Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Žiadne prímerie počas Vianoc: francúzski železničiari štrajk ešte pritvrdili

24.12.2019 | Roman Kanala

  • Tlačiť
  • 53

Rubrika

Ekonomika

“Osláviť Vianoce medzi štrajkujúcimi”: francúzski železničiari ešte znásobili štrajkové akcie počas veľkých predvianočných presunov. Dva týždne pred dátumom, na kedy vláda stanovila termín znovuzačatia jednaní medzi sociálnymi partnermi, ktorý dátum je 7. január 2020.

V rámci štátnej železničnej spoločnosti SNCF, Société nationale des chemins de fer, v predvianočný pondelok štrajkovalo asi 10% zamestnancov, čo je menej, ako na začiatku. Ale v tom počte je takmer polovica rušňovodičov. Bez nich nie je možné vypraviť vlak. Premáva len asi 20% TGV a expresov, a ešte menej prímestských osobných vlakov. Parížske metro je paralyzované. Len dve linky zo 16 sú automatické a tie môžu jazdiť bez obmedzení. Občas sa podarí vyskladať personál na prevádzku 4 ďalších liniek. Ostatné jednoducho nejazdia. Parížania buď chodia peši, jazdia na skútroch, bicykloch, kolobežkách, alebo taxíkmi. Na cestách sú zápchy v stovkách kilometrov a počet dopravných nehôd cyklistov a kolobežkárov je oproti obvyklému stavu vyšší o 40%, lebo na cesty vyšli aj tí neskúsení.

Dve odborové organizácie, ktoré stoja za štrajkmi na protest proti reforme dôchodkov, CGT-Cheminots a SUD-Rail, chcú ešte pritvrdiť. Sú si vedomí, že spoločnosť je najzraniteľnejšia vtedy, keď najviac potrebuje presuny, a to je pred sviatkami a po nich. Počas víkendu 28-29. decembra 2019 a po Silvestri od štvrtka 2. januára do nedele 5. januára 2020 sú ohlásené ďalšie akcie. Odborom ide tiež o mnoho: pomaly strácajú štrajkujúcich i sympatie verejnosti.

Automatizovaná linka č. 1 parížskeho metra bola v pondelok 23. 12. zablokovaná manifestantmi z radov štrajkujúcich železničiarov, ako aj anarchistami a deklasovanými živlami, ktorí sa pripoja ku každej udalosti, kde môžu niečo porozbíjať, poničiť. Akcia bola prekvapením, nebola ohlásená, a narýchlo ju zorganizovali militantní odborári SUD-Rail.

Odbory SUD sa zrodili zo štrajku v decembri 1995, ktorý bol najväčším sociálnym hnutím od mája 1968. Skratka SUD je akronymom “solidaire, unitaire, démocratique”, čo treba brať s rovnakou rezervou ako iné francúzske trojslovné slogany. Štrajky v 1995 boli podobne ako dnes namierené proti dôchodkovej reforme “plan Juppé”, ktorej podstatou bolo rozšíriť na úradníkov a zamestnancov štátnych podnikov (RATP, SNCF, EDF-GDF, La Poste, France Télécom, školstvo, zdravotníctvo, daňová správa atď.) rovnaké opatrenia, ktoré priniesla reforma Edouarda Balladura v 1993. Premiér Alain Juppé chcel presadiť štyri dôležité body: predĺžiť dobu príspevkov z 37.5 na 40 rokov pre štátnych zamestnancov podobne, ako tomu už bolo dva roky v súkromnom sektore, obmedziť zdravotné výdavky ročným plánom výdavkov, zaviesť tarif za prístup do nemocnice a obmedzenia preplatených liečív, a zdanenie detských prídavkov kombinované so zvýšením zdravotných odvodov dôchodcov a nezamestnaných. Kvôli rozsahu nepokojov premiér Juppé ustúpil a reforma ostala len čiastočnou, ale deficit sa znížil. Vtedy bolo mnoho kikiríkačov sklamaných, že reformistické odbory CFDT nešli až na hranu a odišli buď do červenej CGT, alebo do novozaložených virulentných odborov SUD.

