Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Fico bojuje proti prosperite vlastnej krajiny

06.06.2012 | Roman Kanala

Ako zvýšenie podnikových daní odradí zahraničných investorov

  • Tlačiť
  • 67

Rubrika

Ekonomika

Tagy

dane, rozvoj

Fico ohlásil, že ide meniť rovnú daň.  Jeho nenávisť k symbolom pravicových reforiem je tak silná, že kvôli boju proti symbolom je ochotný obetovať prosperitu krajiny. Má vo svojom teame vôbec niekoho, kto by mu vysvetlil, že práve ide streliť do nohy svojej krajine, čo je uprostred maratónu v súťaži o investície?

Ako sa ten nešťastný krok odôvodňuje? Vraj má Slovensko zdanenie pod priemerom EÚ. To je pravda. Priemer znamená, že niektoré krajiny majú zdanenie pod priemerom a iné nad priemerom. So zdanením firiem súvisia výrobné náklady a s nimi investičná atraktívnosť. Akú má atraktivitu spriemerovaná EÚ? Niektoré krajiny ju majú nadpriemernú, iné podpriemernú. Slovensko je dobrou destináciou pre priame zahraničné investície i vďaka rozumnej priamej dani. Dve najväčšie ekonomiky, nemecká a francúzska, sú notorické daňové peklá a ani renomované podniky s historickými sídlami v krajine už doma neinvestujú. Naopak, stále ďalšie produkčné kapacity sú odtiaľ prenášané na východ. Priemer zachraňujú práve noví členovia s nízkym daňovým zaťažením. Dôležitý je nielen priemer v rámci EÚ, ale hlavne v rámci globálnej ekonomiky.

Ako na tú blížiacu sa kataklyzmu reaguje verejnosť a médiá? Komentáre pôsobia skôr kľudne, rezignovane, bez vzrušenia. Uvedomuje si niekto rozsah katastrofy, čo sa Fico chystá na krajine spáchať? SME prináša porovnanie zdanenia V4 a okolitých krajín v článku Susedné štáty ponúknu firmám nižšie dane.

V nasledovnej tabuľke to máme prehľadne usporiadané, pridané sú tam ešte Bulharsko a Francúzsko s extrémnymi hodnotami. Daň v Nemecku sa skladá z federálnej a miestnej dane. Údaje sú pre rok 2011. Všetky informácie a údaje v článku boli nájdené z verejne dostupných zdrojov.

Bulharsko 10%

Rumunsko 16%

Česko 19%

Poľsko 19%

Maďarsko 19% (v článku SME 20.6%)

Slovensko 19% (čoskoro 23% ?)

Slovinsko 20%

Rakúsko 25%

Nemecko 29.8%

Francúzsko 34.4%

Nízku daň má napríklad aj Írsko, kde je od roku 2003 jednotná sadzba 12.5%. Kvôli svojej polohe nemá však dobré vyhliadky pre masovú výrobu s vysokou materiálovou a energetickou náročnosťou a nízkou pridanou hodnotou, ako napríklad produkcia automobilov. Zato počítačovým firmám Dell a Apple sa v Írsku darí dobre. Počítače nepotrebujú diaľnicu ani železnicu, prepravujú sa letecky.

Ak sa zaujímame o diferenciál zdanenia v roku, keď padli investičné rozhodnutia ohľadne priamych investícií, zistíme zaujímavú vec. Rozhodnutie o investícii Volkswagen Bratislava padlo v roku 1991 a prvé autá tam boli vyrobené o rok neskôr. Nemecké podnikové zdanenie vtedy bolo 56.3% a firma prišla nabrať dych do Československa so 45% daňou. Za 20 rokov tam bolo preinvestovaných asi 1.7 miliardy eur. Okrem počiatočnej veľkej investície tam boli urobené viaceré menšie pri adaptácii výrobného programu. Luxusné SUV ako VW Touareg, Audi Q7 a Porsche Cayenne sa tam vyrábajú už vďaka rovnej dani 19% a dobre platenú prácu tam získalo 5000 ľudí. Automobilka PSA Peugeot - Citroën sa rozhodla prísť do Trnavy v roku 2003, keď bol daňový diferenciál 35.4% proti 25%. Ani VW, ani Peugeot nedostali štátnu pomoc. KIA šla do Tepličky i vďaka štátnej pomoci v maximálnej zo strany EÚ tolerovanej výške 15%, vďaka pozemkom za pol ceny a ďalšími lákadlami ako prísľub diaľnice do roku 2006, ale daňový diferenciál 29.7% proti 19% tam určite tiež zohral rolu, ako aj pri ďalších rozhodnutiach rozširovať výrobu.

