženevská ústava pripúšťa. To bolo vo februári 2018. Ľudové hlasovanie pripadlo na prvý možný termín 10. jún 2018.

Zákon podrobený hlasovaniu mal proporciu nájomných bytov minimálne 88%, maximum 12% na predaj formou PPE, vlastníctva po poschodiach. Proporcia sociálnych bytov by bola minimálne 62% a z toho 24% formou HBM (Habitation bon marché, lacné bývanie, nájomné ešte nižšie, ako pri HLM, Habitation à loyer modéré). V tejto podobe ho podporovali socialisti, Zelení, Zjednotená ľavica (komunisti, anarchisti, dôchodcovia, nájomníci), mladí kresťanskí demokrati, Buržoáno-demokratická strana (odštiepená od ľudovcov UDC), Hnutie ženevských občanov (takisto vznikla z odídencov z UDC) a Liberálna zelená strana. Pravica chcela zákon potopiť, aby sa pokúsili presadiť vyšší podiel súkromných bytov. 

Výsledok hlasovania je jednoznačný. Za zákon hlasovalo 61.44% Ženevanov pri účasti asi 35%. Vrátenie zákona do parlamentu by znamenalo značné zdržanie projektu a v Ženeve zúfalo chýbajú byty. Veľká väčšina Ženevanov sú nájomníci, pravica či ľavica, a to vysvetľuje, prečo zjednotená ľavica spolu s časťou inak pravicových voličov hlasovali za zákon v tejto podobe. Jednoducho si povedali, že stačilo debát a teraz treba konať. Po desaťročiach plánov a projektov bude môcť výstavba konečne začať.

Súvisiaci blog: Iniciatíva "plné peniaze" a zákon o hazardných hrách

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Švajčiarske voľby a referendá

Tagy bývanie, dôchodky, rozvoj

Diskusia (0 reakcií)

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 139
  • Priemerná čítanosť: 2688
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 139
  • Priemerná čítanosť: 2688
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...