Prečo toľké besnenie? Stalo sa niečo hrozné. Pred mesiacom sa im premiér Édouard Philippe opovážil siahnuť na plesnivé privilégiá, keď priniesol na stôl návrh zákona: 42 rôznych dôchodkových režimov zjednotiť do jediného prehľadného a rovnostárskeho dôchodkového systému. Vláda pristúpila na dialóg o koncoch kariéry v nemocniciach, možnosť postupného znižovania pracovného úväzku pre úradníkov, alebo riešenia v školstve. Ale FO, Force ouvrière (Sila robotníkov) a CGT, Confédération Générale du Travail, tvrdia, že tieto detaily nemajú nič spoločné s univerzálnym systémom dôchodkov a žiadajú jednoducho zabudnúť na akúkoľvek dôchodkovú reformu. Okrem podpory štrajkov ohlásili veľkú demonštráciu na 9. januára 2020.

Hrozienka z koláča, vystrihovánky z trojslovných sloganov

Liberté áno, akože sloboda anarchie. Égalité už nie, lebo oni sú tí vyvolení a tak to aj má ostať. Prezident Macron síce oznámil, že v rámci jednotného režimu dôchodkov nebude doživotným členom ústavnej rady za mesačný honorár 13.5 tisíca eur a ruší doživotný dôchodok prezidentov 6220 eur mesačne, a to počnúc svojím, lenže to sa nepočíta, hovoria kikiríkači, lebo on bol milionár už pred príchodom do úradu a teda žiadna rovnosť neexistuje. Fraternité tiež nie, lebo oni chcú držať celú spoločnosť v šachu ako rukojemníkov. Keď ide o plesnivé privilégiá, tak žiadne bratríčkovanie, treba maximizovať celospoločenské škody. Železnice SNCF majú za doterajšie tri týždne ušlý zisk 400 miliónov a parížska verejná doprava RATP asi rovnako. Štrajk ani zďaleka neskončil, železnice už oznámili, že bude mať vplyv na ich obchodnú bilanciu 2019.

Prieskumy idú všetkými smermi a je dosť ťažké spoľahlivo zistiť, čo si o tom všetkom myslí priemerný Francúz. Podľa prieskumu agentúry Elabe pre televíziu BFM zrušenie špeciálnych dôchodkových režimov má podporu 70%, ale len 58% podporuje bodový systém, ktorý ich má nahradiť a 54% odmieta dôchodkový vek 64 rokov. Podľa iného prieskumu Harris Interactive pre televíziu RTL si stiahnutie zákona praje len 25%, no 65% vyslovilo obavy z reformy. 35% si praje, aby projekt uspel, z toho 63% so zmenami.

Podľa prieskumu Institut français d'opinion publique realizovaného pre Journal de dimanche, 31% Francúzov podporuje štrajk a 21% má s hnutím sympatie, čo spolu dáva 51% pozitívneho postoja. To je o 3% menej, ako o týždeň skôr. Francúzi majú radšej neporiadok spôsobený anarchiou, ako pokus o upratovanie, ktorý prichádza od ich vlády. Ale 15% má k štrajku nepriateľský postoj a 19% s ním nesúhlasí. Spolu 34% je o 4% viac, ako minulý týždeň. Štrajkujúci predsa len Francúzov naštvali. Prvý deň 5. decembra zaznamenali 805 tisíc manifestujúcich, o dva týždne neskôr už len 615 tisíc. V Paríži hnutie neutícha, oproti 65 tisícom manifestantov 5. decembra ich bolo 75 tisíc. Napriek tomu to nie je nič, čo by vládu mohlo znepokojiť.

Premiér Philippe vylučuje, že by projekt mohol byť jednoducho stiahnutý. Ide o viac, ako len o rovnováhu dôchodkového systému. Ak by neprešla reforma dôchodkov, mohlo by sa stať, že Emmanuel Macron počas piatich rokov neuspeje ani s jedinou väčšou reformou, lebo krajina je nezvládnuteľná. Preto premiér vystupuje do roly hromozvodu a prezident sa drží v úzadí. Reformovať "nespravodlivý systém železničných dôchodkov" bol jedným z Macronových predvolebných sľubov a vtedy mu zbieral body v kampani.

