Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Bezpodmienečný príjem pre všetkých

03.06.2016 | Roman Kanala

Bezpodmienečný a univerzálny príjem by mal nahradiť všetky sociálne dávky a umožniť ľuďom prestať pracovať, ak chcú robiť niečo iné. Otázka financovania nie je jasná.

  • Tlačiť
  • 36

Hlasovanie v nedeľu 5. júna bude o mnohých dôležitých otázkach, ale tou najkontroverznejšou a na medzinárodnom poli najviac sledovanou je otázka bezpodmienečného príjmu. Ako pred tromi rokmi Thomas Minder na tému odmien managerov veľkých firiem proti vôli ich akcionárov, i tentokrát stojí za iniacitívou súkromná osoba. Denník Le Temps z 18. marca 2016 priniesol interview s človekom, ktorý prišiel s tým nápadom a ktorý ho dotlačil až k ľudovému hlasovaniu.

Daniel Häni, 50 rokov, o tom koncepte premýšľa už 25 rokov. Vraj kedysi do dvadsiatky nemal rád svoje Švajčiarsko, lebo mu pripadalo ako krajina malých buržujov. Vyrastal na vidieku v kantóne Bern v rodine, kde nikdy nebolo veľa peňazí. Potom v 1989 prišlo referendum o zrušení armády a on si povedal, že v inej krajine by sa veru na podobnú tému nikdy nehlasovalo. A vtedy si povedal, táto krajina je síce ducha obmedzeného, ale má výnimočnú demokraciu na svete. Začal premýšľať: Švajčiari žijú pod limitom ich duchovného potenciálu. Žijeme tu v raji na zemi, no ľudia sa stále sťažujú. Neurobil by bezpodmienečný príjem ľudí lepšími?

Daniel Häni je o tom presvedčený. Vraj treba obrátiť logiku: teraz pracujeme, aby sme dostali plat. Ale čo ak by sme naopak mali príjem, aby sme žili lepšie a pracovali lepšie? Oslobodený od jeho existenciálnych starostí, jednotlivec môže zo seba vydať to najlepšie. A navyše nebyť manipulovateľným. Vraj podľa prieskumu 98% ľudí by ani pri zaručenom príjme 2500 frankov mesačne neprestali pracovať. Peniaze sú už tu, všetci už máme aspoň takú sumu. Ale je to za podmienok daných niekým iným: zamestnávateľom, partnerom, štátom. Čo ak by sme tú sumu dostali bez podmienok?

Mladý Daniel Häni opustil školu a živil sa príležitostnými prácami. Potom vyhľadával opustené budovy a nadväzoval styky s ich majiteľmi, aby tam sprostredkoval vytvorenie dočasných pracovísk pre coworking, kde sa stretávali remeselníci, novinári, fotografi, umelci, až kým nevytvoril Unternehmen Mitte, niečo ako sociálne laboratórium. Po krachu Banque Populaire Suisse ju prevzal jej konkurent Crédit Suisse. Za pomoci dvoch priateľov a fondácie Edith Maryon si Daniel Häni za 10 miliónov kúpil päťposchodovú budovu, ktorá bola sídlom banky v Bazileji. Odvtedy žije na jednom z horných poschodí budovy, v ktorej je Dom literatúry, malá divadelná scéna, ale aj centrum alternatívnej medecíny. Na prízemí kaviareň nahradila bankové prepážky, ale ostali mramorové podlahy, ornamenty a masívne mreže z kovanej oceli. Ozajstnou zvláštnosťou Unternehmen Mitte je však to, že zákazník nie je povinný konzumovať. Môže presedieť hodiny len tak bez ničoho. Podnikom prejde asi tisíc zákazníkov denne, má ročný obrat 3.5 milióna, 90 zamestnancov a pomer medzi najnižším a najvyšším platom 1:2.5.

Unternehmen Mitte je generálnym štábom kampane. Aký majú rozpočet, to nechcú prezradiť, ale stoja za veľmi viditeľnými akciami ako vysypať z kamióna 8 miliónov mincí po 5 centimoch na námestie pred Federálnym parlamentom v Berne, alebo rozdať 10 tisíc bankoviek po 10 frankoch na hlavnej stanici v Zurichu a sledovať reakcie ľudí, ktorým dávajú peniaze len tak za nič.