Spoločnosť Sony prišla do Trnavy v roku 1996 ako do prvej lokality v Strednej Európe, keď na podnikovej dani získala rozdiel medzi 50% a 40%. Rozhodnutie o investícii Sony Nitra padlo v roku 2006, keď bol daňový diferenciál ešte vyšší, 39.5% proti 19%. Po neúspechu s investormi Dell a LG, ktoré si vybrali Poľsko, sa vďaka Sony v Nitre zamestnalo 3 tisíc ľudí. Samsung Galanta, výrobňa i logistické centrum boli do mesta umiestnené v 2005 pri daňovom diferenciáli 27.5% proti 19%, vďaka ktorému našlo prácu vyše tisíc ľudí.

Opel kvôli vysokým výrobným nákladom už nechce prevádzkovať svoje historické sídlo v Rüsselsheime a hovorí o zastavení prevádzky po 150 rokoch. Rovnako i továreň v Bochumi. Eisenach, kde sa kedysi vyrábali Wartburgy, môže od roku 2014 stratiť výrobu modelu Opel Corsa. Daň zo zisku firiem v Nemecku dnes predstavuje 15%, plus 5.5% prirážka na solidaritu, plus 7 až 17% miestna daň, spolu okolo 30%. Tovární v Poľsku a Maďarsku sa opatrenie nedotkne. Ako náhodou majú rovnú daň 19%. Šéf Fiatu položil v tlači kacírsku otázku, ktorá vzbudila v Taliansku veľký rozruch: Potrebuje Fiat ešte Taliansko? Vlani Fiat zdvojnásobil zisk oproti roku 2010 vďaka akvizícii značky Chevrolet. Výsledok výroby v Taliansku je trvalá čistá strata pri zdanení cez 33% i vďaka odbojným odborom, no výroba v Poľsku (daň 19%) a v Brazílii (16.4%) je zisková.

Keď sa v roku 1997 Toyota rozhodla investovať do fabriky pri francúzskom meste Valenciennes na belgickej hranici, francúzska tlač hrdo-neveriaco písala o globalizácii naruby. Nečudo, dovtedy pre nich globalizácia znamenala len demontáž podnikov a presun výroby na východ. Pozrime však na daňový diferenciál v roku, keď sa prijímalo investičné rozhodnutie. V Japonsku bola podniková daň 50%, vo Francúzsku 41.7%. Cena pracovnej sily je vo Francúzsku zhruba o 10% vyššia, údaj je približný po prepočte oboch mien na doláre. Toyota tvrdí, že pre nich dôležitým kritériom bola lokalita blízko hranice a blízko Atlantiku, infraštruktúra, zásoba kvalifikovanej pracovnej sily a očakávaná vernosť značke. Francúzi majú radi malé francúzske autá, tak prečo nie malú francúzsku Toyotu Yaris.

Cena pracovnej sily v Bulharsku je oproti Číne asi 2-3 krát vyššia, no v porovnaní s inými krajinami EÚ ostáva stále nízka a spoločnosť Great Wall Motors sa na jar 2012 rozhodla otvoriť továreň v Bahovici na trase budúcej diaľnice Sofia - Ruse. Daňové zaťaženie firiem v Číne je 25%, pre preferované odvetvia 15%, a zložitým spôsobom sa dá získať aj nižšie zdanenie, prípadne daňové prázdniny. V Bulharsku je to jednoduchšie vďaka rovnej dani 10%. V oboch investičných prípadoch Toyoty i Great Wall Motors zohral úlohu aj bezcolný prístup na veľký trh EÚ.

Ak sa pozrieme na zoznam všetkých priamych zahraničných investícií na svete za posledných 20 rokov, nájdeme konzistentné dôležité kritérium podnikových daní. Cena pracovného miesta je až na druhom mieste, nasledovaná prístupom na veľký trh. Ďalšie dôvody, ako infraštruktúra, kvalifikovaná pracovná sila, priemyselná tradícia, zákaznícka vernosť a pripútanosť k značke, prichádzajú až potom. Ak skúmame trend podnikového zdanenia, zistíme, že sa znižuje všade na svete. Vlády pochopili, že znížením daňového zaťaženia môžu svoj daňový výber i zvýšiť a ekonomika bude lepšie dýchať. Málokto, málokde sa odhodlal urobiť opačný krok. Maďarsko zdvihlo zdanenie veľkých firiem zo 16 na 17,3% v roku 2006, na 20% v 2007, aby potom daň znovu znížilo na úroveň krajín V4 sadzbou 19% v 2010.

