Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

"V Taliansku, ak sa radikalizujete, jednoducho ste vyhostený."

15.12.2018 | Roman Kanala

Na Apeninskom polostrove majú nižší počet džihádistov, ako v iných európskych krajinách a na svojej pôde nezaznamenali žiaden islamistický atentát.

  • Tlačiť
  • 19

Rubrika

Spoločnosť

Od roku 2001 je Taliansko jedinou veľkou západnou krajinou, ktorá nepoznala islamský teroristický atentát. Výnimka, ktorú by málokto čakal, no ktorá pretrváva vďaka koktajlu policajných represívnych opatrení a demografických faktorov. Prečo nejde o čistú súhru šťastných náhod vysvetľuje v rozhovore Sylvaina Bessona pre švajčiarsky denník Le Temps Lorenzo Vidino, expert na džihádizmus na George Washington University a bývalý koordinátor Talianskej komisie pre štúdium radikalizácie. Článok vyšiel 31. októbra 2018 a tento text je jeho skráteným prekladom.

Talianska výnimka nie je len zdanlivá. Krajina naozaj nepoznala islamský teroristický atentát. Viaceré osoby o ňom uvažovali a pripravovali ho, ale žiaden nedošiel do štádia realizácie. O týchto veciach je ťažko hovoriť, ale sú aj verejne dostupné dáta, ktoré je možné použiť ako indikátor, a to počet džihádistov, ktoré odišli bojovať na rôzne fronty. Zo Švédska odišlo asi 300 osôb, z Rakúska 350, zo Švajčiarska približne 190, z Francúzska vyše 1500, z Nemecka asi 1000. Z Talianska 129. To je veľmi nízky počet ľudí na krajinu so 60 miliónmi obyvateľov. A z toho počtu 129 osôb je niekoľko Maročanov, ktorí prežili roky vo Francúzsku pred odchodom do Sýrie. Tiež dvaja Taliani narodení vo Švajčiarsku, v Zurichu a St. Gallene, ktorí odišli do Sýrie v 2014 a 2015. Zo všetkých odchodov bojovníkov je len 18 talianskych občanov, ktorí žili v Taliansku. Čo je dobrý indikátor talianskej výnimky pre absenciu islamistických atentátov.

Pred atentátmi 11. septembra 2001 bolo Taliansko kolískou džihádistickej ideológie. Mešita na avenue Jenner v Milane bola hlavným ohniskom džihádistov, ktorí odchádzali bojovať do Bosny v 90-tych rokoch. Prvý samovražedný atentát v Európe bol spáchaný v roku 1995 v chorvátskej Rijeke džihádistom miestneho pôvodu. V mešite bola urobená prehliadka a zadržaných bolo vyše 50 osôb. Taliansko bolo jednou z prvých európskych krajín spolu s Francúzskom, ktoré tomuto pre nás Európanov novému javu otvorili oči. Policajný tlak bol úspešný, táto mešita už nepriťahuje nových uchádzačov a uzatvorila sa do seba.

Okrem toho demografia Talianska nie je rovnaká, ako na severe Európy. Väčšina mladých, ktorí odchádzajú za džihádom z Francúzska, Belgicka, Švajčiarska pochádzajú z druhej generácie prisťahovalcov. V Taliansku táto druhá generácia až donedávna neexistovala. Prví islamskí migranti prišli do Talianska ako slobodní v 90-tych rokoch a druhú generáciu vidíme rásť až dnes. Z tohto hľadiska sa Taliansko podobá na Grécko, Portugalsko a Španielsko. V Taliansku tak neboli rovnaké podmienky radikalizácie ako inde v Európe.

Talianska metóda policajnej represie spočíva v zaostrení pozornosti na “zlých majstrov”, cattivi maestri. To sú mentori s veľkým vplyvom na mladú generáciu, ktorí majú moc ich indoktrinovať a naviesť na cestu radikalizácie. Ak títo cattivi maestri nie sú Taliani, a to je prípad veľkej väčšiny z nich, tak je jednoduché ich systematicky vypovedávať z krajiny. Tomu sa hovorí nulová tolerancia: ak ste radikalizovaný alebo ak radikalizujete iných a nemáte talianske občianstvo, z krajiny ste vyhostení. Je to tak jednoduché.

