Neveselé čítanie o krízach

21.11.2012 | Cyril Knihožrút

Diskusia (303 reakcií)

21.11.2012 | Zavacky

U mňa dobrý ! Jeden z mála triezvych , pokojných a pritom poučných príspevkov.

21.11.2012 | Brano Z

"Kto v súčasnosti počúva európskych a amerických politikov kritizovať firmy za kreatívne účtovníctvo a mimoúčtovné položky, môže sa pobaviť, ako autori opisujú „sklon vlád viesť často významnú časť dlhu mimo oficiálnych štatistík“."
-
Len aby tu nahodou neslo o sklon autorov trosku si prosposobit data, aby ta regresia vysla signifikantne ;)
-
"Krach newyorskej burzy v roku 1929 znamenal prudký prepad americkej a svetovej ekonomiky, pretože na burze sa na špekulácie využívali peniaze z dlhu. Naopak spľasnutie technologickej bubliny v roku 2001 prinieslo len miernu recesiu – prepady sa negatívne dotkli súkromných úspor, ale bankový sektor ostal stabilný."
-
Toto dufam nepisu autori. Burza padla aj v 1987, ci v 2000 (nielen technologicke akcie) a nenastala ziadna dlha depresia (v prvom pripade nenastala ani len recesia). Preco? Lebo FED robil svoj job.
-
Ze krach burzy sposobil krizu hodnotia ekonomovia ako mytus. Ked sa ponorite do detailov, tak zistite, ze FED pocuvol prepichovacov bublin a obratil vynosovu krivku s tym, co malo efekt tak na bublinu akcii ako aj na celu ekonomiku. Pekny sumar od Nicka Craftsa:
http://www.google.c...=&esrc=s&source=web&cd=3&a­mp;amp;cad=rja&ved=0CDcQFjAC&url=h­ttp%3A%2F%2Fwww2.warwick.ac.uk%2Ffac%2Fsoc%2Fecono­mics%2Fresearch%2Fcentres%2Fcage%2Fevents%2Fconfer­ences%2F1930s%2Fchathamncpf.pptx&ei=Ss2sUI­isGcTetAbhoICwBg&usg=AFQjCNG-CeRbBmNwAJ6g1­Wy7-YYLY4BRew
-
Neviem ako dlh financnych institucii, ale dlh domacnosti vlady a nefinancnych organizacii v 1929 vobec nebol velky (verejny dlh 15% HDP, domacnosti 25% HDP), vid. figure 1 nizsie. Po 1929 dlh ku HDP narastol, ale ineho dovodu:
"The large increases in household and business debt relative to GDP between 1929 and 1933 are especially striking since the nominal value of debt fell substantially for both of those sectors. The leverage increases are entirely due to the fall in nominal GDP, which in turn is due in about equal parts to deflation and the fall in real output."
http://repec.umb.ed...
-
Podobnost so sucasnou Eurozonou cisto nahodna. CB znizi nominalnu sadzbu na 0.75 s argumentom, ze ved to je extremne uvolnena politika, hoci NHDP sa len tak potaca a konzekventne dlh ku HDP rastie.

21.11.2012 | Brano Z

“Kto v súčasnosti počúva európskych a amerických politikov kritizovať firmy za kreatívne účtovníctvo a mimoúčtovné položky, môže sa pobaviť, ako autori opisujú „sklon vlád viesť často významnú časť dlhu mimo oficiálnych štatistík“.”
-
Len aby tu nahodou neslo o sklon autorov trosku si prosposobit data, aby ta regresia vysla signifikantne ;)
-
“Krach newyorskej burzy v roku 1929 znamenal prudký prepad americkej a svetovej ekonomiky, pretože na burze sa na špekulácie využívali peniaze z dlhu. Naopak spľasnutie technologickej bubliny v roku 2001 prinieslo len miernu recesiu – prepady sa negatívne dotkli súkromných úspor, ale bankový sektor ostal stabilný.”
-
Toto dufam nepisu autori. Burza padla aj v 1987, ci v 2000 (nielen technologicke akcie) a nenastala ziadna dlha depresia (v prvom pripade nenastala ani len recesia). Preco? Lebo FED robil svoj job.
-
Ze krach burzy sposobil krizu hodnotia ekonomovia ako mytus. Ked sa ponorite do detailov, tak zistite, ze FED pocuvol prepichovacov bublin a obratil vynosovu krivku s tym, co malo efekt tak na bublinu akcii ako aj na celu ekonomiku. Pekny sumar od Nicka Craftsa:
http://www.google.c...=&esrc=s&source=web&cd=3&a­mp;amp;cad=rja&ved=0CDcQFjAC&url=h­ttp%3A%2F%2Fwww2.warwick.ac.uk%2Ffac%2Fsoc%2Fecono­mics%2Fresearch%2Fcentres%2Fcage%2Fevents%2Fconfer­ences%2F1930s%2Fchathamncpf.pptx&ei=Ss2sUI­isGcTetAbhoICwBg&usg=AFQjCNG-CeRbBmNwAJ6g1­Wy7-YYLY4BRew
-
Neviem ako dlh financnych institucii, ale dlh domacnosti vlady a nefinancnych organizacii v 1929 vobec nebol velky (verejny dlh 15% HDP, domacnosti 25% HDP), vid. figure 1 nizsie. Po 1929 dlh ku HDP narastol, ale ineho dovodu:
“The large increases in household and business debt relative to GDP between 1929 and 1933 are especially striking since the nominal value of debt fell substantially for both of those sectors. The leverage increases are entirely due to the fall in nominal GDP, which in turn is due in about equal parts to deflation and the fall in real output.”
repec.umb.edu/RePEc/files/FisherDynamics.pdf
-
Podobnost so sucasnou Eurozonou cisto nahodna. CB znizi nominalnu sadzbu na 0.75 s argumentom, ze ved to je extremne uvolnena politika, hoci NHDP sa len tak potaca a konzekventne dlh ku HDP rastie.

21.11.2012 | Motylx

Takze co?
Natlacime peniaze?
Zacielujeme?
Ake ocakavania povzbudime?
Rovnaky ciel bude aj rovnako vhodny pre Nemecko, Francuzsko, Holandsko, Slovensko aj Grecko?
Fiiiiha.
Ty si hotovy Robin Hood.
Lepsi.
Ovela.
Alebo zdvihneme dane, zostatnime, znarodnime?
Alebo sa zadlzime este viac?
Keď v minulosti kolabovali, mali dlh v priemernej výške 35 percent HDP. A to už v čase, keď ich kríza zložila na kolená, v dobrých časoch boli teda dlhy ešte nižšie.

22.11.2012 | Zavacky

http://www.facebook....

22.11.2012 | Zavacky

"Podobnost so sucasnou Eurozonou cisto nahodna."
-
Toto nemôže byť náhodná,ale zákonitá podobnosť. V EU máme ,okrem iných, bublinu fin.aktív.Predovšetkým derivátov. To musí zákonite prasknúť a aj praskne. V tej najzúfalejšej situácii môže prechodne pomôcť monet.uvolňovanie. Ale trh aj tak bude hľadať svoju rovnováhu. To je vec našich pudov a nie rozumu.
-
-
"Toto dufam nepisu autori. Burza padla aj v 1987, ci v 2000 (nielen technologicke akcie) a nenastala ziadna dlha depresia (v prvom pripade nenastala ani len recesia). Preco? Lebo FED robil svoj job."
-
. Toto platí aj neplatí. FED si naozaj dobre robil svoju prácu. Odložil krízu do budúcnosti a tým jej pripravil podmienky pre ešte lepšiu drámu. Práve sme mali predohru. Čím ? Predsa tým ,že zvýšil enormne dlhy. (Nepotrebujem vedieť presné číslo.)

22.11.2012 | Evil Austrian Fellow

A ako sa kríza odkladá do budúcnosti? :)

22.11.2012 | Zavacky

Ved to jasne píšem. Tým,že zvýšil dlhy. Dnešná pôžička je záchranou dneška. Zvýšený dlh je zvýšeným problémom pre zajtrajšok. Ak vy pochybujete,že horšia fáza krízy príde,ja som nadobudol absolútne pesvedčenie , že je objektívne nevyhnutná. Bublina praskne.

22.11.2012 | Evil Austrian Fellow

A ktorá zázračná vlastnosť dlhu umožní produkovať dnes ešte viac, ale v budúcnosti už nie? Inak, prečo by dlh sám o sebe mal "pozastaviť" recesiu?

22.11.2012 | Zavacky

Čo znamenajú tie otázky .....

Ako by ste reagovali na otázku :
"Ktorá zázračná vlastnosť jedla umožní najesť sa dnes viac ,ale v budúcnosti už nie?"

23.11.2012 | Evil Austrian Fellow

Tá analógia je chybná. Hlad môžeme popísať ako funkciu prijatého jedla. Čiže čím viac jedla príjmem, tak tým viac budem najedený. Reálna produkcia nie je funkciou dlhu. Veď sa zamyslite, to koľko môžete toho vyrobiť je hádam dané množstvom fyzického kapitálu, práce a technológie. Ale ak si myslíte, že aj dlhu, tak uveďte dôvod. Prečo by to tak malo byť?

23.11.2012 | trotter

Ja by som to rád ešte skomplikoval: predpokladajme, že dlh (úver) je vlastne prostredok pre nákup kapitálu, práce a technológie (čo sa v skutočnosti dosť často deje, všakže). Aký je potom vzťah medzi dlhom a produkciou?

23.11.2012 | Evil Austrian Fellow

Priznám sa, že neviem o čo konkrétne Vám ide. Ukázať, že produkcia je závislá od dlhu? Že čím viac úspor, tým viac investícií a dlhu, pritom rast je závislý od úspor?
-
Sme chceli predsa jednoducho vysvetliť, kde je problém vo vyššie prezentovanej myšlienke. Už tak je na mňa zle, že píšem nezrozumiteľné bláboly. ;)

23.11.2012 | trotter

Ide mi o to, že "dobre" použitý dlh môže dokonca znamenať, že sa produkcia zvýši v krátkodobom AJ dlhodobom horizonte.

24.11.2012 | Motylx

Samozrejme, moze.
Ak sa zadlzis ty, alebo ja, zainvestujeme, zadari sa, ale v pripade problemov sa asi nebueeme zadlzovat donekonecna. Kto by nam aj pozical, ze?
Lenze v pripade statov je situacia radikalne odlisna.
Znova a znova sa zadlzuju, peniazmi plytvaju, pretoze mozu zdanovat, natlacit si, znovu si požičať. A kam to vedie?
Donekonecna ea zurovat neda.
Ani zdanovat.
Ani ten slovak uz nenecha na sebe drevo rubat.
Naco mame kreativne uctovnictvo, optimalizaciu?
Na obranu proti nenazranemu statu.
Niektori idu este dalej.

25.11.2012 | Evil Austrian Fellow

Ale veď reč nebola o efektivite finančných trhov. Predmetom debaty bolo to, že podľa pána Závackého dlh priamo kauzálne determinoval reálnu produkciu (viac dlhu=> vyššia produkcia, osekanie dlhu=> nižšia produkcia).
-
Ja som myslel že Vám vadí to slovo "funkcia". Z jej definície môžeme priradiť v danom čase ku jednej hladine RHDP práve jednu úroveň nominálneho dlhu.
-
PS: Uchádza mi niečo?

23.11.2012 | Motylx

Ako som pisal, pis dalej, cim viac toho napises, tym viac znemoznis sam seba.
Tebe uz zlyhava zakladne logicke myslenie a zacina to pripominat bluznenie zufaleho deprivanta.
Asi by som ti mal odporucit tvoje oblubene ucebnice.
Dokonca aj v nich najdes odpovede na svoje mimoriadne hlupe ( dokonca aj na teba ) otazky. Samozrejme aj odpovede budu hlupe, ale kedže ťa uspokojuju cely tvoj zivot, predpokladam, ze ta uspokoja aj tentoraz.

23.11.2012 | Evil Austrian Fellow

Vás potom zjavne uspokojuje čítať blbosti a reagovať na ne, tak neviem kto je na tom horšie... Šak veď Vy nemáte ani žiaden argument, Vy len musíte niekoho strápňovať, lebo Vy veríte, že pravda je na Vaše strane a dotyčný hovorí opak. Pritom to ani nerobíte konzistentne, lebo ak to sú to pre Vás bláboly, tak normálny človek by to na Vašom mieste to ani len nečítal. Ale Vám nejde o toto, Vy len musíte zachrániť svoju vieru.
-
O moje logické myslenie sa nebojte, je na tom zjavne ďaleko lepšie ako to Vaše.

23.11.2012 | Motylx

Som nespokojny so sucasnou situaciou, ktora dovoluje podvodnikom deformovať ekonomicke prostredie, v ktorom zijeme a oberat ludi o peniaze.
Tym, ze neexistuje vôľa nastavit zakony tak, aby boli podvodnici poslani tam, kde patria, zostava mi len to posledné utocisko bezmocnych.
Robit si z vas srandu.

Takze ty obhajuj dalej parazitov, mozno tomu dokonca sam aj veris a ja si zas pokusim zachovat zdravy rozum a dôstojnosť tym svojím sposobom.
Hombre.
;)

23.11.2012 | Evil Austrian Fellow

A za Mečiara Vám bolo lepšie alebo čo? Ja som akože osobne zodpovedný, za všetky chyby politikov? Ja osobne mám na krku nástenkové tendre ap odobne alebo čo? :)
-
Skúste pochopiť, že politici väčšinou ekonómov ignorujú. Vy sa stále správate ako keby sa svet riadil presne mojimi odporučeniami. A to aj potom ako Rajtár odignoroval výzvu a nechcel zobrať do ruky učebnicu. ;)

24.11.2012 | Motylx

Co do toho pleties meciara?
Nikde netvrdim, ze ty si zodpovedny.
Tvrdim, že cb je zlocinecka organizacia, rovnako aj stat a to, co robia je namierene proti obycajnym ludom.
Ty tento system obhajujes.
Ci je to hlupost, lenivost, zbabelost, či na tom nejakym sposobom profitujes je mi srdecne jedno. Robis to.
Ty si len prisluhovac, poskok, uzitocny id..t.

26.11.2012 | Evil Austrian Fellow

Tak mal by som hovoriť asi len za seba, ale asi všetci tu obhajujeme tzv. rule based MP. TO znamená, že CB má mať pevné pravidlo, ktorým sa musí riadiť. Vlastne si to môžete zobrať tak, ako keby tú monetárnu politiku robil len počítač, žiadni ľudia, žiadna korupcia. A v tomto kontexte nechápem Vašu kritiku. Takáto centrálna banka by sa len starala o to, aby ľudia mali priaznivé prostredie pre ekonomickú aktivitu.
-
OBhajovať systém a obhajovať konkrétne opatrenia vlád je rozdiel. Prepáčte ale anarchokapitalizmus je utópia a zbožná viera, že všetko štátne je zle a trh je úplne vo všetkom naj. Vôbec sa nezamýšľa nad prípadmi, kedy môže štát efektívne pomocou trhu riešiť konkrétne problémy pričom spontánne by na trhu k takému niečomu nedošlo, pretože nikto nemá "incentives".
A mimochodom ja som tu v diskusiách nerobil ani jedno z vyššie zmienených, obmedzil som sa na monetárnu politiku a to som väčšinu času strávil kritikou toho, čo CB robia. ;)

26.11.2012 | Motylx

V tejto diskusii nie, to je pravda.
Aj to je pravda, ze k anarchokapitalizmu mám najblizsie.
Podla mna to utopia nie je.
Stat mozno aj moze riesit niektore problemy, len bohuzial, na skodu nas vsetkych ich skor vytvara. No a tie vase vzorce tiez.

23.11.2012 | wayhigh

Dobry matros, posli na vikend trosku

23.11.2012 | Brano Z

Evil ma pravdu, hoci vam vas argument pride intuitivnejsi.
-
To, ze si navzajom poziciame x dolarov (ja vam a vy zase mne) asi tazko ovplyvni produkcnu schopnost ekonomiky. To by sme mohli byt vsetci velmi jednoducho bohati, staci si navzajom poziciavat a tramtatata, realne mzdy porastu :)
-
Bohuzial, taketo jednoduche to nie je.

23.11.2012 | Motylx

Hehe, takze uz neplati, natlacime, poziciame si, zacielime a spasime svet?
Aky je teda novy vzorec tvojej sekty na spasenie sveta?
Evil ma pravdu, ked popiera sam seba a vsetko, co ste vsetci doteraz tvrdili?
Odkukali ste od vitkovica cirkusantske kusky?
;)

23.11.2012 | Zavacky

Teda ty si ma dobre pobavil. Tá posledná veta .....ešte sa na nej stále rehocem.

23.11.2012 | Brano Z

Vzorce su tie iste, a ani u vas sa, bohuzial, nezmenili.
-
Kludne vam aj stokrat zopakujeme, ze menova politika ovplyvnuje realne veliciny len vtedy, ked je dostatok volnych produkcnych kapacit (teda ked existuje nevyuzity kapital a praca). A kedze rec je o "odkladani krizy", tak logicky su kapacity vyuzite.
-
Ci uz to nechcete alebo neviete pochopit, nie je nas problem. Vitkovic skor vyzera pod vplyvom vasho "Motylieho" efektu ;)

23.11.2012 | Motylx

Takze vsetky technologie pracuju na pne obratky?
Miliony nezamestnanych odignorujeme.

Tlacenim penazi a zadlzovanim sa nic nevyriesi, maximalne sa tak mozu nastartovat zlé motivacie.
Ak ste v tej vasej sekte nepochopili Bastiata, uvediem konkretny priklad: Tomanovej socialne podniky.
Vraj tisickrat opakovana loz sa stava pravdou...je s tym vyrokom nesuhlasim.
Aj ked zopakujes svoje lzi milionkrat, stale to budu len lzi.

Preco sa tak bojíš vitkovica?
Ty si vo svojich lziach aspon konzistentny na rozdiel od neho.
;)

23.11.2012 | Motylx

Off topic: keby som ta povazoval za supera, t.j. keby si mi nebol ukradnuty, musel by som ti prejavit respekt ako si toho blba zvladol. Neklesol si pod svoju uroven. To ja by som nedokazal. Ja pod svoju uroven pokojne zajdem.
Ale ako hovorim, keby ste mi neboli vsetci ukradnuti.

23.11.2012 | Evil Austrian Fellow

Ten film bol dobrý!

23.11.2012 | Zavacky

Vy tak komplikovane píšete....že hrôza....
ale :
Ako môže mať niekto pravdu , ked sa len pýta. V otázke predsa nemôže byť pravda. Tá môže byť nanajvýš v odpovedi.

Keby som bol Vašim študentom,asi by som Vám nikdy nevyhovel. Ja by som Vám prakticky nikdy nerozumel. Snáď to nie je Váš zámer........

23.11.2012 | grgo

To, že dlhy neovplyvňujú produkčnú kapacitu v zmysle v akom si to predstavujete je jednoduché preukázať. Produkčná kapacita ako spomína Evil závisí od fyzických vecí - práce, kapitálu atď.

Pointa je, že dlh neurčuje koľko sa vyrobí (a investuje a zkonzumuje). Určuje KTO a v akom čase investuje a zkonzumuje. Ak ja mám 100 EUR a požičiam ich na rok kamarátovi, tak som sa na 1 rok zriekol konzumácie či investovania týchto prostriedkov v prospech kamaráta. Ak ich on obratom požičia mne, tak urobí ten istý úkon s opačným znamienkom.

