Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Národná cesta A16 Transjurane a žilinské diaľnice

30.04.2017 | Roman Kanala

Diskusia (77 reakcií)

30.04.2017 | Don Quijote

Toto už je posadnutosť.

03.05.2017 | Mammutko

Skôr zatrpknutosť, pripadne dlhodobo potláčaný pocit nejakej hlbokej osobnej krivdy... O úrovni objektívnosti dostatočne vypovedajú aj výlevy typu "Žilinizmus" a "ktorá nemá históriu, podobne ako Žilina sama". Domnievam sa, že pánovi polyhistorovi v mladosti nejaký "Žilinec" prebral frajerku/frajera (aby som bol korektný) a všetko si to odniesla nevinná a ešte nedostavaná žilinská diaľnica a všetko žilinské...

30.04.2017 | NasLinux

Kanalizmus.

01.05.2017 | Roman Kanala

Bohovsky odborný príspevok, len čo je pravda.

02.05.2017 | NasLinux

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

30.04.2017 | Truhlik999

1. Clovek nemusi byt historik ,aby mu doslo, ze cesty sa prirodzene vedu priesmykmi a popri potoku - teda Vahu, teda okolo Ziliny.

2. Minulost je minulost. Nijakeho polskeho kamionistu nezaujima stredovek, ale ida to, ako rychlo a lacno dostane svoj naklad na miesto urcenia - a je mu fuk, ci pojde cez Oravu, alebo cez Kysuce. Minulost je nieco, co bolo. Stavbou novej infrastruktury vytvarame novu sucasnost.
Nejake akozehistoricke regiony typu Hont ci Gemer dnes uz nikoo nezaujimaju.

3. Infrastrukturu ovplyvnuje politika. Politika je prirodzena ochrana vlastnych zdrojov. Je prirodzene, ze iredentisticke snahy pomadarcenych Slovakov z juhu sposobuju, ze nemaju poriadnu cestu. Je to ich chyba a sprostost.

4. Okolo Ziliny ide tranzit - najako sa predsa musia dostat vychodiari z domu do Bratislavy a na zapad - teda logicky idu cez zilinu. Udolim Vahu :-)

5. Svajciarsko existuje len vdaka svojej polohe apopularite. Ak by to nebola nezaujimava diera bez nerastnyxh surovin - tak by neexistovalo. Nejaki sedliaci si tam nieco pytlikuju, ale co to ma spolocne s nami? Nic. Je to skratka iny pribeh.
BTW - na ich mieste by som si celkom strazil albancov - celkom sa im tam rozsirili a je dost mozne, ze coskoro uz ani svajc nebude, co byvalo..

30.04.2017 | Roman Kanala

1. Cesty sa prirodzene vedú po rovine, hlavne ak to je najkratšia a najlacnejšia trasa.

2. Poľský kamionista z Viedne ide cez Brno a Ostravu, z Budapešti cez Šahy, Zvolen na Trstenú a na východe buď na Košice a Svidník, alebo cez Dvorianky na Svidník. D3 doteraz nikomu nechýbala, len miestnym. A ak by nebola ešte ďalších 30 rokov, stále by nechýbala nikomu inému, než miestnym.

3. Áno, infraštruktúru ovplyvňuje politický systém. Inkluzívny politický systém rozdeľuje rovnomerne a dosahuje lepšie ekonomické výsledky. Extraktívny politický systém vyťahuje zdroje preč zo systému a v ekonomickej súťaži prehráva. Extraktívne systémy boli otrokárstvo, feudalizmus, kolonializmus, fašizmus, komunizmus, mečiarizmus-ficizmus. Vzorom inkluzívneho decentralizovaného systému je Švajčiarsko. Najlepší politický systém na svete, najbohatšia krajina na svete. A to ešte v 19. storočí v Rusku organizovali zbierky na pomoc hladujúcim vo Švajčiarsku, kde bola neúroda a hladomor.

4. Tranzit ide po najjednoduchšej trase. Do Prešova možno cez Žilinu, ale Košičania jazdia na Zvolen a Sorošku. Po rovine.

5. Švajčiarsko existuje, lebo dobyť ho vojensky nemalo nikdy zmysel s ohľadom na náklady takého podujatia. Existuje, lebo Napoleon chcel nárazníkovú zónu, pokiaľ možno neutrálnu, medzi ním a Habsburgmi. Ani Hitlerovi nestálo za to, aby ho prepadol, lebo by to trvalo pridlho, stálo priveľa a bolo by mu nanič bez ciest, mostov a tunelov, ktoré by Švajčiari všetky vyhodili do vzduchu. A prišiel by o banky, ktoré mu financovali vojnu na úver.

02.05.2017 | NasLinux

1. Keby ano, cesta Nitra - Ke by isla cez Kokavu a bola davno hotova, kedze len cca 50 km stalo cca 4 000 mil €

2. Polsky kamionista chodi uz davno cez ZA, ani dialnica tu nie je. Lebo ZA - Ostrava - Bielsko Biala je cca 100 km priemyselny trojuholnik.

3. O cca 200 rokov bude mozno na Slovensku lepsie ako vo Svajciarsku. Je potrebne mysliet, pracovat, vydrzat, nenariekat a neutekat

4. Tranzit ide z miesta vzniku do miesta spotreby. Z celej CR cez ZA do Tatier, z Ukrajiny do Nemecka cez ZA, MT do BA cez ZA, z Polska do BA cez ZA ... Nepojde tadial, kde si myslite vy, lebo spotreba nie je len BA a KE.

02.05.2017 | eleonora_m.

velmi zaujimave ze vies kadial ide tranzit ked posledny celostatny smerovy prieskum sme tu mali pred 10 rokmi. inac toto iste vykrikovali presovcania a nemali problem spochybnit ze miestny smerovy prieskum ukazal ze obchvat ich odbremeni od 17% dopravy. to znamena ze zvysok je zdroj/ciel cize najma denne jazdiace auta do mesta a spat. odovodnovat dopravne potreby miestnou a regionalnou dopravou je slovenska specialita. poliaci stavaju hlavne dialnice ako priamky cez krajinu, madari radialovo z BP, cesi s taziskom PR a BR. len Sk stavia nejaky "obluk na kt. sa ziadna dialnica priamo nenapaja (napaja sa na D2). poliaci a madari stavaju ale skor nestavaju poloprofilove R-ky akoze polodialnice realne na urovni sirokych ciest I. triedy.

02.05.2017 | eleonora_m.

mozno tych albancov lepsie integruju aky my svojich romskych spoluobcanov....noze kolko ich pracuje na povazi....

30.04.2017 | Truhlik999

http://www.blick.ch/...

30.04.2017 | NasLinux

Pan Kanala, skusim este raz, strucne a slusne:

1. Nemate ani najmensiu predstavu, aka je doprava medzi TN - MT, ZA - Ostrava, Ke - Praha ... Verte mi, ze tolko aut, co naposledy uviazlo pred Velkou nocou v zapche v ZA neprejde cez Roznavu ani za mesiac

2. Cela - ako to volate - "Zilinska dialnica" je v podstate tunel Visnove a tunel Zilina a spolu so severnym obchvatom ZA nazyvanym aj zilinsky ako pripojka na D3 nestoji ani zdaleka tolko co len schvaleny obchvat Presova. Cize nie je pravda, ze ZA berie vsetky (alebo 80%?) financie na infrastrukturu v SR, ako to neustale tvrdite bez jedineho dokazu (napr. cisla?).

3. Ak si myslite, ze tunel za 3x taku cenu (tunel Visnove - cca 400 mil €) je predrazeny, skuste si uvedomit, ze cestu skracuje o 2/3 - D1 medzi MT - Hricov bude mat cca 11 km namiesto sucasnych vyse 30 km.

4. Keby sa postavila najprv D1 namiesto PPP R1 (za cca 4 000 000 000 € / ani nie 100 km po rovine), D1 uz mohla snad davno sluzit. Prednost pred TN, ZA a MT ... vsak dostala BB, ZV a ZH. Alebo preco za Figela nestavali za Vami pozadovanych 10 mil € / km - uz mohla byt "R" nielen do BB, ale aj do KE a LM.

5. Myslim, ze tu ani nezijete, ani neplatite dane a ani nemate realnu predstavu o nakladoch, prioritach, intenzitach, ekosystemoch, sidelnych infrastrukturach ... Zvazte, ci vzhladom na Vas slovnik, odborne zameranie a neschopnost prijimat argumenty (nie pocity) ma vyznam nadalej sa strapnovat neustalymi clankami na rovnaku temu. Alebo ide o zamer?

01.05.2017 | Roman Kanala

Pan NasLInux,

1. Nemáte najmenšiu predstavu o tom, o čom mám predstavu ja. Na rozdiel od Vás mám meno a priezvisko a neschovávam sa za anonymný ničk. Vy máte problém porozumieť písanému textu, lebo článok nebol o akejsi zápche v Žiline, ale o jej predácii investičných prostriedkov. Nechápem, čo do toho miešate nejakú Rožňavu, tam dopravný problém nemajú. Ešte za komunistov tam Cestné stavby postavili obchvat mesta a tranzit ostáva mimo aglomerácie. Pri Rožňave nemajú problém miestni, ale celá krajina, lebo Soroška sa dá obísť len cez veľmi zlé cesty na Silicu alebo na Úhornú.

2. Čo volám "žilinská diaľnica" nie je to, čo mi Vy vkladáte do úst. Definícia žilinskej diaľnice je taká, akú som si ju definoval sám a nebudem čakať na Vaše schválenie. Žilinská diaľnica je cesta diaľničného typu, ktorá vedie cez Žilinu. To znamená celá D1 (516 km) a D3 (60 km), s vylúčením D2 (80 km) a D4 (48 km) pri Bratislave. Žilinské diaľnice predstavjú 82% celkovej dĺžky diaľnic. Ak sa vezmú náklady, bude to ešte viac, cez 95%. Ak sa pridajú rýchlostné cesty, stále budú náklady na Žilinu trojnásobné, ako na zbytku krajiny.

