Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Federálne NIE zdraženiu diaľničnej nálepky, obmedzeniu platov vrcholových managérov i daňovým úľavám rodičom

28.11.2013 | Roman Kanala

Referendum Neinsagerov s vysokou účasťou.

  • Tlačiť
  • 4

Z troch veľkých tém podrobených nedeľnému referendu 24. novembra 2013 nebola schválená ani jedna. Zdraženie diaľničnej známky zo 40 na 100 frankov, strop platov 1:12 v rámci firmy, daňové úľavy pre rodiny s deťmi bez jaslí, všetko zamietnuté. Rozšírenie kantónu Jura tiež.

Diaľničná nálepka za 30 frankov ročne bola zavedená v roku 1985. Zaujímavé je, že bola schválená v ľudovom referende proti odporúčaniu federálnej vlády, ktorá ju odmietala. Pôvodne mala byť zavedená ako pokus na 10 rokov. V roku 1985 sa jej predalo vyše 5 miliónov kusov (5'016'667). V referende 20. februára 1994 sa o nej hlasovalo znovu a nielenže nebola zrušená, jej cena sa zvýšila na 40 frankov ročne. V tom čase sa predalo takmer 7 miliónov (6'983'333 v 1994, 6'575'000 v 1995). Jej predaj nie je elastický na cenu, lebo po malom znížení po jej zdražení v 1995 predaj rástol až na súčasných 9 miliónov ročne (9'024'947 v 2011), z toho 62% sa predalo vo Švajčiarsku, 20% na hraničných prechodoch a 18% v zahraničí. Vigneta, ako sa jej hovorí, nie je platná 12 mesiacov, ale 14. Platí od decembra predošlého roku do konca januára ďalšieho roku, aby ľudia mali čas si ju zadovážiť a prilepiť. Zima nie je dobré obdobie na jej lepenie, lebo teplota predného skla by mala byť aspoň 5 stupňov. Vigneta je viazaná na auto a nesmie sa odlepovať. Je perforovaná tak, aby sa pri odlepení sa roztrhala. Farebné kombinácie sa menia každý rok, aby bola viditeľná aj na diaľku. Takto spoplatnená je každá diaľnica a rýchlostná cesta vrátane intravilánu miest, hoci by to bolo čo i len 100 metrov. Žiadne výnimky ako v Bratislave.

Ako to už býva, na peniaze je príjemné si zvyknúť a federálna vláda si zvykla na príjem z predaja vignety. Jej cena sa mala zvýšiť zo 40 na 100 frankov ročne a zaviesť sa mala aj 2-mesačná vigneta pre turistov za pôvodnú cenu 40 frankov. Z výťažku sa mala financovať výstavba posledných ešte nedostavaných úsekov v najťažšom teréne v hornej časti doliny Valais a diaľnica Transjurane s mnohými tunelmi a viaduktmi. Zároveň mali z kantonálnej kompetencie prejsť pod federálnu správu viaceré kantonálne cesty, ktoré by ďalej boli financované z federálnych peňazí. Postaviť sa mal obchvat miest Le Locle a La Chaux-de-Fonds v kantóne Neuchâtel.

Výsledok je, že zdraženú vignetu odmietli všetky kantóny. Otázka neprešla ani v kantóne Neuchâtel (nie 50.6%), ktorý mal byť čistým príjemcom z cestného fondu. V celej krajine bol priemerný výsledok 60.5%, najprudšie bolo zdraženie odmietnuté v kantóne Fribourg-Freiburg s 69.4% a v kantóne Ticino-Tessin s 67.6%. Toto je prvá veľká prehra pre federálnu radkyňu Doris Leuthard, ktorá doteraz vyhrala všetky témy, v ktorých sa angažovala. Tentokrát to nestačilo. Veľkú kampaň proti viedol vplyvný Touring Club Suisse TCS a agrárna strana SVP-UDC, ktorá v tom videla novú daň. Proti boli aj ekologisti, ale z iných dôvodov, ako automobilisti: im vadilo, že sa budú stavať nové cesty. Vraj by zvýšenie na 80 frankov podporili, ale 100 už nie. Nutnosť rozvoja infraštruktúry krajiny nie je popieraná, len zdroj financovania. Teraz bude treba nájsť potrebné prostriedky inde. Federálna radkyňa Doris Leuthard chce predložiť ku konzultácii ešte pred koncom roka projekt zákona o cestnom fonde, ktorý by bol napájaný zvýšením ceny benzínu o 12 až 15 centimov. Aj táto cesta bude problematickou, lebo v súčasnosti je benzín lacnejší vo Švajčiarsku, ako v okolitých krajinách a benzínový turizmus prináša dodatočné príjmy, ktoré po zvýšení ceny nebudú. Zvýšenie ceny tak paradoxne môže priniesť zníženie výberu dane z pohonných hmôt.