Dnes je situácia taká, že od osôb v produktívnom veku sa očakáva, že sa budú samé snažiť o uspokojenie ich životných potrieb. Kto to nedokáže, dostáva od štátu na požiadanie príspevky ako podporu v nezamestnanosti, rentu pre invalidov, alebo sociálnu pomoc. Iniciatíva vychádza z opačného princípu: zapísať do ústavy, že štát bude vyplácať rovnakú sumu všetkým obyvateľom krajiny bez ohľadu na ich vek, majetok, či príjem. Bez podmienok. Cieľom je, aby každý mohol žiť dôstojným životom a podieľať sa na verejnom živote bez toho, aby mal platenú prácu. Iniciatíva nerieši financovanie - v prípade úspechu financovanie bude musieť vyriešiť parlament.

Ako federálna vláda, tak i parlament iniciatívu odmietajú, lebo sú presvedčení, že akceptácia iniciatívy by oslabila švajčiarsku ekonomiku i sociálny systém. Počet zárobkovo činných osôb by mohol klesnúť, čo by zhoršilo nedostatok pracovnej sily, obzvlášť kvalifikovanej. Na financovanie by bolo treba masívne zdvihnúť zdanenie a škrtať vo výdavkoch. Bezpodmienečný príjem by nemohol úplne nahradiť súčasný sociálny systém. Švajčiarsky model sociálneho štátu je založený na predpoklade plnej zamestnanosti a pokiaľ by ten predpoklad nebol splnený, systém môže prestať fungovať.

V súčasnosti je štátna pomoc vo forme dávky v hmotnej núdzi adresovaná len ľuďom, ktorí ju potrebujú a ktorí o ňu požiadajú. V ústave sa píše, že ktokoľvek sa nachádza v situácii núdze a nemá prostriedky na zabezpečenie svojich životných potrieb, má nárok na pomoc a asistenciu, ako aj na prostriedky nutné na dôstojnú existenciu. Podľa iniciatívy by základný príjem bol bezpodmienečný a univerzálny. Disponovať príjmom dostatočným na uspokojenie životných potrieb by už nebolo viazané na zamestnanie, vek, zdravotný stav, či iné príjmy. V texte sa priamo nespomína ani konkrétna suma, ani spôsob financovania, ktoré by mali byť navrhnuté parlamentom a pravdepodobne podrobené ľudovému hlasovaniu. Autori len dávajú do diskusie ako dobrý počiatočný odhad sumu 2500 frankov mesačne pre dospelú osobu a 625 frankov mesačne pre dieťa.

Vychádzajúc z týchto údajov, Konfederácia vypočítala celkové náklady na zavedenie bezpodmienečného príjmu podľa štatistík 2012. Vyplácanie súm 2500 a 625 frankov mesačne 6.5 milióna dospelým a 1.5 miliónom detí by ročne stálo 208 miliárd frankov. Nakoľko by základný príjem nahradil všetky sociálne dávky, ktoré v súčasnosti predstavujú 55 miliárd ročne, boli by nutné dodatočné fondy asi 153 miliárd ročne. Odvody z profesionálnych príjmov by dali asi 128 miliárd: u osôb s príjmom vyšším, ako 2500 frankov, by sa tých prvých 2500 nezdanilo, osobám s nižším príjmom by sa z daňového základu odčítal celý ich príjem. Zostalo by nájsť 25 miliárd ročne, ktoré by znamenali drastické opatrenia na šetrenie a zvyšovanie daní. Ak by sa zvyšovala spotrebná daň, táto by musela narásť zo súčasných 8% na 16%. Dodatočné výdavky by vznikli kvôli tomu, že dnes existujú ľudia, ktorí žijú z nižšieho príjmu. Tým by sa príjem dorovnal na 2500 frankov. Všetci ostatní by mali príjem rovnaký.

Dopady iniciatívy na sociálnu kohéziu, platy, trh práce, ekonomický poriadok a sociálny systém nie je možné ani odhadnúť, lebo vo svete neexistujú príklady, ktoré by boli prevoditeľné na Švajčiarsko. Profesor Cédric Tille z Inštitútu medzinárodných štúdií hovorí, že ak zamestnávateľ niekomu platí 2500 frankov, tak by si tá osoba mohla vybrať, či bude pracovať, alebo nebude. V takom prípade si pravdepodobne vyberie znížený úväzok. Druhý argument, ktorý prof. Tille vyvracia je ten, že vďaka rastu produktivity čoskoro nebude dosť práce pre všetkých. V minulosti sme zažili už viacero priemyselných revolúcií a keby vtedajší ľudia vedeli o lietaní, televízii, mobiloch, internete, mysleli by si, že dnešní ľudia budú pracovať len málo alebo vôbec nie. Pracujeme síce menej a lepšie, ale pracujeme stále.

