Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Kristián Takáč

ACTA dig!

16.02.2012 | kristian04

Úskalia kontroverznej dohody a debata na pôde MH

  • Tlačiť
  • 2

Minulú sobotu sa na Slovensku konal prvý „oficiálny“ protest proti medzinárodnej obchodnej dohode o boji proti falšovaniu, známej pod skratkou ACTA. Už predtým sa však v rámci demonštrácií Gorila I - III objavovali transparenty proti dohode a v dave sa občas mihol Anonym v maske Guy Fawkesa, zjavne inšpirovaný predošlými protestmi v Poľsku, ČR či Francúzsku. Vlády na požiadavky demonštrantov väčšinou nereagovali, dohodu podpísali. Niektoré vlády, ktoré tak už spravili (ČR, Poľsko, Litva) však pod tlakom zmenili názor a avizovali, že s  ratifikáciou ACTA v parlamente sa nebudú ponáhľať.  Slovensko zatiaľ dohodu nepodpísalo a v najbližších mesiacoch asi aj zostaneme (spolu s Estónskom) jediným štátom s týmto statusom. SMER a SDKÚ už verejne deklarovali, že dohodu nepodporia. To ale nie je nič zvláštne. Opozícia si môže hovoriť čo chce a SDKÚ nenesie zodpovednosť za ministerstvo hospodárstva, pod ktoré obchodné dohody kompetenčne spadajú. Je teda na mieste sa pýtať, ako hodlá postupovať MH a akú pozíciu k ACTA rezort zaujal.

Ako vyšší štátny úradník by som mal ctiť dohodu, ktorá bola, aspoň za slovenskú stranu, koordinovaná kvalitnými ľuďmi zo sekcie obchodu. Mal by som sa cítiť viazaný rozhodnutím Rady, ktorá zmluvu v decembri 2011 schválila na úrovni EÚ (SR prijalo spolu s inými členmi záväzné rozhodutie o podpise v rámci EU štruktúr).  Mal by som. Pacta sunt servanda... Ako občan a nominant „internetovej strany“ SaS mám ale s ACTA problém. A obávam sa, že problém s dohodou mám dokonca aj ako štátny tajomník...

Aby však bolo hneď na úvod jasno, ciele dohody považujem za dobré a absolútne legitímne. Tvorca diela má právo požadovať, aby boli jeho autorské práva rešpektované a aby za svoju prácu dostal odmenu. To, čo sa mi na dohode nepozdáva je predovšetkým diskutabilný spôsob, akým chce ACTA dodržiavanie autorského práva vynucovať. Je adekvátne, aby za porušenie autorského práva bol postihnutý niekto, kto si svoj legálne zakúpený film prehrá do svojho počítača? Alebo môj kamarát, ktorému som svoje originál CD požičal a on ho následne pustil svojim kamarátom? Zatkneme DJa, ktorý v klube pustí  zosamplovanú a zremixovanú skladbu, ku ktorej nemá autorské práva (kde je v takom prípade hranica medzi originálom a originálnym novotvorom)?

Práve táto vágnosť formulácií a relatívne široký priestor pre interpretáciu rôznych ustanovení je asi to, čo mi na dohode najviac vadí. Ten, kto dohodu skutočne čítal si všimne, že v texte figuruje viacero „may“ paragrafov, ktoré jednotlivým zmluvným stranám dávajú možnosť prijať určité opatrenia. Týka sa to napríklad mediálne známeho čl. 14 dohody, ktorý dáva zmluvnej strane možnosť vylúčiť z efektívneho presadzovania práv duševného vlastníctva na hraniciach malé množstvá tovaru neobchodnej povahy v osobnej batožine cestujúcich. Postup členských štátov EÚ v tejto konkrétnej veci upravuje smernica (1383/2003) ktorá hovorí, že schengenský cestujúci majú byť z kontroly na hraniciach vyňatí. Čo ale keď cestujem do Kanady alebo Austrálie, vyhnem sa osobnej prehliadke? Podarí sa ACTA skutočne nastoliť jednotný režim pre presadzovanie práv duševného vlastníctva (PDV), alebo tu následkom rôznej implementácie v jednotlivých signatárskych krajinách naopak budeme mať Babylon a z neho vyplývajúcu právnu neistotu?