Ficov postup pri zväčšovaní kôpky peňazí pod kontrolou štátu, aby sa v prítmí dalo čo najviac rozchytkať, už bol podrobne popísaný na mnohých miestach. Budovaním paralelnej propagandistickej reality ohľadne oficiálnych cien výstavby diaľnic sa zaoberá text P.R.avda o predražení diaľnic. Za falšovanie výsledkov odbornej štúdie výhodnosti projetov PPP bolo začaté trestné vyšetrovanie, ktoré po výmene vlády pravdepodobne povedie do stratena. V článku Prečo Fico tak tvrdošijne odmieta miliardy eur z eurofondov? autor pozoruje, že Fico by chcel znovu stavať dvojnásobne predražene cez PPP bez eurofondov a znovu kladie Figeľovu otázku: Kam malo smerovať tých 700 miliónov eur, o ktoré Róbert Fico predražil výstavbu diaľnice D1? Úseky pripravené na výstavbu z eurofondov (R1 pri Nitre) boli postavené z predraženého projektu PPP a dnes sa horúčkovito hľadá niečo, čo by sa z eurofondov ešte dalo financovať, aby neprepadli. Iný z Ficových nápadov, širokorozchodná trať, sa neoplatí, tvrdí šéfredaktorka Železničnej revue. Článok Ficov privatizačný kostlivec, popisuje, ako Fico jediným podpisom spôsobil štátu väčšiu škodu, než rozkradli gorily.

Teraz sa Fico namiesto šetrenia chystá zdaniť, na čo len dosiahne. Niektoré zdaňovanie, aj keď pre obeť bude nepríjemné, sťaží podnikanie a zníži hospodársky výsledok, no krajinu ekonomicky nepotopí. Ak sa zdania byty či živnostníci, tí neodídu do inej krajiny. Zdanenie vysokých platov je už problematickejšie - dobre platení ľudia sú väčšinou vzdelaní profesionáli a môžu odísť inam, najmä ak sú mladí a bez záväzkov. Vyššia daň pre podniky však automaticky znamená, že tu zahraničné firmy prestanú investovať a možno ani existujúce dlho neostanú. Fico je ako hazardný hráč, ktorý chce hrať len červenými kartami a svoje tromfy si sám roztrhá a hodí do koša.

V dnešnom svete s deteritorializovanou firemnou štruktúrou, kde sa podniky stávajú akýmisi virtuálnymi entitami s putujúcimi sídlami a produkčnými centrami, sa pri výbere lokality asi nebude prihliadať na tatranské končiare, bryndzu a žinčicu. Prvý dôsledok zvýšenej podnikovej dane sa môže prejaviť už pri rozhodovaní o umiestnení ďalšej automobilky ku Košiciam. BMW stále svoj zámer v tlači popiera. Tisíce maďarských firiem doteraz radšej platili dane na Slovensku, než doma, ale môžu si to rýchlo a ľahko rozmyslieť, ak to prestane byť ekonomicky výhodné. Štruktúra výrobných nákladov je základným kameňom firemného zisku.

Čo to znamená pre ekonomiku Slovenska? Presné čísla je ťažko predpovedať kvôli množstvu dynamických parametrov a rýchlo sa meniacim podmienkam, ale namiesto nadpriemerného rastu vďaka prísunu nových investícií, parafrázujúc odborné výrazivo Ficových expertov, bude ekonomický rast Slovenska asi menej nadpriemerný, možno priemerný, možno podpriemerný. Domáce faktory rastu vyčerpané, Fico ide neutralizovať aj externé impulzy. Inak povedané: hoci stačilo sedieť pri prestretom stole a čakať na pečené holuby, čo by prileteli samé vo forme nového ekonomického skoku, keď stačilo na nič nesiahať vďaka rastu, kým ostatní stagnujú, vďaka neodborným ideologickým zásahom do systému bude treba zdaňovať, zdaňovať viac a ďalej zdaňovať všetko, čo sa ešte niekde hýbe. Až kým sa všetko hýbať neprestane. A potom nastane socialistický raj: nezamestnanosť, závislosť mnoho ľudí na štátnych dávkach. Ďalšia príležitosť pre populistu robiť to, čo vie robiť najlepšie. Sľubovať.

  • Tlačiť
  • 67

Rubrika Ekonomika

Tagy dane, rozvoj

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 137
  • Priemerná čítanosť: 2682
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 137
  • Priemerná čítanosť: 2682
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...