3. Tunel Višňové by vôbec nemal existovať. Ak by diaľnica viedla z Považskej na Prečín a Rajec, bola by kratšia o 20 km, namiesto 3 tunelov by po Vrútky boli len 2 a odpadla by predražená estakáda na Hričovskej priehrade. Ale Janko Slota by nemohol po diaľnici na letisko, aby sa frajeril na stíhačke a odletel si na svoju jachtu do Chorvátska.

4. Keby sa postavila najprv diaľnica tam, kde to je potrebné pre krajinu, teda R1/R2 na Nitru, Zvolen a Sorošku, mohla by už dávno slúžiť rozvoju východu. Neboli by hladové doliny s nezamestnanosťou 25%, HDP krajiny by bol vyšší a Žilina by si patlala svoj sen, diaľnicu, ktorá by tiež mohla byť hotová, keby sa toľko neplytvalo, nekradlo.

5. Na Zlodejsku nežijem a neplatím dane, ale mrzí ma, keď banda zlodejov dubasí tú krajinu. A že tam úspešne potláčajú čo i len náznak verejnej diskusie o veciach verejných, ktoré sú základom demokratického procesu. Ako to neomalete skúšate Vy. O čom mám predstavu ja, to láskavo nechajte na mne. Vy nemáte predstavu vôbec o ničom.

02.05.2017 | NasLinux

1. So slusnymi a rozumnymi ludmi nemam problem sa zoznamit.
Nie, ZA nie je predator, skuste si to uz konecne spocitat a uvedomit. Cca 1 200 mil € za cca 40 km dialnic v okrese ZA nie je ziadna kradez, predatorstvo .... Rovnaky predator by bol aj Presov a mega predator Nitra.

Ked zavru Sorosku, stale existuje dlzkou porovnatelna min. jedna alternativa ako sa dostat z bodu A do bodu B. Ked je zavrete Strecno, musi sa to planovat mesiace vopred a zasada krizovy stab, pretoze medzi ZA a MT (podobne ani medzi ZA a CA) neexistuje nahradna cesta.

2. Ano, usecka BA a KE sa sklada z mnozstva bodov, napr. PO, PP, LM, TN, TT ... Ale existuje jeden bod ZA, ktoremu patri cela usecka. Rovnako je mozne potom povedat, ze usecke BA - ZA patri cely svet.

Alebo naco byt skromny - z kazdeho miesta v SR ci na celom svete je mozne sa dostat do ZA, vsetky cesty vedu do ZA a ked sa to zrata, je cena nie trojnasobna ale nekonecna k zbytku nielen krajiny ale celeho sveta.

Dobre som to pochopil?

3. Tunel Visnove ide v najuzsom moznom mieste cez Malu FAtru. Kazda ina alternativa by bola drahsia, lebo spojenie ZA - MT a MT - CR / PL ... by bolo dlsie. Kazda ina alternativa by mala vacsi zasah do ZP. Kazda ina alternativa by bola kritizovana este 20x viac. Kuknite konecne do mapy, kde uvidite nielen politicke clenenie.

4. R1 uz mohla cela stat, preco ste neprotestovali, ked si Nitra s BB ukradli 4 000 mil € ??? Pri vasej predstave ceny 10 mil / km mohli namiesto smiesnych cca 50 km postavit 400 km az na hranicu s UA.

Hladove doliny (minule ste ich nazvali ciernymi dierami) nie su dosledkom toho, ze je (a nie jedna) cesta s rychlostou "iba" 90 km / hod - mimochodom, na vacsine trasy D1 a D3 v ZA okrese bude rychlost 100 km/hod.

Hladove doliny su vysledkom vzdelavania (vid matematika a geometria), casto neznalosti spisovneho jazyka a celkoveho myslenia. Ved v okoli RV mate mnozstvo krasnych veci - hrady, zamky, jaskyne, kupele ... co mozu zavidiet cele staty, ale len barbari si ich podpaluju a nechaju chatrat, kym sa im na udrzbu sklada cela republika a nie su schopni ani len zorganizovat brigadu. Ako chcete riesit nezamestnanost, ked tam miestni ludia sami nechcu pracovat ani podnikat? Kusok od RV mate KE, ci ani tam sa neda zit?

5. OK, ale stazujete sa na nespravnom mieste a nadavate nespravnym ludom. Diskutovat podla mna znamena podavat nazor podporeny objektivnym argumentom. Ci toto je diskusia: "Vy nemate predstavu vobec o nicom"?

02.05.2017 | Roman Kanala

Aj keď som vedel, že to bude zbytočné, dal som Vám šancu a odpovedal som Vám i tu. Bolo to zbytočné.

S predstavami o tom, o čom mám predstavu, ste prišli Vy. Vkladáte mi do úst výroky, ktoré som nepovedal. Šibrinkujete tu nejakou Rožňavou, neviem prečo, nemá s témou nič spoločné. Ťaháte sem osobné veci, do ktorých Vás nič nie je. Reč je o Soroške. Keď sa zavrie Strečno, jazdí sa cez Terchovú. Obchádzka existuje. Dalo by sa aj cez Rajec, Fačkov, Kľačno. To sú dvojsmerové cesty na rozdiel od Úhornej, kde sa nevyhnú dva kamióny. Alebo Silickej Jablonice, kde autobus ťažko prejde. Hráte sa so slovíčkami ako decko, zarážate neznalosťou faktov, hudiete si svoje. Vrieskate stále hlasnejšie a myslíte si, že tak budete mať verbálne víťazstvo.

Ja sa s Vami nemám prečo ďalej baviť.

02.05.2017 | eleonora_m.

"Tunel Visnove ide v najuzsom moznom mieste cez Malu FAtru."

najuzsi mozny bod je trasa zeleznice. evidentne sa neobtazujes faktami. aky dlhy je tunel, ma vobec 1 km ?

isteze taka RV nevyuziva svoj vysoky potencial. to je vsak asi jediny okres na juznej trase potencialom porovnatelny so severom. podme po poriadku kezmarok a vlastne cely spis nie je na tom ovela lepsie ako gemer. RK namiesto turizmu drzi celulozka, ktora navyse "zarucuje" jednu z najvacsich ekologickych problemov s ovzdusim... ZA a ciastocne MT ziju z automobiloveho priemyslu, KIA, MOBIS, VW, SCHAEFLER a dalsie zamestnavaju tisice az desattisice ludi. isteze ludia v nich makaju ale ziadny domaci kapital ale len zahranicny investor stedro podporeny statom cez stimuly a infrastrukturu a nejaky stastlivci kt. sa podari dostat sa k subdodavkam. a porime este kusok dalej taka hladova dolina by bola npr. horna nitra nebyt dotacie pre 4.000 pracovnych miest v baniach.

potom tazko vytykat nepodporovanemu regionu preco nema take vysledky ako podporovany region. a viem si predstavit ze ak by zaostaly region zacal produkovat tak by sa stal cistym platcom pre vyvolene podporovane regiony.

02.05.2017 | Roman Kanala

Odpovedať NasLinux je zbytočné, odpovedáte trollovi. Škoda námahy, Vaše argumenty nefungujú na jeho hardwari.

Rožňava má podobný potenciál, ako Rimavská Sobota a Lučenec. Je to spádová obec, kam kedysi chodili pracovať aj z Dobšinej a Jelšavy. Po zrušení baní je to hladová dolina. Najväčší zamestnávateľ nemocnica, štátna správa, mestský úrad. Železnica už nie, lebo na tie štyri vlaky denne už veľa personálu netreba.

V Rimavskej bol cukrovar aj pivovar, už nie sú. Lučenec je ešte väčšie mesto, ale malo smolu na mečiarovských privatizérov. Revúca nikdy nemala byť okres, ale boli tam silní HZDS+SNS. Dankovi tak vykradli Štátne lesy. S Rožňavou majú spoločné jedno, plánovaný útlm. Fico sa tam šiel pretŕčať akože Mesiáš, vraj donesie ľuďom prácu. V skutočnosti doniesol milióny na rozchytkanie smerákom.

02.05.2017 | eleonora_m.

naslinux nas mysli ze sa na nas moze divat z vysoka. moze ale treba mu vysvetlit ze kde patri. ....myslim ze RV ma daleko vacsi potencial ako RS a LC co sa tyka turizmu. krasove pohorie, hrad, jaskyne RS ani LC nema. zase je viac ruky ale jediny dopravny problem je soroska. daj si cez google priemernu rychlost od tornale po sacu. pri odpocitani 6-7 minut ak by bol tunel pod sedlom je to 85-90 km/h. ideal.

02.05.2017 | Roman Kanala

Rožňava má jeden veľký handicap, a to inštitucionálny organizovaný zločin.

Okresný súch preceda Ing. Ján Babič je známy ako "súkromný úrad práce". Pracovné fleky v štátnej správe rozdeľuje on, ale nie zadarmo. Kešovka pri pridelení fleku, a nájomné za prenájom pracovného miesta z každej výplaty. Nijak sa tým netají, kalicajti ho nesmú otravovať, Kali zariadi.

Okresný prokurátor, mafiánsky kmotor v talári, organizovaný zločin nestíha, ale organizuje. Vyhrážanie sa vraždou, pokus o vraždu, mafiánskej prepadnutie a zabratie prevádzky v centre mesta, roky nezákonného využívania cudzieho objektu, teror, násilie, nehovoriac o korupcii a podvodoch. Jeho manželka, komerčná právnička, potom vyhráva kriminálnym živlom obchodné spory. Za odmenu nad privieraním očka na ľavotách na Mestskom úrade tam dostala teplý flek.

Okresný exekútor je nezvestný, vraj vo vyšetrovačke. Prehnal to. Trestnú činnosť mu žehlil prokurátor, ale keď to prehnal, už nemohol. Jeho obľubený gag bol: dražba? aká dražba? dražba bola včera v Michalovciach. Býval v pevnosti, platil si ochranku, jazdil na lamborgínach. Ale ucho sa utrhlo a džbán konečne pôjde bručať.

Ešte spomeňme notársko-súdnu mafiu s prepojením na kataster, špecializovaný na expresné prepisovanie majetku pred právoplatnosťou rozhodnutí, a machinácie s urbármi. A samozrejme priemyselný park, ktorý zíva prázdnotou, lebo súchovia pýtajú privysoký bakšiš.