Môžeme si požičiavať navzájom 100 EUrovku aj miliónkrát, stále ide len o hru s nulovým súčtom - delí sa koláč reálne vyprodukovaných vecí.

23.11.2012 | Motylx

Zavacky nepise o dvoch kamaratoch, ktori si vzajomne podavaju stovku z ruky do ruky. Naco by to robili?
Pise o tom, ze si poziciavaju staty ( nasi nepriatelia, nie kamarati ) od dalsich nasich nepriatelov a splacame to my, obycajni ludia. ( vypalne )
Nasi nepriatelia si pritom madlia ruky a vy, uzitocni id...i to obhajujete.

23.11.2012 | Zavacky

Ale vy tu píšete o "poctivých" podmienkach. Tie v dnešnom zdeformovanom svete neplatia. Ja píšem o tomto zdeformovanom stave, kde úroky a ponuka peňazí nie su funkciou trhu a kapitálu,ale fiktívnych hodnôt , byrokracie a úplatnej politiky.
Toto zlé nastavenie fin.systému sa nerieši,ale naopak zhoršuje.Kapitál je fiktívny. A ten musí znižovať produkčnú kapacitu. A aj ju znižuje. O pár rokov tento fiktívny kapitál zastaví akýkoľvek rast. A príde kolaps.

23.11.2012 | Zavacky

Toto je veľmi zvláštne :
Z dvoch otázok sme sa dostali k najrôznejším úvahám, ktoré sa už začínajú vzďaľovať tým otázkam. Takže skúsim odpovedať
Evilovi.

" A ako sa kríza odkladá do budúcnosti? "
.
Príklad 1.
Mám plat 500 Evri. 5 rokov sa nezvyšuje a môj výkon nemá prečo rásť. Výdavky mám 600 Evri. Pred 5 rokmi som si postavil dom za 50 000 Evri a 2 roky na to postavili vedľa dialnicu.Taký dlh môžme považovať za nesplatný. (dúfam,že sa zhodujeme a nebudeme sa točiť aj okolo tohoto) Mal by som vyhlásiť osobný bankrot. Ale ,keď si požičiam 40 000,alebo 60 000 , tak nemusím bankrotovať. Budem pôžičku míňať ,pokým sa neminie. A dlh sa mi zvýši. Odložil som bankrot,alebo nie ?????
Príklad 2.
Grécko dostalo pôžičku a možnosť polobankrotu. A teraz mu zase dochádzajú peniaze a hrozí znovu bankrot. (dúfam ,že aj toto uznáte) Pôžičkou Grécku sa jeho bankrot=kríza odložila na dnes. A ešte ako bonus sa mu dlh poriadne zvýšil.Ale zase mu dajú pôžičku a zrejme zase bude polobankrotovať. Som si istý tým,čo bude dalej,ale to radšej nechajme.

23.11.2012 | grgo

Kríza nie je keď zbankrotujete alebo že sa máte horšie lebo napríklad sucho spôsobilo rast cien potravín.

Ak existuje jeden jav ktorý si ľudia stotožňujú z krízou, tak je to masová nedobrovoľná nezamestnanosť. Takže ten váš príklad je o tom, že pracujete a produkujete hodnoty vo výške 500 EUR mesačne. Potom príde kríza, vy prídete o prácu a produkujete 0 EUR mesačne a iba chodíte od pohovoru k pohovoru a neviete si nájsť novú prácu. Faktom ale je, že ekonomika ako celok je ochudobnená o váš prínos ktorý mal hodnotu 500 EUR.

Ak si požičiate na chleba z Cashovky, alebo aj keď zbankrotujete a presťahujete sa k rodičom tak to nič nezmení na fakte, že pokiaľ si zas nenájdete prácu, tak v ekonomike produkt vašej práce jednoducho bude chýbať. Akékoľvek nové dlhy či splácanie dlhov je iba prehadzovanie číse, nič nové nevyprodukujú. To dokáže iba ak sa vaše ruky či hlava znovu zamestná.

23.11.2012 | Evil Austrian Fellow

Tak snáď ešte doplním čosi popri grgovi.
-
TO čo ukazujete sa volá fallacy of composition. Hej, Vy sám sa môžete úverovať a žiť si skvelý život bez práce. Teda za predpokladu, že ste dobrý podvodník. Ale celá ekonomika toto robiť nemôže. Veď Vy si tie peniaze od niekoho musíte požičať nie? Niekto ich musí usporiť v banke. Takisto musí niekto vyprodukovať tie tovary, ktoré spotrebuvávate z úverov. Preto človek si môže žiť na dlhu nad pomery, ale pre celok to už neplatí, ostatní musia sporiť a pracovať na jeho podvody. Čiže takto recesiu nevysvetlíte a nevysvetlíte ani to, prečo by ju mal dlh odvrátiť. Ako bolo povedané dlh je redistribúcia, neovplyvňuje celkové produkčné možnosti. Preto dlh sám o sebe nemôže byť problém, ktorý hľadáme.
-
Nezabúdajte na tú starú lekciu ponuka a dopyt, tak sa nezamotáte v bludných kruhoch dlh-bankrot-recesia.

24.11.2012 | Zavacky

Tak teraz Vám už vôbec nerozumiem. Hovoríme predsa o neusporených peniazoch. Teda umelo vytvorených. Tie sú problémom.Umelé peniaze dočasne zvyšujú produkčné možnosti.Ale zvyšujú aj pohodlnosť,nedbalosť a nezodpovednosť. A tento psychologický mechanizmus znižuje efektivitu natoľko, že sa raz karta obráti a produkčné možnosti začnú klesať. V tom nastúpi druhý psychologický mechanizmus a to viera ,pýcha a egoizmus. Väčšina si myslí, že katastrofa po historických skúsenostiach v modernej ekonomike nemôže nastať a ked aj,tak ich sa to nedotkne. Tak sa to ťahá až na okraj útesu a ..... pád.

p.s. Nechcem sa hrať so slovami. Krízu si môžme definovať rôzne,ale bankrot je snád jednoznačný. A o ten nám hlavne ide.

24.11.2012 | grgo

Aha. Takže tu máme zreťazenie starých známych omylov dlh = peniaze a preto nový dlh = tlač peňazí čo znamená dočasné posunutie výroby za hranicu produkčných možností a infláciu ktorá systematicky šáli podnikateľov čo "nevyhnutne" vedie k ich precitnutiu a zisteniu že pri výpočte výnosnosti investícii pred X rokmi zabudli na infláciu. Toto okrem okrem masového vyrazenia neschopných účtovníkov ktorí nevedia čo je to reálny výnos, spôsobuje aj prepad výroby tejto znovuprecitnutej vrstvy a k nevyhnutnej korekcii (kríze) a návratu k normálnosti.

Teda možno tak na rok - lebo asi toľko trvá kým podnikateľom zase vyfučí z hlavy že existuje aj inflácia. Po tomto roku banka vydávať nový dlh = nové peniaze a kým podnikatelia zas a znova nenaletia ako idioti na starý inflačný trik centrálnej banky.

Táto strašná kliatba neschopnosti zakalkulovať infláciu do požadovaných výnosov na investície ktorá postihuje podnikateľov infláciu sa nazýva. Rakúska Teória Hospodárskeho Cyklu". A národy ju podľa proroctva musia prežívať stále dokola až do času kým nepukne skala pod Fort Knoxom a z nej nevycvála rakúsky ekonóm na bielom koni so zlatou štandardou a nezruší centrálne banky. Potom budú žiť všetci šťastne až kým nepomrú [od hladu a vojen ako dôsledku novej v novej veľkej hospodárskej krízy]. Ale to už je iný príbeh, nám už tu zvoní zvonec a tejto rozprávke je koniec.

24.11.2012 | Motylx

Aj ked ju podnikatelia zakalkuluju, co to meni na fakte, ze stat spolu s cb obrali obyvatelstvo o uspory, znehodnotili im peniaze.
Takze budeme tu mat niekolko vysmiatych skupiniek a ozobracenych ludi.
Keď ešte neexistovali centralne banky, ludstvo sa potacalo od jednej vojny a velkej hospodarskej krizy k druhej.
Vznik cb zabezpecil trvaly mier a hospodarsky rast na celom svete.
Vymetene, vyzametane, aj prach utrety.
Cililink, budicek, nesu ti lieky.

24.11.2012 | Brano Z

"Aj ked ju podnikatelia zakalkuluju, co to meni na fakte, ze stat spolu s cb obrali obyvatelstvo o uspory, znehodnotili im peniaze."
-
Tento vyrok mi silno pripomenul jeden vtip: http://photos1.blog...
-
Ak ludia zakalkuluju inflaciu, tak si budu pytat pre svoje uspory vyssi nominalny vynos. Preto v krajinach s vyssou inflaciou vidime vyssie nominalne urokove sadzby.

24.11.2012 | Motylx

Z teba sa stava vtipalek. :)
Takze podla teba uroky v bankach su vyssie ako inflacia?
Hehehe.
Tak sme sa zasmiali.

24.11.2012 | Brano Z

Nie, podla mna uroky nebudu nutne v kazdom okamihu vyssie ako inflacia. Preco?
-
Logicky preto, lebo nie cela cast inflacie je ocakavana (len ta od centralnej banky), ale cast pohybu cien je pre trh neocakavana. To je inflacia/deflacia plynuca z realnych sokov, ktore sa tazko predvidaju, a preto ich efekt nie je zohladneny v nominalnych urokoch: ropne soky, vplyv pocasia na urodu, dane, a pod.
-
Z toho ihned vidiet, ake hlupe je cielovat spotrebitelske ceny a la ECB. Ze tomu nerozimiete vy, nie je taka tragedia ako fakt, ze tomu nerozumeju vrcholni predstavitelia Bundesbanky.

24.11.2012 | Motylx

Podla mna nie je nezmyselne cielovanie spotrebitelskych cien, ale cielovanie vobec.
Co to vlastne je?
Povzbudenie ocakavani?
Metoda?
Vyhlasenie autority?
Preco by tu autoritu mali ludia vobec pocuvat?
Dovera?
Dokedy budu ludia doverovat autorite opakovane usvedcenej z nekompetentnosti, zo zlyhani?
V den, ked dovera zmizne nacisto, keď si vsetci uvedomia, ze kral je nahy, mame tu dalsiu ciernu labut, s ktorou si neporadite.

24.11.2012 | Zavacky

Ten vtip je dobry.
Co sa tyka urok.sadzieb,tak myslim,ze kladiete na ludi prilis velke naroky.Bezny cloviecik je rad,ze je rad a caka,co mu pripravia odbornici a hlavne politici.
Ale! Keby aj chceli rozhodovat o urok.sadzbach,tak si najskor musia zobrat moc. Potom musia pochopit vztah vykonna moc - CB a podmienenu,resp.fiktivnu nezavisost CB zmenit tak,aby platili absolutne pravidla pod kontrolou obcianskeho a plnopravneho statu. To je tazka uloha.

p.s. Zrusenie CB by sme myslim prezili bez uhony.

24.11.2012 | Zavacky

Teraz som zmiatnuty.Ak som tomu dobre porozumel,tak sme takmer zajedno. Rozdiel vidim len v tom,ze by som to nedaval za vinu podnikatelom a snad ani ich uctovnikom. Ja,napriklad, mam co robit,aby som ustrazil bezne prevadzkove ulohy a zakladny politicky ramec. Ale makroekonomicky ramec je prakticky nad moje moznosti,ak neratam terajsiu moju snahu o pochopenie toho,co sa vlastne deje.
Budem este nad tym premyslat.

23.11.2012 | Zavacky

Musím odísť. Srdí ma to. Konečne poriadna debata.

24.11.2012 | Zavacky

Ešte raz chcem zdôrazniť. Píšete tu o učebnicových príkladoch v normálnom,poctivom ekonom.prostredí. Ja som písal o dnešnom reálnom prostredí : frakčné rezervy , deriváty , monet.uvolnovanie , kamuflovanie hosp.výsledkov aj účtovníctva , uplácanie voličov , úradného určovania úrokových sadzieb ,ako aj dlhových položiek.
Grgo hovorí o sit.,ked prídem o prácu a Evil,že celá ekonomika nemôže byť podvodník. Ale to je omyl. Celé ekonomiky pracujú a podvádzajú. Tvoria neefektívne. Musia skrachovať pre zlé nastavenie systému a pre psychologické mechanizmy,ktoré som už vyššie opísal. Nie matematický,alebo fyzikálny mechanizmus. Psychologický. Ak aj existuje matematický model takého mechanizmu,tak ľudstvo ho ešte neobjavilo.

24.11.2012 | Motylx

Hehe. Nenechaj sa unavit.
Matematicky model nebude existovat nikdy.
Niektore veci su meratelne, niektoré jednoducho meratelne nie sú a nikdy nebudu.
Viem, že nikdy je velmi dlho.
;)
Oni sa pokusaju merat, alebo lepsie povedane, pokúšajú sa nam nahovorit, ze dokazu merat prave tie nemeratelne.
Pritom stale nedokazu, alebo nechcu pochopit svoj omyl.
Alebo je to zamer...vedia, že je to omyl a klamú a klamú a pokúšajú sa unavit a oklamat.

25.11.2012 | libertarian

Zavacky :
"Píšete tu o učebnicových príkladoch v normálnom,poctivom ekonom.prostredí. Ja som písal o dnešnom reálnom prostredí : frakčné rezervy , deriváty , monet.uvolnovanie , kamuflovanie hosp.výsledkov aj účtovníctva , uplácanie voličov , úradného určovania úrokových sadzieb"

- Nejake to máš popletené !
Pretože dnes je NORMÁLNE práve to prostredie s "monetárnym uvolnovaním, s uplácaním voličov, s uradným určovaním úrokových sadzieb, ...." Dnes je NORMÁLNE všetko nenormálne, a všetci ekonomovia to takto podporujú. Však, Brano Z !

24.11.2012 | Zavacky

" menova politika ovplyvnuje realne veliciny len vtedy, ked je dostatok volnych produkcnych kapacit (teda ked existuje nevyuzity kapital a praca). A kedze rec je o “odkladani krizy”, tak logicky su kapacity vyuzite."
-
Ak si zoberiem úver z multiplikovaných peňazí a postavím prevádzku,rozšírim tým produkčné kapacity. Ak tých prevádzok bude veľa (napr automobilky v Európe),neuživíme sa všetci a začneme bankrotovať. Nebyť multipl.peňazí,investovali by sme obozretnejšie. Pri prvom zaváhaní trhu by sa hľadali iné možnosti investovania.
ESM bude sanovať automobilky. A zase - nebyť ESM - skrachujú. Ale my ich zachránime. Dokedy ?? Predsa kým ESM bude mať kapacity. Potom skrachujú. Odložili sme ich krach ?????
Koľko by ste na to stavili ??

24.11.2012 | Zavacky

Ešte som zabudol doplniť vo Vašej terminológii, že produkčné kapacity automobiliek sú nevyužité, je ich nadbytok a to práve pre menovú politiku.

24.11.2012 | Motylx

Wow, si sa rozbehol. :)
Pomylil som sa v tebe, musim sa ti v duchu ospravedlnit...neveril som, ze ich raz porazis ich vlastnymi zbranami.
K+

24.11.2012 | Zavacky

Tu som uz bol naozaj unaveny. Uplne znenie malo byt presnejsie :

"produkčné kapacity automobiliek sú nevyužité, je ich nadbytok a to NAPRIEK MENOVEJ POLITIKE, v skutocnosti ale práve pre menovú politiku.

24.11.2012 | Brano Z

"Ak si zoberiem úver z multiplikovaných peňazí a postavím prevádzku,rozšírim tým produkčné kapacity. Ak tých prevádzok bude veľa (napr automobilky v Európe),neuživíme sa všetci a začneme bankrotovať."
-
Uver z multiplikovanych penazi mozete dostat vtedy, ak niekto vlozi do banky depozit. Multiplikacia penazi s tymito rozhodnutiami (o investovani) nic nema, z akeho dovodu by investori boli obozretnejsi?
-
Fakt, ze sa "neuzivite", vobec nemusi znamenat recesiu, resp. pokles agregatneho produktu. Pokial ste zle odhadli dopyt, tak zbankrotujete, ale preco by mala klesnut celkova produkcia a teda celkova spotreba v ekonomike? Odkladanie krachu prevadzky neznamena odkladanie recesie (najma ked nic nevyrabala).
-
Recesia vznika preto, lebo sa znizi agregatne minanie (suma spotreby a investicii). Skuste porozmyslat ako to (ne)pasuje do vasho prikladu.

24.11.2012 | Motylx

Z toho dovodu, ze by im ich straty neplatil stat, ale znasali by ich samí. A z akeho dovodu by mali byť neobozretnejsi?

Preco by mala stupat?

Ale pasuje, pasuje.
;)

Zavacky pise o automobilkach a ty zacnes o agregatnom dopyte...preco nie o hladani vody na mesiaci?

Nikdy nebudete poctivo diskutovat, ze?

24.11.2012 | Brano Z

Vy ste este poctivu diskusiu v zivote nezazili, tomu verte. A nie je to chybou vasich oponentov ;)
-
To, ze je jeden sektor v "recesii" neznamena, ze zacne rast nezamestnanost a klesat celkova produkcia. To je uplny nonsens a pochybujem, ze pan Zavacky mal na mysli toto. Od roku 2006 bol v USA v "recesii" sektor nehnutelnosti a po recesii, ci nezamestnanosti ani stopy. Je uplne prirodzene, ze niektore sektory raz za cas upadnu, alebo sa nafuknu. Vari do toho nechcete umelo zasahovat? ;)
-
Statna podpora automobilkam by v prvom rade nebola ani potrebna, ak by FED udrzal stabilny rast agregatneho dopytu, vid. prepad sektora nehnutelnosti od 2006, ktory ekonomiku nerozhodil. Investori niesli zodpovednost (straty) za svoje rozhodnutia. Druha vec je, ze stat pomahal automobilkam nie preto, aby dotoval ich investicie ale z dovodu, ze klesol dopyt po autach.
-
Ja nehovorim, ze by mali byt neobozretnejsi, ja hovorim, ze to je z pohladu multiplikacie penazi irelevantne. Celkova spotreba v ekonomike by rastla dovtedajsim tempom, danym realnymi faktormi (kapital, praca, technologie).
-
Miesto vypisovania nezmyslov ste mohli precitat a skritizovat minimalne tri ucebnice zakladov ekonomie.

24.11.2012 | Motylx

1. Bez komentara

2. Zopakujem, zavacky o voze a ty o koze, to je ta podla teba poctiva diskusia? Preco nerozoberat hladanie vody na mesiaci?

3. Statna podpora automobilkam vobec nebola potrebna a naco do toho pleties este aj fed?
Ak klesne dopyt po rozkoch, budeme dotovat pekarne, ak po pive, pivovary?
Kup si ostrov, pridem tam podnikat. Bude mi uplne jedno v akej oblasti, ked sa mi nebude darit, zadotujes ma.
Ty si fakt chory.

Astrologicke prirucky si niekam strc, tymi sa mozes riadit sam.
Preto nepodnikas, ale si prisaty na statny cecok, lebo len ten jediny ta moze za tie nezmysly zaplatit.
Vlastne nie, v tvojom alternetivnom ti bude platiť aj podnikanie, keď sa ti nebude darit, zadotuje ťa.
Z penazi vsetkych.
Jezisikriste.
Naco sa vobec o nieco snazime, keď staci tlacit peniaze, ci si ich dookola poziciavat?
Nebudem sem linkovat svoj obľúbený obrazok.
Vsak vies, co si o tebe myslim.
;)

24.11.2012 | Motylx

Ak nejake knihy, takbod autorov, ktori o veci skutocne nieco vedia.
Hayek, Mises, Rothbard, Hoppe, Taleb, Ariely.
Teba ale zdravy rozum nezaujima.
Ty by si len meral a meral, kaslat na to, ze su to veci, ktore merat nedokážeš.
Treba sa tak tvarit a brat za to plat.