Macronova dôchodková reforma

Súčasný francúzsky systém je francúzsky, čo je synonymom prekomplikovanosti a polofeudálnych privilégií z dávnominulých epoch. Systém je prerozdeľovací, kde aktívni prispievatelia a zamestnávatelia priamo financujú dôchodky vyplácané dôchodcom. Vypočíta sa priemer 25 rokov s najvyšším príjmom, a dôchodok je bude 50% sumy. Zásluhová zložka je potlačená v prospech solidarity. Rôzne špeciálne režimy a výnimky vytvárajú privilégiá niektorým kastám štátnych zamestnancov.

V univerzálnom dôchodkovom režime, ako si ho predstavuje Emmanuel Macron a referuje o ňom Le Monde zo 17. decembra 2019, budú príspevky sčítané počas celej kariéry a predstavovať body, ktoré budú niečo ako virtuálna pokladňa. Zvláštny zmocnenec Delevoye jeden bod navrhol ako hodnotu 10 eur odvodov od roku 2025, čo je nadobúdacia hodnota bodu. Pre výpočet dôchodku sa vezme hodnota 0.55 eura ročnej penzie za každý bod.

Pivotný vek je vekom "normálneho" odchodu do dôchodku. Za každý rok odpracovaný nad pivotným vekom sa penzia zvýši o 5%. Naopak, pri predčasnom dôchodku sa zníži o 5% ročne. Aby "diery" v kariére, ako materská dovolenka, dlhodobá choroba, starostlivosť o člena rodiny, obdobie nezamestnanosti alebo obťažnosť a fyzická náročnosť niektorých profesií neboli pri výpočte dôchodku penalizované, predvída sa "bonus". Takisto za každé dieťa bude jednému rodičovi pridaný bonus 5%, ktorý môže byť čiastočne alebo úplne prenesený na druhého rodiča.

Konečná hodnota bodu a bonusu by boli určené dialógom sociálnych partnerov. Panel má byť zložený z predstaviteľov zamestnávateľov, súkromných a štátnych zamestnancov, liberálnych profesií, pracovať pod kontrolou parlamentu a musí rešpektovať rozpočtovú rovnováhu prepočítanú na obdobia 5 rokov. Zlatým pravidlom by bolo, že hodnota bodu nesmie byť znížená, len udržaná alebo zvýšená. Tak by boli valorizované všetky dôchodky, kým dnes sú stabilné a inflácia ich časom eroduje. Jedinou situáciou, keď by hodnota bodu mohla klesnúť, by bolo posunutie pivotného veku. Normálne, ak pivotný vek ostane na 64 rokoch, pri odchode do dôchodku v 65 rokoch by si dôchodca prilepšil bonusom +5%, ale ak politici posunú pivotný vek na 66 rokov, výsledkom bude malus -5%. Čo je najväčšou výhradou odporcov ešte pred spísaním konkrétneho textu zákona a parlamentnou rozpravou.

Áno, čítate dobre, žiadne skrátené legislatívne konanie a kolesíkovské zmeny v 2. čítaní - myšlienka bola predložená verejnosti ešte pred konkrétnou formuláciou legislatívy, ktorá môže byť formou zákona, vládnych nariadení, alebo kombináciou. Conseil des ministres, ministerská rada, dostane projekt na stôl 22. januára a parlament koncom februára.