Pozrite do Aggeteleku a pozrite do Domice. Aggtelek prosperuje a prekvitá. V Domici zdochol pes. Jeden Američan tam nosil prachy, tie sa rozchytkali a chatová dedinka je stále nedokončená. Potom konečne pochopil, že to je ako s diaľnicami, nebudú nikdy a zavrel kohútik na peňazovode. Tam žije tak strašná zbierka strašidiel, že tam zakape všetko. Ponurý komunistický skanzen. Ani ten turizmus nefunguje, keď je z Krásnej Hôrky kabriolet.

Tam by pomohlo len niečo ako VSŽ, že si donesú vlastné zákony a vlastných Men in black a urobia poriadok s každým, kto by u nich kradol. Možno o generáciu - dve by miestni pochopili, že kradnúť sa nemá.

04.05.2017 | eleonora_m.

pozri sa, aj borsodska zupa je diera ale aggtelek prosperuje. takze napriek tomu ze co vyvadzaju v RV potencial na turizmus tam objektivne je bez ohladu kto sedi na okrese. pustit velku spinavu fabriku do toho okresu by som povazoval za barbarstvo. do RS, LC, kechneca ale nie RV...

04.05.2017 | Roman Kanala

Komunisti svojho času chceli Karborundum do Rožňavy pod Silickú planinu vedľa železničnej stanice. Niekedy začiatkom 80-tych rokov. Super, bude práca, bude sláva. Ale potom sa ľudia dozvedeli, že to malo ísť do Hradca Králové, ale ľudia sa tam vzbúrili. Tak to odmietali tiež a tak silno, že ani komunisti sa neopovážili to tam umiestniť. Ľudia už videli, čo robí Magnezitka v Lubeníku a Jelšave. Ak niekto nechá cez noc auto vonku, na skle má kamenný prach. Ak pustí stierače, a ak nebodaj nastrieka vodu, tak má brúsnu pastu a predné sklo sa stane nepriehľadným. V noci magnezitka odstavuje filtre a vypúšťa všetko von komínom, lebo to nevidno.

Rožňava naozaj má veľký turistický potenciál, ale torzo starého mesta, ktoré ostalo po desaťročiach komunistického besnenia, to nezachráni. Sú tam jaskyne, ako Dobšinská Ľadová, po väčšinu roka zavretá, Silická Ľadnica, nesprístupnená, je tam Domica, Gombasek, a Ochtinská aragonitová. Priehrada Dedinky, vstupná brána do Slovenského raja. Silická a Plešivecká planina. Volovec, Stolica. Mali tam sídlo Andrássyovci na Krásnej Hôrke a v Betliari. Sú tam staré bane, banské múzeum, kedysi bola oceliareň v Drnave. V Rožňave je dodnes meď a železo, ale už sa nevyplatí ťažiť.

Bohužiaľ tam je komunistický skanzen a nie je to tak, že jedni idú, iní prídu. Prídu tí istí, alebo takí istí. Revolučný Gemer 1921, 1944, 1948, 1968. Tam 1989 dodnes ani nedorazil. Zmenila by to diaľnica? Možno áno, možno nie. Tak o dve generácie. Žilina je hlavné mesto súdobého fašizmu a ľudáckej nostalgie. Zmení niečo diaľnica? Možno áno, možno nie, o dve generácie.

Tranzitná úloha dobrej cesty sa na južnej trase spája s rozvojovou funkciou. D1 je pre radosť miestnym, južná trasa bola tranzitná, aj keď má horšie parametre a ostane tranzitnou. Teda vo verejnom záujme.

02.05.2017 | eleonora_m.

pred velkou nocou bola nehoda pod strecnom. ak by nebola nehoda slo by sa pomaly ale plynulo, ludom by "kolona" vzala par minut casu navyse od krizovatky pri tescu po dubnu skalu a to by bolo asi vsetko.

je faktom ze do ZA kraja smeruje najviac prostriedkov co nie je ziadny zazrak nakolko najvacsi podiel najnarocnejsich usekov je prave tu. akiste nebude problem ked uvediem len skratky cize D1 hp-ll-ds, D1 hub-iva, D3 CA-svrc. D3 stra-bro a D3 svrc-ska. min. posledne 2 su uplne zbytocne a dalsie sa dali naplanovat inac, v inom profile, s menej narocnymi objektami a s menej prelozkami a "dodatocnymi" investiciami. ze na tie prostriedky sa skadala cela republika aj kraje kvoli tomu nie je na bezne obchvaty a prelozky je tiez jasne. evidentne Naslinux nema realnu predstavu o dopravnych a rozvojovych problemoch inych regionov ako mozno 50-100 km okolie ZA.

01.05.2017 | Martin G.

Vážený pán NasLinux, šírite bludy o cene žilinského obchvatu - NIE JE lacnejší, ale oveľa drahší ako obchvat Prešova ! Vy si naštudujte ceny a potom vypisujte ... Cena žilinského obchvatu je viac ako jedna miliarda eur ! Veď len jedna stavba - úsek D3 - je historicky najdrahší úsek diaľnice na Slovensku - 1 km za 60 miliónov eur, pričom predpokladaná hustota dopravy na tomto úseku bude iba 8 000 vozidiel za deň ! Tzv. Prešovský obchvat je tvorený úsekom D1 západ-juh za cenu 356 miliónov eur a dvoma úsekami R4 Západ-Sever a Sever-Východ za predpokladanú cenu (podľa štátnej expertízy) 535 miliónov eur. Celkovo teda je to 891 miliónov eur! Nevie počítať? A o účelnosti trasovania tohoto žilinského obchvatu možno silno pochybovať. Načo, prosím Vás, sa stava obchvat južne od Žiliny, keď je západná diaľnica už dnes privedená priamo do Žiliny ? Vyusetnie tunela Višnové by mohlo smerovať viacej na sever a diaľnicu viesť popri Váhu a popri železnici smerom na Dubeň a tam vybudovať jednu diaľničnú križovatku s D3 na Čadcu. Mohlo sa ušetriť možno až 600 miliónov eur....

01.05.2017 | Roman Kanala

Obchvat Žiliny mal viesť ďalej od Žiliny cez Rajec. Alebo ešte lepšie, mal viesť ďalej od Žiliny na Nitru, Zvolen, Lučenec. Už mohol byť hotový.

A D3 je dopravý, ekonomický, environmentálny nezmysel, pretláčaný bez ohľadu na potreby a náklady. Mečiar chcel predbehnúť Čechov, no oni už majú diaľnicu do Poľska cez Ostravu v plnom profile pekne na rovine, kým Žilina len narobila zle celej krajine.

02.05.2017 | NasLinux


Bludy sirite vy.
Cisla nepustia, specialne pre vas:

D1 v okr. ZA:
- Hricovske Podhradie - Liet Lucka - 360 mil - 12 km - dokoncenie 2019 ???
- Liet. Lucka - Dubna skala -400 mil - cca 14 km - dokoncenie 2020 ???

D3 v okr. ZA:
- D3 - Hricovske podhradie - ZA Strazov - cca 200 mil - cca 8 km - dokoncene 2008
- Strazov - Brodno -cca 260 mil - cca 5 km - dokoncenie snad 2017

Spolu: cca 1 200 mil € / 40 km = 30 mil / km

Toto je to, kvoli comu vznikaju neustale clanky na temu “Zilina kradne peniaze celemu Slovensku a potom je zvysok Slovenska cierna diera”


Dialnice a obchvaty Presov:

Presov - zapad /juh - cca 360 mil - 8 km
severny obchvat - cca 540 mil - 14 km

Spolu cca 900 mil / 22 km > 40 mil / km

A nezabudnite, ze este je planovany aj vychodny obchvat v cene min. 280 mil € … a medzi PO a KE uz dialnica davno existuje …

No a bonbonik nakoniec, kde moze basnik Kanala hladat dovod, preco chyba 200 km medzi ZV a KE, kedze podla neho by bolo treba len 10 mil € / km:
NItra - Tekovske Nemce - cca 4 000 mil € - cca 45 km + cca 5 km obchvat BB = cca 80 mil € / km

Pre porovnanie, okolo ZA sa stavia v tuneloch a na pilotoch a cena je cca 1/3 z km ceny Nitra, kde sa stavalo na rovine !!! A nie, inak dialnica D1 pri ZA viest nemohla - tunel Visnove ide cez najuzsie miesto v Malej Fatre, vsade inde by bol tunel ovela dlhsi a teda aj drahsi. A stavat dialnicu na pilotoch v koryte Vahu moze propagovat len ten, co nevidel vacsiu rieku a jej silu a nesiel cez strecnianksy priesmyk.

02.05.2017 | Martin G.

