Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Ako ľudstvo za dve storočia anulovalo 3 milióny rokov ochladzovania

18.01.2019 | Roman Kanala

Ak budú emisie skleníkových plynov pokračovať dnešným tempom, klíma v roku 2150 bude rovnaká, ako pred 50 miliónmi rokov. Antarktický ľadovec sa dnes roztápa 6x rýchlejšie, ako pred 40 rokmi.

  • Tlačiť
  • 42

Rubrika

Politika

V decembri 2018 vyšiel článok v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America s názvom Najlepšou analógiou klímy v blízkej budúcnosti je pliocén a eocén.

Podľa štúdie Univerzity Wisconsin v meste Madison bude pri pokračovaní emisií dnešným tempom už v roku 2030 klíma podobná tej, ako bola na Zemi pred 3 miliónmi rokov. Pri znížení emisií to nastane až v roku 2040. Táto šarmantná epocha sa volala pliocén. Zem bola pustá a neplodná, Severná a Južná Amerika ešte neboli prepojené, Grónsko ešte nebolo zaľadnené a hladina oceánov bola vyššia o 18 metrov. Teploty boli v porovnaní s dneškom vyššie o 1.8 až 3.6 stupňa.

Ak budú emisie CO2 pokračovať dnešným tempom, klíma sa okolo roku 2150 vráti naspäť o 50 miliónov rokov. To je éra, keď sa objavili prvé cicavce. Dinosaury vtedy už neboli, lebo vyhynuli pred 65 miliónmi rokov. Planéta bola v eocéne takmer bez ľadu, kontinenty ležali blízko pri sebe a teploty boli vyššie o 13 stupňov. Tieto klimatické zmeny sa najprv prejavia vo vnútrozemí kontinentov a postupne budú expandovať. Teploty sa zvýšia rovnako ako zrážky, ľadovce sa roztopia a klíma pri póloch bude mierna.

Autori postupovali netradičnou, takmer popularizačnou metódou porovnávania projekcie klímy s historickými klimatickými situáciami: ranným eocénom (-55 až -33.9 milióna rokov), stredným pliocénom (-5 až -2.5 milióna rokov), ostatnou medziľadovou dobou (pred -129 až -116 tisíc rokmi), stredným holocénom (pred 6000 rokmi), v pred-priemyselnej dobe (pred 1850) a na začiatku 20. storočia. Prehľad geologických epôch je napríklad tu.

Roztápanie polárnych ľadovcov sa neudeje za 12 rokov, ani oceány za ten čas nevystúpia o 18 metrov. Grónsko sa bude roztápať, ale stále bude zaľadnené. Avšak rýchlosť, s akou klimatické zmeny prebiehajú, prekvapí mnoho živočíšnych a rastlinných druhov, ktoré nebudú mať čas sa prispôsobiť. Ako vieme, tieto majú voľbu migrovať pár sto metrov vyššie, migrovať pár sto kilometrov na sever, prispôsobiť svoj metabolizmus vyššej teplote v priebehu pár storočí, alebo vyhynúť. Sťahovavé vtáky sa prispôsobia ľahko, zvieratá pripútané k svojmu teritóriu horšie, no stromy vôbec, lebo ich migrácia je príliš pomalá. Jedle a borovice prežijú, smreky nie.

Pliocene and Eocene provide best analogs for near-future climates,
K. D. Burke, J. W. Williams, M. A. Chandler, A. M. Haywood, D. J. Lunt, and B. L. Otto-Bliesner,
PNAS December 26, 2018 115 (52) pp. 13288-13293; https://doi.org/10.1073/pnas.1809600115





V tom istom časopise PNAS vyšiel v januári 2019 článok o urýchlení roztápania sa antarktického ľadovca medzi rokmi 1979 a 2017 na šesťnásobok. Doterajšie roztápanie malo zdvihnúť hladinu oceánov o 1.4 cm, no celková zásoba ľadu stačí na zdvihnutie hladiny o 57 metrov, z toho 5 metrov na západnej a 52 na východnej strane Antarktídy, kde je najväčšia zásobáreň vody na svete. Polovica sladkej vody na celom svete je uschovaná vo forme ľadovca na východe Antarktídy. Väčšina štúdií sa zhoduje v tom, že do roku 2100 sa hladina oceánov zvýši o 1.8 metra, čo spôsobí zatopenie mnohých pobrežných miest.