24.11.2012 | Zavacky

Prosim ta,
mozes ma dovzdelat? Co je to K+ ??

24.11.2012 | Motylx

:)
Pochvala.

24.11.2012 | Motylx

Karma plus.

25.11.2012 | Zavacky

ahaaa.......

24.11.2012 | Brano Z

2. Pan Zavacky teraz sam napisal, ze automobilky bral ako celu ekonomiku, takze opat zas a znova ste mimo.
-
3. "Ak klesne dopyt po rozkoch, budeme dotovat pekarne, ak po pive, pivovary?"
-
Prosim vas pekne, ved vy nie ste schopny porozumiet pisanemu textu, tak tu netvrdte, ze si po nociach replikujete Talebove clanky plne teorie pravdepodobnosti :) A s tym Arielym ste sa tiez strapnili, kedze on robi experimentalnu ekonomiu a teda meria a meria. Vsak teraz vyzerate ako pozer, co pocul na letnej skole Stredoeuropskej vysokej skoly v Skalici o Talebovych ciernych labutiach a sa na to snazi balit baby.
-
Ja som jasne napisal, ze podpora pre automobilky vobec nebola nutna, takze naco tie vylevy o dotovani piva? Takisto som jasne napisal, ze pokles jedneho sektora (nehnutelnnosti) nemusi viest k recesii, a preto netreba nic dotovat, nikoho zachranovat. Staci ak si CB robi svoju pracu.
-
Hm, tak pan je agent s teplou vodou? OVB "podnikatel", ktoreho nikto nechcel zamestnat?
-
CERGE je dobrovolne sponzorovane sukromnymi firmami. A tie velmi dobre vedia preco ho sponzoruju. Pridite sa presvedcit, v piatok bude den otvorenych dveri ;)
-
PS: Mate pravdu, produkty vasho "zdraveho" rozumu ma skutocne nezaujimaju. Zaujimaju ma argumenty, ktore zial nemate, takze sa lucim.

25.11.2012 | Motylx

3. Statna podpora automobilkam by v prvom rade nebola ani potrebna, ak by FED udrzal stabilny rast agregatneho dopytu, vid. prepad sektora nehnutelnosti od 2006, ktory ekonomiku nerozhodil. Investori niesli zodpovednost (straty) za svoje rozhodnutia. Druha vec je, ze stat pomahal automobilkam nie preto, aby dotoval ich investicie ale z dovodu, ze klesol dopyt po autach.

By, keby, ak by, to je jasne napisane.
Ty vlastne vies, co chces tymi svojimi myslienkovymi ejakulatmi povedat?
Obhajujes tlacenie penazi, zadlzovanie, zasahy statu do ekonomiky, takze ak si konzistentny vo svojich tvrdeniach, tak tento blabol sa da vylozit len jednym sposobom.
Teraz popieras sam seba a pomaly, ale isto stracas uroven.
Tak zas niekedy inokedy.
;)

Zvysok nekomentujem. Isiel si hlboko pod svoju uroven.

25.11.2012 | Motylx

Zavacky pise o automobilkach a mysli tym celu ekonomiku. :) No dobre.
Ale nie o tom som chcel.

Kade tade po diskusiach sa dozvedam, od teba, ze vzdelavas ludi svojimi clankami, komentarmi, diskusnymi prispevkami...
Mal by si si prebehnut znovu tuto diskusiu, ci si sa svojim odvaznym vyhlaseniam nespreneveril.
Kolko chyb si narobil, kolkokrat si sa znemoznil.
Svejnar by uvital taketo nastavenie latky?
Chcel by som ta vidiet pracovat pod skutocnym tlakom.
Reprezentujes nielen seba, ale najma cerge-ei.
Za co ta tam vlastne platia?
Za neschopnost?
;)

25.11.2012 | libertarian

Motylx :
Moja ucta k tvojej vytrvalosti.
Prečítal som si tak narýchlo celú diskusiu, aby som zistil, koľko toho ešte vydržíš. Reagovať na toľko absurdít, nelogičností, lží (?), to chce veru nervov a energie.
Hlavne ma zaujímalo, či sa tvoji oponenti (hlavne Brano Z) iba mýlia, alebo vedome šíria demagogiu. Mám obavu, že ozaj veria svojim slovám. Ekonomické školstvo splnilo svoju úlohu ozaj dokonale.

A chudák Zavacky - ten blúdi medzi zdravým rozumom, a medzi suverennymi "argumentami" mainstreamakov.

25.11.2012 | Motylx

;)

25.11.2012 | Evil Austrian Fellow

"CERGE je dobrovolne sponzorovane sukromnymi firmami. A tie velmi dobre vedia preco ho sponzoruju. Pridite sa presvedcit, v piatok bude den otvorenych dveri ;)"
-
Info? Od koľkej do koľkej?

26.11.2012 | Brano Z

http://www.cerge-ei....
-
cerge-ei.cz/promotions/open-day-at-cerge-ei

26.11.2012 | Brano Z

A konci to malou party, ktora nebyva casovo ohranicena.

27.11.2012 | Evil Austrian Fellow

Hej, už som to našiel na stránke.
-
Nebýva :)

26.11.2012 | Motylx

CERGE-EI je zejména veřejnoprávní vzdělávací instituce, společné pracoviště Univerzity Karlovy a Akademie věd, a tudíž je nejvíce financováno jako ostatní školy a výzkumné ústavy ze státního rozpočtu, podíl soukromých zdrojů činí přibližně 20 procent.
( Libor Dusek, zastupca riaditela CERGE-EI )

24.11.2012 | Zavacky

"Uver z multiplikovanych penazi mozete dostat vtedy, ak niekto vlozi do banky depozit. Multiplikacia penazi s tymito rozhodnutiami (o investovani) nic nema, z akeho dovodu by investori boli obozretnejsi? "
-
Ak niekto vlozi do banky depozit,pride moj sused a vyberie si uver vo vyske spomenuteho depozitu.
Na druhy den pridem ja a vyberiem si uver vo vyske stvornasobku tohto depozitu s minimalnou zabezpekou.
Na treti den pridete vy a vyberiete si uver vo vyske patnasobku stale toho isteho depozitu.Opat s minim.zabezpekou.
Nebyt tejto zvrhlosti,tak ja ani vy uver nedostaneme.
A kedze by sa tak tazko uver vybavoval,tak by sme si riziko trikrat rozmysleli a navyse by sme si cast invest.kapitalu museli vopred zabezpecit,aspon pre potreby vysokej zabezpeky.
To iste plati ale aj o banke. Moze multiplikovat prilis vela. Nema dovod byt obozretna,lebo ked jej nevyjde jeden uver,nema ziaden ekonomicky postih.Potom si urobi dalsich napr.7 a veri,ze aspon 6 bude uspesnych. A tu prave nastupil ten psychologicky mechanizmus,ze sa vytrati zodpovednost a naplno sa prejavi chamtivost.Zle uvery sa zacnu kopit.Banka nakoniec nema ani ten depozit. A vtedy pride majitel depozitu. (napr. v irskych ,alebo spanielskych bankach)

24.11.2012 | Brano Z

"Ak niekto vlozi do banky depozit,pride moj sused a vyberie si uver vo vyske spomenuteho depozitu."
-
Toto spravit nemoze, kedze banka musi drzat cast depozitu ako povinnu minimalnu rezervu.
-
Dostupnost likvidity (uverov) by som skor naopak bral ako pozitivum, nie negativum. Sektory, ktore su financne narocne na investicie (napr. farmacia), sa rozvijaju rychlejsie v krajinach, kde je lepsia financna infrastruktura.
-
Banka musi byt obozretna, pretoze kazdy uver je aktivum. Toto su naozaj myty.

24.11.2012 | Zavacky

"Fakt, ze sa “neuzivite”, vobec nemusi znamenat recesiu, resp. pokles agregatneho produktu. Pokial ste zle odhadli dopyt, tak zbankrotujete, ale preco by mala klesnut celkova produkcia a teda celkova spotreba v ekonomike? Odkladanie krachu prevadzky neznamena odkladanie recesie (najma ked nic nevyrabala)."
-
Ja som tu pisal o sebe pre zjednodusenie formou akehosi modelu. Mal som na mysli ale celu ekonomiku. Vsetky sektory. Pri vysokej nezodpovednosti sa vo vsetkych sektoroch udeju pocetne a velke bankroty. A to uz agregatny dopyt musi pocitit.
Ak niekto zase vysype peniaze,tak agr.dopyt moze byt nezmeneny,ale dlh sa zvysi,lebo stare dlhy sa "odlozenym" bankrotom "nevymazali".
A znova dokola. Pocit NEohrozenia a BEZtrestnosti sa zvysi. Opat psychologicky mechanizmus.Neefektivnych investicii pribudne este viac. Nakoniec vykon ekonomiky musi dospiet do bodu,ked dalsie sypanie penazi prestane ucinkovat a pride.......KOLAPS.
Je to vyznamovo opis diagnozy MENTALNA ZAVISLOST. Teda opat PSYCHOLOGICKY MECHANIZMUS. Nie ekonomicky,nie technicky,ani matematicky.
Trh teda vidim ako objektivny dosledok nasej pudovej vybavy,ktorej rozum je len pomocnikom. S clovekom existuje teda aj trh. Aj v prostredi ignorancie trhu,trh existuje. Existoval aj v realnom socializme. Samozrejme kvalitne zdeformovany , ale nakoniec absolutny vitaz. Dalo by sa teda povedat,ze trh porazil komunizmus.

24.11.2012 | Brano Z

Recesia sa moze rastom agregatnej ponuky za urcitych okolnosti prehlbit. A tou podmienkou su nulove nominalne urokove sadzby zodpovedajuce utiahnutej menovej politike (roky 1930-1933 alebo 2009).
-
Avsak v standardnom prostredi by ste museli prist s velmi netradicnymi podmienkami, aby ste ukazali, ze technologicky pokrok alebo zvysenie produkcnej kapacity sposobi naopak recesiu. Navyse centralna banka neovplyvnuje agregatnu ponuku, teda produkcnu kapacitu ekonomiky, len agregatny dopyt.
-
Inak to je nechcene, alebo s tymi pudmi parafrazujete Keynesa a jeho "animal spirits"? :)

24.11.2012 | Zavacky

"Recesia vznika preto, lebo sa znizi agregatne minanie (suma spotreby a investicii). Skuste porozmyslat ako to (ne)pasuje do vasho prikladu."

Tuto som trosku stratil "nit" , ale myslim,ze by sme sa mohli na to pozriet aj tak,ze recesia moze vzniknut aj tym,ze sa zvysi agregatna produkcia. Podla mojho prikladu zlou alokaciou fiktivneho kapitalu.Mne sa to vidi konzistentne.
Dalsia moznost moze byt znizenie zahranicneho dopytu. V Nemecku moze byt agregatny dopyt nezmeneny,ale v Cine sa moze znizit dopyt a recesia je hotova cez Nemecko aj na Slovensku.

25.11.2012 | Zavacky

1."Recesia sa moze rastom agregatnej ponuky za urcitych okolnosti prehlbit. A tou podmienkou su nulove nominalne urokove sadzby"
2."Navyse centralna banka neovplyvnuje agregatnu ponuku, teda produkcnu kapacitu ekonomiky, len agregatny dopyt."
-
Tieto vety si odporujú. Nominálne sadzby urči CB (a nie trh)a tým teda ovplyvní agr. ponuku. Musí to platiť.

25.11.2012 | Brano Z

"Tieto vety si odporujú. Nominálne sadzby urči CB (a nie trh)a tým teda ovplyvní agr. ponuku. Musí to platiť."
-
1. Mate nulove sadzby a recesiu. Ak sa ludia rozhodnu znicoho nic pracovat viac (posunie sa cela krivka agregatnej ponuky), tak nastava ten problem, ze mzdy a ceny budu mat tendenciu klesat. Za normalnych okolnosti by to bolo OK, kedze CB by znizila sadzby - krivka agregatneho dopytu by v takom pripade bola horizontalna a ceny by zostali viac-menej stabilne.
-
Ibaze ak su sadzby uz na nule, tak CB nemoze urokove sadzby uz znizit, a krivka AD moze byt paradoxne rastuca. Vysledkom expanzie agregatnej ponuky bude teda pokles produkcie. Preco? Pretoze ocakavany pokles cien zvysi realnu urokovu sadzbu, co povedie ludi k znizeniu spotreby a nasledne firmy k mensiemu dopytu po praci.
-
2. Ak CB zmeni urokovu sadzbu (a ekonomike je pod potencialom), tak hybe krivkou AD a nastava *pohyb po krivke agregatnej ponuky* (nie pohyb samotnej krivky ponuky). Ak CB napr. znizi sadzbu tak, ze klesne realna urokova sadzba, tak domacnosti chcu zvysit spotrebu a preto firmy dopytuju viac zamestnancov a viac vyrabaju.
-
Nie je tam odpor.

25.11.2012 | libertarian

"Ak sa ludia rozhodnu znicoho nic pracovat viac ..., tak nastava ten problem, ze mzdy a ceny budu mat tendenciu klesat...... Vysledkom expanzie agregatnej ponuky bude teda pokles produkcie. "

Kua. Takže kríza nastala, lebo ludia začali viac pracovať.
Treba im to zatrhnúť. Darebaci jedni pracovití.
Našťastie, FED začne rýchle tlačiť, ludia prestanu pracovať a pojdu na socialku, a ekonomika sa zachrani. Vdaka za poučenie.

25.11.2012 | Motylx

:)
Na hlas rozumu opat ziadna odpoved.
Ake typicke.
Su to vzdelani, inteligentni ludia, to sa im upriet neda.
Nechapem, ze nechapu.
Este by som im skomplikoval tie ich uvahy, modely rozdelenim práce na skalovatelnu a neskalovatelnu. ( Nassim Taleb )
;)

25.11.2012 | Brano Z

"Kua. Takže kríza nastala, lebo ludia začali viac pracovať."
-
Ak chcete, aby som na vas reagoval, tak prejavujte aspon elementarne citatelske schopnosti a demagogicke bludy si rezervujte na ine stranky. Nikde som nepisal o tom, ze krizu sposobil rozhodnutie pracovat viac.
-
Napisal som jasne, ze recesia sa moze rastom ponuky PREHLBIT, za podmienky, ze nominalne sadzby UZ SU NULOVE. Ergo ak sa v recesii so sadzbami uz na nule rozodnu ludia pracovat viac (resp. niekto navrhne opatrenia na podporu agregatnej ponuky), tak v konecnom dosledku moze nezamestnanost paradoxne este viac narast. Opatrenia na rast ponuky by mali byt teda realizovane vtedy, ak je nominalna urokova sadzba pozitivna a CB moze na rast agregatnej ponuky zareagovat jej adekvatnym znizenim.
-
Nemusite mi za nic dakovat. Ako dogmatik ste z definicie nepoucitelny.

25.11.2012 | Zavacky

"Inak to je nechcene, alebo s tymi pudmi parafrazujete Keynesa a jeho “animal spirits”? "
-
Zrejme ste mali na mysli to,že citujem toho ,koho odmietam.To je zložitejšie a viac-menej zdanlivé. Posudzujem systém ako celok. Autorov teórií nechcem nijako posudzovať,ani absolutne odmietať ich teórie.Nemám ich naštudované.Len povrchne.
Navyše dnešný nord-atlantický hosp.systém je kombináciou Keynesa,Friedmana a v malých čiastkach aj iných teoretikov (vedcov) vrátane Missesa a Marxa.
Niečo ale v praktickej rovine očividne zlyháva. Takže koho by som mal vlastne kritizovať a odmietať? Stále viac sa presvedčujem o tom , že všetky človekom vymyslené prístupy môžu fungovať len v presne vymedzených hraniciach, ktoré sú veľmi citlivé na nedeterminované vplyvy.
Prírodou (bohom) vymyslený systém je najkonzistnejší so všetkou svojou premenlivosťou,malým determinizmom a sektorovou(možno aj celkovou) nestabilitou. Absolutne slobodný trh má svoje veľké úskalia,ktoré som ešte nestihol "preštudovať" ,alebo prediskutovať ,takže neviem posúdiť,či by to bolo to najlepšie riešenie. Vám a Vašej partii som v každom prípade povdačný za ochotu diskutovať o týchto veciach. Na rozdiel od Motylxa si myslím,že je veľmi dobre,že Vám nič nebráni diskutovať aj s neznalými a s neodborníkmi. Pýcha sem nepatrí.

25.11.2012 | Motylx

Kde som pisal niečo v zmysle, že by brano memal diskutovat?
Ja len neuznavam ich nezmysly...hdp, rychlost penazi, meranie nemeratelneho...
Nastastie, na rozdiel od nich netrpim pocitom, ze mám patent na rozum, netrpim mesiasskym komplexom, nemam pocit, že som pravdu nasiel, ale stale ju hladam.
Sry, ale uz som niekolkokrat snad dostatocne popisal, preco ju nedokazem najst vo vyssie oznacenych nezmysloch. Zdravy rozum jednoducho nepusti.
Rozdiel medzi nami je len v tom, že ich nepovazujem za odbornikov, ale sarlatanov a ich pychu vnimam velmi vyrazne.
To, že diskutuju, je len dobre. Snáď casom coraz viac ludi pochopi, že sú to len sarlatani a pochopia ten zlocinecky system, v ktorom existujeme a ktory oni vehementne obhajuju.

25.11.2012 | libertarian

Motylx :
Moja ucta k tvojej vytrvalosti.
Prečítal som si tak narýchlo celú diskusiu, aby som zistil, koľko toho ešte vydržíš. Reagovať na toľko absurdít, nelogičností, lží (?), to chce veru nervov a energie.
Hlavne ma zaujímalo, či sa tvoji oponenti (hlavne Brano Z) iba mýlia, alebo vedome šíria demagogiu. Mám obavu, že ozaj veria svojim slovám. Ekonomické školstvo splnilo svoju úlohu ozaj dokonale.

A chudák Zavacky – ten blúdi medzi zdravým rozumom, a medzi suverennymi “argumentami” mainstreamakov. Predpokladám, že zdravý rozum bude porazený.

25.11.2012 | Motylx

Verim, ze zdravy rozum zvitazi. Aj ked to ide pomaly, system pokus, omyl, ľudia sa odvracaju od roznych nabozenstiev a -izmov, pretoze zistuju, ze su to len slepe ulicky a na vysvetlenie bielych miest, ani na naplnenie ( zmysel zivota ) nie su potrebne.
Sice sa objavuju z casu na cas nove ( scientologia, ayn rand, memetika, ci fanatizmy, ktore tu reprezentuje brano ), verim, ze ludia tomu nepodlahnu.
Ja verim v zdravy rozum.

25.11.2012 | libertarian

Hehee...
Možme si zahrať taku hru :
Ak Zavacky odmietne Branove bludy, bude to signál, že zdravý rozum može aj zvíťaziť.

Hm... neviem vložiť smailíka...