No myslím si, že bludy šírite Vy: - žiaden východný obchvat Prešova NIE JE plánovaný. To len choré mozgy z INEKA a Hodnoty za peniaze si vysnívali nejaký východný obchvat, ktorý by odklonil dopravu z diaľnice z KE v Prešove namiesto na západ smerom na východ ....
S číslami pracujete veľmi voľne a kreatívne, skutočnosť však vyzerá takto:
Žilinský "obchvat":
D1 Hričovské podhradie - Lietavská Lúčka: 11,3 km 427,2 miliónov eur 37,805 miliónov eur/km
D1 Lietavská lúčka - Višňové - Dubná Skala: 13,5 km 409,8 milióna eur 30,356 miliónov eur/km
D3 Žilina Strážov - Žilina Brodno: 4,25 km 255 miliónov eur 60 miliónov eur/km
SPOLU: 29,05 km 1 092 milióna eur 37,5903 miliónov eur/km
Prešovský "obchvat":
D1 Prešov Západ - Prešov Juh: 7,8 km 340,8 milióna eur 43,692 miliónov eur/km
R4 Prešov Západ - Prešov Sever a Prešov Sever - Prešov Východ: 14,7 km 535 miliónov eur 36,39 miliónov eur/km
SPOLU: 22,5 km 875,8 milióna eur 38,924 miliónov eur/km
Sú to úplne porovnateľné hodnoty a argument o "predraženom" obchvate Prešova je mediálny blud, ktorý vytvoril Denník N a jeho redaktorka pani Krajanová a ktorý nekriticky preberajú iné média, ale ja minister financií a jeho intelektuálni giganti z Hodnoty za peniaze. A Vy tiež, bohužiaľ ...
Prešov je priesečníkom 4 hlavných cestných ťahov, Žilina len troch (cesta na juh má len lokálny význam a nízku intenzitu dopravy). Hustota dopravy je v oboch mestách porovnateľná, Prešov je väčšie mesto ako Žilina...Preto tvrdím, že trasovanie diaľnice D1 juhom popod Žilinu a prípojka na D3 je plytvaním verejných financii ako nikde inde. Ak by tunel Višňove vyústil viacej na sever, mohla sa trasa diaľnice D1 viesť PO ROVINE pozdlž existujúcej železničnej trate a vodného diela Žilina až do priestoru ku kopcu Dubeň a tu postaviť jednu diaľničnú križovatku, ktorá by spojila túto diaľnicu s cestou na sever na Kysuce a napojila sa na existujúcu diaľnicu D1, ktorá je privedená už teraz do Žiliny. Celá stavba D1 Hričovské Podhradie - Lietavska Lúčka (11,3 km za 427,2 milióna eur bez DPH, 1 km za 37,8 milióna eur) a úsek D3 Žilina Strážov - Žilina Brodno (4,25 km, cena 255 miliónov, 1 km za 60 miliónov eur) by boli zbytočné ! Toto je megaplýtvanie, nie prešovský obchvat !

02.05.2017 | NasLinux

1. Ja netvrdim, ze nejaka cesta je predrazena, alebo plytvanie (okrem PPP Nitra), lebo na to nemam dokazy. Vy mate? Ani vas nenapadam. Argument - citujem "cena Zilinskeho obchvatu je ovela drahsia ako cena Presovskeho" ste pouzili prave vy a ja som vam dokazal, ze nemate pravdu - aj ked ste uviedli vase cisla.

Na km je drahsi prave Presovsky obchvat (aj ked mozno o chlp) a celkova cena je este otazna, kedze ZA uz sa stavia a PO sa len cast podpisala a naviac cast dialnice uz ma zo socializmu. Ci je PO obchvat potrebny, ci splni zamer a ci je cena OK neviem posudit, nebyvam tam a su na to ini odbornici, ktori projektuju a stavaju, necitim sa kompetentny zhadzovat ich pracu.

2. Co vsak posudit viem, je fakt, ze z roka na rok je cena stavieb vyssia a vyssia a cim neskor sa budu stavat tie najtazsie useky, tym budu vychadzat nepeknejsie cisla. Nie pre rozvoj, ale pre beznu prevadzku. Rozumny gazda da najskor zrat konovi taznemu, ktory ho zivi.

3. Taktiez viem posudit, ze napad viest trasu D1 a "tunela Visnove" severnejsie, alebo nebodaj na pilotoch v koryte a meandri Vahu, ci popri zeleznici je absolutna neznalost pomerov. Podlozie Fatry je zmes hornin, naviac severnejsie je funkcny lom na vapenec a do takmer zakladu vytazeny Polom, kde je len tazko mozne predpokladat, ake je podlozie po vyse 100 rokov pouzivania vybusnin.

Ked sa stavala zeleznica, padli jej kvoli ziskaniu priestoru za obet aj brala Margita a Besna. Cela strecnianska tiesnava je tak uzka, ze nie je mozne rozsirit existujucu cestu, nieto tam este zmestit nejaku dialnicu. A neustale sa musia riesit zosuvy kamenia so smrtelnymi urazmi, ci rozvodnene povodne koryto Vahu. A to neratam rezervacie a vplyv na ZP ...

D1 nie je privedena do ZA. D1 konci v Hricovskom podhradi, kde odbocuje na Martin. Smerom na ZA pokracuje usek D3 na Cadcu, ktory bude prave severnou obchadzkou ZA.

Neexistuje ziadna "krizovatka", ktora by dokazala riesit vzajomne spojenie D1 a D3 priamo v / pri Ziline. To, co sa naprojektovalo pri Presove ako krizovatka by bola detska kresba, keby sa take nieco muselo riesit v ZA v priestore medzi Kosickou, Budatinom a Zavodim a sucasne obchadzanim sutoku Kysuce, VArinky, Rajcianky a Vahu a este aj vodneho diela Zilina a VD Hricov. Plus k tomu krizovatky s velkou zeleznicnou krizovatkou a stanicou, vyskove rozdiely, niva Vahu a zosuvajuci sa Duben ... Naviac skladka odpadov v Povazskom Chlmci, pripomienky teplarne a elektrarni ... To by naskakali ine cisla a nemyslim, ze by sa niekto do toho vobec mohol pustit. Uz dost velke problemy robi obycajny privadzac ZA - D1 v Lietavskej Lucke, niekolko km mimo ZA.

Vsetky dialnicne useky v okrese ZA (spolu cca 40 km) v celkovej cene cca 1 200 mil € (< 30 mil € / km) patria medzi technicky najzlozitejsie na Slovensku. Ale odbremenia ZA od tranzitu, pribudne alternativne spojenie medzi MT - ZA a casom snad aj ZA - CA, skracuju dlzku nielen v km, ale aj v hod (kazdy piatok trva cesta medzi ZA a MT o min. hodinu dlhsie pre min. 15 000 aut) a riesia sucasne viacero dalsich problemov - nejaky rozvoj regionu je az niekde ku koncu.

Myslim si, ze nie je mozne useky v okr. ZA oznacit za megaplytvanie, alebo za zbytocne cesty.

02.05.2017 | eleonora_m.

opat hluposti. R1 okolo NR a BB stala do 20 mil/km. ten zvysok su uroky pozicky banky. pozicka sa brala aj na dialnicu povazim ale so statnou zarukou za meciara a potom s rucenim NDS za dzurindu aby sa to nezapocitalo dlhu (maly uctovny trik). isteze R1 mohla stat 10 mil/km ale zase na druhej strane uz mala stat 10 rokov skor a ficove PPP by bolo BEZPREDMETNE. nema to nic s dalsim pokracovanim juznej trasy, tie prostriedky sa platia kazdy rok inac by ich ujo kazimir dal na platenie dlhu a/alebo vratil basternakovi a pod. vlastne ta PPP uvolnila slusny balik z ktoreho sa postavil obchvat banoviec a zvole-pstrusa-krivan na R2.

02.05.2017 | NasLinux

Cize 20 mil € / km * 50 km = 1 000 mil € a k tomu 3 000 mil € ako "uroky" su hluposti?
U akeho uzernika sa to objednavalo, ked teraz stat plati < 1% ?

A keby sme aj akceptovali Vase cisla, ako je mozne, ze PPP Nitra sa stavalo za 20 mil € / km, ked pan Kanala tvrdi, ze po rovine to da za max. 10 mil? A naviac v dobe, ked bola "kriza" a ceny polovicne?

Najtazsi usek D1 + cast D3 v okr. ZA vychadza v priemere 30 mil € / km a toto oznacujete za megapredrazene, lebo je to o 50% drahsie v kopcoch ako na rovine ???

Neohanajte sa ubohym 4 km severnym usekom ZA, co ide cely v tuneloch a na pilotoch a nemal alternativu, lebo vam urcite najdem 1 m cesty v PPP Nitra, co stal 100 000 €.

Predpokladam, ze ked tvrdite, ze "ujo Kazimir by ich vratil Basternakovi", mate tiez dokazy, podali ste trestne oznamenie a uvedomujete si, aky rozdiel je medzi cislami 2 mil € a 4 000 mil € ...

03.05.2017 | Martin G.

Poplietli sa Vám príspevky od dvoch ľudí, ale to nevadí .... Zabúdate, že pri spomínanom PPP projekte je v cene aj 30- ročná údržba celého diela. Koľko bude stáť 30- ročná údržba celého diela okolo Žiliny? Neviete, tak neporovnávajte ...

04.05.2017 | eleonora_m.

ano uzernika pretoze to ide sukromnu spolocnost - preto je to PPP. bohuzial, bol to hanebny obchod ale nic to nemeni na fakte ze na rovine sa za 10 mil./km stavat da ale tunel visnove sa neda ani pri najlepsej cenovej ponuke najtransparetnejsiej sutaze ani za 20 mil./km.

01.05.2017 | Roman Piater

Úplný súhlas, perfektná analýza, len mi chýba zhrnutie na konci článku, aby aj menej chápaví čitatelia pochopili čo chcel autor napísať.

01.05.2017 | Roman Kanala

Vidíte, máte pravdu. To zhrnutie je tak dlhé, že už ani nie je zhrnutím.

Ak by sa to malo zhrnúť do jednej vety, tak predáciou zdrojov jednou politickou triedou, či jedným regiónom na úkor ostatných stráca celá krajina, kým rovnomerným rozdelením ekonomických výsledkov sa do produkcie mobilizuje viac zdrojov a celá krajina má vyšší ekonomický output.

To nie je o tom, či bude obchvat Žiliny cez Hričov alebo cez Rajec. Je to o tom, že Žilina je predátor, ktorý na desaťročia ťažko poškodil celú krajinu a napraviť to potrvá zas desaťročia, kým nebudú ostatné dôležité cesty hotové plus 10-20 rokov navyše, lebo ekonomické tkanivo celých regiónov bolo atrofované. Minimálne Zvolen - Košice, Zvolen - Šahy, Zvolen - Trstená, Prešov - Svidník.

01.05.2017 | Roman Kanala

Príspevok sa objavil na vybabrali.sme:
https://vybrali.sme...

01.05.2017 | Don Quijote

Pán Kanala, Vy ste už z diaľnice do Košíc, cez Žilinu úplne mimo. Už za 1. ČSR sa plánovala diaľnica Praha - Žilina - Košice. Žilina má jednoducho strategickú polohu, je cestným aj železničným uzlom a už Vám tu bolo vysvetlené, že severná trasa dialnice, bola zvolená aj z dôvodu vojenského, presne tak, ako v tridsiatych rokoch 20. storočia.

