Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Knihožrútov blog

Smutné tendencie v slovenskom školstve

08.10.2009 | Cyril Knihožrút

Ani nie analýza. Skôr dojmy z toho, kam sa rúti systém vzdelávania na Slovensku

  • Tlačiť
  • 5

Rubrika

Šplechy

Pred sto rokmi existovalo na svete len sedem krajín, ktoré boli bohatšie ako Argentína (Belgicko, Švačiarsko, Británia a štyri niekdajšie britské kolónie vrátane Spojených štátov). Príjem na hlavu v juhoamerickej krajine v roku 1909 bol napríklad o 50 percent vyšší ako v Taliansku. Čo sa stalo Argentíne, pýta sa profesor ekonómie Edward Glaeser. A okrem iného odpovedá aj týmto grafom:

glaeser.533

Horizontálna os vyjadruje podiel relevantnej populácie v roku 1900, ktorá bola zapísaná na základnej, strednej či vysokej škole. Vertikálna os vyjadruje postavenie krajiny podľa HDP na obyvateľa v roku 2000. Podľa Glaesera žiadna iná premenná z roku 1900 nevysvetľuje ekonomický úspech o storočie neskôr lepšie ako investície do vzdelávania. Argentína má v súčasnosti také ekonomické postavenie, aké sa dalo očakávať na základe školskej dochádzky pred sto rokmi.

Vzťah medzi vzdelaním, inováciami a ekonomickou prosperitou nie je, samozrejme, šokujúca novinka. No rozmýšľam nad tým, aký indikátor súvisiaci so vzdelávaním z roku 2009 by dokázal plasticky naznačiť, aké postavenie  v rebríčku ekonomickej prosperity bude mať Slovensko o sto rokov. Percento HDP je jasná voľba. Ale napadli ma iné indikátory. Či skôr indície, ktoré je ťažké kvantifikovať. Netýkajú sa množstva peňazí vyčlenených pre školstvo z verejných financií. Ani kvality meranej medzinárodne porovnateľnými výsledkami testov. Nazval by som ich miera servilnosti, miera arogancie a miera apatie.

Dnes sa hovorí o zbabelých, servilných aj mlčiacich sudcoch, ktorí sa pozerajú, ako jeden kaskadér ničí slovenskú justíciu. Ján Mikolaj vcelku úspešne - aj keď nie tak efektívne ako Štefan Harabin - ničí slovenské školstvo. Kedy naposledy ste počuli hlasný protest akademikov, či nedajbože rektorskej konferencie? Motiváciám rozumiem, závislosť na priazni a peniazoch štátnej moci je dostatočne silný argument na držanie úst. Ale ako môžu lapsus kolegu dekana Labaša v kauze Malinová prejsť mlčaním? Neviem to zmerať, ale miera servilnosti v slovenskom školstve bude vysoká.

O druhom indikátore - miere arogancie -  opakovane premýšľam pri sledovaní a čítaní správ ako vysokoškolské štúdijné odbory prichádzajú o akreditácie. Hlavný odkaz akademických papalášov znie: budeme to riešiť v zmysle zákona. Prípadne: študenti, hľadajte si iné odbory. Nechcem nikomu krivdiť, neviem ako prebieha interná komunikácia v škole. Ale verejne, v médiách, som od žiadneho zodpovedného nezachytil čosi ako: milí študenti, ospravedlňujeme sa vám za problémy, ktoré sme vám spôsobili.

Na meranie miery apatie tiež nemám rigoróznu metodológiu. Ale pomôžem si mojim terajším denným chlebíčkom - blogovaním o ekonómii. Na požiadanie vysypem možno 50 zahraničných profesorov ekonómie, ktorí pravidelne blogujú a ja ich stíham čítať. Od tisíc ďalších som príležitostne čítal článok, články, alebo knihy, v ktorých popularizujú vlastnú disciplínu, komentujú aktuálne udalosti a návrhy politikov. Zabite ma, ale okrem Jozefa Hvoreckého si nespomeniem na jediného profesora zo slovenských škôl, ktorý by robil niečo podobné. Alebo by aspoň napísal článok, ktorý som si zapamätal.

 

  • Tlačiť
  • 5

Rubrika Šplechy

Tagy hospodársky rast, ľudský kapitál

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3682
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3682
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?

Kalendár sa načítava...