25.11.2012 | Motylx

:) :D ;) :d

Dvojbodka zatvorka usmev
Dvojbodka velke D velky úsmev
Bodkociarka zatvorka zmurknutie
Dvojbodka male d by mal byť vyplazeny jazyk, ale tu asi nic

25.11.2012 | libertarian

:D

25.11.2012 | Zavacky

Sorry. Túto vetu som pochopil,že odmietaš diskusiu :

"PS: Mate pravdu, produkty vasho “zdraveho” rozumu ma skutocne nezaujimaju. Zaujimaju ma argumenty, ktore zial nemate, takze sa lucim."

Som rád ,že si v hre.Nielen obrazne. Aj šachy hráme preto,aby sme si cibrili rozum. Skús brať aj túto diskusiu tak isto.

25.11.2012 | Motylx

To pisal brano, nie ja.
?
:)

26.11.2012 | Zavacky

O.K.
Nestihol som pri tom odbiehaní a dobiehaní všetko správne zaregistrovať.

25.11.2012 | sona08

Pan Zavacky, absolutne slobodny trh ma 2 uskalia, ktore nijak prestudovavat nemusite. Su nimi emocie a koncept moci. Absolutne slobodny trh sa da vytvorit iba za predpokladu, ze zbavite ludi emocionalneho chovania a znicite koncept moci. Co je nemozne. SLobodny trh je rovnakou utopiou akou bol komunizmus, kedze odmieta rozdielnosti v chovani ludi a ich prirodzeny zmysel pre hierarchiu.

25.11.2012 | libertarian

fíha :D

25.11.2012 | Motylx

1. Emocie - suhlasim, ak hovoris o strachu a nenavisti. Zrejme ti ide prave o to, ked v dalsej vete hovoríš o moci.
Ja to vsak na rozdiel od teba nevnimam negativne. Ja by som len privital, keby sa ludia konecne dockali slobody a zbavili sa strachu a nenavisti.
Zostane tak viac priestoru na ine, pozitivne emócie.

Hierarchia - v slobodnom svete je hierarchia prirodzena, vytvara sa na zaklade schopnosti, zrucnosti, inteligencie, vzdelania, pracovitosti, aj stastia, no najma dobrovolnej spolupraci.
V tvojom svete je zalozena na strachu, nenavisti, moci, donuteni, nasili.

Ak chces prezivat hranicne emocie, choď si skocit bungee-jumping, alebo skus svedsku, ci rusku trojku. Netahaj nas vsetkych do totality kvoli svojim chutkam.
;)

25.11.2012 | Motylx

Oops, logika...to prave orechove bude asi sado - maso.

25.11.2012 | sona08

ide ale o to, ze niekto sa bude vzdy chciet snazit vytvorit si poziciu moci a pouzije na to vase emocie. Nemusi to byt ani strach, ani nenavist. Moze to byt viera v lepsi svet, vase nadeje, vasa viera v slobodu. Jednoducho zneuzije vase emocie na to, aby si u vas vytvoril autoritu, a potom, ked u vas bude mat autoritu, ste nim lahko ovladatelny. Vyuzivaju to politici, ale aj mnohi hraci na trhu.

Strach je inak prirodzena emocia, ktora tu bude vzdy. Aj ked zbavime ludi strachu, ktory zneuzivaju politici, ine zneuzitelne formy strachu ostanu. Vidime to aj dnes, ako napriklad nejaky vyrobca produktu vyuziva strach na to, aby vam svoj produkt predal. Typickym prikladom su obdobia chripky, kedy sa zneuziva vas strach z ochorenia, aby sa vam predavali rozne doplnujuce pripravky, ktore ani nepotrebujete. A takto by som mohla pokracovat. Nehovoriac o reklamach, ktore dokonca pouzivaju 'politicke predvolbne praktiky' praktiky na predaj svojho produktu - napriklad si spomente na reklamy Cola vs. Pepsi. Alebo sa vytvaraju rozne pocity prislusnosti k nejakej skupine, ktore posilnuju vernost k nejakemu produktu (Apple, Mercedes, znackove oblecenie, ...) - hovori sa tomu psychologia predaja a je zamerana na zneuzivanie ludskych emocii a prejavov za ucelom predaja. A tam pokial viem, politici nijak nezasahuju.

Ked hovorime o chybach trhu, nemusime si hned predstavovat zneuzitelnost emocii politikmi, ktori chcu vytvorit totalitu .Ale ide teraz o zneuzitite vasich emocii ucastnikmi trhu, ktori maju prirodzene chut tento trh ovladat, lebo vsak chcu zarabat co najviac,a preto sa chcu zbavit konkurenciu a chcu trh ovladnut. A kedze na to, aby ste niekoho vnimal ako autoritu, ktora vas moze ovladat, staci sedy plast, okuliare a iluzia dolezitosti(http://en.wikipedia.org/wiki/Milgram_e­xperiment), je slobodne rozhodovanie, ktore je zakladom fungovania slobodneho trhu nedosiahnutelne.

25.11.2012 | Motylx

Emocie patria k zakladnej vybave ludi.
Nedostatkom emocii sa vyznacuju psychopati.
Tvrdis, ze slobodna spolocnost je mozna len v pripade, že v nej prevazia psychopati?
Mr. Google ti prezradi, ako ich rozoznas.
Potom sa este raz poriadne rozhliadni okolo seba a odpovedz si na otazku v kom si tie znaky odhalila a ake myslienky presadzuju. Myšlienky slobody to nie su.
Preco je pre teba taka nepredstavitelna decentralizacia, deregulacia? ( Schvalne nehovorim o secesionizme, ci separatizme, zatial staci toto. ) Prenasanie kompetencii na mensie celky, ludi by zastupovali zastupcovia, ktorych poznaju, bol by mensi priestor na korupciu, zneuzivanie moci.
Aby som nevyzeral ako fanatik, nieco podobné navrhuje aj Prochazka v manifeste Alfa, tiez tam otvorené hovori o politicko-mafianskych karteloch. Je to insider a snad sa zhodneme na tom, ze jeden z najdoveryhodnejsich politikov na Slovensku v sucasnosti.
Takze wo co go?
;)

25.11.2012 | sona08

takze vy chcete dosiahnut decentralizaciu a deregulaciu zavedenim mnozstva centralizovanych a regulovanych celkov? Zaujimave. Ako konkretne by ste zabranil vytvoreniu centralizacie a regulacie aj na vyssej urovni?

25.11.2012 | Motylx

:)
Ty si taka stavnata demagogicka.

Ano, presne tak.
A najmensi mozny " celok " je jednotlivec.

Zakony.

;)

25.11.2012 | sona08

Najmensi mozny celok je clovek, ale pokial sa maju nan uplatnovat zakony uz nie je osobitnym celkom, ale je subjekt, ktory podlieha centralizovanej regulacii.

zakony su totiz centralizacia a regulacia na najvyssej urovni. Pokial by mali pre kazdeho platit ine zakony, len preto, ze kazdy je osobitnym celkom a teda sa moze regulovat sam seba, dochadzalo by k nutnemu narusaniu slobod jednotlivcov pri ich interakcii.

Cize vy vlastne nechcete ani decentralizaciu, ani deregulaciu, ale vy chcete centralizovanu regulaciu, ktora vyhovuje vam. Od coho sa potom lisite od vsetkych tych lobistov a ucastnikov politicko-mafianskych kartelov?

26.11.2012 | Motylx

Nerozumiem, ty chces, aby prestali platit zakony?

Mne samozrejme vyhovuje, ze existuju zakony.
Sme ludia, nie anjeli.

Tym, že chcem, aby platili pre kazdeho rovnako.
Teraz je pre jednotlivca ovela tazsie domoct sa spravodlivosti. http://www.sme.sk/c...,

Vyvlastnovanie: kolko ludi bolo spravodlivo odskodnenych?
( dialnice napr. )

Zvysovanie barier pre podnikatelov

Atd...

26.11.2012 | Motylx

Rozhodni sa, ci si etatistka, či anarchistka.
Mne je to jedno, tebe asi tiez.
To, co sa ti prave hodi?
;)

26.11.2012 | sona08

Ja sa len snazim, aby ste si uvedomili, co to znamena decentralizacia a deregulacia a ci vobec rozumiete tymto pojmom a co z nich vyplyva. Ako ich chcete dosiahnut? Studovali ste vobec ako podobne snahy koncili v minulosti, aby s te sa z nich aspon poucili? Spolocnost sa neda zalozit na odmietani nejakej zauzivanej praxe. Musite mat jasne definovany ciel.

Definujte barieru podnikania. Kam az treba zajst, aby sa podnikatel necitil obmedzeny? Lebo aj v tom je rozdiel, co niekto povazuje za barieru, iny povazuje za beznu podnikatelsku prax.

K Islandu:

http://www.etrend.s...

vyberam: "Island sa vrátil po troch rokoch za pomoci MMF na finančné trhy ako kredibilný dlžník a už vlani v júni vydal prvé štátne dlhopisy za miliardu dolárov."

"Obnovenie Islandu ako konkurencieschopnej ekonomiky otvára širšie pole pôsobnosti spomínaným alternatívnym spoločenským hnutiam a politickým silám. Je ich viacero a obvykle vedia, čo odmietajú. Čo mnohým chýba, je prepracovaný program ako ďalej"

Rovnako, silne vam odporucam pozriet si dokument BBC:

http://watchdocumen...#.Tlk67Dv7CMI

Je len samozrejme, ze sa v case kriz ludia utiekaju k utopickym modelom fungovania spolocnosti, kedze maju pocit, ze stratili kontrolu. Avsak nase prirodzene vlastnosti nam brania v tom, aby tieto modely boli uspesne.

26.11.2012 | Motylx

http://projektisland...

26.11.2012 | Motylx

A sucasnost:
http://www.ac24.cz/...,

http://spravy.pravd...,

Skus to obhajit.

26.11.2012 | Motylx

A sucasnost:
http://www.ac24.cz/...

26.11.2012 | Motylx

Sry, ze to takto rozdelujem, ale inak mi to nechce zobrazit.

http://spravy.pravd...,

Skus to obhajit. Oba.
;)

26.11.2012 | Motylx

Sry, ze to takto rozdelujem, ale nechce mi to inak zobrazit prispevky.

700 sudcov pozaduje 70 mil. euro.

Skus to obhajit.
Aj tazenie proti piussi, aj nenazranost.
S ich sefom si samozrejme tiez spokojna.
Mozes pokojne aj navrhnut riesenie, ak nejake mas.
Mne by stacilo, keby si sa aspon pokusila zamysliet nad tym, ci je svet v poriadku tak ako je.
A prestan si, prosim ta, vymyslat nezmysly.
;)

26.11.2012 | Zavacky

"Najmensi mozny celok je clovek, ale pokial sa maju nan uplatnovat zakony uz nie je osobitnym celkom, ale je subjekt, ktory podlieha centralizovanej regulacii.
zakony su totiz centralizacia a regulacia na najvyssej urovni. Pokial by mali pre kazdeho platit ine zakony, len preto, ze kazdy je osobitnym celkom a teda sa moze regulovat sam seba, dochadzalo by k nutnemu narusaniu slobod jednotlivcov pri ich interakcii."
-
S týmto súhlasím. Aké sú Vaše vývody vo veci regulovania a slobody?

26.11.2012 | sona08

regulacia je nutna, aby zabezpecila slobodu vsetkych subjektov v spolocnosti. Regulacia sa musi diat takym sposobom, aby nebola pricinou narusania slobod jednotlivcov. Medzi 'dobrou' a 'zlou' regulaciou je tenka ciara, taka, aka je medzi slobodou a neslobosou. Na to, aby regulacia plnila svoju ulohu, musi byt uplatnovana autoritou, ktoru ludia respektuju. Sposob, akym si tuto autoritu volime zavisi od spol. usporadania, ale v konecnom dosledku to nie je dolezite. Pretoze hladanie vhodnej regulacie je dlhodoby proces a je zalezitostou viac vzdelavacieho systemu ako hocicoho ineho. Lebo ak mate masu nevzdelanych jedincov, tazko najdu vhodny koncenzus v spolocnosti bez autority, alebo si vhodnu autoritu zvolia. Sloboda je v prvom rade vnutorny stav, ktory musi kazdy dosiahnut individualne, a potom moze takto menit spolocnost k jej slobodnejsiej alternative. Opacne, to nejde, a len vtedy je mozne, dosiahnut TMMS.

26.11.2012 | Motylx

Precitala si si link vyssie na projektisland?
Co ta na tom vyrusuje?

Co bude s obhajobou sucasneho stavu?

Definicii slobody ti mr.google najde, kolko chces, ziadna nebude uspokojiva.

25.11.2012 | Zavacky

Mne sa toto práveže pozdáva. Myslím,že to je téma na veľmi širokú diskusiu,ale asi sa zhodneme na tom,že miera slobody a regulácie ,podľa všetkého ,bude musieť byť predmetom kompromisnej rovnováhy. Jej podoba v konkrétnom čase a mieste sa musí zákonite vyvinúť rozdielne. Záleží na kultúre. Podobne,ako v politike.

25.11.2012 | Zavacky

Absolutne slobodny trh tu chapem ako terminus technicus.Samozrejme nemôže existovať. Nechce sa mi vypisovať trh s maximálnou možnou slobodou. Snád by to mohlo byt TMMS.

25.11.2012 | sona08

definujte maximalnu moznu slobodu.

25.11.2012 | Zavacky

To je práve ten problém,nad ktorým by som chcel premýšľať. Definícia je nebezpečná,lebo každý si môže vymyslieť svoju a cudziu chápať ináč ,ako jej autor. Navyše,každý konkrétny trh (v čase a mieste) má úplne iné podmienky,ktoré by sa museli brať do úvahy v definícii.
Myslím si preto,že predstava konkrétneho TMMS by sa mala opísať a doslova dohodnúť medzi účastníkmi diskusie o urč.téme.

26.11.2012 | Motylx

Definuj lasku.

26.11.2012 | Zavacky

SUPER K+

25.11.2012 | Zavacky

--------------------------------------------------­-------
“Ak niekto vlozi do banky depozit,pride moj sused a vyberie si uver vo vyske spomenuteho depozitu.”
-
Toto spravit nemoze, kedze banka musi drzat cast depozitu ako povinnu minimalnu rezervu.
--------------------------------------------------­--------
Tu ste ma chytili za "slovo". Platí to ,čo som napísal,t.j. "vo výške depozitu" = v elektronickej podobe a potom na záver presne v odvíjanej logike "majiteľ depozitu" ...... ďalej dúfam nemusím.....

p.s. možno ten 5-násobok som prehnal......

25.11.2012 | Brano Z

Tomu to nie velmi rozumiem.

25.11.2012 | Zavacky

To je jednoduché. Depozit zostáva ako povinná rezerva a mne dá banka úver v podobe elektronických, multiplikovaných peňazí. Tie sú vytvorené na inom účte. Susedovi tiež.Ale len majiteľovi depozitu môže vydať jeho depozit a odpísať ho.

26.11.2012 | grgo

Zdá sa mi, že tu vládne silný zmätok phľadom toho ako sa tvoria moderné peniaze. Najlepšie je si to predstaviť tak, že banky sú ako každý iný podnikateľský subjekt. Má svoju účtovnú súvahu. Na strane aktív má vlastný majetok (kapitál, peniaze v CB ako rezervy) a poskutnuté úvery (hypotéky, spotrebné úvery apod). Na strane pasív má depozity od zákaznikov (bežné účty, termínované vklady apod.)

Komerčná banka nedokáže len tak mirnix-dirnix "multiplikovať" peniaze, nemá tlačiareň ako centrálna banka. To isté platí o akomkoľvek napríklad podniku. Ak máte výrobnú firmu ktorá si "multiplikuje" pasíva - berie si pôžičky, podpisuje dlhodobé nevýhodné zmluvy apod. tak skôr či neskôr skrachuje. Absolútne to isté platí o banke. Banku si skutočne môžete predstaviť ako výrobný podnik.

Výrobný podnik nakupuje vstupy (materiál, prácu) a premieňa ich na výstupy (výrobok). Toto je marža podniku - rozdielov cien na vstupe a výstupe. Principiálne to isté robí komerčná banka. Banka premieňa vstupu (depozity) na výstupy (úvery). Zisk tvorí marža, teda rozdiel cien medzi úvermi a depozitmi.

Akú rolu má z pohľadu komerčnej banky centrálna banka? Takú istú akú má aj pre iné napríklad výrobné podniky. Uvoľnená monetárna politika, teda "kredibilné" injektovanie "umelých" peňazí do ekonomiky zaručene spôsobí vyššiu infláciu. Výrobný podnik bude čeliť vyšším nominálnym cenám vstupov (materiálov, kapitálu, práce). Ak mal výrobný podnik nominálne fixované ceny dodávok s odberateľmi, tak môže mať problém.

To isté majú aj banky. Uvoľnená monetárna politika a očakávanie vyššej inflácie spôsobuje, že ľudia požadujú vyššie úroky na depozity. Bankám sa teda "predraží" cena vstupov. Musia teda spraviť niečo s výstupmi (úrokmi na úvery) ak sa chcú udržať nad vodou.

Inak vlastne mi aj unikla pointa prečo tá multiplikácia bola spomenutá. Lebo "tlačenie" peňazí nemá nič spoločné s tým o čom tu doteraz odznelo. Ale už som si zvykol že krik "Tlačenie umelých peňazí" a "frakčné rezervy" sa niektorími ľuďmi používajú ako univerzálna odpoveď na všetko, akoby to malo byť samo-sebou každému jasné. Ledaže by nebolo.

26.11.2012 | wayhigh

toto nie je uplne pravda, ak banka niekomu pozicia menu, zaviaze si ho, ze musi si u tej banky otvorit ucet a nan mu tu prevedie, tym padom to je akoby dlznik vlozit na ucet banky vklad, toto je multiplikacia meny, lebo banka dalej moze po dodrzani povinnych rezerv z vkladu poziciat dalsiemu na zaklade vkladu meny z uveru... tym padom sa zakladny vklad od niekoho premeni na niekolko uverov... pri 10% frakcnom systeme sa da z 1000 € "vyrobit" tymto sposobom myslim 99000€, pricom povodny vklad bol 1000, zvysne vklady su len vklady pozicanej meny

26.11.2012 | grgo

Ľudia si nepožičiavajú na to aby mali vklady v banke, ale na to aby si niečo kupovali. Povedzme že vám práve schválili úver v Tatrabanke a máte vytvorený čerstvý úverový účet s novými voňavími prostriedkami. Ak si niečo chcete kúpiť, máte v zásade dve možnosti:

1) Vyberiete si z účtu peniaze z bankomatu a idete si niečo pekné kúpiť do obchodu. V takom prípade Tatrabanka musí ísť do Centrálnej Banky a kúpiť si od nej hotovosť. Teda Tatrabanka zníži svoj rezervný úcet o potrebnú sumu a doplní si ho na medzibankovom trhu. Ak to nedokáže, tak jej rezervný účet doplní aj centrálna banka tým že od nej kúpi nejaké aktíva - väčeinou vládne dlhopisy. Teda prenesene výber z bankomatu ide na vrub kapitálu banky.

2) Kúpite si niečo platobnou kartou, prevodom na účet apod. Keďže bankový trh je konkurenčný, Tatrabanka má dosť veľkú šancu že tieto peniaze skončia na účte inej banky, napríklad Sporiteľne. Čo teraz? Tatrabanka si nemôže natlačiť peniaze a povedať "Tu máš sporiteľňa". Pre sporiteľnú sú to asi také isté peniaze ako keď si vy otvoríte GMAIL, napíšete tam 1000 EUR a pošlete to niekomu - bezcenné.

Banky si navzájom vyrovnávajú platby prostredníctvom rezervného účtu v centrálnej banke. Teda nie tými multiplikovanými peniazmi, ale tvrdou centrálnobankárskou menou - tou istou menou ktorú centrálna banka na požiadanie vydáva v hotovosti.

