Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Šťastie je dôležitejšie ako HDP. Bla bla bla...

16.09.2009 | Cyril Knihožrút

Diskusia (35 reakcií)

16.09.2009 | ibodka

Podľa mňa, kritici HDP hovoria práve o tom, že dôležitejšia je kvalita než kvantita. HDP meria len kvantitu, najlepšie výsledky sa dosahujú, keď vyrábame lákavé ale škodlivé veci, ktoré sa dobre predávajú a sú spojené s ďalšími investíciami na nápravu, liečbu. Menej naozaj užitočného by znamenalo oveľa viac.
Vy však svoju obmedzenosť na kvantitu najlepšie prezentujete už len tou poznámkou o sexe.
http://irenabodnaro...

16.09.2009 | Rado Baťo

"najlepšie výsledky sa dosahujú, keď vyrábame lákavé ale škodlivé veci, ktoré sa dobre predávajú". To je dosť odvážne a ničím nepodložené tvrdenie. Veci vyrábame nie preto, aby sme ich merali v HDP, ale preto, lebo iní ľudia ich kupujú. A je pravdepodobné, že si aj vďaka nim zvyšujú kvalitu života aj mieru spokojnosti.
A poznámka o sexe nepatrí mne, ale distingvovanej profesorke ekonómie Diane Coyle :)

16.09.2009 | vzdelavanie

A už sa sociálne inžinierstvo objavuje aj v " prekvitajúcom kapitalizme ".....úžasné,..... akú máme krátku pamäť....

16.09.2009 | Michal Lehuta

mne sa ten napad s inkorporaciou zivotneho prostredia celkom paci, pretoze jeho degradacia je vlastne odpis kapitalu krajiny, co by bola zaporna polozka v kategorii "tvorba hrubeho fixneho kapitalu". ocenenie by bolo samozrejme tazke.

16.09.2009 | Michal Lehuta

...ale tak tazke bolo aj precenovanie majetku rozvodnych spolocnosti v hodnote niekolko desiatok miliar korun a predsa sa uskutocnilo. mozno by sa to ocenovanie malo sustredit na dve veci - jedna je vplyv na zdravie (e.g. pokles objemu tazkych kovov vo vzduchu, pode, vode) a druha na "zmenu stavu" kapitalu (uzitkoveho dreva v lesoch mame sice rovnako, ale tusim horsej kvality a pod.). a robit to treba prave preto, lebo rast HDP moze ist na ukor zivotneho prostredia.

16.09.2009 | Rado Baťo

Vidím význam v tom, merať tieto veličiny, nevidím absolútne žiaden význam v tom, miešať to do HDP. Lebo potom skončíš ako pri HDI, kde napríklad časť výsledku závisí od podielu populácie, ktorá študuje. Naženieš ľudí do škôl, zlepšíš "kvalitu života". Vysadíš bezprizorne veľa stromov, zvýšiš "stav kapitálu"

16.09.2009 | skl

Jedna vec su reporty a statistiky (aj tie najvyznamnejsie maju
zanedbatelny vplyv na chod sveta), ale problem ohodnotenia prirodnych zdrojov je myslim dost zasadny pre dlhodobu kvalitu fungovania spolocnosti...a ystem v sucasnej podobe ho moc nezvalada a ide o to ako to zviditelnit.
Hovori sa tomu trvala udrzatelnost.. ak niekto spotrebuva prirodny zdroj (vyrube les, lebo mu "patri", produkuje odpad, jazdi na aute atd.)
mal by nejakym sposobom prispievat na naklady spojene so 100% likvidaciu nasledkov (obnova lesa a suvisiaceho ekosystemu v povodnej kvalite, plna recyklacia odpadu, uplna likvidacia emisii z ovzdusia a vyroba energie minutej pri jazde..).
To je ale casto mozne iba teoreticky, takze treba najst sposob ekonomickej motivacie (a aplikovat ho naozaj na vsetky cinnosti) ktory znizi dopady na uroven aby sa priroda z nasledkov sama v rozumnom case zotavila.

16.09.2009 | Jozef Hvorecký

Sociálne inžinierstvo nemá takmer nič spoločné s politickým a ekonomickým systémom.
V každom režime budú existovať ľudia, ktorí budú plánovať šťastie iných podľa svojich predstáv. Samozrejme, čím je režim "socialistickejší", tým viac priestoru títo jednotlivci dostanú.

