Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Knihožrútov blog

Výrobcovia sviečok verzus Google

16.10.2009 | Cyril Knihožrút

Bude lepšie, keď nebude knihy digitalizovať nikto, lebo úrady dostali záchvat protigooglovskej paranoje?

  • Tlačiť
  • 7

Som ten typ Knihožrúta, ktorý potrebuje, aby príchod novej knihy vyzeral ako malý obrad. Musím otvárať krabicu, ohmatávať nový úlovok a prelistovať obsah. Ale svet sa mení. Domáca knižnica začína praskať pod náporom a za chvíľu sa jej kapacita vyčerpá. Je otázka času, keď budem nútený zobrať nas milosť Kindle a kupovať si knihy elektronicky. A miesto v knižnici vyhradiť pre zberateľské kúsky ako Pán prsteňov v koži, alebo vydanie Neuromancera pri priležitosti dvadsiateho výročia napísania cyberpunkovej legendy. Zároveň rád a vďačne za knihy platím, lebo chcem, aby boli autori aj finančne motivovaní písať skvelé diela.

Dúfam, že sentimentálny úvod dostatočne signalizuje moju lásku k literatúre a úctu k spisovateľom. A teraz k veci. Súčasný spôsob úpravy autorských práv je mašinéria na vytváranie monopolnej renty. A kritici dohody, ktorú Google uzavrel v suvislosti s projektom digitalizácie kníh, sú idioti. Detaily sú, samozrejme, právne zložité. V princípe ide o to, že Google zdigitalizuje knihy a chce na nich zarábať. Prenájmom prístupu k digitálnej knižnici, zobrazovaním reklamy pri prehliadaní kníh a aj ich fyzickým predajom. Lahôdka je napríklad projekt Espresso Book Machine, ktorý umožní na požiadanie vytlačiť v kníhkupectve knihu vrátane farebného obalu za necelých desať dolárov.

Po pirátskom začiatku projektu, súdnych sporoch s majiteľmi autorských práv dospel Google s druhou stranou k dohode. No kontroverzie zostali. Európski autori sa cítia znevýhodnení (tu je siahodlhý zoznam argumentov). Problematická časť dohody sa týka i takzvaných orphan books. Teda kníh, pri ktorých sú majitelia autorských práv z rôznych príčin neznámi, alebo nezastihnuteľní. A konkurenti nariekajú nad hrozbou monopolizácie trhu. Americké federálne úrady spustili protimonopolné konanie, štekajú aj európski politici.

K protimonopolnému konaniu stručne. Google nejde robiť charitu, ktorá umožní miliónom ľudí jednoduchý prístup k miliónom kníh. Google ide robiť biznis, ktorý umožní miliónom ľudí jednoduchý prístup k miliónom kníh. Spoločenské benefity sú ohromné, uvádzané spoločenské náklady sú nepresvedčivé (tu je výborná analýza). Je smiešne, že niekto sa snaží zabrániť firme projekt dokončiť preto, lebo vraj si tým monopolizuje odvetvie. Naozaj? Microsoft,  Amazon a spol. nemajú peniaze, aby naskenovali knihu a ponúkli ju na webe? Alebo inak, bude lepšie, keď to nebude robiť nikto, lebo úrady dostali záchvat protigooglovskej paranoje?

Podstata problému je hlbšia. Kedysi tu na Knihožrútovi prebehla búrlivá diskusia na tému ochrany duševného vlastníctva. Stručne zopakujem. Právna ochrana vytvára monopolnú rentu, ktorá má byť kompenzovaná zvýšenou motiváciou inovovať a tvoriť nové diela. V praxi sa to zvrhlo na monštrózny právnický cirkus, v ktorom hrá prvé husle lobing na zachovanie či zväčšenie renty. Prečo hudobné vydavateľstvá už desať rokov sami nepredávajú hudbu cez internet? Prečo musel prísť Napster, a potom iTunes, či Amazon, aby pochopili, že produkt sa má ponúkať tam, kde si ho ľudia žiadajú? Pretože 95 percent času nevenovali spotrebiteľom, ale ochrane monopolných privilégií.

Spor o Google Books je repríza zápasu v knižnom vydaní. Orphan books sú klasický príklad toho, čo Michael Heller nazval "tragedy of anticommons". Roztrúsené autorské práva, či neschopnosť nájsť ich majiteľov vytvárajú na trhu pascu. Jej dôsledkom je, že knihy, ktoré by ľudia mohli kupovať, sú mimo tlače. Aj mnohé knihy so známymi majiteľmi sú mimo tlače. Nie sú ochotní do ich publikovania investovať, na druhej strane v tom bránia komukoľvek inému. Tlieskam Googlu za pokus tento pat prekonať dohodou.

Veľa by k téme mohla povedať čerstvá laureátka Nobelovej ceny za ekonómiu Elinor Ostrom. Zaoberala sa síce opačným problémom - tragedy of commons - no jej práca obsahuje dôležité argumenty. Ukázala, že ľudia sú schopní spontánne nájsť efektívne riešenia ochrany spoločného majetku i vlastných práv aj bez regulačného zásahu štátu. V prípade tragedy of anticommons tieto riešenia nedostávajú šancu. Alebo je cesta k nim finančne a časovo náročná, plná právnych sporov a ekonomicky neefektívna.

Knihy sa budú predávať rovnakým spôsobom ako káva z automatu. A možno úplne inak, ako si to predstavuje Google. Problém je, že trhové riešenia a inštitucionálne inovácie sa s drahými právnikmi a protimonopolnými úradmi za chrbtom hľadajú ťažko. Na jednej strane novodobí výrobcovia sviečok obhajujú desaťročia trvajúcu ochranu monopolnej renty majiteľov autorských práv. Na druhej strane nariekajú, že jediný, kto si môže dovoliť akú-takú dohodu, je finančne silná globálna spoločnosť ako je Google. Absurdné.

 

  • Tlačiť
  • 7

Rubrika Oddelenie naivných otázok

Tagy vlastníctvo, regulácia, internet, motivácie

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3680
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3680
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?

Kalendár sa načítava...