3) Môže sa stať, že peniaze prevediete niekomu tiež s účtom v Tatrabanke. Pre banku je to super. Avšak je pravdepodobné, že tento človek to obratom pošle zase niekam inam. Nakoniec peniaze skončia u niekoho kto si otvorí termínovaný vklad. Môže to byť aj Tatrabanka - ak ponúka na trhu najvýhodnejšie podmienky. Má najlepší úrok, je najzdravšia (robí kvalitné úvery a nehrozí jej krach) apod.

Výsledkom je však jedno - banky sú rovnaké podnikateľské subjekty ako každé iné. Nedokážu si peniaze tlačiť, musia o ne tvrdo bojovať v konkurenčnom boji o vkladateľov a šikovne ich používať na poskytovanie úverov ľuďom čo ich dokážu splatiť za primeraný a konkurencieschopný úrok. Banky ktoré robia zlé úvery robia v prvom rade straty pre svojich akcionárov, ktorí musia (alebo aspoň by mali) tieto straty hradiť.

26.11.2012 | wayhigh

ano, tak to je, ale kedze vacsina bank patri do nejakej tej financej skupiny, myslim ze je ich dokopy na svete okolo 29 /too big to fail/, tak stale su vase prostriedky vnutri kartelu, je jedno ci je za tym Rothchild alebo Wartburg... takze si mozu multiplikovat menu podla potreby, to ze mena opusti jednu financnu skupinu a odide do druhej je refundovane opacnym procesom...
Dufam, ze ten posledny odstavec bol len znakom naivity, lebo si neviem vysvetlit fundovanost tvojich prispevkov a zaroven tu hlupost, co si napisal :D aspon teda ak sledujes bankovy sektor za posledne roky co sa deje

26.11.2012 | grgo

Kartely 29 konkurentov (neviem čo poviete na kartel výrobcov displejov, telefónov, procesorov, aút a iných tovarov s ešte menším počtom členov) Rothchildovci a čo ja viem čo ešte môže byť pre niekoho zaujímavé, ale nijako to nesúvisí s konceptom frakčných rezerv.

Ak vám vadia kartely, alebo vplyv mocných finančníkov na regulátorov, tvorbu legislatívy a politiku ako celok, tak si poviem že OK. Je to ale úplne iná problematika.

26.11.2012 | wayhigh

pravdepodobne tomu vobec nerozumies, ked si sa chytil... je predsa jedno, ci banka multiplikue vklad vo svojej sieti pobociek, ale sa to hodi do systemu bank... to je zakladna matematika :D opakujem, 1000€ vklad, 99000€ uverov, nezalezi ci v materskej banke, v ktorej prvej vznikol vklad a nasledovny uver... ak toto nie je ponzi schema, tak ani BMG invest nebol :D

27.11.2012 | Libor Bešenyi

Ak som spravne pochopil Grga, tak otazkou je, preco by to banka robila?

Ak si niekto pozicia od banky na investiciu v podniku (a banka si pozicia od CB ktora peniaze vytvori "z nicoho"), ten subjekt postupne zacne peniaze pustat (platy, technologie apod.). Cast penazi sa banke vrati ako splacanie inych dlhov (hypoteka zamestnancov) a teda sa peniaze anihiluju, cast sa ulozi v inych bankach.

To, ze si banka(y) moze z pozicanych penazi opat poziciat neznamena, ze to aj urobi. V danom okamihu nemusi byt dopyt po pozickach, resp. dopytovatelia nie su bonitni.

Medzi tym sa peniaze opat pohnu z uctu niekam inam... Ak podnikatel urobil chybu a investicia zlyhala, bud vykryje stratu z inych cinnosti (banke je to jedno), alebo skrachuje (banka stale dlhuje CB). Vtedy banka musi vyplacat peniaze z inych zdrojov, alebo skrachuje aj ta.

Tak preco by poziciavala "natlacene" peniaze na investicie, ktore by jej mohli zlomit krk? Inou otazkou je ako spomenul Grgo... ak banka vie, ze ju stat zachrani, moze vyhodnocovat riziko inac.

27.11.2012 | wayhigh

My nezijeme v spolocnosti, kde by platilo to, co pises ale v premotivovanej korupcnej ochlokracii. Banka v tomto systeme ma na vrch a nemysli si ze si rovnocenny partner v rovnakom prostredi, to, ze je to tak, ako pisem, mozes vidiet na pripade lehman brothers, dexia a kopa dalsich bank co boli zachranene...tie informacie su volne na nete aj na mainstream strankach takze nevidim dovod obhajovat neobhajitelne

27.11.2012 | grgo

Banky - aj tie veľké - sú stále len podniky. Sú zapletené v politikárčení a lobizme - ale vonkoncom v tom nie súú ojedinelé.

Na Slovensku sme napríklad prežili Bailout celého utrhnutého bankového systému po Mečiarovi. Stálo to ľudí 100 miliárd korún. Ale "bailoutujú" či v inej forme sa uplácajú aj iné podniky - od nemocníc, cez poľnohospodárske podniky, železnice atď. Ale máte to aj medzi súkromnými firmami - máte priame dotácie Hornonitrianským Baniam, máte dotácie vo forme daňovách úľav či priamym príspevkom "na pracovné miesto" pre veľkých zahraničných investorov atď.

Práve sme otvorili úplne nový svet veľkej korupcie, službičiek a protislužbičiek mocných politikov, úradníkov, finančníkov, oligarchov či kapitánov priemyslu. Je to svet kde sa jeden cez druhého snažia presvedčiť prečo práve oni si zaslúžia podporu štátu (too big to fail, krajinotvorba, podpora pracovných miest, výkony vo verejnom záujme atď.).

Ale ešte raz, absolútne nijako to nesúvisí s princípom frakčných rezerv.

To je akoby som prišiel tu do diskusie a tvrdil "umelé" zavlažovanie polí je príčina krízy s nasledujúcim argumentom: Zavlažovanie je to čo používajú poľnohospodári na pestovanie plodín, a ako všetci vieme poľnohospodári sú silná loby ktorá ťahá zo štátu a únie veľa peňazí. Hodím tu pár čisiel o tom koľko to vlastne je a je vymaľované.

27.11.2012 | wayhigh

a aky je teda ten princip frakcnych rezerv? vies najst v prirode nieco prorodzene, neprieciace sa zdravemu rozmumu, co by frakcne bankovnictvo pripominalo? podla mna je to jasny scam, jeden z najvacsich, nasledky okolo na kazdom kroku... ze spomenies polnohospodarstvo a tie dalsie, to je skor problem redistribucie danovych prijmov, moc to dokopy nejde, ale budiz

27.11.2012 | grgo

Ok, v prvom rade, čo to znamená systém frakčných rezerv? Je to akýkoľvek systém kde na jednej strane je vkladateľ (investor, sporiteľ atď.) ktorý zveruje svoje prostriedky veriteľovi (banke, fondu atď.) za nasledujúcej podmienky: časové rozloženie príjmov dlžníka (banky atď.) nemusí na 100% z prísľubom likvidity ktoré dlžník dáva veriteľovi. Teda dlžník nemá stopercentnú likviditu voči veriteľovi (ktorému prisľúbil nejaký nominálny výnos)

Príklad - 1000 ľudí si vloží do banky peniaze na 1 rok. Banka sa spolieha že iba málo z nich si ich bude chcieť po roku vybrať a preto napríklad 800 EUR požičia niekomu na 5 rokov. Zisk banky je rozdiel úrokov na tento úver ktoré jej platí dlžník banky a úrokov na depozity ktoré banka ponúka svojim veriteľom.

Pointou však je, že koncept frakčných rezerv je absolútne prirodzená vec a vzniká spontánne aj bez regulácie. Jeden príklad je napríklad povestný BMG invest, ale príkladov je mnoho.

Napríklad kúpite si korporátny dlhopois s prísľubom nominálneho výnosu. Pravdou však je, že nikto nevie garantovať aké budú nominálne výnosy korporácie alebo akú cenu bude mať jej imanie v momentne splatnosti dlhopisu. Korporácia neurobí to, že si tieto peniaze uloží do ponožky a v každom momente je schopná splatiť všetky svoje záväzky (100% rezervy). Takáto korporácia sa pri vydávaní dlhopisu spolieha na to, že jej Cash Flow bude dostatočný na to aby splatila dlhopisy ktoré práve vydala - že bude mať dostatočné zisky, že bude schopná predať nové akcie alebo že bude môcť za rozumnú cenu odpredať nejaké aktíva a splatiť svoje dlhy. Nikto to však negarantuje.

Princíp frakčných rezerv je úplne prirodzená vec ktorá sa spontánne vytvorí. Je dokonca celospoločensky prospešný, umožňuje totiž aby prehnane risk-averse obyvateľstvo v priemere zvýšilo svoje úspory, čo znamená vyššie investície, viac kapitálu a vyšší dlhodobý rast.

Z pohľadu tejto debaty majú moderné komerčné banky - ako jeden z monohých reprezentantov firiem podnikajúcich v oblasti frakčných rezerv - jedno "výsadné" postavenie. Centrálna banka ich využíva (z rozličných podivných príčin) na vykonávanie monetárnej politiky.

To je však nie je v našej debate podstatný fakt. Viem si predstaviť, že by centrálna banka namiesto obchodníkov s hypotékami a spotrebnými úvermi (komerčné banky) na riadenie monetárnej politiky napríklad využívala obchodníkov so zlatom. Počkať - však toto robili centrálne banky po stáročia.

A zaujímavé, že nikde nevidím články ako pri zavedení zlatého štandardu sa dá obchodníkom so zlatom moc "tlačiť umelé peniaze" apod.

27.11.2012 | wayhigh

teraz neviem ci sa bavime o sucasnom systeme, alebo o tom, ako by to malo byt... lebo v sucasnosti pod frakcne rezervy patri aj bezny ucet, vklad alias depozit, tak isto ako terminovany vklad, alebo term depozit, kde banka ma svojho veritela na urcitu dobu zaviazaneho. takze pokial by islo o to, ze banka poziciava a rozsiruje penaznu zasobu podla terminovanych vkladov, ze je nejaky model kolko si moze dovolit pozicat na isty cas ked vie, ze sa jej to vrati aby vyplatila vkladatela... oka, moze to byt prospesne... veritel ma tym padom ze je zaviazany na urcity cas z toho vynos a zaraba na tom.

Ale, toto sa v sucasnosti nedeje, banky tieto zakladne pravidla porusili a poziciavaju aj z beznych, neviazanych vkladov, robia biznis a nic za to neplatia, bezne maju len 2% z vkladov okamzite likvidnych a je jedno, ci su to bezne alebo terminovane, to uz nie je podla mna v poriadku a malo by to byt nelegalne a pri existencii autority ako je CB by malo dojst k odobratiu licencie...

Zijeme vsak v systeme, kde su podobne praktiky bezne /poslednych 100 rokov, aj ked v USA bol ten zakon, neskor pod tlakom bankarskej loby zruseny, co oddelovat investicne bankovnictvo od sporiaceho/, preto su tu rozne nezmysly ako fond ochrany vkladov a CB sluzi hlavne ako posledna instancia, aby mohol tento scam fungovat...

pri 2% rezervach dochadza vdaka tomuto mechanizmu k nekontrolovatelnemu narastu penaznej zasoby, s tym suvisiace bubliny, zle investicie atd. sak vieme co sa deje od 2007 nie? nehnutelnosti su toho jasnym prikladom... je to aj proti principom kapitalizmu, ved je nenormalne aby sa rozvoj a rast financoval zo vzduchu, ziadna uspesna spolocnost neprezila bez tvorby uspor. Apropo, pomer vlastneho kapitalu bank vs. uvery je dalsi priklad, ak uz xce banka robit biznis z uvermi, preco na to nema svoje prostriedky?

27.11.2012 | grgo

Asi fakt najjednoduchšie je si predstaviť Banku ako korporáciu. Banka príjma krátkodobé depozity s prísľubom nejakého výnosu, ekvivalentom korporácie je "prímanie depozitov" predajom krátkodobých korporátnych dlhopisov

Banka použije krátkodobo požičané (depozity) napríklad na poskytovanie 30 ročných hypoték. Banka sa spolieha, že hypotéky jej budú poskytovať vyšší výnos ako musí platiť na úrokoch pre depozity. Hypotéky sú z pohľadu banky kapitálom.

Povedzme že naša korporácia si za požičané peniaze ktoré získala predajom dlhopisov postaví fabriku so životnosťou 30 rokov. Spolieha sa, že fabrika jej bude produkovať zisk ktorý bude prevyšovať úroky na dlhopisy ktoré ponúka veriteľom. Teda že keď napríklad o rok bude musieť splatiť všetky korporátne dlhopisy so splatnosťou 1 rok, nebude mať problém si požičať si na ich splátku.

V jednom aj druhom príklade máme "frakčné rezervy". Banka sa spolieha že bude dostatočne zdravá a konkurencieschopná aby prilákala vklady ľudí a firiem, naša korporácia sa spolieha že jej bude dostatočne zdravá aby si aj pri splatnosti dlhopisov dokázala dlh refinancovať.

Ďalšou spoločnou črtou je to, že ani banka a ani korporácia nedokážu naraz splatiť všetky svoje záväzky. Záväzky majú totiž kratšiu splatnosť ako je (očakávaná) návratnosť ich investície . Ďalšia kľúčová vec je, že nových vkladateľov (veriteľov) zaujíma "zdravie" banky/korporácie. Pre zdravie je podstatná účtovná súvaha. Na strane záväzkov teda sú depozity/dlhopisy, ale na strane aktív sú hypotekárne záložné listy respektíve fabrika. Ak banka robila dobré hypotéky respektíve ak fabrika postavila dobrú fabriku na správnu vec, tak toto ich aktívum si bude držať svoju hodnotu. V účtovníckom žargóne "present value" ich kapitálu - teda očakávané výnosy aktív, ich trhová odhadovaná hodnota presahuje hodnotu pasív.

Hlavným prínosom systému je to, že veriteľ čo chce urobiť investíciu na 30 rokov, nemusí prácne hľadať investora čo chce investovať na 30 rokov. Málokto verí niekomu na 30 rokov. Stačí ak vie že každoročne bude dosť investorov čo chcú investovať len na rok. Z hľadiska investora je výhoda že sa riziko rozloží. Výsledkom je celospoločenský nárast úspor, lebo do investičných schém viete zapojiť aj ľudí ktorí majú odpor k riziku a nikdy by nepožičali peniaze na dlhú dobu.

Existujú mnohé iné schémy ako ľudia dokážu rozbehnúť schémy založené na frakčných rezervách aj bez existencie "bánk" - ak si pod bankou rokov, predstavíte kamennú budovu so slovom "banka" v mene.

Krásny príklad súkromného a neregulovaného systému frakčného bankovníctve vymyslel nebohý Lehman. Chalani tam vymysleli finančú schému s názvom "auction based security". Systém fungoval nasledujúco - veriteľ oficiálne požičal peniaze na dlhú dobu, právne boli teda prostriedky oficálne viazené na 30 rokov. V praxi sa však každý týždeň konala aukcia, kedy noví potenciálni investori kupovali tieto cenné papiere od tých existujúcich investorov. Rozdiel cien bol vyplácaný ako úrok. Ak by aukcia zlyhala - čo sa neočakávalo, tak by Lehman sľúbil vyplatiť penalizačný 15% úrok. Samozrejme nikto nečakal že aukcia zlyhá.

Tento jednoduchý systém umožnil faktické vytvorenie banky bez bankovej licencie. Neboli pod otravným dozorom FEDu, nemuseli platiť poistky, dodržiavať kapitálovú primeranosť atď.

Oficiálne Lehman nepríjmal depozity, z právneho hľadiska to boli vlastne korporátne dlhopisy. Ale v praxi umožnil aby krátkodobí investori pod garanciou (15% penalizačný úrok) mohli financovať dlhodobé investície.

Táto schéma krásne fungovala takmer 25 rokov - od roku 1984 až do roku 2008, kedy hodnota týchto aukcií dosiahla 400 miliárd dolárov a jedna po druhej aukcie implodovali. Zvyšok je známa story.

Pointa story je to, že Frakčné Bankovníctvo je v povahe ľudí. Ak nebude "podporované" oficiálne, ľudia si ho vymyslia sami.

28.11.2012 | wayhigh

pozri, keby neboli zakony, tak by ludia kradli a zabijali sa ako kedysi pre kusok oblecenia... ja viem ze to pokusenie zprenerevit zverene peniaze za nejasnych podmienok tu bude vzdy... ved zijeme v spolocnosti, kde podla mna ani len 1% obyvatelov tusi, co sa deje s ich "vkladmi" v bankach... to, ze sa to dialo nejakym sposobom vzdy, neznamena, ze je to oka. Nech si banka robi biznis ako uzna za vhodne, sak vacsina onshore bank je verejne obchodovatelna, moze vydavat akcie a dilutovat povodnych akcionarov kolko treba, ale nech ma dostatok vlastneho kapitalu a nie aby hazardovala s menou, ktoru si tam ulozi 99% obyvatelstva a ani nevie, co sa s nou deje a kto na tom zaraba... vsak to je chore

26.11.2012 | Brano Z

Teraz uz je to zrozumitelnejsie.
-
Pointa je, ze ak banka niekomu pozicia peniaze a on mu ich nevrati, tak je pre banku uctovna strata. To by sa akcionari nepotesili :)

26.11.2012 | Motylx

Vobec si to neprehnal, prave naopak, je to ovela horsie.
Povinne minimalne rezervy su len 2%.

Kedykolvek sa to moze zosypat.
Je neuveritelne, aky je tento zdanlivo stabilny svet v skutocnosti neuveritelne krehky. Po vsetkych strankach nie len ekonomickej.

Brano si zrejme myslí, ze prave cb a ludia ako on su tym jazyckom na vahe, že udrzuju svet v rovnovahe. Lenze prave opak je pravdou. Cb sú pricinou tohoto stavu. Sluzili a sluzia na obohatenie vyvolenych. Nie sú dosledkom, prostriedkom zachrany pre všetkých.

Otazku, ci je lepsie zrusit to teraz, alebo to nechat na neskor, si uz riesil.
Ako si ju vyriesil?

26.11.2012 | Motylx

http://www.quadrilio...,

http://upner.com/ce...,

Druhý clanok dava ciastocne odpoved na dalsiu z nezmyselnych diskusii s branom...sadzby zostanu nulove, tlacenie dalsich a ďalších penazi, ani zadlzovanie nevyriesia ani problemy so zamestnanostou, ani ziadne ine.
To, co dopĺňa obrazok, teda riesenie ako z toho von nie je tvorivost centralnych bankarov, ani prisluhovacskych think-tankov, centralizacia, etatizmus, hadzanie polien pod nohy schopnym, tvorivym ludom, podnikatelom...
Riesenim je decentralizacia, deregulacia ( znemoznit kradnut a plytvat na vysokych miestach ) rozviazanie ruk schopnym a umoznenie slobodne pracovat a tvorit.
Napr.: http://automix.atla...,
Mozno mala velka revolucia, nizsia spotreba, zvysenie zasob, znizenie cien ropy, nižšia cena vsetkeho mozneho...toto ma zmysel. Nie zlodejina a jej obhajoba.