16.09.2009 | Michal Lehuta

...postavis bezprizorne drahe dialnice a zvysis HDP. ide asi o to, co je kapital (z cisto ekonomickeho pohladu) a co nie je. nezatazene zivotne prostredie podla mna je kapital, pretoze z neho priamo plynu zdravotne a ine zisky. ochrana zivotneho prostredia, obmedzenie chemie vo vyrobe a pod. nie je podla mna len o subjektivnych hodnotach proponentov. (aj ked subjektivna zlozka risk-takingu tam bude).

16.09.2009 | Rado Baťo

ved OK. Ale načo to motať do HDP? Indikátor čoho by si dostal? Navyše mám podozrenie, že ukazovatele životného prostredia, či pitnej vody či čohokoľvek ohľadne "kvality života" by dosť korelovali s HDP

16.09.2009 | Braňo

Ono miesat to do HDP neznamena, ze by sa povodne HDP prestalo merat. A korelovat by mozno korelovali, len s akym znamienkom... ;-)

16.09.2009 | Rado Baťo

Majme dva ukazovatele, podľa mňa lepšia možnosť. A stavím sa o čokoľvek, že tá korelácia je pozitívna. A keby som nebol lenivy nájdem aj linky :) Okrem iného, problémami ohľadom "kvality života" si môžu dovoliť krajiny trápiť sa, až keď sú dostatočne bohaté. Externalita nie je "objektívny" jav, externalita vznikne vtedy, keď niekoho začne trápiť.

16.09.2009 | Braňo

Keby som nebol lenivy, tak ti poslem aj literature review ;)

Juj, a to, ze problemami kvality zivota si mozu krajiny dovolit trapit sa, az ked su bohate velmi velmi silno odmietam. Toto stoji na jednom, a aj to zlom, grafe.

Externalita vznika vtedy, ak zacne niekoho trapit? Cize emisie napr. z uhlia sposobovali naklady az ked to zacalo ludi trapit? Nemyslim. Externality ta mozu zabit a ani o tom nemusis vediet :)

17.09.2009 | Rado Baťo

neviem, keď si nechceme rozumieť, nebudeme si rozumieť :) Externalita je založená na willingness to pay. Keď to nikoho netrápi (nepociťuje náklady), nie je externalita

16.09.2009 | skl

Ak sa bavime o kvalite zivotneho prostredia, tak tvrdit, ze by korelovala s rastom HDP (a este sa o cokolvek stavit) je velmi odvazne :) ak sa teda nechceme ignorovat casovu os a porovnavat 2 krajiny s uz zhumplovanym prostredim, kde ta s vyssim HDP dava viac prachov do jeho obnovy..

17.09.2009 | Rado Baťo

hovorím, že koreluje s HDP, nie rastom HDP

16.09.2009 | skl

Suhlas s Michalom.. ak by sme dokazali kvantifikovat kvalitu (ci kapital) prostredia a vztiahnut to k HDP, odhalili by sme kolko z HDP ide na ukor obnovitelnosti prirodnych zdrojov; a je teda akymsi zivotom "na dlh"...

16.09.2009 | Ján Žilinský

Podla mna uplne klucova message spravy Sarkozyho komisie je:

"What we measure affects what we do."

vidim to ako najpodstatnejsi argument a hlbsi nez sa zda (http://www.ft.com/cms/s/0/95b492a8-a095-11de-b9ef­-00144feabdc0.html). Ak nemerame hluk, kvalitu vzduchu (alebo demokracie, business prostredia ci mieru slobody), kto bude motivovany (ci uz v sukromnom,tretom,alebo verejnom sektore) zmenit status quo? (Tak ako mame nizke motivacie kultivovat verjne statky, mame ich aj pri zabranovani 'public bads')

16.09.2009 | Ján Žilinský

toto mala byt reakcia pre Misa

16.09.2009 | Rado Baťo

súhlas, proti meraniu nemám jedinú výhradu. Ja píšem o tom, čo si potom s meraním šťastia počať

16.09.2009 | qwerty456

Tak trochu si odporujete: V clanku o Romskych statistikach sa vas oponent v diskusii pytal, co potom s takymi statistikami. Odpovedali ste si vtedy aj na vasu dnesnu otazku ("...by štatistiky mohli slúžiť ako nástroj kontroly...").