Plesnivé privilégiá železničiarov

O čo teda železničiarom ide? V súčasnosti je vo Francúzsku 42 rôznych dôchodkových systémov. Jeden všeobecný a ostatné sú špeciálne: výsluhové pre vojakov, zvláštne pre hasičov a policajtov, špeciálne pre železničiarov a tak ďalej. Najviac kričia železničiari, lebo rovný dôchodok pre všetkých ruší najviac privilégií im. Hoci premiér Philippe hovorí, že reforma dôchodkov "nie je reformou dôchodkov železničiarov", zároveň oznámil koniec prijímania do zamestnania v režime zamestnancov SNCF. Budúci zamestnanci budú mať iný štatút, čo časom zníži príspevky do dôchodkového fondu železničiarov. Tento špeciálny dôchodkový režim železničiarov má svoje náklady. Len za jediný rok 2016 im bolo do dôchodkovej pokladne doliatych 3.3 miliardy eur. Zo všeobecného štátneho rozpočtu, čo znamená z daní všetkých ostatných.

Ak sa Vám nezatočila hlava, tak pár ďalších čísel: v roku 2017 štátna spoločnosť SNCF počítala 150 tisíc aktívnych zamestnancov a 260 tisíc dôchodcov. Tento nepomer sa dá vysvetliť vekom odchodu do dôchodku: 57 rokov pre sedavé zamestnania, 52 rokov pre rušňovodičov. Presný vek môže kolísať až dva roky podľa odpracovaných rokov a roku narodenia, ale priemerný vek odchodu do dôchodku ostáva omnoho nižší, ako v súkromnom sektore. Denník Le Monde zo 16. marca 2018 uvádza pre rok 2016 vek 53 rokov a 5 mesiacov pre rušňovodičov, pre ostatných zamestnancov 57 rokov a 6 mesiacov, proti 62 rokom a 5 mesiacom pre všeobecný dôchodkový režim.

Výhodná je aj výška dôchodku: 75% mzdy za posledných 6 mesiacov, kým vo všeobecnom režime to je 50% priemeru 25 najlepšie zarábajúcich rokov. Výsledkom je priemerný železničný dôchodok v roku 2016 vo výške 24759 eur ročne, 2063 eur mesačne, kým priemerný všeobecný dôchodok bol 1376 eur mesačne.

Nemorálnosť nárokov štrajkujúcich železničiarov ilustruje nasledovná tabuľka v miliónoch eur, v ktorej je uvedená štruktúra financovania železničnej dôchodkovej pokladne za rok 2016.

Príspevky zamestnancov 376
Príspevky zamestnávateľa 1607
Subvencia zo štátneho rozpočtu 3392
iné zdroje 24
Spolu 5399

Tento špeciálny dôchodkový režim bol vyjednaný v roku 1909 pred vznikom štátnych železníc SNCF v 1937 a bral do úvahy strednú dĺžku života v tej dobe, nebezpečnosť a fyzickú náročnosť práce na parných lokomotívach, ako aj zodpovednosť za hodnoty a životy ľudí, v tom čase bez elektroniky a všetkých moderných pomôcok. Odvtedy špeciálny železničný dôchodkový režim ostal nezmenený s malými úpravami, ako sumy dosadzované do tabuliek, alebo deputátne uhlie nahradené prémiou v hotovosti, lebo uhlie je dnes už nanič. Počas 110 rokov miera autofinancovania systému klesla na tretinu.

Pri železniciach pripadá na 1 dôchodcu 0.56 aktívnych prispievateľov do systému, vo všeobecnom režime to je 1.3. Železničiari prispievajú na svoj dôchodok odvodmi 8.2%, kým vo všeobecnom režime to je 11% príjmu. Železničná dôchodková pokladňa je jednou z 11 dôchodkových pokladní, ktoré sú beznádejne deficitné a bez štátnej subvencie by nemali šancu prežiť, spolu s námorníkmi, baníkmi, verejnou dopravou, políciou, armádou, hasičmi. Železničiari sú však subvencovaní najviac a chcú si to udržať čo najdlhšie. Štátny dlh v treťom trimestri 2019 dosiahol 100.4% HDP.

Tohoročné francúzske Vianoce sú šťastné, veselé a štrajkové.

Súvisiace blogy: pád Francúzska

  • Tlačiť
  • 53

Rubrika Ekonomika

Tagy dôchodky, pád Francúzska, železnice

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 141
  • Priemerná čítanosť: 2666
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 141
  • Priemerná čítanosť: 2666
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...