Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Kristián Takáč

Energetika na Slovensku – Čo nás čaká a neminie

16.03.2012 | kristian04

Reformy v energetike, ktoré by nová vláda nemala odignorovať

  • Tlačiť
  • 13

Týždeň po voľbách sa situácia okolo zloženia budúcej vlády kryštalizuje. Zdá sa, že bude jednofarebná. Chcem veriť v to, že problémy, ktoré sa sami dostavia, budú od novej vlády žiadať riešenia, ktoré nebudú ani ľavicové, ani pravicové, ale jednoducho zodpovedné. Jednou z oblastí, ktorá také riešenia určite bude potrebovať, je energetika.

Treba totiž otvorene povedať, že slovenská energetika nie bezproblémová. Najprv ale k pozitívam. Môžeme napríklad konštatovať, že zloženie slovenského energetického mixu je dobré a vyvážené. Podiel OZE v celkovom mixe sa blíži cieľom stanoveným EÚ, situácia okolo fotovoltaiky sa ukludnila. Bilancia výroby elektrickej energie je po odstavení V1 a V2 stabilizovaná a po dokončení výstavby nových blokov v Mochovciach budeme dokonca čistými exportérmi. ENEL avizuje, že výstavba prebieha viac-menej podľa plánov (počíta sa maximálne s polročným oneskorením), napriek katastrofe a povyku vo Fukušime. Fungujúce bloky úspešne absolvovali Európou požadované stress-testy a JAVYS získal licenciu na vyraďovanie odstavených reaktorov. Za úspech treba tiež považovať výrazné zvýšenie energetickej bezpečnosti. Zvýšila sa kapacita reverzného toku z ČR a zprevádzkoval sa reverzný tok z Rakúska. Výrazne pokročili rokovania o slovensko-maďarskom a slovensko-poľskom plynovom prepojení, ale aj o možnom ropovode Schwechat-Bratislava. SPP za asistencie zástupcov štátu podpísalo s Gazprom Export výhodnejší kontrakt a cena plynu išla dole. Úspešne pokračovala liberalizácia slovenského trhu s energiami, v segmente veľkoobchodu, ale aj domácností, pribudli noví (zatiaľ lacnejší) dodávatelia elektriny aj plynu. Počet klientov, ktorí v priebehu roka zmenili dodávateľa, ďalej rástol. Došlo k rekordnému vyplateniu dividend z energetických podnikov, kde má štát účasť. Toľko k úspechu a epitafu odchádzajúcej vlády, ktorej slúžil aj dole podpísaný.

Čo je teda na slovenskej energetike choré, prečo je pulz nepravidelný? Problémov je niekoľko, ten najmarkantnejší sa volá ”vysoké ceny energií”. Aby bolo jasné, hovoríme o veľkoobchodných cenách elektriny, ceny pre domácnosti zostávajú regulované. Cenu zemného plynu, nakoľko ho dovážame, nevieme ovplyvniť tak, ako cenu elektriny, ktorú vyrábame sami. Ceny plynu určujú dlhodobé kontrakty s dodávateľom a do určitej miery aj spotový trh. Treba však podotknúť, že ani vysoké ceny elektrickej energie samy o sebe problémom nie sú. Za predpokladu, že sú porovnateľné s cenami v okolitých krajinách. Možno konštatovať že cena komodity na Slovensku je takmer totožná s cenou v Nemecku alebo ČR. Pohybuje sa v pásme od 45 do 55 euro/MWh. Ak však k tejto položke pripočítame aj tzv. regulované položky (tarifa za prenos, tarifa za systémové služby, poplatky za prevádzkovanie systému, distribučné poplatky) zistíme, že slovenské podniky v 2011 zaplatili jednu z najvyšších koncových cien v Európe (okolo 120 euro/MWh). Podľa štatistík Eurostatu, v roku 2011 boli pred nami už len Taliansko, Cyprus a Malta. Všetky tri krajiny však svoju energiu vyrábajú primárne z dovezeného plynu alebo ropy. Viac ako 50% slovenskej elektriny pochádza z domáceho jadra, najlacnejšieho zdroja energie.

Keďže cena komodity je v podstate daná trhom (priemerný slovenský base load bol v roku 2011 zhruba na úrovni 48 euro/MWh), problém je zjavne v regulovanej časti ceny energie. Nie je tajomstvom, že k výške regulovanej položky významným spôsobom prispeli náklady na veľmi veľkoryso nastavené výkupné ceny fotovoltaickej energie. Tie sú štátom garantované na dobu 15 rokov. Pre zariadenia uvedené do prevádzky v roku 2010 ÚRSO stanovilo výkupnú cenu na zhruba 425 euro/MWh (pre zariadenia s inštalovaným výkonom nad 100 kW). Pre zariadenia uvedené do prevádzky v prvom polroku 2011 to bolo 382 euro/MWh, pre zariadenia sprevádzkovaná v druhom polroku 2011 bola výkupná cena 259 euro/MWh. Výsledkom tejto veľkorysosti je, že kým v roku 2009 tu bolo par menších fotovoltaických elektrární, na konci roku 2011 sme tu už mali takmer 500 MW fotovoltaiky. Teraz, v roku 2012, zostáva len sledovať, koľko elektriny sa v existujúcich fotovoltaických elektrárňach reálne vyrobí a koľko miliónov bude musieť spotrebiteľ garantovane vynaložiť na garantované výkupné ceny. Účet určite nebude malý (kým v roku 2010 náklady na fotovoltaiku predstavovali niečo cez 10 milión euro, odhad na 2011 bol takmer 117 milión euro, k výkupným cenám treba totiž ešte prirátať ešte náklady na dodatočné systémové služby) a nebyť niekoľkých novelizácií zákona o OZE, iniciovaných odchádzajúcou vládou, mohol by byť mnohonásobne vyšší. Aj vláda SMER-u by mala povedať rázne nie solárnej lobby a predmetný zákon znovu neotvárať. Rovnako tak by mala ustrážiť snahy ”bioplynárov” o prípadnú zmenu zákona a výkupných cien. Ich honba za ziskom by ceny elektriny (ale aj potravín) mohla vyhnať ešte vyššie.