16.09.2009 | Rado Baťo

Práve naopak, celý článok o romskych štatistikách je o tom, že “What we measure affects what we do.” V tomto texte pochybujem o užitočnosti nahradenia HDP iným ukazovateľom a o tom, že snaha zvyšovať mieru šťastia by nás mohl zaviesť kade-tade

16.09.2009 | Rado Baťo

respektíve, aby som bol presný: nižšia miera kriminality má byť podľa mňa explicitný cieľ vládnej politiky. Vyššia miera šťastia v utilitárnom zmysle nemá byť podľa mňa (z dôvodov vymenovaných v texte) explicitný cieľ vládnej politiky.

16.09.2009 | qwerty456

Ja hovorim (pouzitim vasich slov) o tom, ze napriklad meranie kvality ziv. prostredia moze sluzit nato, aby sme mohli kontrolovat, ci rast HDP nie je (minimalne v nejakom casovom useku, napr. pri istej garniture)na ukor ziv. prostredia.

16.09.2009 | Rado Baťo

Ale veď ja jediným slovom nikde nenamietam proti meraniu a kontrole.

16.09.2009 | qwerty456

OK, sorry. Zle som precital vetu "Ja píšem o tom, čo si potom s meraním šťastia počať" (namiesto toho, ze pisete som precital, ze sa pytate).

Btw, nepisem to ako reakciu na prispevok, ale na clanok, pretoze vo vasom prispevku sa mi nezobrazuje odkaz "reagovat".

16.09.2009 | Rado Baťo

a máme další technický problém, ďakujem za upozornenie

16.09.2009 | Ján Záborský

Ked sa tejto teme venoval pred skoro dvoma rokmi The Economist, zaroven dosiel k zaveru, ze by Francuzsko v rebricku "stastia" tiez nedopadlo dobre. Co Sarkozyho and the gang asi sklame. Odporucam hlavne precitat si vyskumy, ktore The Economist nalinkoval:

http://www.economis...

17.09.2009 | ibodka

Ja nehovorím nič o príčínách, ale to, že ak z akéhokoľvek dôvodu dôjde k popísanému negatívnemu javu, HDP to vykazuje vysoko pozitívne. Ľudia si tým len dočasne zvyšujú falošnú spokojnosť, neskôr často dochádza k bolestivému vytriezveniu, depresiám a iným chorobám.
A za distingvovanú profesorku sa neschovávajte, rozhodnutie použiť túto poznámku a zasadenie do kontextu je vaše. Rovnako ako celkom chybný záver "sústredenie sa na ekonomický rast je v protiklade s inými cieľmi, akými sú čisté prostredie, alebo odstraňovanie nerovností medzi ľuďmi ... mám aj otázku: ostatný rok HDP globálne klesalo. Sú ľudia šťastejší?" Pretože HDP neklesalo kvôli menšiemu sústredeniu sa na ekonomický rast. A tiež preto, že keď HDP nie je dobrým ukazovateľom skutočných hodnôt a šťastia ešte to neznamená, že je ukazovateľom nešťastia.

17.09.2009 | Rado Baťo

len by ma zaujímalo, čo sú to tie "skutočné hodnoty". Tie, ktoré uznávate vy, alebo ja?

17.09.2009 | Braňo

Nerozumieme si :-)

Externalita nie je zalozena na willingness to pay. WtP je len jedna metoda jej kvantifikacie pri internalizacii pozitivnych externalit. Ale existencia externality je v mnohych pripadoch objektivna.

17.09.2009 | Rado Baťo

Tak potom si nerozumieme v tom, čo považujeme za "objektívne": Splašky v Gange sú súčasť kultúry, splašky v Dunaji sú externalita. V závislosti od toho, ako to vnímajú tí, ktorých sa to týka.

17.09.2009 | Braňo

Splasky v Gange maju objektivny vplyv na zdravie, resp. zdravotne naklady.

Myslel som, ze narazas na take veci ako pekna slecna na ulici a pod. ;-)

18.09.2009 | Rado Baťo

Aj emisie CO2 sú objektívny fakt, ale to z nich automaticky nerobí externalitu. Keby ich všetci mali v paži, nie je externalita

20.09.2009 | Braňo

Zla analogia. Ja tvrdim, ze CO2 vytvaraju objektivne externe naklady, nie ze CO2 je objektivny. A CO2 tieto naklady bez toho, ci ma niekto v pazi alebo niekde inde :-)

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3682
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?