Pre porovnanie, Bratislava má nadmorskú výšku 126 m, Budapest 98 m, no Dhaka len 4 metre nad morom a 80% povrchu Bangladéša je na nížine v deltách riek Ganga a Brahmaputra do výšky 10 metrov. Bangladéš má vyše 160 miliónov obyvateľov. Londýn má nadmorskú výšku 11 metrov, Amsterdam -2 metre a Stockholm, Hamburg, Benátky, New York sú na hladine mora.

Táto štúdia bola najväčšou a najdlhšou, aká sa doteraz uskutočnila v 18 regiónoch Antarktídy. Vyhodnotila letecké snímky s vysokým rozlíšením zhotovené lietadlami NASA, ako aj radarové snímky zo satelitov viacerých kozmických agentúr. Umožnila záver, že medzi rokmi 1979 a 1990 Antarktída strácala ročne asi 40 miliárd ton ľadu ročne. No medzi rokmi 2009 a 2017 to už bolo 252 miliárd ton ľadu ročne. Pri topení antarktického ľadovca začína hrať rastúcu rolu ohrievanie oceánu.

Iná štúdia zverejnená v časopise Nature v júni 2018 hovorí, že od roku 1992 sa roztápanie ľadovcov urýchlilo trojnásobne. Nespomína dôležitosť ľadovca na východnej strane Antarktídy. O tri mesiace neskôr bola v Nature zverejnená ďalšia štúdia, ktorá študovala vrstvy sedimentov oceánskeho dna uložených pri ostatnom roztápaní ľadovca v údolí Wilkes vo východnej Antarktíde. Tento obrovský bazén by sa znovu začal roztápať pri zvýšení teploty o 2 stupne Celzia, čo je limit spomínaný Parížskou dohodou ako absolútne prípustné maximum, ktoré neslobodno prekročiť.

Myslite na to, keď budete ráno nasadať do auta. Nechodí neďaleko vášho domu električka?



Four decades of Antarctic Ice Sheet mass balance from 1979–2017,
Eric Rignot, Jérémie Mouginot, Bernd Scheuchl, Michiel van den Broeke, Melchior J. van Wessem, Mathieu Morlighem,
Proceedings of the National Academy of Sciences Jan 2019, 201812883; DOI: 10.1073/pnas.1812883116
https://www.pnas.org/content/early/2019/01/08/1812883116


Ice loss from the East Antarctic Ice Sheet during late Pleistocene interglacials,
David J. Wilson, Rachel A. Bertram, Emma F. Needham, Tina van de Flierdt, Kevin J. Welsh, Robert M. McKay, Anannya Mazumder, Christina R. Riesselman, Francisco J. Jimenez-Espejo & Carlota Escutia
Nature volume 561, pages 383–386 (2018)
https://doi.org/10.1038/s41586-018-0501-8


Southern Ocean warming and Wilkes Land ice sheet retreat during the mid-Miocene,
Francesca Sangiorgi, Peter K. Bijl, Sandra Passchier, Ulrich Salzmann, Stefan Schouten, Robert McKay, Rosemary D. Cody, Jörg Pross, Tina van de Flierdt, Steven M. Bohaty, Richard Levy, Trevor Williams, Carlota Escutia & Henk Brinkhuis
Nature Communications volume 9, Article number: 317 (2018),
https://doi.org/10.1038/s41467-017-02609-7

   

Súvisiaci blog: Ako sme prehrali boj s globálnym otepľovaním, 18. 11. 2018

  • Tlačiť
  • 42

Rubrika Politika

Tagy globálne zmeny, história, klíma, životné prostredie

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 128
  • Priemerná čítanosť: 2725
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 128
  • Priemerná čítanosť: 2725
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...