Rovnako veľkým, ak nie ešte väčším problémom sú vysoké poplatky, ktoré spotrebiteľ platí za prenos a distribúciu. Do tarify za prenos a distribúciu sa premietajú náklady SEPS-u a troch distribučných spoločností (ZSE-d, SSE-d, VSE-d). O tom, ktoré náklady budú považované za tzv. oprávnené a ktoré sa teda budú môcť ”rozplynúť” v koncovej cene energie, rozhoduje ÚRSO. Pokiaľ ide o tarifu za systémové služby, tá išla vďaka úsporným opatreniam nového vedenia SEPS-u dole. ÚRSO nedávno dokonca vyhlásilo, že vďaka týmto opatreniam (vo forme elektronických aukcií a skutočných tendrov na podporné služby) by ceny elektriny mohli ísť dole o nejaké percento. Problémom však naďalej zostáva tarifa za distribúciu. Ak sa spriemerujú všetky typy spotrebiteľov, tak podľa niektorých analýz boli distribučné poplatky na Slovensku v roku 2011 o 5-20 euro/MWh vyššie, ako v ČR. Aktivity ani náklady českých distribučných spoločností sa pritom od slovenských nijakým zásadným spôsobom nelíšia. Je zrejmé, že s výškou distribučnej tarify teda niečo nie je v poriadku a že tu existuje priestor na jej zníženie. ÚRSO, si ale zatiaľ za nastavením výšky tarify stojí. Porovnanie nákladov s okolitými krajinami na základe tzv. benchmarkovej metódy nie je podľa ÚRSO v rámci regulačnej metódy „price cap“ možné. Domnievam sa, že v skutočnosti nie je problém v technike ale v politike. ÚRSO má zdatných expertov. To čo chýba je skôr dostatočne silný signál vlády, že prioritou je transparentná a efektívna regulácia a nie iba dividendy z distribučných spoločností, prípadne zo SEPSu.

Spotrebiteľom a podnikom, ktorým ceny energii stále výraznejšie vstupujú do celkových nákladov, sú problémy slovenskej energetiky ukradnuté. To, čo chcú vidieť, sú ceny elektriny, ktoré by boli nižšie alebo aspoň porovnateľné s okolitými krajinami. V opačnom prípade riskujeme nielen to, že sa nám noví investori vyhnú oblúkom, ale aj odchod tých existujúcich. Parciálne úľavy a regulácia šitá na mieru novým investorom a veľkým spotrebiteľom energie (Slovalco, OFZ Istebné) nie je udržateľným riešením problému vysokých cien energie. Nehovoriac o tom, že ostatné podniky budú aj naďalej krvácať. A že od januára 2013 budú ceny energie čeliť ďalším tlakom v dôsledku zavedenia nového systému emisných kvót (tzv. ETS III).

Jednoznačnou prioritou novej vlády v oblasti energetiky by preto malo byť znižovanie cien elektriny. Dospeli sme do situácie, kde ďalší priestor na ”kreatívnu ad-hoc reguláciu” a zvyšovanie cien jednoducho neexistuje. Teda za predpokladu, že SMER chce plniť svoju deklarovanú ”sociálnu politiku” a udržať konkurencieschopnosť slovenského podnikateľského prostredia. Jednofarebná vláda má k riešeniu problémov všetky predpoklady a nástroje. V prvom rade treba čo najskôr prijať tretí energetický balíček tak, aby boli mechanizmy fungovania ÚRSO v súlade s normami EÚ a aby bol vytvorený stabilný právny rámec pre fungovanie energetických firiem (to znamená aj urýchlené rozhodnutie o forme unbundlingu). Po druhé, treba zlepšiť dialóg MH SR – ÚRSO a ujasniť si priority a ciele regulácie. Chceme, aby regulácia bola nepriezračným eldorádom pre podnikateľov “znalých pomerov”, alebo preferujeme transparentný systém, ktorý nám v dlhodobejšej perspektíve prinesie prosperitu? Po tretie, treba zabezpečiť súčinnosť distribučných spoločností pri implementácii regulácie, ktorá im v konečnom dôsledku zníži okamžité zisky, avšak dlhodobo zlepší efektivitu fungovania. Tu treba motivovať zástupcov štátu v distribučných spoločnostiach, ale taktiež ísť cestou implementácie inteligentných meračov, posilnenia úlohy OKTE pri výkupe elektriny vyrobenej z OZE, ale aj vytvorením fungujúcej burzy s energiou.

Výziev je veľa a ich riešením nie je čo stratiť. Iba ak šancu na vybudovanie moderného a fungujúceho energetického sektoru na Slovensku.

Autor je (ešte pár dní) štátnym tajomníkom MH SR

 

  • Tlačiť
  • 13

Kristián Takáč

Kristián Takáč
  • Počet článkov: 32
  • Priemerná čítanosť: 2038
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Tichý pozorovateľ hlasnej politiky pod Tatrami. Blogy o energetike, a všetkým, čo s tým súvisí. 

Kristián Takáč

Kristián Takáč
  • Počet článkov: 32
  • Priemerná čítanosť: 2038
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Tichý pozorovateľ hlasnej politiky pod Tatrami. Blogy o energetike, a všetkým, čo s tým súvisí. 

Kalendár sa načítava...