01.05.2017 | Roman Kanala

To Vy ste z tej Žiliny úplne mimo. Akonáhle Vám niekto siahne na Žilinu, stávate sa hysterickým. Držme sa prosím overiteľných faktov.

Za 1. ČSR bolo niekoľko variánt, štátnych aj Baťových. Diaľnica mala prepojiť celú republiku, Cheb po Jasyniu v Karpatoch nad Veľkým Bočkovom na Podkarpatskej Rusi. Spoločné mali to, že sa vyhýbali mestám a mali tranzitnú funkciu a nie obslužnú.

Napríklad Dopravná komisia Československého regionalistického ústredia vypracovala v 1935 návrh Plzeň - Košice cez Zlín a B. Bystricu. Vtedy ešte nebol googlemaps a nie je jasné, ako presne si chceli poradiť s reliéfom, ale cez Žilinu to neviedlo. Druhý návrh tiež z 1935 predpokladal dve vetvy medzi Chebom a Košicami, severnú cez Kolín, Olomouc, Žilinu a južnú na Plzeň, Brno, Nitru, Banskú Bystricu. Od Košíc bola nakreslená len jedna trasa, ktorá spájala mestá Užhorod, Mukačevo, Chust. Cesta neviedla cez Žilinu, lebo by to bolo nejaké významné centrum, ale pretože to bola bezvýznamná diera.
Viď https://sk.wikipedi...

Baťov návrh z knižky "Budujme stát pro 40 000 000 lidí" z 1937 vedie cestu mimo miest od Chebu popri Plzni, Brne, Zlíne, na Žilinu, medzi Prešovom a Košicami na Užhorod, Mukačevo, Chust, Veľký Bočkov. Opäť, Žilina tam nefiguruje, lebo to je významné mesto, ale pretože to je hrozná diera. Na internete som našiel túto stránku: http://www.blizsien...

Po rozbití republiky a nástupe fašizmu v roku 1992 už nebola hlavným mestom krajiny Praha, ale Bratislava. Najdôležitejším dopravným spojením mala byť cesta Bratislava - Košice, ale nie je, lebo tieňovým hlavným mestom sa stala Žilina. Respektíve Ladomerská Vieska a Lietavská Lúčka. Za zdubasenou diaľnicou stojí istý Jano Slota z Lúčky a jeho Strana Nepriateľov Slovenska. Fašisti za nacionalistickou rétorikou vždy schovávali svoje zlodejiny. Aj v 1943, keď arizovali, aj v 1993, keď prichmatizovali, aj teraz, keď diaľničizujú.

01.05.2017 | Don Quijote

Ale veď ja sa držím faktov, sám ste to potvrdili, že dialnica z Prahy do Košíc mala ísť cez Žilinu, plán sa zo zrejmých dôvodov nikdy nerealizoval. Aj link, ktorý ste tu uviedli, jasne potvrdzuje, že vo väčšine návrhov na vybudovanie dialničnej siete v ČSR, mala ísť dialnica cez Žilinu. A hysterický ste Vy, ja sa do tejto dlho trvajúcej diskusie zapájam po prvý krát, v Žiline nežijem, ale uznávam, že má strategickú polohu, ak to neviete pochopiť, stačí sa pozrieť na mapu. Navyše, ste slepý voči faktom, ktoré nepodporujú Vašu križiacku výpravu proti dialnici BA - KE cez Žilinu. Tak isto aj Vaše tvrdenie o vplyve Slotu na trasovanie dialničnej siete na Slovensku je čistá špekulácia, nepotvrdená žiadnymi faktami. Každopádne, ako som spomínal vyššie, link, ktorý ste tu uviedli dokazuje, že sa s dialnicou cez Žilinu počítalo ešte pred tým, ako mohol mať na jej smerovanie vplyv Ján Slota.

01.05.2017 | Roman Kanala

Ale nie, diaľnica nemala ísť cez Žilinu. Mala ísť z Chebu do Košíc. Niektoré varianty diaľnicu viedli južne od Prahy. Niektoré blízko Brna, iné blízko Zlína. Boli to len prvé štúdie. Odvtedy sa zmenila aj politická mapa, zmenili sa technologické i finančné možnosti. Nastolila sa vláda oligarchov, ktorí diktujú politikom. Veď si prečítajte tie linky.

02.05.2017 | Don Quijote

Ja neviem p. Kanala, keď si otvorím link na wikipédiu, tak až na jeden návrh, mali ísť všetky dialnice Praha - Košice cez Žilinu a úplne všetky návrhy dialnice BA - KE idú cez Žilinu. Vy tam vidíte niečo iné? Ako som už spomínal, uvedenými odkazmi, len podrývate svoje vlastné tvrdenia. K druhému linku sa vyjadrovať nebudem. Podľa štýlu, akým je napísaný, predpokladám, že ste jeho autorom a v podstate to isté ste už popísali vo svojich blogoch.

02.05.2017 | Roman Kanala

Že v prípade diaľnice Praha - Košice niektoré počiatočné štúdie viedli trasu cez Rajec alebo Žilinu, kým iné ju viedli na Trnavu a Nitru, je logické. Šlo o prvé štúdie, kde sa hľadá riešenie. Dôležitá nebola Žilina, ale Cheb a Košice, cesta cez republiku. Kadiaľ by viedla, by bolo menej dôležité. Dôležité je, aby bola.

Ale že trasa Bratislava - Košice vedie cez Žilinu a nebola korigovaná, to je neodpustiteľná sabotáž. Kamuflovaná výkrikmi o národe ako Slotov nakradnutý majetok.

Cesta cez republiku nie je dodnes, 80 rokov po tých štúdiách. Višňové bude meškať 3 roky, Korbeľka bude najskôr v 2030. Napriek tomu sa stavia pri Skalitom. A žilinskí smeráci chcú zrušiť dlhovú brzdu.

02.05.2017 | Don Quijote

Takže si to zhrnieme. Najprv ste tvrdili, že si "žilinskú dialnicu", ako ju nazývate, vyboxoval Slota, a že predchádzajúce návrhy trás dialnice išli mimo Žilinu. Avšak, prvé návrhy dialnice z Prahy do Košíc, ktoré išli cez Žilinu pochádzajú z polovice 30. rokov minulého storočia, takže už uznávate, že to nebol Jankov nápad. Vymysleli to už za 1. ČSR aj s ohľadom na vtedajšiu politickú situáciu. Počas Počas 2. ČSR a 1. SR boli plány čiastočne upravené, ale trasa dialnice stále viedla cez Žilinu. Tak isto aj po 2. sv, v období komunizmu, bola pri dialnici z BA do KE plánovaná severná varianta cez Žilinu a po vzniku SR sa v tomto pláne pokračovalo. Ako ste spomenuli, už 80 rokov takmer všetky štúdie plánovali viesť dialnicu cez Žilinu a podľa Vás sa všetci plánovači a analýzy, ktoré vypracovali mýlili a mala ísť trasa inak. Pričom to označujete za "neodpustiteľnú sabotáž". Z akého titulu toto tvrdíte. Vy ste jednoducho a priori proti súčasnému vedeniu dialnice a žiadny argument Vás nepresvedčí o opaku. Samozrejme týmto nesúhlasím s predražovaním slovenských dialnic. Iné trasovanie dialnice automaticky nezaručuje nerozkrádanie verejných financií.

02.05.2017 | eleonora_m.

neviem co je npochopitelne na tom ze dialnica spajala zapad a vychod CSR. cize mohla ist aj cez ZA lebo ZA ZHODOU OKOLNOSTI lezi na trase. to ze nieco lezi na trase este neznamena ze je dolezita....ono naozaj si netreba pliest pricinu a nasledok. no a podruhe kedze hlavne mesto a ekonomicke centrum krajiny je dnes okolo BA-TT-NR tak tato trasa CSR fakticky STRATILA OPODSTATNENIE. staci si porovnat ktore hranicne prechody su najviac vytazene...samozrejme bratislavske + kuty v prvom rade....

06.02.2018 | rosma

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

02.05.2017 | Brano L.

Potvrdzujem, už v 80-tych rokoch sa robili technické štúdie a najvýhodnejší variant bol cez Višňové. Robilo sa to za federálu, ale ako vždy v Československu nebolo na nič peniaze, keďže socialistické zriadenie bolo tak neschopné vyprodukovať dostatočné HDP na investície, ktoré už vtedy boli nutné.

01.05.2017 | benerg

Bloger sa rozhodol skryť tento komentár pre porušenie pravidiel diskusie

02.05.2017 | handlovčan

pán Kanala má stopercentnú pravdu a po prečítaní príspevkov mu musí byť jasné prečo to na Slovensku je také ake to je.

02.05.2017 | Roman Kanala

Namiesto toho, aby sa ľudia poučili zo švajčiarskych metód a výsledkov, zúrivo obhajujú svoj smrádeček teplíčko a svoju Žilinu, ktorá vykráda špajzu. Takým niet pomoci...

02.05.2017 | NasLinux

Spajzu vykradaju ti, co zadarmo na Slovesnku vystuduju, nechaju sa osetrovat a zdrhnu do zahranicia.

Slovensko sa uci zo Svajciarska a naviac ho prekonava:

Svaj dialnicou najskor spojil 1. (Zurich) a 2. (Zenevu) najvacsie mesto trasou cez 4. (Bern).

Slovaci prepajaju 1. (BA) s 2 (KE) trasou cez 3. (PO), 4. (ZA), 7. (TT), 8. (TN), 9. (MT) a 10 (PP). Mesta 5 (NT) a 6 (BB) uz spojene s 1. (BA) su.

Verim, ze casom dojde aj na 22 (LC) a 40 (RV).

02.05.2017 | Roman Kanala

Toto je fakt pekná špinavosť. Ak by ste mali niečo ako mozog, povedal by som Vám, aby ste sa šli hanbiť. Takto to je zbytočné.

Nevyštudoval som na Zlodejsku.

02.05.2017 | Brano L.

Musím s Vami súhlasiť, napriek tomu, že nie som fanda severnej trasy.