Federálna vláda uvádza ešte ďalšie argumenty proti iniciatíve. Existujú nekvalifikované práce, kde je zárobok zhruba na úrovni 2500 Frs. Tam by vznikol tlak na platy, aby ľudia vôbec chceli pracovať a pretože ide o sektory s nízkou pridanou hodnotou, ich existencia by mohla byť ohrozená: poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov, hotely. Niektoré aktivity by boli delokalizované do zahraničia, iné by zmizli úplne. Zvýšilo by sa riziko práce načierno. A napokon by sa zvýšil imigračný tlak hlavne z krajín a z profesií s nízkymi platmi.

Zníženie ekonomickej aktivity a nároky na financovanie minimálneho príjmu by spôsobili, že by bolo menej prostriedkov na alokáciu na investície alebo na iné dôležité štátne výdavky, ako doprava, školy, armáda, poľnohospodárstvo alebo ochrana prírody. Masívne škrty vo výdavkoch a zvyšovanie daní nepovažuje federálna vláda za rozumné.

Sociálny systém by musel stále existovať, lebo mnoho ľudí má potreby nad rámcom minimálneho príjmu, napríklad osoby s potrebou asistencie, nezamestnaní s potrebou rekvalifikácie, alebo handicapované osoby. Sociálny systém a jeho administrácia by teda nezmizli, len by sa museli koordinovať s bezpodmienečným príjmom.

Bezpodmienečný príjem podporujú socialisti, Zelení, odbory, piráti, Strana práce, a "Integrálna politika s inteligenciou v srdci". Všetky strany a politické telesá napravo od stredu iniciatívu odmietajú. Sám jej autor Daniel Häni priznáva, že nemá šancu uspieť, ale že cieľom bolo vyvolať debatu o zmysle práce a blahobytu vo švajčiarskej spoločnosti. Existujú aj iné hodnoty, ktoré sú nemateriálne a je možné ich mať aj bez peňazí. Podľa neho pri budúcom hlasovaní niekedy o 20 rokov možno spoločnosť dospeje k bodu, že by myšlienku mohla v nejakej forme akceptovať.

Daniel Häni je sympatický a úspešný podnikateľ s alternatívnym pohľadom na úspech a jeho kritériá. Zovšeobecňovanie osobnej skúsenosti jedného človeka na celú spoločnosť v kontexte globalizácie a konkurencie ľudí, ktorí pracujú 16 hodín len za stravu a pričňu na spanie, a sen o znižovaní produktivity v jednej bohatej krajine, ktorá by šmahom prišla o svoju konkurenčnú výhodu a začala s novou spoločenskou tradíciou, však nie je dobrým spôsobom, ako pomôcť svojej krajine. Príkladom by mohlo byť Francúzsko, kde sa sociálne dávky rozsýpajú priehrštiami a je tam štátom prikázaná povinná lenivosť vo forme 35-hodinového pracovného týždňa. Stačí pár desiatok rokov a kedysi bohatý štát je na hranici priepasti.

Pridané 6. júna 2016:

autor

Sugestívny plagát odporcov iniciatívy s otázkou: Kto to bude platiť? Internetový server s argumentmi odporcov je www.non-rbi.chZdroj: autor

Podľa očakávania otázka neprešla. ÁNO hlasovalo len 23.1% voličov, NIE 76.9% a otázka bola jednomyseľne zamietnutá vo všetkých kantónoch. Najvyššia akceptácia s 36% bola v kantónoch Bazilej-mesto, kde myšlienka vznikla, a v kantóne Jura s 35.8%. Výsledky sú na serveri federálnej administrácie. Autor iniciatívy Daniel Häni to nepovažuje za prehru. Naopak. Je to po prvý raz na svete, čo sa o takejto téme vážne diskutovalo v celej spoločnosti a celá krajina o nej hlasovala v referende. Pre autora iniciatívy to je len prvý krok, medzivýsledok, či začiatok pomalého procesu akceptácie.

Ozajstným prekvapením bola živosť debaty o tejto téme. Na začiatku kampane bola akceptácia ešte vysoká, ale čím viac sa ľudia pohrúžili do detailov o dopade na verejný rozpočet a ekonomickú súťažeschopnosť krajiny, tým viac ich pojal strach z možného kladného výsledku. Napriek negatívnemu výsledku sa v generálnom štábe iniciatívy oslavovalo a panovala dobrá nálada.

Podporiť na vybrali.sme.sk

  • Tlačiť
  • 36

Rubrika Švajčiarske voľby a referendá

Tagy dane, dôchodky, minimálna mzda

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 138
  • Priemerná čítanosť: 2697
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 138
  • Priemerná čítanosť: 2697
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...