Oficiálne výsledky všetkých troch tém sú na administratívnom serveri Konfederácie a detaily v tabuľkách na serveri Federálneho štatistického úradu.

Druhou veľkou témou boli "nespravodlivé príjmy", ktoré treba skresať tak, aby v rámci podniku nebol rozptyl medzi najvyšším a najnižším platom väčší, ako 1:12. Prečo 12 a nie 11 či 17? S nápadom prišli mladí socialisti, ktorých inšpiroval úspech iniciatívy Minder. Pre propagandistické účely sa lepšie hodí, ak si ľudia predstavia, že niekto v podniku môže za mesiac zarobiť toľko, čo oni za rok. Celá kampaň bola naivná a zbytočná od samého začiatku, lebo v prípade iniciatívy Minder šlo o rozšírenie rozhodovania o odmenách managerov vlastníkmi podniku, akcionármi, ktorí nemali ako stopnúť stratosférické odmeny dohodnuté managementom v dozornej rade. Pri iniciatíve 1:12 šlo len o závisť a etatizmus zavlečený do podnikania. Čo na tom, že v niektorých firmách generálny riaditeľ zarobí i 200-násobok najnižšieho platu. Ľud správne pochopil, že fungujúcu ekonomiku, ktorá ako jediná v regióne zaznamenáva rast 2% ročne, neslobodno dobabrať a rozhasiť hlúpymi nápadmi. (Aj Fico zdedil fungujúcu ekonomiku, ale ju zarezal…) Švajčiarsky model je výnimočný tým, že krajina má najnižšiu nezamestnanosť v OCDE a najvyššie platy na kontinente. Švajčiarsko patrí medzi najkonkurencieschopnejšie ekonomiky na svete práve kvôli absencii zbytočných štátnych zásahov. Iniciatíva bola zmietnutá zo stola hlasmi 65.3% voličov. Argumenty sú recyklovateľné i pri novom pokuse zaviesť minimálnu mzdu, tentokrát vo výške 4000 frankov, o ktorej sa bude hlasovať na jar 2014. Ľud už minimálnu mzdu zamietol, podobne ako minimálnych 5 týždňov prázdnin a maximálnu pracovnú dobu 40 hodín týždenne.

Ľud tiež odmietol daňový darček rodinám, v ktorých sa jeden z rodičov stará o deti doma, namiesto aby ich poslal do jaslí či do škôlky. S témou prišla agrárna strana SVP-UDC a spočiatku sa zdalo, že ich argumenty bodujú. Keď však prišlo na lámanie chleba, otázka bola zamietnutá 58.5% hlasov. Aj kantóny, ktoré podobnú pomoc majú na kantonálnej úrovni (Valais-Wallis, Zug a Luzern), tému zamietli. V kantóne Neuchâtel odmietnutie dosiahlo 62.9%, v Ženeve 66.2% a v kantóne Vaud 66.8%. Iniciatívu podporili len tesnou väčšinou kantóny Uri (50.7%), Schwytz (51.2%) a polokantón Appenzell Innenrhoden (52.1%). Infografika je na serveri Štatistického úradu.