02.05.2017 | eleonora_m.

dalsi nezmysel. sk je statisticky krajina plna miest a v reale je kopa miest s 5-10.000 obyvatelmi a prakticky okrem BA a KE ziadne velke mesto. cize vidiecka krajina aj ked odpocitam PO na vychode a TT a NR na zapade tak mame jedno velke ruralne uzemie stredom Sk. v TN, ZA, MT a PP zije dokopy kolko ludi ? mozno 250k. vskutku "zavratne" cislo, je to mozno 5% obyvatelov Sk. menej ako brno, par stvrti v krakowe alebo pesti.

03.05.2017 | NasLinux

TN, ZA, MT a PP maju urcite viac obyvatelov, ako DT, RS, LC a RV.

ZA a PO su posledne krajske mesta bez tranzitnych obchvatov. Prednost - "logicky" - dostali ine useky, casto iba s par sto obyvatelmi typu Krivan, Figa, Ozdany a pod., kde negativny vplyv cesty cez mesto urcite obtazuje nasobne viac ludi.

BTW, prevediem vas nazor na drobne. Ked mestam s cca 100 000 obyv nie je podla vas potrebne stavat dialnicne obchvaty, mestam s 1/10 musia potom analogicky stacit cesty 2. triedy a cely blog je bezpredmetny.

03.05.2017 | Roman Kanala

Tu sa nesnažím s NasLinux diskutovať, len poznamenám, že argument "víťaz žerie všetko" je chorý. Spočítať počet obyvateľov a ak vyjde o jeden viac, tak "víťaz" žerie všetko, to je ako povedať, že tato má väčšieho cíbika a preto musí brať aj kolegovu výplatu. Hlúpe, detinské, no bežne sa vyskytujúce u infantilných žilinistov.

03.05.2017 | NasLinux

Porovnavat cibikov zacal niekto iny, rovnako ako urazat, ked nestacia fakty. A chore su aj ine veci, napr. neustale nalepkovanie v snad odbornej diskusii medzi dospelymi ludmi.

Tu nejde o zozrat vsetko, tu ide o demokraticky princip stanovenia priority, pretoze vsetko naraz sa nikde na svete urobit neda a zacat niekde je potrebne.

Ci navrhnete zakon, ktory povie, ze volby automaticky vyhravaju ti, co dostanu najmenej hlasov?
Ze spravne nazory su vzdy tie, ktore obhajuje iba jeden clovek?

Myslim, ze sa vam uz viaceri snazili vysvetlit, ze bieda LC a RV nie je otazka vyssej rychlosti cesty o 40 km / hod. Problem zaostavajucich regionov - celosvetovo - urcite nie je v chybajucich investiciach, ale v miestnych ludoch. O rozvoj kazdej oblasti sa totiz musia pricinit predovsetkym ti, co tam ziju, tak, ako zahrada pri dome je vizitka cloveka, co v nom zije.

Kazda umela dotacia do neproduktivnej oblasti su vyhodene peniaze. Ked pominie, stav bude este horsi. Cely region LC/RV bral dotacie do banictva dlhe desatrocia, boli za poslednych 20 rokov aj dalsie snahy o ozivenie, ale ako sam hovorite, nepomohli.

Skuste pochopit pricinu a necakat na zazrak zvonku.
A ked to pochopite, mozno zacnete menit veci k lepsiemu prave na lokalnej urovni, zda sa, ze energia a snaha vam nechyba.

Ale nadavat na ludi a regiony, kde ste v zivote ani neboli, vam nepomoze a ani neospravedlni.

04.05.2017 | eleonora_m.

deomkraticky princip priority vidiet v kazdej susednej krajine mozno okrem poloskrachovanej UA. demokraticky prioritne sa NIKDE nestavala jedna nadradena dialnica nadovsetko. to neznemena ze naraz sa stavali vsetky suvisle tahy komplet v plnom profile. to su fakty aj ked sa niekomu nepacia.

to je sice pekne ze chyba je v miestnych ludoch, nastastie alebo bohuzial kazdy vidi ako to funguje inde. bieda na severe je tiez a tam kde nie je je to vdaka podpore vlady pre investicie a infrastruktury...ukaz mi uz konecne okres kde nie je bieda a je bez dialnice alebo nejakej firmy ktoru stat stimuloval alebo daval zakazky....ak nevies tak si zrejme nepochopil co je debata alebo si cisty troll.

04.05.2017 | eleonora_m.

OK, maju a co ma byt ? aj tak je to velmi maly podiel obyvatelov. obchvat dediny ktory odvedie 80% aut je casto prospesnejsi ako obchvat mesta ktore uz ma 4pruhovu cestu na okraji aj ked je to oficialne intravilan a odvedie mozno 50% aut lebo zvysok je zdroj/ciel. v ZA ide E50 cez lavobreznu, MT obchadza uplne, PO dostane nabreznu cize tiez odbremeni centrum. ovela horsie je na tom okresne mesto RK tam obchvat na rozdiel od ZA treba.

02.05.2017 | Brano L.

Ten príspevok je trochu mimo, ale to som si už zvykol.
Najmä preto, že chce dosiahnuť a dokázať nedokázateľné. Vychádza z nesprávnych predpokladov.
Aj keď mnohé myšlienky sú pravdivé.
Môžete porovnávať Švajčiarsko so Slovenskom, ale je to také kostrbaté. Krajina, ktorá nezažila nikdy kompletnú revolúciu (Myslím tým Schweiz - to čo bolo v roku 1848 je len slabý odvar), žiadnu Osmanskú ríšu, Habsburgovcov, Rekatolizáciu, komunistov, vplyv ZSSR, nacizmus v plnej sile - predsa nie je možné porovnávať s Slovenskom, ktoré všetko toto zažilo. Tieto udalosti mali veľký vplyv na mentalitu a sociálne správanie týchto národov.
Fakt pravda je to, že na Slovensku boli vždy protimaďarské nálady a to ovplyvňovalo aj rozhodnutie vlády a vládnych inštitúcií. Ale napriek tomu, že toto vôbec neschvaľujem, je to úplne logické, že to tak bolo. Zoberte si Schweiz, už v roku 1648 definitívne presvedčili veľké národy v blízkosti - Francúzov, Nemcov a Talianov aj Habsburgov, nech ich nechajú na pokoji. Koľko to máme rokov? Pred 370 rokmi sa to stalo! Kdežto Magyarország a jeho obyvatelia trúchlia za veľkým Uhorskom (možno niektorí) aj dodnes. Napriek tomu, že si tento rozpad sami spôsobili neústretovým konaním. A keďže ste z Rožňavy, mali by ste vedieť, že Maďari vedia byť strašní šovinisti.
Trochu problém je aj to, že nie je možné porovnávať HDP Slovenska a Švajčiarska. Sám ste napísal. že HDP Schweizu je cca 78 000 CHF, to je cca 75 000 eur. HDP Slovenska je niekde na úrovni 14 400 eur na obyvateľa. Takže ak si zoberiete, že priemerne na mzdy ide 10% investičných nákladov na výstavbu cesty/dialnice, pri 6-násobných platoch v Švajčiarsku a cenách ostatných komodít a strojov rovnakých ako na Slovensku bude cena dialnice len o 50% vyššia ako na Slovensku. Aj keď by sme povedali, že niektoré náklady a náhrady budú vyššie v Švajci ako na Slovensku, dostaneme sa na nejaký 2-2,5 násobok ceny na Slovensku. A to je v porovnaní s HDP vyšším 5,4x na osobu veľký rozdiel. A to ešte nezapočítavam vyššiu hustotu obyvateľstva, menšie územie Švajčiarska oproti Slovensku a podobne.
Záver: Je dobré, ak by sme sa naučili diskusii a schopnosti kompromisu ako vo Švajčiarsku. Inak je to však nie tak jednoduché ako to prezentujete v článku, napríklad oravská dialnica/R-cesta si vyžaduje tiež veľa mostov a viaduktov, viac tunelov ako Kysucká dialnica, je tam silný nesúhlas mesta Dolný Kubín s trasou cesty, čo by znamenalo buď odklon cesty veľkou obchádzkou alebo trasovanie cez drahé tunely, z pohľadu ochrany chráneného územia rieky Oravy to tiež nie je jednoduché atď....

02.05.2017 | Roman Kanala

Dobre, tak poďme pomaly. Čo sú nesprávne predpoklady? Je nesprávny predpoklad to, že píšem veci, ktorých pochopenie vyžaduje IQ a preto ich píšem do týždenníka o ekonomike a financiách s náročnejším publikom, kde dúfam, že ich pochopia?

História Jury je podobná Žitnému ostrovu a južnému Slovensku. Veľmoci rozhodli o tom, že sa kus územia pripojí k Švajčiarsku. Švajčiari rozhodli, že to bude pripojené ku kantónu Bern. Kantónu Vaud trvalo 260 rokov, než sa osamostatnil od Bernu. Anektovaný v 1536, suverénny kantón až 1803. Kantónu Jura 160 rokov. Samostatný kantón vo Švajčiarsku, kde je chudoba takmer ako vo Francúzsku, najvyššie dane, a žiadna infraštruktúra. Jura ale mala zopár dobrých kariet v ruke. Švajčiarsky politický systém a solidaritu Švajčiarov. A to začína prinášať ovocie, Jura sa stavia na nohy a nie vďaka peňazovodu, ale vďaka infraštruktúre a využitiu šance.

Južné Slovensko na svoju šancu ešte len čaká, lebo tá šanca je jej odopieraná. Centralistický kleptokratický systém je nastavený rovnako, ako pri "normalizácii" po 1968. Súdruhom oligarchom stačí ovládnuť centrum a centralizmus im umožní všetko.