26.11.2012 | Zavacky

Máš pravdu. Mali by to byť 2%. Je dost možné,že aj to sa obchádza.
-
Tú otázku som už začal premýšľať a vyšlo mi niečo neočakávané. Nie je možné to zrušiť. Musí to ísť do kolapsu,ktorý už začal a bude sa prejavovať ako padajúca hojdačka. Inessáci pripúšťajú s veľkými pochybnosťami možnosť teoretickej nápravy. R.Ižip dokonca aj možnosť reálnej nápravy. Ja som abs. presvedčený o nevyhnutnom a dokonaNom kolapse.

26.11.2012 | Motylx

Co objavil izip?

26.11.2012 | wayhigh

Izip este v lete trepal o dolaroch ako istote, aj ked teda neviem, ta head and shoulder formacia na USD indexe nahrava skor euru v medium term horizonte

26.11.2012 | wayhigh

na SK je to cca 9%, ale len kvoli tomu, ze ludia drzia vela meny na beznych uctoch a zvysok pak na terminovanych, keby sme mali kapitalove investovanie na urovni "zapadnej" europy alebo USA, tiez by to bolo pod 2%, inak pri fungovani systemu s CB na cele, je to v podstate jedno, aj tak sa straty socializuju.
Myslim, ze jedina sanca v tomto svete ako prezit je byt paranoicky prepper, pripravit sa radsej na najhorise a ked to nahodou nepride, aspon bude pre potomkov odlozeny zlaty poklad a nejake tie dlhotrvajuce potraviny na chate v horach :D od buduceho roku zacinam vaznu pripravu :D

26.11.2012 | Motylx

Voda, potraviny, lieky, zlato a olovo? :)

26.11.2012 | wayhigh

dlhotrvajuce potraviny, zlato, striebro, uv filtre na vodu, zbrane :D a pak nejaky bunker a ostat v nom aspon 20 rokov ako bol taky film, ze si mysleli ze je hore jadrova vojna :D

25.11.2012 | Zavacky

1.”Recesia sa moze rastom agregatnej ponuky za urcitych okolnosti prehlbit. A tou podmienkou su nulove nominalne urokove sadzby”
2.”Navyse centralna banka neovplyvnuje agregatnu ponuku, teda produkcnu kapacitu ekonomiky, len agregatny dopyt.”

-

Pán Žúdel.
Tu ide o hlboké nedorozumenie. Napíšem to ,čo ste vyjadrili,svojimi slovami :
V bode 2 tvrdíte,že CB neovplyvnuje agr.ponuku. Ale v bode 1 tvrdíte ,že agr.ponuka sa nulovými úrok.sadzbami (c.banky) prehĺbi. To je rozpor.

26.11.2012 | Evil Austrian Fellow

"že agr.ponuka sa nulovými úrok.sadzbami (c.banky) prehĺbi"
-
TOto isto nepíše, ajkeď som debatu vlastne ani veľmi nečítal. Veď sa zamyslite, čo znamená prehĺbiť agregátnu ponuku?
-
Nepíše tak náhodou o prehlbovaní recesie posunmi agregátnej ponuky v prostredí nulových nominálnych sadzieb? To je niečo iné ako to, čo ste napísali Vy.
-
Každopádne sa tu načala zaujímavá téma. Keď centrálna banka robí svoju prácu zle, tak môže negatívne ovplyvniť rast produkčných kapacít aj v dlhom období. Takisto môže aj zničiť nejaké existujúce kapacity. Napríklad keď raz odstavím vysokú pec, tak je po nej, stratil som obrovské investície. Alebo po mnohých rokoch recesie už hŕba nezamestnaných stráca zručnosti a pracovné návyky, stroje zhrdzavejú, nevykurované priestory splesnejú, popujkajú omietky atď. Logické nie? Aso Vás sklamem ale opačným smerom to nejde, natlačením peňazí sa potenciál alebo potenciálny rast nedá zvyšiť nad optimum. Berte to tak, že aj dopytová deflácia, aj vysoká dopytová inflácia (a hlavne premenlivosť oboch) sú pre ekonomiku nepriaznivé.
-
Tak či tak ono asi nemá zmysel sa tu rozprávať o takých veciach. Implikácie Higgsovho bozónu pre štandardný model tu tiež nerozoberáme.

26.11.2012 | Brano Z

"Nepíše tak náhodou o prehlbovaní recesie posunmi agregátnej ponuky v prostredí nulových nominálnych sadzieb? To je niečo iné ako to, čo ste napísali Vy."
-
Presne tak. Pozri posledne Eggertssonove clanky.

26.11.2012 | Evil Austrian Fellow

"The Paradox of Toil" a "Comment on C. Mulligan's test of the..."?

26.11.2012 | Brano Z

jj, paradox of toil, ale aj paradox of thrift:
http://www.ny.frb.o...
-
Pripadne Eggertsson, Krugman (2012) v QJE.

26.11.2012 | Evil Austrian Fellow

Zaujímavé, momentálne som mal len trochu času ale čo mi padlo do očí
-
"This channel is not
included in the model and is one of the main mechanisms emphasized by Feldstein (2009) in favor of reducing taxes
on capital." Tá poznámka pod čiarou ;)
-
Aký vplyv potom majú rôzne negatívne AS šoky? Zvýšením daní sa aj trochu venuje, ale zbytok? No ok, je to o fiškálnej politike pri ZLB.

26.11.2012 | Brano Z

Ano, to som spominal uz minule, ze wealth effect tam nie je modelovany, cize treba byt opatrny.
-
Negativne AS soky maju presne opacny vplyv na aky sme zvyknuty pri non-ZLB, vid. sekcia 7. Alebo aj tuto:
http://www.newyorkf...

26.11.2012 | Evil Austrian Fellow

http://www.newyorkfe...
-
Presne toto som chcel. Ďakujem.

27.11.2012 | Evil Austrian Fellow

Každopádne to poukazuje na to, že nemôžeme jednoznačne povedať, že "táto fiškálna politika zaručí rast" ;).
-
Tak mi napadlo, že vyššia reálna úroková miera bude predstavovať z pohľadu financovania nových projektov negative supply shock. Vlastne celkovo z pohľadu financovania firiem. Ale toto asi veľmi signifikantný jav nebude.
-
Druhá vec, ktorá mi napadla je, že vyššia reálna úroková miera bude mať asi odlišné dopady pri malom a pri veľkom real output gape.

26.11.2012 | Zavacky

"Co objavil izip?
-
Nenazval by som to objavom. Dospel k presvedčeniu, parafrázujem ,že je možé udržovať pri slušných vládach defláciu a infláciu v akejsi dynamickej rovnováhe a postupným delevarigingom dospieť k oddlženiu.

Ja som presvedčený,že ľudia musia byť ľudmi a preto to neurobia. Kolaps vidím ako objektívne nevyhnutný.

Jeho riešenie je reálne po možno 2 dalších hyperkrízach v horizonte snád 200 rokov.

26.11.2012 | Zavacky

p.s.
neviem sa dostať do kolonky "reagovať" ....... kto poradí..??

26.11.2012 | Zavacky

"regulacia je nutna, aby zabezpecila slobodu vsetkych subjektov v spolocnosti. Regulacia sa musi diat takym sposobom, aby nebola pricinou narusania slobod jednotlivcov. Medzi ‘dobrou’ a ‘zlou’ regulaciou je tenka ciara, taka, aka je medzi slobodou a neslobosou. Na to, aby regulacia plnila svoju ulohu, musi byt uplatnovana autoritou, ktoru ludia respektuju. Sposob, akym si tuto autoritu volime zavisi od spol. usporadania, ale v konecnom dosledku to nie je dolezite. Pretoze hladanie vhodnej regulacie je dlhodoby proces a je zalezitostou viac vzdelavacieho systemu ako hocicoho ineho. Lebo ak mate masu nevzdelanych jedincov, tazko najdu vhodny koncenzus v spolocnosti bez autority, alebo si vhodnu autoritu zvolia. Sloboda je v prvom rade vnutorny stav, ktory musi kazdy dosiahnut individualne, a potom moze takto menit spolocnost k jej slobodnejsiej alternative. Opacne"
-
Má to akúsi vnútornú logiku. Dúfam,že si uvedomujete,že sú v tom nevyhnutné paradoxy. Je to ale strašne široká téma. Bude asi lepšie,keby sme tu preberali tieto témy oddelene. Požiadal som o blog. Tam by som mohol tieto témy oddeľovať.Bolo by dobré, keby sme pritiahli do diskusie aj odborné osobnosti a všetko dobré z nej preniesli do nášho okolia.S tým vzdelávaním je to zvlášť zaujímavé. Tu sa, podľa všetkého, naučím efektívnejšie podstatu problémov,ako v škole. Neviem to presne posúdiť. Nechodím do školy.

26.11.2012 | Zavacky

Priatelia,
doporučujem Vám vypočuť si nahrávku Z.Wienk - Krajina zlodejov,zo soboty v BB. Bol som v BB,ale toto som prepásol.
Veľmi pokojne a príjemne hovorí o mocenských podlostiach,o ktorých bežní smrtelníci nedokážu bez hnevu rozprávať. Je to ale poldruha hodiny.
Ak som dobre pochopil všetkých ,ktorí tu diskutujeme,tak sme prakticky zajedno,že podlá politika je horšia,ako zle nastavená ekonomika.

O.K. Idem si prečítať Vaše príspevky.

26.11.2012 | Motylx

Problemom je najma to, ze su spolu previazane.
Riesenim je roztat ten uzol.
Lenze ti hore sú prilis mocni a zaroven vystraseni.
Ti dole príliš hlupi, lenivi a zbabeli...tiez vystraseni.
Takze budeme udrziavat status quo, kym sa len bude dat.
Riesenim by mohol byť svet, po ktorom prahnu anarchokapitalisti, len mu stoja v ceste takmer neprekonatelne prekazky. Ludia. :)
Zvyk - ze toto je normalne.
Hlupost - neochota hlbsie sa zamysliet, nepochopenie.
Lenivost - kritizovat v krcme hej, vziat do ruk zodpovednost za vlastny zivot ani bohovi.
Zbabelost - strach zo slobody a zaroven zodpovednosti, ktora je jej neoddelitelnou sucastou.
To su faktory, ktore hraju mocnym do karat pri predlzovani tejto agonie a posilnovani si pozicii, nech uz pride v buducnosti cokolvek.
Na spasitela neverim, budu sa musiet zmenit ludia a pomoct si sami. No a prave toto je utopicke na anarchokapitalizme. Ze je to take tazke. Sloboda a zodpovednost.


Preto držím palce Prochazkovi. On jediny tu na Slovensku ponuka cosi zmysluplne. Je to este dost vzdialene od toho, co si predstavujem. Ale je to rozumne. A nie je to utopia.
Ak je pravda, čo hovoris, že sme tu vlastne vsetci zajedno a vedieme tu len zabomysie vojny, tak si myslim, že práve projekt ALFA je tym zakladnym kamenom, na ktorom by sme mohli zacat stavat.

26.11.2012 | Zavacky

Pre Grga:
Myslím,že sme všetci odkázaní na verejné informácie. Nemôžeme byť všade.Hlavne tam nie,kde sa niečo musí zakrývať pred zákazníkmi,klientami,občanmi (stav pred krachom).
Neviem ,čo je v zákone,ani som nebol na inšpekcii v banke,ale z mnohých zdrojov vyplýva,že banky majú frakčné rezervy. Zvyšok si tvoria sami. Nemusia čakať na CB.
Navyše komerčné banky už môžu podnikať (....aspon v USA ,neviem ako v EU) ako investičné. S umelými peniazmi ísť do podnikania so zvýšeným rizikom (okrem dalších vylomenín)je cestou k dnešným problémom. Takže to je ten problém (vlastne mnohé dalšie problémy), na ktorý ste sa pýtali na konci. To sme vlastne riešili. Fiktívny kapitál a jeho nadmerné využívanie budú viesť k naozaj veľkolepej dráme, ktorú som zvažoval už od začiatku vstupu do tejto problematiky.

26.11.2012 | grgo

Ešte raz, neviem či ste úplne pochopili o čo sa jedná. Banky robia biznis s umelými peniazmi presne tak isto ako to robí napríklad US Steel. Ak napríklad automobilka Ford vydá korporátne dlhopisy aby získalo "umelé" peniaze od veriteľov a nevhodne ich investuje - napríklad do sľubnej technológie ktorá sa ukáže ako bezcenná, tak zkrachuje.

Ak americká investičná banka vyláka od ľudí "umelé" peniaze ako pôžičku s názvom "termínovaný vklad" a zverené peniaze zle investuje (napríklad do špekulácií na trhu s derivátmi), tak skrachuje.

Samozrejme stále môže prísť vláda a týmto krachujúcim firmám požičať za netrhové podmienky (známy to bailout automobiliek a bánk v USA). To však nijako nesúvisí s tým či zdefraudované peniaze boli "umelo" natlačené zelené bankovky, "multiplikované" elektronické peniaze alebo hoc aj elektronicky vydolované bitcoiny alebo "100% prírodné" zlaté toliare. To je úplne iný problém.

26.11.2012 | Motylx

Nie, nie je to to iste.
Ak nakupim Fordove akcie, kupujem si vlastnicke prava.
Ak nakúpim Fordove dlhopisy, kupujem " pribeh " a zaujimam sa o jeho schopnost splacat istinu a urok.
Ak nakupim dlhopisy nejakej banky, kupujem vzduch. Ak pride o doveru, kto bude ako prvy vyplateny z tych dvoch percent povinnych minimalnych rezerv?
Ford mi neruci len vzduchom, doverou, dvomi percentami.
;)

26.11.2012 | Zavacky

Aby som pravdu povedal ,nemám premyslené,či môže prvotný impulz kolapsu prísť z oblasti fin.investícií. Ten sektor si žije svoj virtuálny život,ktorý sa reality dotýka len špičkou ihly. Špekulujem nad tým,ale ešte mi tam niečo uniká. V každom prípade je tam bublina väčšia,ako reálna ekonomika.Neviem teraz koľko,ale to na princípe nič nemení.
Impulz ale môže evidentne prísť z oblasti hypoték,alebo štátnych dlhov. A evidentne to na mnohé banky pôsobí likvidačne (príklady ani neuvádzam). Nevidíme im pod pokrievku,ale musia mať obrovské úvery (ako pasíva) aj samotné banky.Dnes už nielen investičné.Aktíva sú neisté hypotéky a št.dlhy. Rizikové sú aj swapy.Pokiaľ viem,tak pri zlých hosp.výsledkoch stúpajú úroky na št.dlhopisoch a tým sú ohrozené výnosy na swapových derivátoch,ktorých objem je tiež len odhaduje,ale na obrovskú sumu. Sú tiež rizikové.Ďalšie možné riziká som ani nenaštudoval,ani asi nebudem. Tieto mne aj Vám známe riziká úplne postačujú na efektívnu demoláciu s krásnym ohňostrojom. Ak bankám vypadne nejaké aktívum, majú problém.
Dôležité je,že keby skrachovali,tak niektorí ich veritelia by mali rovnaké problémy. Podobne veritelia veriteľov ...atd ... reťazová reakcia.
Dalšie aktíva im nikto nevráti zo dňa na deň a ak aj, tak majú často fiktívnu hodnotu,s ktorou nič nemôžu robiť,len ich držať a tváriť sa ,že by to predali aj za vagóny zlata. Ich aktíva sú teda bubliny,z ktorých môže hocikedy nejaká prasknúť.
Skrátka,banky nemajú dostatok reálneho kapitálu. Môžu si posúvať len bubliny.Ked vláda zachráni nejakú banku,peniaze nejdú na získavanie dalšieho kapitálu,ale na bohorovné odmeny managementu,oslavy ap. A kolotoč sa roztáča dalej.Takže nie je jedno,z akých peňazí banka existuje. Ked má svoj kapitál a váži si ho,a vážiť si ho bude vtedy,ak vie že ju nikto nebude zachranovať,tak ho dobre investuje. Skrachovať môže len veľmi ťažko a navyše zo všetkých bánk by takto mohol skrachovať len malý počet. Teraz môže skrachovať veľký počet a o to viac zdravých (...menej chorých...! ) bánk stiahnuť zo sebou.

Charakterizoval by som to tak,že na reťaz z papiera by som sa nešplhal. Viem,že praskne,ale neviem kde. Dnes už ale viem,že kedy - hned ,ako za ňu potiahnem.

26.11.2012 | grgo

Bankový sektor AKO CELOK je náchylný na stabilitu nominálneho príjmu. Banky podnikajú v oblasti poskytovania úverov. Ľudia a firmy splácajú úvery zo svojich príjmov - miezd a ziskov. Ak nastane dostatočne silný šok, ktorý potiahne úroky na nulu - a stále to nestačí na stabilizáciu prájmov - tak banky sú prvé v rade s problémami. Ich aktíva totiž spočívajú v príjme z úverov ktoré ponúkly. Ak ľudia nemajú dosť príjmov aby splácali úvery aj pri nulapercentných úrokoch, tak banky jednoducho musia krachovať.

Netreba si však mýliť tento systematický problém celého sektora s čiastkovým problémom. Stále môžu existovať banky šikovné, ktoré požičiavajú obozretne a dbajú na bonitu dlžníkov - a banky neobozretné ktoré zlými úvermi privodia na seba krach. To je však úplne niečo iné oproti systematickému prepadu príjmu v celej ekonomike, kedy aj tie najprudentnejšie banky padnú.

A toto je príčina našej krízy. Problémom nie je Lehman alebo iné "too big to fail" banky. Problémom je prepad nominálneho príjmu, ktorý sekudnárne priviedol ďalších do problémov. Ak by bola centrálna banka dostatočne odhodlaná použiť (aj na vtedajšie pomery "neštandardnú") menovú politiku na udžanie nominálych príjmov, tak by jediný dôsledok tohto šoku bol krach týchto nezodpovedných bánk - podobne ako krach LTCM - gigantického amerického hedžového fondu ktorý zničila Ázijská finančná kríza.

Pointou pre túto diskusiu je však to, že to nijako nesúvisí s konceptom frakčných rezerv apod.

26.11.2012 | wayhigh

preboha uz pri pouziti zakladnej logiky prides na to, ze problemom nie je nominalny prijem, ale nominalny pokles dalsich uverochtivych, ktori by splacali nie svoje, ale uvery tych predtym... ako kazda ponzi schema aj frakcne rezervy narazili na nedostatocny pocet novych ludi v systeme... historia bankovnictva je plna podobnych krachov, len boli povacsine lokalne, nie ako teraz ked je v ponzi scheme cely svet

26.11.2012 | Strummer

V skutocnosti narazili na nedostatok energie, ktoru doteraz poskytovala lacna ropa. Az sa cudujem, ako tento jednoduchy fakt systematicky ignoruju obe strany tejto zbytocnej debaty.

Uveruchtivych ludi by sa naslo dost, ak by existovala moznost neustaleho rastu globalnej ekonomiky, v tom by nebol ziadny problem. Rast je ale zavisly na neustalom prisune energie, a ten prisun uz akosi skoncil.

26.11.2012 | Motylx

Na tomto moze byť kus pravdy. :)
Ak hej, tak celosvetovu krizu mozno poslu do zabudnutia sikovni chalani z maleho velkeho Slovenska. Velke bude vyznamom. ;)

http://automix.atla...

26.11.2012 | Motylx

Nebola zbytocna...moneteristi boli opäť opakovane usvedceni z omylov, zlyhani, klamstiev.
Teraz tu mas aj link na slovensky motor, ktory to velmi konkretne vyriesi.
;)

26.11.2012 | wayhigh

no neviem, ropy je viac nez bolo v 70 rokoch,úten oil peakú takisto aj uranu, plynu a nehovorim o tych obnovitelnych zdrojoch

26.11.2012 | Strummer

Podstata ktora ti unika je, ze vsetky tie zdroje nie su zadarmo a ich vyuzivanie je strasne energeticky narocne, ovela viac nez doterajsia tazba konvencnej ropy. Treba si nastudovat nieco o teme "net energy" a indexe ERoEI:

http://en.wikipedia...