Od 1. januára 2018 (do konca augusta) bolo z Talianska vyhostených 109 osôb z dôvodu ohrozenia národnej bezpečnosti. Od roku 2015 to robí vyše 350 vyhostených osôb. Príslušný zákon prešiel v roku 2005 po atentátoch v Londýne. Deportácia sa udeje ministerským dekrétom bez možnosti odvolania s odkladným účinkom. Nástroj môže byť použitý len na cudzincov, ale pretože získať talianske občianstvo je pomerne zložité, vzťahuje sa na väčšinu cattivi maestri.

V praxi to prebehne tak, že popoludní minister podpíše dekrét, príslušná osoba je zatknutá medzi 1. a 2. hodinou rannou a ráno medzi 5. a 6. hodinou je vyhostená. Alebo je zadržaná pri východe z bráne väznice, kde si odpykala trest. Väčšina tých ľudí je vyhostená do Maroka, Tuniska, Bosny, Kosova, Albánska alebo Macedónska. S krajinami má Taliansko výborné vzťahy a dobre fungujúce zmluvy o vypovedaní a návrate do krajiny.

Toto fungovanie je skúsenosťou a dedičstvom smutných “olovených rokov” boja proti mafii a proti terorizmu. Talianska polícia premýšľa v logike sietí. Domácich a medzinárodných sietí. Sieť, to je rovnaká kultúra, rovnaké duševné rozpoloženie. Akonáhle je niekto zatknutý, ďalší deň začína rozpracovávanie jeho známych a príbuzných.

Okrem toho je výhodou stabilita personálu. Šéf protiteroristickej jednotky La Digos je na poste od roku 1995. To je chodiaca encyklopédia terorizmu. Policajní funkcionári sa poznajú a dobre spolupracujú už roky. Je to veľmi talianske, majú takmer rodinné vzťahy. Ak to porovnáte s americkou FBI, tam sa personál na všetkých úrovniach vymieňa omnoho častejšie.

Tento represívny koktajl funguje. Je tu agresívny, výhražný postoj, účinné zákony, veľmi dobrá policajná znalosť terénu a verejnú podpora od všetkých politických kruhov, ktorá je takmer jednomyseľná i v širokej verejnosti. Taliani majú tendenciu myslieť si, že Švajčiari sú mäkkí, lebo viaceré vyhostené osoby sa vrátili z ich domovskej krajiny a usadili sa vo Švajčiarsku blízko talianskej hranice. Napríklad imám vyhostený z Varese pobudol vo Švajčiarsku v kantóne Ticino - Tessin a potom odišiel do Sýrie.

Do budúcnosti sa situácia nutne zmení, lebo sa mení demografia i sociologické parametre. Doteraz v Taliansku neboli celé mestské štvrte a predmestia podľa francúzskeho vzoru ako islamské getá. Systém vypovedania nefunguje na talianskych občanov ani na maloleté osoby. Jeden z útočníkov zabitých pri útoku na moste v Londýne v 2017 bol syn jednej konvertovanej Talianky, ktorá chcela odísť do Sýrie a ktorú nebolo možné z krajiny vyhostiť. Tommaso Hosni, ktorý pobodal policajta a vojaka na stanici v Milane bol taliansky občan. Jeden mladý chlapec z Udine, ktorý udržiaval fórum Islamského štátu na sieti Telegram, nemohol byť vyhostený kvôli svojmu veku. Stále viac moslimom sa darí získať talianske občianstvo a nástroj vypovedania sa časom otupí. Politici sa však uspokojili so súčasným stavom a nechce sa im hýbať, lebo sú iné, vypuklejšie problémy. Preto treba premýšľať o účinnej stratégii deradikalizácie.

Článok je možné podporiť na vybrali.sme.sk .

  • Tlačiť
  • 19

Rubrika Spoločnosť

Tagy imigrácia, islam, zločin

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 139
  • Priemerná čítanosť: 2688
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 139
  • Priemerná čítanosť: 2688
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...