Problém nie je o okamžitej hodnote HDP, lebo ten môže dlhodobo konvergovať k ruskej rovnovážnej hodnote, alebo k švajčiarskej rovnovážnej hodnote. Podľa toho, aké sily tam budú pôsobiť. Problém je v smerovaní vývoja. A ten vývoj ide nesprávnym smerom, ak je cieľom dostihnúť Švajčiarsko alebo aspoň ísť podobným smerom. Centralizácia a uprednostňovanie Žiliny za hranice rozumnej miery ochudobňuje celú krajinu, lebo krajina musí vliecť bremeno hladových dolín, kde sa od socíku nič nezmenilo. Práve do hladových dolín by mali smerovať infraštrukturálne investície, aby sa ich šance vyrovnali a potom daňové prázdniny plošne všetkým, aby odtiaľ neutekali. Inak bude vyprázdnený východ obliehať Bratislavu a zaplavovať cesty a parkovať po chodníkoch. Napísal som to dostatočne jednoducho?

Nuž a v prípade južného ťahu tu sú dve funkcie diaľnice, ktoré by obe zafungovali. Diaľnica by slúžila aj pre tranzit a prinášala vyššiu pridanú hodnotu, ako cez Žilinu, lebo je kratšia a bola by celej krajine užitočnejšia. Slúžila by tiež ako nástroj regionálneho rozvoja, ktorý je tam otázkou ekonomického prežitia. Preto je diaľnica na Žilinu a predažená, nezmyselná D3 to najhoršie, čo krajinu mohlo postihnúť.

02.05.2017 | Brano L.

Pozrite, aj vo Švajci tie dialnice v regiónoch stavali a stavajú ako posledné. A teda dlhé roky po tom, ako sa stavalo pri Zurichu alebo Berne.
Južný ťah už čiastočne máme - napr.R1, napriek tomu nič výrazne sa v BB a ZV okrese nezmenilo.
O D1 cez Žilinu sa rozhodlo už za federálu! Možno jedine D3 nebola v plánoch, jedná sa však o pomerne krátku dialnicu, kde okrem úseku Skalité - Zwardon sú všetky úseky potrebné.
Je ľahké porovnávať Juru alebo Vaud s celým Schweizom, keď má Schweiz okolo seba všade vyspelé a bohaté krajiny. Zo západu Francúzsko od Lyonu po Strasburg, zo severu celé Porýnie, Stuttgart atd. až po Rotterdamm, z východu najbohatšia časť Rakúska - Tirolsko, Z juhu Miláno, Turín a Janov - najbohatšie regióny Talianska už od staroveku.
Slovensko nemá také šťastie. Všetko bohatstvo u susedov je momentálne situované viac na západ, nie na východe. Poľsko, Morava, Rakúsko, Maďarsko.
Preto je po roku 89 ekonomická aktivita primárne na západe Slovenska od Blavy cez Nitru maximálne po Žilinu. Preto regióny na východ to majú extrémne ťažké.
Žiadna dialnica cez juh nepomôže tranzitu, tranzit prirodzene si vyberie dialnicu Wroclaw - Krakow - Rzezsow alebo Wien - Budapest - Nyíregyháza.
Infraštrukturálne investície do hladových dolín v Španielsku a Taliansku sa neosvedčili. Nepritiahli viac kapitálu. Zrýchlili odliv pracovnej sily z týchto regionov.
Ako píšem, je to veľmi vábivé písať populárne blogy, keď však o tom budeme naozaj diskutovať ako vo Švajčiarsku, tak zistíte, že to nie je tak jednoduché.

02.05.2017 | NasLinux

Neviem, ci to autor blogu dokaze uznat ako argument a naviac tomu aj porozumiet. Autor blogu si totiz mysli, ze oprava strechy, ked sa niekomu vali do nej voda, lebo uz nestaci a je derava je kradez, lebo dolezitejsie je stavat zahradne jazierko, co je lacnejsie.

Na Slovensku su len 2 vacsie mesta, ktore su cca 50 km od hranic min. 2 dalsich statov - je to BA a ZA. S tym sa proste nic neda urobit, snad iba zrusit jadrovou bombou.

Pan Kanala urcite napise este milion dalsich blogov namiesto toho, aby si na vlastnej kozi vyskusal "slastny zivot" v ZA kde ludia zuju beton s asfaltom, lebo to navozili len pre nich a kvoli nim.

Ale aby sa namiesto nekonecneho stahovania stovky km radsej rozhodol VYTVORIT novu prilezitost v tych podla neho "ciernych dierach", zalozil si rodinu a podporil svojou pracou a danami rodny stat, ktoremu vdaci minimalne za vzdelanie je podla vsetkeho mimo jeho obzor.

02.05.2017 | Martin G.

Máte "obdivuhodné" zemepisné znalosti, fakt. A čo Košice? Ako ďaleko je z Košíc do Maďarska? 23 km ... A ako ďaleko je z Prešova do Maďarska? 57 km... A koľko je z Prešova do Poľska? 52 km ... Je to v tej Vašej tolerancii cca 50 km? Pustili ste sa do debaty, ale argumenty máte veľmi slabé, nič v zlom ...

02.05.2017 | NasLinux

Ciastocne mate pravdu, Presov aj Kosice su tiez vyznamne krizovatky, zial, oblasti susednych krajin nepatria zrovna medzi najrozvinutejsie. Asi uznate dalsi slaby argument, ze z pohladu priemyselnej produkcie ich nemozno porovnavat s Viednou alebo Ostravskom ...

03.05.2017 | Martin G.

Nie že jam mám čiastočne pravdu, ale VY nemáte pravdu ( o tých dvoch mestách ...) :)
Z Košíc je bližšie do Budapešti ako od Vás zo Žiliny do Viedne .... Mali by ste namiesto jadrovej bomby použiť atlas Slovenska a blízkeho okolia. Nie je dobré vydávať vlastnú neznalosť za odborné fakty ...

02.05.2017 | Roman Kanala

Braňo L.: Skúsim ešte raz, pomaly.

Švajčiari najprv postavili hlavný ťah. Najdôležitejšiu 400 km tranzitnú trasu cez krajinu Ženeva - St. Gallen až po rakúsku hranicu. Stavali tiež na trase Basel - Luzern - Chiasso, ale bez tunela St. Gotthard. Ten meria 16.9 km a bol vyrazený ako jednorúrový pre obojstrannú premávku, odsúhlasený v júli 1969, otvorený v septembri 1980. Tak sa uspokojil verejný záujem celej krajiny mať tranzitnú trasu, lebo ťahať sa po kantonálnych cestách a cez obce trvalo dlho. Takto sa dá 400 km cez krajinu urobiť za 4 hodiny pri dodržiavaní rýchlosti 120, 100, 80 km/h.

Zároveň sa stavali kúsky budúcich národných ciest tu a tam, ako v článku spomínaný 7.7 km ťažký úsek Bienne-La Heutte z 1965. Alebo okolo Zurichu, kde bola veľká premávka.

To dáva logiku. Úsek splnil svoju úlohu tranzitu, i regionálneho rozvoja, a zároveň bol najkratší, najlacnejší a rýchlo hotový. Schönbühl - Wandkdorf 1962 (7 km medzi Zurichom a Bernom), Ženeva - Lausanne vrátane obchvatu Lausanne 1964, A12 Vevey - Bern 78 km medzi 1971 a 1981 (presný časový sled https://en.wikipedi...) ), až napokon v jednom jedinom úseku Zurich až po St. Margrethen v 1987. Celá je hotová v 2001, keď sa A12 nahradí A1 Yverdon - Bern. Mapka je tu: https://fr.wikipedi...

A teraz, ktorý úsek je na rovine, hlavný ťah na Zvolen, či žilinská diaľnica D1? Ktorá trasa by bola kratšia, na Zvolen, či na Žilinu? Ktorá trasa by bola lacnejšia? Kde je potrebný jediný tunel? Kde je nadmorská výška 900 m a kde 400 m ? Ktorá trasa vedie chudobným krajom, kde by efekt za peniaze bol najväčší?

Švajčiari stavali na rovine, lacno, rýchlo, aby to bolo čo najskôr a prinášalo úžitok. Švajčiari použili zdravý rozum, ako to majú vo zvyku. Na Zlodejsku sa stavia tak, aby sa to nedalo dokončiť a aby čim dlhšie mali dobrú obživu kto? Stavbári.

A čo na to HDP? Nechce sa mu veľmi rásť, lebo je nestlačiteľná nezamestnanosť v regiónoch, kde ľudia nemajú do čoho pichnúť. Nebolo by lepšie, ak by HDP bol o 30% vyšší a všetky regióny zapojené do produkcie?

02.05.2017 | Brano L.

Sám ste priznal, že Confederation Suisse stavia dialnicu v najzaostalejšom regióne až vtedy, keď postavili tie dôležitejšie. Aj Brig čakal na spojenie s Lausanne až do nedávna, pričom Geneve má dialnicu už dlhé roky. Na Slovensku je to podobne. Najneskôr sa bude stavať pri Michalovciach, resp.Humennom atd.
Terén vo Švajčiarsku je podľa mňa prístupnejší pre stavbu, keďže údolné oblasti sú omnoho širšie ako na Slovensku (okrem Južného Slovenska).
HDP je veľmi dôležitá veličina, pretože od toho sa odvíja schopnosť vybrať dane, ktorá je v Švajčiarsku trochu niekde inde ako na Slovensku. To snáď viete. Mnohé ceny služieb, materiálu (napr.lieky, vojenský), nie sú 6násobné oproti Slovensku, pretože ide o obchodovateľné tovary, ktoré môžete nakúpiť na medzinárodnom trhu. Teda Suisse na tomto výrazne ušetrí. Tým pádom Švajčiarsku ostáva viac peňazí na kapitálové investície.
+Nehovorím o tom, že vaše HDP je permanentne vyššie ako na Slovensku minimálne 70 rokov, t.z.vždy ste mali väčší koláč, z ktorého môžete aj investovať. Ako ste uznal, začali ste stavať v 60-tych rokoch, pričom v Československu sa reálne začalo stavať od roku 1970 + po revolúcii môžeme rátať cca s minimálne 7 ročnou prestávkou. To je sklz 17-rokov.

02.05.2017 | Martin G.