Častým argumentom v prospech dohody je tvrdenie, že ACTA má za cieľ zamedziť porušovaniu PDV vo veľkom (rozumej komerčnom) rozsahu. Bežný užívateľ, ktorý si sem tam z netu niečo stiahne sa akože nemá čoho obávať. Pri všetkej snahe však nemôžem s istotou konštatovať, že výlučnou cieľovou skupinou dohody sú organizované zločinecké skupiny, ktoré si na rozsiahlom porušovaní PDV postavili biznis. Je pravda, že čl. 23 explicitne hovorí o trestnoprávnych sankciách v prípade porušovania PDV v obchodnom rozsahu. Podobné explicitné ustanovenie však nenájdeme v občianskoprávnej časti (oddiel 2), ani v časti „Presadzovanie práv duševného vlastníctva v digitálnom prostredí“ (oddiel 5). Naopak, všeobecný čl. 6 dohody vyžaduje, aby zmluvná strana účinne konala proti každému skutku porušovania PDV. Podobnú dikciu má aj čl. 27, ktorý vyžaduje účinný postup voči skutkom porušenia PDV, ku ktorému dochádza v digitálnom prostredí. Bodka. Žiadna ďalšia špecifikácia. To, čo teda odlišuje porušovanie práv „v obchodnom rozsahu“ a „malom rozsahu“ je charakter sankcií. Za porušovanie práv vo veľkom vás čaká väzenie, za porušovanie práv „v malom rozsahu“ hrozí „len“ pokuta. Aká? To si každý členský štát určí sám, berúc do úvahy princíp proporcionality...

Veľmi zvláštne tiež pôsobia ustanovenia, ktoré, podľa môjho názoru, dávajú neprimeranú moc do rúk tým, ktorí namietajú porušenie PDV nejakým iným subjektom. Podľa znenia dohody, každá zmluvná strana ustanoví možnosť podať (držiteľovi PDV) žiadosť o pozastavenie prepustenia alebo zadržanie akéhokoľvek podozrivého tovaru pod colným dohľadom na svojom území (čl. 17, ods. 2). Zároveň môže zmluvná strana oprávniť svoje orgány, aby na pomoc pri odhaľovaní tovaru porušujúceho práva poskytli držiteľovi práva informácie o konkrétnych zásielkach tovaru, vrátane opisu a množstva tovaru (čl. 22) ako aj meno a adresu odosielateľa, dovozcu, vývozcu alebo príjemcu (čl. 23, ods. 2). V právnom štáte však najbizarnejšie pôsobí ustanovenie, ktoré dáva signatárom možnosť dať príslušným orgánom právomoc nariadiť poskytovateľovi on-line služieb, aby urýchlene oznámil držiteľovi PDV informácie postačujúce na identifikáciu predplatiteľa, ktorého účet bol údajne použitý na porušenie týchto PDV (čl. 27, ods. 4). Bral by som, keby týmto príslušným orgánom bol súd, ktorý na základe podnetu polície dospel k záveru, že súčinnosť poskytovateľa on-line služieb je nutná. Určenie „príslušného orgánu“ je však plne v dispozícii zmluvnej strany.  To, podľa mňa, otvára cestu k možnej šikane „providerov“ zo strany držiteľa PDV. A z držiteľov PDV sa v takejto konštelácii takmer stáva spoluvyšetrovateľ. Najpodstatnejšie je však podstatné zúženie priestoru pre súd vykonávať ex ante kontrolu zákonnosti postupu vyšetrovateľa a držiteľa PDV.

Toto je len niekoľko bodov, ktoré vo mne vyvolávajú pochybnosti o užitočnosti ACTA v jej súčasnej podobe. Dohoda by mala prinášať odpovede, nie ďalšie otázky. Aj preto sa minimálne dokážem stotožniť s názvom protestsongu švédskych pirátov, ACTA dig (narážka na švédsky výraz „akta dig“, v preklade „maj sa na pozore“). A preto MH SR k dohode zaujalo zdržanlivý postoj a rozhodlo sa na tému ACTA usporiadať verejnú diskusiu. Dohoda, ktorá sa tvári ako klasická obchodná dohoda, avšak ňou nie je, si určite takúto širokú spoločenskú debatu zaslúži.

 

  • Tlačiť
  • 2

Kristián Takáč

Kristián Takáč
  • Počet článkov: 32
  • Priemerná čítanosť: 2038
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Tichý pozorovateľ hlasnej politiky pod Tatrami. Blogy o energetike, a všetkým, čo s tým súvisí. 

Kristián Takáč

Kristián Takáč
  • Počet článkov: 32
  • Priemerná čítanosť: 2038
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Tichý pozorovateľ hlasnej politiky pod Tatrami. Blogy o energetike, a všetkým, čo s tým súvisí. 

Kalendár sa načítava...