Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Francúzi sú z niektorých zamestnaní vo Švajčiarsku vylúčení

28.07.2013 | Roman Kanala

Sú považovaní za lenivých a arogantných

  • Tlačiť
  • 71

Rubrika

Ekonomika

Švajčiar, bydlisko vo Švajčiarsku, tak dnes znejú mnohé inzeráty v novinách a na internete, ktoré zadávajú "lovci lebiek", ako sa prezývajú agentúry špecializované na nábor kádrov. Za každú cenu sa vyhnúť cezhraničným kandidátom a hlavne Francúzom. Podľa bilaterálnych dohôd o voľnom pohybe osôb z roku 1999 sú také inzeráty diskriminačné, ale agentúry sa neobávajú to napísať rovno. Na niektoré posty Francúz dnes už nemá šancu. Priveľa zlých skúseností. Tak nejak vyznie článok dnešného vydania Le Matin, www.lematin.ch/suisse/Les-Francais-sont-exclus-de-certains-emplois-en-Suisse/story/19431513

Podniky v oblasti bankovníctva a poistenia totiž práve toto priamo vyžadujú. Nemá cenu im predkladať francúzskych kandidátov, tí prijatí nebudú. Aj iné sektory Francúzov bojkotujú: sú vraj leniví, papuľnatí a požadovační. Podniky ich nechcú. Od roku 2002, kedy vstúpili v platnosť bilaterálne dohody o voľnom pohybe osôb, sú takéto inzeráty diskriminačné a protiprávne. Zamestnávatelia ale nie sú hlúpi, popri požiadavke na občianstvo a bydlisko stačí uviesť znalosť nemčiny, ktorú Švajčiari majú povinnú v škole a už to je objektívne kritérium, ktoré Francúz nesplní.

Prečo také kritériá? Švajčiari sú lojálni, pracovití a kvalitu vlastnej práce potrebujú, aby sa v zamestnaní mohli realizovať a vo firme cítiť dobre. Diskrétnosť a profesionálne tajomstvo im nerobí problém. Francúzi sú nespoľahliví, vierolomní a odjakživa sa im banky vyhýbajú na posty managerov zákazníckych účtov či informatikov. Ak sa toto nepísané pravidlo porušilo, zamestnávateľ zaplakal: v roku 2009, Hervé Falciani predal mená francúzskych klientov banky HSBC francúzskym daňovým úradom. V 2013, aféra Cahuzac znovu rozjatrila rany. Francúz Pierre Condamin-Gerbier je vo väzení v Berne kvôli svedectvu proti ex-ministrovi a lekárovi menom Jérôme Cahuzac, ktorý mal v banke Reyl tajne založený účet na úplatky od farmako-firiem. Condamin-Gerbier bol dosť neopatrný na to, aby sa po tomto čine vrátil do Švajčiarska, kde je porušenie bankového tajomstva trestným činom. Vo väzení čaká na súd a riskuje tri roky nepodmienečne. Vedľajším účinkom jeho účinkovania je to, že sa Francúzi plošne dostali na čiernu listinu bánk.

Jeden zamestnanec agentúry na vyhľadávanie kádrov prehlásil: Francúzi začínajú diskutovať o plate ešte pred tým, než sa oboznámia s požiadavkami na pracovné miesto. Ich jazykový prejav je úbohý, a sú tak strašne arogantní. Podľa nich, Švajčiarsko má obrovskú šancu môcť ich zamestnanať. Ako výsledok, Francúzov doporučuje len zamestnávateľom, ktorí dobre poznajú Francúzsko a francúzsku kikiríkavosť. Niektorí zamestnávatelia ale výslovne žiadajú, aby im vôbec neprezentoval francúzskych kandidátov a vtedy ich žiadosti vyhovie. Potom sa v nárokoch na pracovné miesto objaví požiadavka na výborné znalosti nemčiny, aj keď pre výkon pracovných povinností nemčina vôbec nie je potrebná. Alebo sa ako dôvod uvádza zákaz zamestnávania cudzincov, ktorý sa ako záchranné koleso objavil na jar tohto roku.