Ak totiz na vytazenie nekonvencnej ropy (napr. dnes popularnej brodlicovej) spotrebujes takmer rovnake mnozstvo energie ako ti vytazena ropa poskytne, tak mas problem a vlastne si vobec nic neziskal. A ked si pozries tabulku ERoEI, tak zistis ze jedine ako-tak efektivne nahrady ropy su hydro a atom... lenze tie obe vyrabaju len elektrinu. A ta ropu nahradi len v zopar oblastiach, pretoze napriklad elektricke dopravne lietadlo nevyrobis este minimalne 100 rokov, ako vobec niekedy.

A este treba povedat, ze je uplne jedno kolko ropy este je v zemi. Podstatne je, ze ak sa bude znizovat mnozstvo net energie, ktoru ma globalna ekonomika k dispozicii, znamena to ze prestane rast. A uz to same o sebe znamena pri sucasnom systeme kolaps... pretoze ani neoliberali ani keynesianci, co sa tu do krvi hadate, nepoznaju koncept ekonomiky ktora nerastie a nedokazu s nim pracovat.

27.11.2012 | Zavacky

Mohli by ste detailnejšie popísať mechanizmus,ktorým ropa pôsobí na rast hosp.?
Mne sa to zatial nezdá. Cena stúpala hlavne nominálne. Reálne ten rast nemôže byť až taký enormný.Zišla by sa nejaká tabuľka.

Čo sa týka libertariánov,nechápu oni hospodárstvo bez rastu za možné a bezproblémové ? Resp. rast za spontánne prirodzený,nie vynucovaný ? Ja ich chápem takto.

27.11.2012 | wayhigh

http://www.youtube.c... skus pozret seriu, je to najjednoduchsie vysvetlene... bez ropy by tu nebol exponencialny rast populacie atd. neni to zase az tak jednoduche, ale ma to nejaky ten fundament

27.11.2012 | wayhigh

tieto veci ovladam, studoval som kedysi tieto zdroje od Chrisa Mastersona, holt fundament dlhodoby je isto v smere, ako pises, ale ... napr. pozri sem: http://oilprice.com...
lacnej ropy je strasne vela a energeticka kriza sa da vzdy vyriesit jadrom, co je najlacnejsie, ale zaroven najrizikovejsie

27.11.2012 | Brano Z

Nejde o to, ze je viac ropy, ale ake su (marginalne) naklady na jej tazbu.
-
Ilustrativne - pokial musite ist v tazbe stale hlbsie a hlbsie so zlozitejsimi a drahsimi zariadeniami, tak cena ropy porastie a nema to nic s monetarnou politikou.
-
Ide o realny faktor, nie nominalny (peniaze).

27.11.2012 | Motylx

http://blog.etrend.s...

27.11.2012 | Strummer

K tej "revolucii" sa ani nema zmysel vyjadrovat... Bridlicovy plyn a ropa su cisto politicky motivovane bubliny, ich realny dopad bude minimalny. Tu k tomu mate podkladov do aleluja:

http://www.theoildr...

Co sa tyka ropy a jej vplyvu na dnesnu priemyselnu civilizaciu, a sirsej temy EROI a klesajucich vynosov, tak odporucam si precitat:
Joseph Tainter - Collapse Of Complex Societies; Jared Diamond - Collapse; Richard Heinberg - The End Of Growth.

27.11.2012 | wayhigh

problem s ropnymi kolapsami je ten, ze sa vyskytuju uz od 1970... vtedy som este ani nezil a uz boli rozne katastroficke scenare o oil peaku a ze sa vratime k bicyklom a podobne... zatial stale nic a kedze sledujem dost junior oil&gas sector, tak viem ze su tak brutalne naleziska, ze si nemyslim ze v najblizsich 5-6 rokoch by mohol nastat ten ocakavany kolaps, prave naopak, kopec firiem ma tak obrovske naleziska s nizkymi nakladmi /do 30 USD per barel/, ale nie je odbyt... napr. IONA ENERGY v Severnom Mori, Ithaca Energy, Renegadum Petroleum a kopa dalsich... podla mna je oil peak istym sposobom ako zarabat na strachu

27.11.2012 | Strummer

Ale no tak... v 70tych rokoch vysla kniha Limits To Growth, a na internetovych diskusiach je siroko rozsirena fama, ze jej zavery boli vyvratene a prekonane. Co vobec nie je pravda, a vacsina ich zaverov sa realne naplna, samozrejme s odchylkami plus/minus 10-20 rokov, vzhladom k roznym geopolitickym zmenam a faktorom, ktore sa nedali predvidat... co je ale podstatne je ze realny fundament Limits To Growth sa nezmenil. Neboli objavene ziadne zazracne zdroje energie, ani ziadne nove lacne zdroje fosilnych paliv. Tie vase "brutalne naleziska", rovnako ako shale gas/oil, nemaju ani zdaleka taku navratnost aby dokazali energeticky nahradit doteraz dostupnu lacnu ropu. Znova, toto nie je o "peniazoch" alebo "cene", ale o netto mnozstve *energie* ktore sa da z daneho zdroja ziskat. Ak ste doteraz investovali jeden barel ropy na ziskanie 30 barelov, a v novych naleziskach investujete jeden barel na ziskanie 3 barelov (co su realne cisla), tak to znamena, ze mate k dispozicii len 10% celkovej energie nez ste mali doteraz.

27.11.2012 | wayhigh

obavam sa, ze to nie je pravda, tie naleziska najdene boli, vid Afrika, je tam ropy na dalsich 50 rokov a onshore, takze ziadne narocne hlbkove tazby, BP, Perobras, Exxon a dalsi uz cuvaju prec z Aljasky... nehovorim o Kurdistane a miliardach barelov ropy tam... zijes v myte a na tazenie onshore nepotrebujes ziadne zazracne EROI... stacilo by sledovat vyvoj na tychto trhoch v poslednych 3-4 rokoch... informacie, ktore mas, su zial neaktualne...

27.11.2012 | Strummer

Tak este jeden link a koncim:

http://oilprice.com...

27.11.2012 | Zavacky

Mňa zaujímalo hlavne, aký je súvis ropy s dnešnými problémami. Je to široká téma. Aj zarábať musíme. Nedá sa všetko stihnúť. Ale ani tak narýchlo som tam nenašiel súvzťažnosť.

27.11.2012 | Strummer

"Mňa zaujímalo hlavne, aký je súvis ropy s dnešnými problémami."

To si snad robis srandu? Odkial si myslis ze sa zobrala vsetka polnohospodarska a vyrobna kapacita v dnesnej dobe? Tzv. "zelena revolucia" v polnohospodarstve je uplne cela postavena na rope, rovnako ako cela svetova dopravna infrastruktura, vsetky vyrobne kapacity, v podstate cela moderna civilizacia. To si akoze predstavujes ze energia na vybudovanie a vyrobenie vsetkeho co vidis okolo seba, a na narast populacie ludstva na 8 miliard sa zobrala len tak zo vzduchu??? Ja fakt niekedy nechapem, ake otazky su tu ludia schopni davat.

27.11.2012 | Evil Austrian Fellow

Keby bol dnešný problém problém nedostatku ropy, tak by ceny nadpriemerne rástli (oproti predchádzajúcim periódam). Ak ste si nevšimli, tak počas recesie zlacneli výrazne aj ropa aj benzín. Ergo išlo o prudký dopytový šok, nie prudký ponukový šok ako sa snažíte tvrdiť.

27.11.2012 | Strummer

Vy tvrdite ze pred recesiou cena ropy nerastla??? V roku 2005 zacal peak oil, nasledne na to v roku 2007 sa kvoli tomu system "posuvania dlhu do buducnosti" zadrhol, vypukla recesia. Recesia mala pochopitelne za nasledok pokles cien, kedze poklesol dopyt. Ale to bol az DOSLEDOK recesie, nie pricina. To, ze peak oil bude prebiehat presne takymto sposobom, bolo presne definovane uz pred desatrociami. Teda: cena stupa, nastane kriza, ta sposobi utlm ekonomiky, tym pokles dopytu aj ceny. Nasledne zacne cena znova pomaly stupat, nasleduje dalsi sok, a pokles, a tak dalej... ale celkovy dlhodoby trend je samozrejme rast ceny... predstavte si to ako krivku stupajucu nahor, v ktorej su periodicke "udolia" poklesu.

Okrem toho, cena ropy nie je dnes v ziadnom pripade vysledkom "volneho trhu" a interakcie dopytu a ponuky. Dufam ze to si nemyslite, lebo realita je niekde uplne inde. Cena ropy je striktne riadena regulovanim urovne tazby krajin OPEC, tak aby sa pohybovala v presne vymedzenych hraniciach, urcenych primarne politickymi kriteriami. To je aj dovod, preco je pohlad na peak oil zo strany ekonomickej, teda cez cenu ropy, nicnehovoriaci. Treba sa pozerat cez mnozstvo a netto energiu.

27.11.2012 | wayhigh

Vzdy som si myslel, ze WTI sa urcuje podla vysky zasob v Bakkene :-)

27.11.2012 | Evil Austrian Fellow

1.Ukľudnite sa
-
2. AK by bola recesia aj dôsledok oil peaku, tak by musela byť inflačná ako ropné šoky v sedemdesiatych rokoch.
-
3. To, čo Vy tvrdíte je, že dopyt po rope poklesol ako dôsledok toho, že dochádzajú konvenčné zdroje ropy a to spôsobilo recesiu. TO Vám akože dáva zmysel?
-
Vy si mýlite pohyb po krivke s pohybom krivky. Cena ropy rástla z veľkej časti aj nárastom dopytu (z Číny a Indie). TO, že sa cena ropy zvýši určite neznamená to, že sa šokovo zníži dopyt po rope, iba to, že sa zmení rovnovážne množstvo. DOkonca to ani neznamená to, že musí klesnúť dopytované (rovnovážne) množstvo ropy.
-
4. Takže žiadna ponuka, žiaden dopyt? A cena všetkých tých derivátov a ropných kontraktov je určená socialistickou CPB? :) Potom sa načo obchodujú? A kto ich obchoduje?
-
5. Vypožičať si v globále môžeme samozrejme len to, čo iní usporia. Takže pokiaľ neveríte na mimozemšťanov, ktorí nám poskytovali svoje úspory, dlh z toho radšej vynechajme. Ako poznámka pod čiarou.

27.11.2012 | Strummer

Celkom vam zavidim ten svet teoretickych konstrukcii, v ktorom evidentne zijete :-) David Suzuki raz povedat ze "conventional economics is a form of brain damage", v suvislosti s tym, ze ekonomia uplne ignoruje zavislost ludi na realnom ekosysteme v ktorom ziju a jeho limity... cim dalej tym viac sa mi potvrdzuje ze mal pravdu :-) Tak sa tu teda dohadujte o tom, ktora rekonfiguracia cisiel v databazach (penazi) vyriesi krizu a navrati opatovny rast (nekonecny?), a nenechajte sa vyrusovat tym, co sa deje v realnom svete :-) Ked to tu tak citam, tak sa normalne obcas hanbim za to, ze som tiez vystudovany ekonom.

27.11.2012 | Evil Austrian Fellow

No keby ste boli vyštudovaný ekonóm, tak by ste samozrejme nenapísali toto:
-
"ze ekonomia uplne ignoruje zavislost ludi na realnom ekosysteme v ktorom ziju a jeho limity"
-
Ja viem, že je jednoduchšie napísať niečo o neužitočných konštrukciách, závisti a brain damage a pritom sa odvolať na nejakú pseudoautoritu, určite v oblasti neurológie a psychiatrie ;). Ale sklamem Vás, to nič nezmení na tom, že to, čo tvrdíte je nezmysel. Ani ho to neobháji, pretože to nie je argument ale red herring...
-
Tak Vám to poviem ešte raz a jednoducho recesie z nedostatku ropy sme tu už mali a vyzerali úplne ináč, stačí Vám to?
-
TO, že tu hodíte odkaz na pána v obleku, ktorý tvrdil v 2005, že ropný vrchol spôsobí "credit crunch" nič nedokazuje. Kadejakí ľudia tvrdili už pred ním, že tlačenie ho vyvolá tlačenie peňazí. Ajhľa pozrime sa na menové agregáty, rástli a prišiel crunch. Takže pravdu mali oni, nie Campbell. Čo Vy na to? Tak to je s každou nevedeckou teóriou...

27.11.2012 | Strummer

"recesie z nedostatku ropy sme tu už mali a vyzerali úplne ináč, stačí Vám to?"

Bohuzial nestaci, pretoze ja (na rozdiel od vas) som sa okrem ekonomie ucil aj historiu :-) Takze viem, ze recesie z nedostatku energetickych zdrojov sme tu uz mali, a vyzerali prakticky rovnako ako ta dnesna, a skoncili kolapsom dotycnych civilizacii. To sa ale samozrejme musite pozriet dalej do historie nez len do 20teho storocia. Okrem toho peak oil nie je o "nedostatku ropy" ale nedostatku "netto energie", uz to pisem asi tak po 10ty krat. V 70tych rokoch bola, co sa dostupnej energie tyka, uplne ina situacia.

28.11.2012 | Strummer

"Tak Vám to poviem ešte raz a jednoducho recesie z nedostatku ropy sme tu už mali a vyzerali úplne ináč, stačí Vám to?"

Tak este specialne pre vas jeden citat:

"The problems associated with world oil production peaking will not be temporary, and past ‘energy crisis’ experience will provide relatively little guidance."

To nepovedal nejaky katastrofista, ale americke ministerstvo energii. Vygooglite si "Hirsch Report" a vzdelavajte sa :-)

27.11.2012 | Strummer

3. To, čo Vy tvrdíte je, že dopyt po rope poklesol ako dôsledok toho, že dochádzajú konvenčné zdroje ropy a to spôsobilo recesiu. TO Vám akože dáva zmysel?

Toto myslite vazne, tu otazku? No, skusim to vysvetlit: zijete v systeme, ktory prepoklada neustaly rast. Rast produktivity, celkoveho bohatstva, atd... Lenze v istom bode tento system zisti, ze na neustaly rast v buducnosti nebude mat dost energie a zdrojov. Co sa stane? No stane sa to, ze prvky systemu, ktore mali nadhodnotene buduce ocakavania, teda tvorili bublinu, spadnu. Investori v panike vypredavaju nadhodnotene akcie, akciove trhy padaju. Nastava recesia, utlm ekonomickej aktivity, vyroby, sluzieb, dopravy, atd... co ma za logicky nasledok pokles dopytu po zdrojoch, na ktorych je ekonomicka aktivita zalozena a tym aj pokles ich ceny. V com konkretne vam tento jav pripada nelogicky?

27.11.2012 | Evil Austrian Fellow

"ktory prepoklada neustaly rast"
-
Outputu? Kto ho predpokladá?
-
Takže ono tí ľudia zrazu precitli v 2008 hej? Tak prečo potom najdravejší konzumenti ropy konzumovali ďalej a krajiny ktoré veľa investovali do alternatív sa dostali do hlbokej recesie?
-
PRečo by si mali ľudia kvôli precitnutiu povedať, že už nechcú ďalšie auto?
-
PRečo potom teraz rast pokračuje a dokonca predstihol pôvodnú úroveň reálneho outputu? Sa už akože neboja toho, že nie je ropa? :) Už zabudli, prečo prišli o miliardové investície?
-
Výpredaj akcií sám o sebe (stock market crash) neznamená recesiu. Mali sme ich už viacero a nie vždy tu bola recesia.
-
Takže ono sa tie neužitočné teoretické modely aj hodia, keď sa nechceme zamotať v spleti vlastných vágnych príbehov. ;)

27.11.2012 | Strummer

To je vazne smiesne... no nic, tak tu teda diskutujte, o takych 10 rokov, ked sa "kriza" bude stale prehlbovat, a keynesianci s neoliberalmi sa stale budu hadat o tom kto za to moze, sa mozno vymotate z tejto teoretickej slucky a zistie ze zijete v realnom svete, ktory sa neriadi teoretickymi abstrakciami :-) Vam to inac nie je ani trochu divne? Ze kriza zacala pred 5 rokmi, a prakticky nikto ju nevie "vyriesit"? Ani na chvilu sa nezamyslite nad tym, ci to mozno nema nejaky iny dovod nez len to, ze niekto nie je ochotny aplikovat v praxi nejaky teoreticky model? To je aka sebaistota, to vam tiez zavidim :-)

28.11.2012 | Evil Austrian Fellow

Pane, tým, že nereagujete k veci len dávate najavo, že tomu nerozumiete a nemáte čo povedať.
-
Hovoríte o tom, ako ja žijem v teórii od reality. No v skutočnosti ste Vy až príliš pohrúžený do svojho príbehu. Veď Vy tvrdíte, že kríza prišla, !pozor! ani nie preto, lebo je málo ropy ale preto, že ľudia očakávali, že jej bude nedostatok. Ani nevysvetľujete, prečo by sa tak ľudia mali správať, Vy to beriete ako skutočnosť. :) Skúste výjsť vonku a opýtať sa ľudí, či prestali kupovať v 2008/09 preto, lebo čakali, že v nasledujúcich rokoch zažijú oil peak. Ja osobne nepoznám ani jedného takého exota v reále. Ale tak stále môžete do príbehu zakomponovať aj to, že sa všetci hanbia rozprávať o svojej úchylke nekupovať dnes lebo zajtra bude ropa drahšia. ;)

28.11.2012 | Strummer

"Skúste výjsť vonku a opýtať sa ľudí, či prestali kupovať v 2008/09 preto, lebo čakali, že v nasledujúcich rokoch zažijú oil peak."

Hovorim o dlhopisovych a akciovych trhoch, nie o ludoch kupujucich rozky v supermarkete. A ano, krach trhov nastal preto, ze sa zmenili ocakavania buducich vynosov, vychadzajuc z buduceho nedostatku surovin a energie.

28.11.2012 | wayhigh

ja keby som vedel, ze niecoho bude nedostatok, tak naopak do toho zainvestujem :D viem, ze dostatok bude papierovych a elektronickych penazi, preto sa ich asi zbavujem a kupujem za to veci, ktorych je nedostatok... co sa tyka ropy, tak je to opacne, nehovorim ze nemam nejake dividendy z taziarov, ale zeby ropa nemala byt... no neviem :D akoze urcite raz dojde, je to finalna surovina... ale ci sa toho ja dozijem? pochybujem

28.11.2012 | Strummer

Naposledy, Peak Oil NIE JE o tom ze "ropa dojde". Ale o tom, ze sa marginalne naklady na jej tazbu budu zvysovat natolko, ze ciste mnozstvo energie z nej ziskane (po odpocitani energie spotrebovanej na jej tazbu a spracovanie) bude klesat a tym bude klesat mnozstvo energie dostupne pre vsetky ostatne oblasti ludskej cinnosti. Co v dnesnej ekonomike, zalozenej na predpoklade neustaleho rastu, znamena kolaps.