Možno si už nepamätáte, ale diaľnice na Slovensku sa začali stavať už za socializmu a do roku 1989 boli postavené tri úseku - z Bratislavy smerom do Brna, okolo Liptovskej Mary a diaľnica medzi Košicami a Prešovom. Všetky ponovembrové vlády sa v ekonomickej oblasti správali tak, že Bratislava je najdôležitejšia a samozrejme aj Žilina ... Na východ sa "zabudlo". Všetky vlády z regiónu Košice a Prešov vyrobili "hladovú" dolinu, ktorou tento región do roku 1989 nebol. Veď Košice a Prešov sú stále 2. a 3. najväčším mestom Slovenska ... Takže vaše konštatovanie o nutnosti postavenia ciest najprv v bohatých častiach krajiny a až neskôr v "zaostalejších" má riadne horkú chuť ...

02.05.2017 | Roman Kanala

Máte to nejaké popletené, nesedia fakty.

Brig mal spojenie s Lausanne naplánované od ustanovenia siete národných ciest v roku 1960. Súvislé spojenie nemá dodnes, stále sa tam stavia. Vyšetruje to federálna prokuratúra pre podozrenie z machinácií. Valaisani sú takí švajčiarski východniari, radi si vypijú, pošpásujú a keď idú okolo nejaké prachy, tak si chmatnú. Brig nie je cieľom, cieľom je Taliansko cez Simplon.

Ženeva nielenže "má diaľnicu", Ženeva má štyri diaľnice. Do Lausanne, na Chamonix a cez tunel Mont Blanc do Talianska, potom na Annecy k Stredozemnému moru a diaľnicu na západ do Lyonu. Lenže tie tri posledné sú cez hranicu vo Francúzsku. Potom sú ešte nejaké "rýchlostné cesty" na Thonon a Evian a popod Juru.

Neviem, či ste boli vo Švajčiarsku, ale napríklad diaľničný úsek od Lausanne po severnom obchvate do Vevey ku križovatke s A12 (stará diaľnica do Bernu) je zopár tunelov a jedna super estakáda. Tunely na A12 (Vevey - Freiburg - Bern) sú hĺbené/sypané, ale aj tak sú to tunely. Zato tunely na novej A1 od Yverdonu do Bernu a estakády sú parádne drahé, ale je to zámer, lebo Švajčiari chceli chrániť krajinu. Krajina ako pahorkatina pri Zlatých Moravciach alebo Krtíš - Pôtor. https://www.youtube...

Aj medzi Bernom a Zurichom sú tunely. Baregg bol rozšírený z 2+2 (1970) na 3+2+2 (2003).

Švajčiarom neostáva na kapitálové investície viac, lebo majú viac peňazí, ale pretože sa tam nekradne. Teda kde-tu áno, ale odhalenie vedie spoľahlivo do basy a nie do vlády.

02.05.2017 | eleonora_m.

nemyslim ze mentalitou su ludia porovnatelny so siciliou. napriek tomu ze na stredne a vychodne slovensko islo radovo menej fondov EU ako do talianskeho juhu su npr. cisla nezamestnanosti porovnatelne ale skor lespie. takze cesta urcite nie je jedina zaruka prosperity avsak slusna cesta je nevyhnutnost. min. prelozky a poloprofily na usekoch kde je nizka intenzita dopravy by mali byt samozrejmostou. takych usekov sa stavia strasne malo, hoci maju vacsi zmysel ako niekore useky pri ZA.

02.05.2017 | Sorry jako!!!

Autor je chorobne posadnutý!!! Z diskusií, kde narazí na neprestrielne argumenty a fakty zdupká. napr.
https://www.etrend....

V niečom má pravdu, ale ako ho roky "sledujem" ide to s ním z kopca. Téma "Žilina" je toho dôkazom. Tým netvrdím, že spôsob ako SR stavia cestnú infraštruktúru je v poriadku! Stavia ju nekoncepčne, pomaly, draho (korupcia) a je extrémne spolitizovaná! A teraz čakám vymazanie príspevku alebo slovný atak. :-)

02.05.2017 | Roman Kanala

Aha, tak keď narazím na ušmudlaných psíkov a nechcem sa s nimi naťahovať o kostičku, tak som narazil na nepriestrelné argumenty a zdupkal som. No fajn. Hlavne že sa viete prechádzať s chvostom hore.

03.05.2017 | Sorry jako!!!

Ujo Kanala nesklamal. Nechce sa mi tú párovať Kanalové príspevky k téme doprava, kde si ujo Kanala vyslovene odporuje. Diskusia zbytočná.

Ktorý z tých psíkov je Kanala? :-)
https://www.youtube...

03.05.2017 | Roman Kanala

Napísanie toho blogu mi vzalo takmer celý deň, lebo som sa snažil všetky tvrdenia doložiť a dokumentovať, akoby to bol vedecký článok. Napokon to žilinisti úspešne zmenia na svoj obraz, na kôlničku na drevo svojimi inzitnými vstupmi, falšovaním údajov, záplavou trollovín.

Ako vidíme, žilinistom integristom nesmierne vadí čo i len jediný slobodný hlas, prinášajúci svetlo a pravdu. Toľko úsilia vynaložili na umlčanie všetkých domácich kritikov, a zrazu niekto, kto sa ich nebojí. To musí byť poriadna trauma. Ako vieme, verejná diskusia je nepriateľom totality, lebo raz odhalená pravda môže viesť k snahám ju uplatniť v praxi.

A tak ešte raz: tzv. D1 nerieši dopravný problém krajiny, ale rozvojový problém Žiliny. D3 je ešte odpornejšia, lebo nerieši vôbec nič, len ako odčerpať investičné prostriedky z iných, potrebnejších projektov. Ak by sa prostriedky delili 50:50 medzi Žilinu a zbytok republiky, južné spojenie už mohlo byť v prevádzke. Preto sabotáž celej výstavby.

Niečo také by vo Švajčiarsku nebolo možné, lebo regióny majú politické zastúpenie v parlamente a krajina pozostáva z 26 malých republík, z ktorých každá má hlas, a ten bude vypočutý. Politický systém ovplyvňujúci rozvojové šance v učebnicovom príklade. Najlepší politický systém na svete, najbohatšia krajina na svete.

03.05.2017 | Sorry jako!!!

Dali ste do toho za to obdobie, čo tu sledujem tému doprava ozaj veľa. Veľa veci je naozaj správne pomenovaných a trafených po hlavičke. Ale!!! Odpútal by som sa od povýšeneckého tónu, škatuľkovania diskutérov, od Žiliny ako príčiny všetkého zla a ešte raz objektívne zhodnotil stav veci. Slovensko pre to aby bolo úspešnejšou krajinou potrebuje odborníkov, ktorí sú hlavne nestranícky, nezaujatí, s nadhľadom a ktorí vytlačia politiku z oblasti života, kde patrí odbornosť, teda zovšadiaľ. Politici k.rvia Slovensko.

03.05.2017 | IvanPe

Vybony clanok, vdaka.
Chyba mu vsak jedna vec povedana zrozumitelne:
Keby sa respektovali gograficke a historicke danosti krajiny Slovensko a jeho niektore regiony (juzne) by boli rozvinutejsie a bohatsie ako su v sucasnosti, pricom tie regiony do ktorych sa investovalo tento vypadok nenahradia. Vysledkom je zanedbany juh, vychod a na zaver dna aj sever, kde komunisticke strojarske fabriky prestali byt bez krizovych dotacii rentabilne.
A kedze sa vo Svajc zamyslali nad celkom a nie nad lokalnymi zaujmami tak sa im darilo byt efektivni.
Co sa na Slovensku nedari politickej elite este ani dnes.
No a vsetkym nam je jasne, ze vo chvili ako sa postavi dialnica juhom, tak sa zo severnej dialnice stane lokalna cesta (zla zjazdnost, ziadny obchod v okoli) a dejiny sa vratia do svojho koryta.
A co sa tyka vzdelania na Slovensku, tak je drahe a nepripravi na zivot. Preto keby sa za neho malo platit tak by skrachovalo. Ako takmer vsestko ci spravuje bolsevicka zberba. Cest vynimkam.

03.05.2017 | Roman Kanala

Ak by sa na Zlodejsku snažili vyrovnávať regionálne rozdiely, bola by postavená cesta juhom vrátane Sorošky na plný profil. Bátka - Figa by bola v polprofile s plnoprofilovými úsekmi všade, kde to je lacné - na rovine. To aby sa otravný kamión dal predbehnúť bezpečne.

Zároveň by boli cesty aj na Turci. Kremnica - Martin nemusí byť R22.5/100 v plnom profile. Stačí obyčajná cesta I. triedy. Ale aby tam nebol tankodróm na testovanie tlmičov. Stála by už aj cesta Ubľa - Ulič na východe krajiny, lebo keď sa niečo stane v zime na svahu pri Stakčíne, je tam celá dolina odrezaná od sveta. V lete je tam zjazdná lesná cesta. Z Lučenca do Slovenských Ďarmot sa dá dostať, ak to tam človek pozná, po cestách 5. triedy ešte z monarchie. Po Trenč bola kedysi dobrá cesta so žulovými mačacími hlavami. Potom už kamión neprejde. Asi ako pri Skalitom. Ale namiesto pár kilometrov po rovine, kde by to otvorilo tranzitnú trasu juhom krajiny, sa stavia na pilieroch na poľskej hranici. 100 rokov od vzniku 1. republiky sa tam do ciest neinvestovalo vôbec nič, miestami asfalt zničený cez všetky konštrukčné vrstvy. To bolo len pár príkladov bez ambície systematickej analýzy.

Vo Švajčiarsku by to boli kantonálne alebo obecné cesty a kantón či obec by si to spravovali z daní, ktoré si stanovia sami a vyberú sami. Na Zlodejsku idú všetky dane do Bratislavy, kde ich rozkradne Kalibašter alebo rozfláka Fico. Nešťastná krajina, ktorá potrebuje cudzincov, aby im otvárali oči.

03.05.2017 | IvanPe

"Nešťastná krajina, ktorá potrebuje cudzincov, aby im otvárali oči."
Nemajte strach este nas tu par normalnych ostalo, iba nemame cas dat vsetky data dokopy a poniektori ani motivaciu.

03.05.2017 | IvanPe

O to vacsia vdaka za Vase blogy.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 139
  • Priemerná čítanosť: 2688
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.