Bojkot Francúzov sa ale šíri vo všetkých sektoroch. Napríklad v stavebníctve Francúzov neberú z podobných dôvodov, ako v bankách. Plus ešte modré pondelky a piatky. Ak je Francúz chorý, spravidla jeho choroba prepukne v pondelok alebo v piatok, alebo pri predĺženom víkende. Zamestnávatelia hovoria, že ich privádza do zúfalstva ich mentalita triedneho boja a pomstychtivosti. Radšej berú Španielov a Portugalcov, ktorí sú za prácu vďační.

Podľa profesora švajčiarskej histórie menom Dominique Dilenwanger, toto neprichádza len tak bez dôvodu. Vraj sú to staré nezabudnuté a ešte nestrávené spory počnúc začiatkom 20. storočia. Vtedy sa objavili prvé daňové spory medzi krajinami. Generálny štrajk 12. novembra 1918 na výročie ruského boľševického prevratu bol pripisovaný práve francúzskym agitátorom. Vtedy to bol len mýtus, ktorý ale mal za zásluhu posilniť švajčiarsku národnú identitu po francúzskom triumfe na oslavu víťazstva nad Nemeckom - aj keď Prvú svetovú vojnu vtedy Francúzom hrdinsky vyhrala španielska chrípka. I dnes sa hovorí o francúzskej nákaze. Dnes už väčšinou nie bezdôvodne.

Vo februári 2012 bola veľká aféra ohľadne jedného vyhlásenia generálneho riaditeľa Kantonálnej univerzitnej nemocnice. Na pracovnej porade povedal, že pri interných kariérnych postupoch by bolo dobré uprednostňovať švajčiarskych uchádzačov, aj keby boli menej kvalifikovaní. Zo 165 šéfov jednotiek starostlivosti 110 už boli cezhraniční. Toto tvrdenie, patrične zveličené, sa vynieslo na verejnosť (kým asi?) a riaditeľ sa stal terčom útokov. Z rasizmu ho obviniť nešlo, pochádza totiž z belgickej dediny Bon-Secours, ktorá mala kostol na belgickej strane, ale chorál vo Francúzsku a on sám mal obe občianstva. Po švajčiarskej naturalizácii si ponechal francúzske občianstvo. V máji 2013 Bernard Gruson po 15 rokoch z postu generálneho riaditeľa nemocnice odišiel. Na otázku, ktorým chybám z minulosti by sa rád vyvaroval, spomenul svoje vlaňajšie vyjadrenia o cezhraničných zamestnancoch. Vraj to bolo zbytočne kontroverzné. Je síce pravda, že cezhraniční pracovníci majú pri rovnakých kompetenciách, rovnakých platoch a nižších životných nákladoch vyšší životný štandard, ako Švajčiari, ale že vraj to otvorilo cestu k stigmatizácii cezhraničných.

Faktom je, že akonáhle sa post šéfa dostane do rúk Francúzovi, v jeho jednotke sa už prijímajú len Francúzi. Eldorádo je predsa len pre bratrancov a kámošov. Podobnú dynamiku je možné pozorovať vo všetkých branžiach: v hoteliérstve, v reštauráciách pre podniky, školy, škôlky, či všade, kde sú kompetencie univerzálne a dajú sa nájsť ekvivalentné na oboch stranách hranice. Dokonca aj v štátnej správe. Politické tlaky sú z dvoch stán: domáce na preferenciu domácich, z Bruselu sa tlačí na "rešpekt platných dôhod". Pritom sa zabúda na doložky dohôd a možnosť poistky, aká bola uplatnená na jar 2013.

Francúzi sú veľmi motivovaní, lebo pre nich je veľkou výhrou mať 2-3 krát vyšší plat a príjemné pracovné prostredie. Tak nevyberajú prostriedky. Vyfaulovať súpera je pre Francúza tradične akceptovateľná forma konkurencie.

  • Tlačiť
  • 71

Rubrika Ekonomika

Tagy imigrácia, pád Francúzska

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 128
  • Priemerná čítanosť: 2726
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 128
  • Priemerná čítanosť: 2726
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...