28.11.2012 | wayhigh

Ale to je uplna blbost momentalne plus minus 10 rokov a mozno aj viac ak by bola dokladne preskumana Afrika... ja teda neviem ake vacsie naklady na energie pri tazbe by mali byt pri klasickych loziskach v Severnom mori alebo v Kurdistane... a to nehovorim o Afrike kde uz teraz je exporeovanych tolko onshore nalezisk, ze sa len konzervuju lebo nie je dopyt... sice ani infrastruktura ale do2014 ma byt ropovod z Juzneho Sudanu do Kene a tak obrovske nove zasoby pri nizkych nakladoch, ze uz aj BP ma na predaj klasicke naleziska v Severnom mori... jednoducho tvoje konstrukcie su zalozene na katastrofickych knihach a wikipedii ale nie na realnych podmienkach

28.11.2012 | Strummer

" ze uz aj BP ma na predaj klasicke naleziska v Severnom mori"

Aha, takze vidim ze diskutovat s vami nema velmi zmysel, ak su vsatky vase informacie taketo blaboly. Tak len pre upresenie, BP predava naleziska v severnom mori pretoze im nic ine neostava, ak maju zaplatit obrovske reparacie za Deepwater Horizon.

Co sa tyka Afriky, tak nedavno som niekde cital, ze celkove zasoby najvacsieho onshore naleziska v Ugande (Lake Albert) su 1.1 biliona barelov. To je, prosim pekne, svetova spotreba na 1 az 2 tyzdne. Podobne to vyzera aj s ostatnymi zdrojmi, ktore spominate.

28.11.2012 | Strummer

A mimochodom, oznacit fyziku a geologiu (plus nejaku tu biologiu), ktore tvoria zaklad peak oil argumentov za "nevedecke teorie", to je vazne dobry vtip. Zato ekonomia je podla vas "vedecka"?

28.11.2012 | Evil Austrian Fellow

" Peak Oil NIE JE o tom ze “ropa dojde”"
-
Ak to tvrdíte v reakcii na mňa, tak ja ani nič také netvrdím. A taksito nereagujem na oil peak ale na Vaše príbehy ;).
-
"Ale o tom, ze sa marginalne naklady na jej tazbu budu zvysovat natolko, ..."
-
Áno, toto je už tá ekonómia. Žiaden predpoklad neustáleho rastu neexistuje, to je iba Vaša mylná predstava o ekonómii. Samozrejme to, že sa rast raz skončí neznamená, že by sa mal skončiť hneď teraz v tejto dekáde.
-
AKo povedal wayhigh, keby očakával trh v budúcnosti relatívny nedostatok ropy, tak by špekuloval na nárast jej ceny, čo sa nestalo.
-
Stále ignorujete to, že veľký žrút ropy ako Čína sa do recesie nedostal. Prečo? Prečo nadobudli čínski investori iné presvedčenie ako iní, napríklad aj z krajín, kde spotreba ropy už dlhšie klesá. A to sme sa ešte ani nedostali k tomu ako všetci na celom svete zrazu nadobudli tie isté očakávania, keď podľa Vás nikto z nich predtým vôbec o ničom takom ani len nesníval.
-
Ak by trh čakal v budúcnosti nižšie reálne výnosy, tak by sa upravili reálne, nie nominálne veličiny. Vy trpíte peňažnou ilúziou a dávate medzi "nominálny" a "reálny" "rovná sa". Všimnite si, že klesali nominálne veličiny (s nimi potom aj reálne kvôli frikciám) a tie Váš príbeh potom nevysvetlí.
-
Stále platí, že výpredaj na akciovom trhu neznamená recesiu.
-
Teda tu sa dostávame k pointu, že k hlbokej recesii by asi len sotva došlo, keď by ľudia chceli ďalej dopytovať statky a nie peniaze. Preto aby Vaša story dávala zmysel, tak by takisto domácnosti museli prestať kupovať, pretože sa báli drahej ropy. A tu je očividný nezmysel, pretože keď očakávam do budúcnosti vyššie ceny ropy (teda vyššiu cenovú hladinu), tak budem nakupovať dnes a nebudem to odkladať na zajtra. COmprende? Pre toto som označil Váš príspevok za vágny príbeh a poukázal na to, že niekedy sa oplatí pozrieť si základy ekonómie aby sme sa nedopracovali k tak absurdným teóriám. Nemyslite si, že vždy na prvý pohľad uvidíte chybu vo vašom myšlienkovom pochode.

27.11.2012 | Strummer

este graf:
http://www.inflatio...

27.11.2012 | Strummer

A este jedno kratke video:

http://www.youtube....

Upozornujem ze ten rozhovor je z roku 2005, teda tri roky pred vypuknutim krizy. Pocuvaj dobre, co ten pan hovori.

27.11.2012 | Motylx

Keynesianci, monetaristi ziju v abstraktnom svete, snazia sa deformovat realny, co sa im aj dari. ( Cb, statne zasahy )
Je to problem, tomu rozumiem.

Liberali, libertariani, anarchopitalisti pre teba znamenaju tiez problem.
Len tu uz nerozumiem, ze preco vlastne.
Je to ich volanie po znizovani dani? Dosledkom toho by bol vyssi dopyt po rope, rychlejsie vycerpanie zasob, rýchlejšie by sme sa priblizili ku katastrofe?
Ci?

Riesenie?

27.11.2012 | Strummer

"Riesenie?"

http://en.wikipedia...

28.11.2012 | Motylx

Dosť strasidelne riesenie.
Paci sa mi prenesenie kompetencii na mensie celky, apel na harmonizaciu s prirodou a povedzme " skromnost ".
Co sa mi vsak nepaci, je mnozstvo aj nezmyselnych prikazov, zakazov, iducich proti prirodzenosti cloveka, uskutocnitelnych len pomocou donutenia, nasilia.
Odmietanie mnohych uzitocnych veci.
Vidim v tom prilis vela socialneho inzinierstva, čo je uz samo osebe strasidelne, no uplne najhorsie je odsunutie cloveka na druhe miesto.
Na tom prvom je priroda.
U mna bude na prvom mieste vzdy clovek.
Ak si domyslim dosledky...ze by v takomto svete uchopili moc ti nespravni...taku despociu sme tu este nemali, kedze clovek nie je podla tejto idiocie dolezity.

28.11.2012 | Motylx

Tu kazdy druhý trpi nejakymi nenaplnenymi ambiciami, spasitelskym komplexom...aj ked je to mozno uslachtile, co tak nechat cloveka na pokoji, dopriat mu slobodu, nech si zije ako sam chce, nestavat ho do podriadeneho postavenia voci bohu, prirode, roznym izmom, cervenym, modrym, hnedym, zelenym...Kua.

28.11.2012 | Strummer

"co tak nechat cloveka na pokoji, dopriat mu slobodu, nech si zije ako sam chce".

Ale ved to sa deje, ziadny strach. Diskusia je o tom, ako toto "ponechanie na slobode" historicky vzdy dopadlo a dopadne aj teraz. Ak vam to nevadi, tak ok, ale nie kazdy je taky arogantny egoista, ktoremu nevadi, ake utrpenie sposobuje dalsim generaciam. Hlavne ze mate slobodu mat 2 auta a 50" telku, vsak? Co na tom, ze vase deti vas za to budu preklinat, aky svet ste im zanechali?

28.11.2012 | Strummer

"Na tom prvom je priroda.
U mna bude na prvom mieste vzdy clovek."

Bez prirody ale nemoze existovat ziadny "clovek". Ludia ktori sa spravali "slobodne", tak ako si predstavujete, vyrubali posledny strom na Velkonoconom Ostrove, a tym si znicili buducnost. Ludia, ktori sa spravali slobodne, spravili z Islandu nehostinnu kamennu pust. A tak dalej... Ale ak si viete predstavit existenciu cloveka bez prirody, tak teda good luck, drzim vam palce :-)

28.11.2012 | Motylx

V druhej vete som napisal, ze sa mi pozdava apel na harmonizaciu s prirodou.
Deti by ma preklinali, keby sme nemali auto a telku.
Neznasam fanatikov, ktori navyse vedia lepsie ako ja, co je dobré pre mna a pre moju rodinu.
Nech su akejkolvek farby.
Mam pocit, že vy, ekonómovia, ste všetci nejako postihnuti.
Dokonca vies, čo si predstavujem.
:D :D :D
Co tak skusit to v " talente ".
To je taky program v tv, ktoru ty asi nemas.
;)

28.11.2012 | Strummer

No vidis, teraz si zase ty robis projekciu svojich vlastnych arogantnych predstav. Ja nemam ambicie nikomu nic rozkazovat ani diktovat. Len ta slusne upozornujem na to, ako bude vyzerat svet o par desatroci, v dosledku tvojho "slobodneho konania". To je vsetko :-)

28.11.2012 | Motylx

Moje predstavy su dokonca arogantne?
:)
Ake este su?

Bol si uz k niecomu priviazany?
To tak robievate.
Kym sa nepriviazes aspon k bazantovi, alebo k inej sliepke, neuverim, ze to myslis skutocne uprimne.
A koncim diskusiu.
Pochybujem, že by bola pre mna, ci kohokolvek prinosom.
Idem si uvarit slepaciu, maj sa, moj zachranca.
;)

28.11.2012 | wayhigh

ja som si myslel ked som bol maly, ze teraz uz budeme vsetci lietat do vesmiru a na zahrade mi bude parkovat kozmicka lod :D ale uz vtedy ma strasili, ze ked sa ucit nebudem, budem hlupy a do kozmu nepojdem :D teraz ty hovoris, ze ropa nebude a nase deti nam budu nadavat... nuz to stale vsetci hovoria, ze predtym bolo lepsie a ide to teraz do sraciek... len hovoria to dedovia, rodicia a teraz to asi zacneme hovorit aj my? to sa fakt dokaze nieco tak zhorsis oproti tomu ako to bolo? neviem :D

28.11.2012 | Strummer

"nuz to stale vsetci hovoria, ze predtym bolo lepsie a ide to teraz do sraciek… len hovoria to dedovia, rodicia a teraz to asi zacneme hovorit aj my? to sa fakt dokaze nieco tak zhorsis oproti tomu ako to bolo?"

Spytaj sa Rimanov. Jaaj, sorry, nemozes, "vecne" rimske imperium uz neexistuje. Alebo obyvatelov Angkoru, alebo Mayskej rise, alebo Velkonocneho ostrova. Oni vsetci si mysleli, aki su najvacsi frajeri (tak ako si myslime my), a skoncili tak, ze v chatrciach ohlodavali kosti svojich menej stastnych susedov :-) To, ze reci o tom ze "bude uz len horsie" sa nepotvrdzuju, je nieco co si mozu mysliet len rozmaznane deticky dnesnej doby... v dejinach sa apokalypticke predpovede vyplyvajuce z fyzikalnych limitov obvykle naplnili, takze nevidim dovod, preco by sa nemali naplnit v dnesnej dobe, kedze fyzika (a geologia) nepusti, aj ked sa na hlavu postavis :-) Alebo sa spytaj niekoho, kto zil v roku 1913, ci si vedel aspon trochu predstavit akych drsnych 32 rokov bude nasledovat.

Ale chapem, teraz je to uuuplne ine. Lebo my sme vazne najvacsi frajeri a techologicky pokrok nas zachrani. My sme ini, nez vsetci pred nami :-)

28.11.2012 | Motylx

http://www.monamie.c...

28.11.2012 | Evil Austrian Fellow

Keby ste čítali antickú literatúru namiesto vypisovania katastrofických príbehov, tak by ste vedeli koľko vzdychali Aténčania alebo Rímania nad starými dobrými časmi, kedy bolo nebo modrejšie, slnko žiarivejšie, ľudia uváženejší a zdatnejší.
-
A čo došlo podľa Vás Aténčanom, nebodaj šuter na hradby? ;)

28.11.2012 | Strummer

Nerozumiem co sa snazite povedat. Ateny neskoncili kolapsom, ale tym ze ich dobyl a pohltil silnejsi protivnik (Filip II a Alexander Velky).

Ale co sa tyka Rima, tak to ste si vybrali idealny priklad, jeho kolaps presne v dosledku zvysujucej sa komplexity a zaroven klesajuceho EROI mate dopodrobna vysvetleny v knihe Collapse Of Complex Societies od Josepha Taintera, nech sa paci, sup sup do kniznice :-) Zhrnutie napriklad tu:

http://collapseofin...

A kedze Ateny ani Rimania tu uz dnes nie su, tak to ich vzdychanie bolo nakoniec pravdive, nemyslite? Porovnajte si to s takymi Cinanmi, ktori za prve nevzdychaju a za druhe pocas celej svojej historie robili razne a jasne opatrenia pre obmedzenie vlastneho rastu. A vysledkom je co? Viac-menej kontinualna viac-menej stabilna 6000-rocna existencia ich civilizacie.

28.11.2012 | Evil Austrian Fellow

"Nerozumiem co sa snazite povedat. Ateny neskoncili kolapsom, ale tym ze ich dobyl a pohltil silnejsi protivnik (Filip II a Alexander Velky)."
-
A predtým boli nmnohokrát vyplienené. Práve preto tá narážka našuter a hradby.
-
Výsledkom ich opatrení boli hladomory a prepad z kedysi najväčšieho výrobcu a bohatej krajiny až na chudobnú zaostalú krajinu, ktorá nič neznamenala. Trend sa ale znova obrátil.

28.11.2012 | Strummer

Ale co maju Ateny spolocne s touto diskusiou ze ich stale spominate? Ich situacia nemala s dnesnou nic spolocne. Zatial co Rim ano.

28.11.2012 | wayhigh

Vsak uz len 3 tyzdne a je tu koniec sveta, treba ist so Silviou Suvadovou hladat kozmicke brany a nechat do seba vstupit svetlo a porazit reptilianov :-)
Ale vazne teraz, ja ti rozumiem a viem ze to tu ide dole vodou ale nemyslim si, ze hrozi to, co pises :-) teda nie do 10 rokov, mozno ak pozeras Staneka tak to pride uz zajtra. K teme nieco od jedneho z naj investorov z us je tam dost ohladom ropy a typek ma naj infos co sa deje v energy sektore http://www.theenerg...

28.11.2012 | Strummer

"K teme nieco od jedneho z naj investorov z us je tam dost ohladom ropy a typek ma naj infos co sa deje v energy sektore".

Hej. Zase ten uzasny IEA report z minuleho tyzdna. Keby aspon 10% z toho co sa v nom pisalo neboli len rozpravky...

29.11.2012 | wayhigh

co pises su rozpravky... napr. BP, rocny cash flow 386 miliard, pokuta za havariu v golfe - 7 miliard. Za posledny rok som presiel neviem kolko stoviek suvah a financnych a produkcnych reportov taziarov ropy a plynu a ziadne tie tvoje fantasticke cisla z knih zo 70 rokov tam jednoducho nie su... jednoducho si jak v sekte, co veri v boha svetla... sorry. Navrtat well a tazit ropu jednoducho nie je tak narocne, ze sa spotrebuje tolko rovnake mnozstvo energie, ako sa vytazi, ved daj mi nejaku konkretnu firmu, ktora ma podobne vysledky alebo nieco podobnemu celi... mozno tak WHX, Whiting USA trust ma podobny problem, ale jeho existencia bola koncipovana na depletovane ropne polia s koncom tazby 2015. TO, ze sa nenasli tak velke naleziska ako je u Saudoch nevadi, ked su nahradene mensimi. Ale v Kurdistane nieco podobne hrozi, typ ropy krompac do zeme a uz to lieta... fakt sorry ze ti narusam tvoj svetonazor katastroficky...

29.11.2012 | Strummer

Skus to vysvetlit napriklad tomuto panovi:

http://patzek-lifei...

"Dr. Tad Patzek, chairman of the Department of Petroleum & Geosystems Engineering at The University of Texas at Austin. Between 1990 and 2008, he was a Professor of Geoengineering at the University of California, Berkeley. Prior to joining Berkeley, he was a researcher at Shell Development. Dr. Patzek's research involves mathematical modeling of earth systems with emphasis on multiphase fluid flow physics and rock mechanics."

To je jeden z tych typickych "rozpravkarov", vsak? Zatial co paraziti, sorry, "traderi" ako ty, co sa prizivuju na akciovych mikrotransakciach, su ten spravny odborny zdroj, hahaha.

29.11.2012 | wayhigh

o com tocis? :D ja ked kupujem akcie, stavam sa akcionar spolocnosti a tym padom mam pravo na podiel na zisku alebo v pripade bankrotu na zostatku spolocnosti, je to bezne podnikanie, navyse to robim za svoje vlastne peniaze, ty zavistlivy blbecek :D takze pred rokom 1990 pracoval v Shell... no a predtym 1990-2008 bol profesor... lenze je 2012 a svet sa meni, predpokladam, ze v tych rokoch nemali ani len sajn o frackingu, ani o naleziskach na novych miestach... verim tomu, ze boli zufali v Texase, ze sa im mina ropa a ze ju musia tahat z vacsej hlbky... sak to je jasne... ale to neodzrkadluje sucasnu situaciu a zmenu, aj komunisti stale tvrdia ze za ich vlady bolo lepsie

29.11.2012 | Motylx

Naviac, nikto nevie, kde je pravda, pretoze vsetci z roznych dovodov ak nie priamo klamú, tak urcite nehovoria celu pravdu.

Co nove technologie?
Ci uz pri ziskavani, spracovavani, alebo vyuzivani?
Aj taka drobnost ako ten slovensky motor, ktory som ti lonkoval vyssie nemusi byť v konecnom dosledku bez vplyvu.
Netyka sa len automobilizmu a iste to nebude koniec vyvoja.

Zaujimavy clanok:
Máme-li hrnec povidel a stále stejnou lžíci a hlad, můžeme jednoduše spočítat, kdy povidla sníme. Pokud se však lžíce zmenšuje a rychlost konzumace a míra nasycení sladkými povidly mění, výpočet se komplikuje. Nakonec se můžeme dostat do situace, že nám večer stačí ke stejnému pocitu nasycení jedna mikrolžička a máme dost, zatímco ráno jsme se ládovali velelžící a obávali jsme se, že uvidíme dno. Na konci dne tedy zásoba povidel mohla relativně „narůst“, byť jsme celý den ujídali z jednoho konečného hrnce. Máme-li hrnec povidel a stále stejnou lžíci a hlad, můžeme jednoduše spočítat, kdy povidla sníme. Pokud se však lžíce zmenšuje a rychlost konzumace a míra nasycení sladkými povidly mění, výpočet se komplikuje. Nakonec se můžeme dostat do situace, že nám večer stačí ke stejnému pocitu nasycení jedna mikrolžička a máme dost, zatímco ráno jsme se ládovali velelžící a obávali jsme se, že uvidíme dno. Na konci dne tedy zásoba povidel mohla relativně „narůst“, byť jsme celý den ujídali z jednoho konečného hrnce.

29.11.2012 | Motylx

http://kucik.blog.id...,

Vacsi problem ako nedostatok ropy vidim skor v nedostatku vody.
A ak je pravdou, ze tu slovensku ovladnu rusi, ako pisal wayhigh, tak budeme v buducnosti opat len otrokmi na vlastnom uzemi.

29.11.2012 | Motylx

http://kovanda.blog....

29.11.2012 | Motylx

Nedostatok vody napokon vraj bol pricinou konca mayskej civilizacie.
Mal by si si zavesit nad postel noveho strasiaka, aby tvoje exkurzy do minulosti davali zmysel.

29.11.2012 | Strummer

Vody su plne oceany a je o dost pravdepodobnejsie ze sa vylepsia techniky odsolovania nez ze najdeme nahradu za ropu. To uz je pravdepodobnejsie ze skor nez dojde voda, dojde fosfor.

29.11.2012 | wayhigh

Uz si niekedy pil odsolenu vodu?