Ďalšou témou s federálnym dosahom bolo rozšírenie kantónu Jura o obce "interjurassiennes", ktoré sa hlásia k Jure, ale ostali v kantóne Bern. Referendum o začatí rozhovorov vedúcim k secesii obcí od kantónu Bern sa konalo v dotknutých obciach a v kantóne Jura. V obciach referendum prepadlo, väčšina 72% si praje ostať v kantóne Bern, čím sa téma pochovala na dlhé roky. Zato v kantóne Jura bola referendum úspešné so 76% hlasov za. Jedno jediné mesto, Moutier-Münster, by si 55% hlasov prialo prejsť do kantónu Jura. Moutier sa tak nestal jurským, ale viac-menej prestal byť bernským mestom. Ak by si to občania mesta priali, o dva roky budú môcť hlasovať o individuálnom pripojení sa ku kantónu Jura. O otázke by rozhodla Veľká rada (kantonálny parlament) Bernu. Celá procedúra by trvala ďalších 6 až 10 rokov. Starosta mesta Delémont, hlavného mesta Jury, výsledok vidí tak, že v Jure hlasovanie chápali ako začiatok procesu vedúceho k integrácii, kým v obciach v kantóne Bern to videli ako hlasovanie o vytvorení nového kantónu, ktorý nechceli. Jura je najmladším švajčiarskym kantónom, ktorého zvláštnosťou je, že nevznikol pripojením nového územia ku Konfederácii, ale secesiou od kantónu Bern v roku 1979 po desaťročiach separatistických úsilí. Viacero obcí si vtedy v referende prialo ostať v kantóne Bern a teraz to potvrdili. Od väčšiny germanofónneho kantónu Bern sa odlišujú francúzskym jazykom, ale sú protestanti. Kantón Jura je od svojho vzniku najchudobnejším kantónom s najvyššími daňami, najvyššou nezamestnanosťou a investori sa tam nehrnú aj kvôli francúzskej nákaze triednym bojom.

Zaujímavé miestne hlasovania boli v meste Ženeva, kde bola schválená otázka absolútnej ochrany brehu jazera. Tému nastolila extrémna ľavica, ktorej sa nepáčilo rozširovanie Svetovej obchodnej organizácie WTO spojenej s výrubom stromov v parku. Schválenie absolútnej ochrany brehov však zároveň znamená komplikácie pri príprave tunela pod jazerom, ktorý bude musieť byť vedený mimo mesta, alebo bude musieť byť uplatnená výnimka v zmysle superiority kantonálneho zákona púhemu mestskému nariadeniu.

V kantóne Neuchâtel obyvatelia schválili 63.2% hlasov rozdelenie funkcií medzi nemocnice v meste Neuchâtel a La Chaux-de-Fonds. Alternatívou by bola jediná nemocnica v hlavnom meste. Pohotovosť vo Val-de-Travers bude zrušená. Telefónna centrála prvej pomoci 144 bude kvôli úsporám externalizovaná do kantónu Vaud. Schválené bolo aj rozšírenie otváracích hodín v obchodoch, ktoré podporovali aj odbory. Aj kríza môže byť k niečomu dobrá, ľudia si začnú prácu viac vážiť.

V kantóne Bern sa sprísnia podmienky naturalizácie. Švajčiarsky pas už nedostanú delikventi ani osoby, ktoré žijú zo sociálnej pomoci. V kantóne Aargau ľud odmietol zrušiť finančnú participáciu 20% pre ošetrovateľskú pomoc postihnutým osobám, ktorá bola zavedená vlani. V kantóne Basel-Stadt bol schválený projekt banky UBS postaviť mrakodrap za 100 miliónov so 170 bytmi na 29 poschodiach. Pre tak vysokú budovu bolo nutné zmeniť územný plán mesta. V kantóne Schaffhausen občania odmietli znížiť zo 4 na 3.6 milióna ročne štátny príspevok cirkviam. V lyžiarskom stredisku Saint-Moritz sa postaví skokanský mostík s olympijskými parametrami. Organizátori by tam chceli mať Svetový pohár. Olympijské hry 2022 v Davose a St. Moritzi boli zamietnuté v referende 3. 3. 2013.

  • Tlačiť
  • 4

Rubrika Švajčiarske voľby a referendá

Tagy dane, doprava, minimálna mzda, odmeny managementu

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 133
  • Priemerná čítanosť: 2711
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 133
  • Priemerná čítanosť: 2711
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...