Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Knihožrútov blog

Mýty o čínskom kapitalizme

30.01.2009 | Cyril Knihožrút

Recenzia knihy Yasheng Huang: Capitalism with Chinese Characteristics

  • Tlačiť
  • 8

Rubrika

Recenzia

V roku 2004 prevzal čínsky výrobca počítačov Lenovo výrobnú divíziu americkej legendy IBM. Táto udalosť vyvolala vo svete búrku. Pre Financial Times to bol symbol zrodu novej éry. Minuloročný laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman vtedy označil čínske akvizície za veľkú hrozbu pre Spojené štáty. Pre iných sa Lenovo stalo predvojom nového svetového poriadku, v ktorého strede tróni Čína. A dôkazom, že čínska verzia kapitalizmu dokáže produkovať giganty globálnych rozmerov. Podľa profesora ekonómie na MIT Yashenga Huanga všetok tento hukot vychádzal zo zásadného omylu. Lenovo nie je čínska firma.

Úplne inak

Yasheng Huang: Capitalism with Chinese Characteristics: Enterpreneurship and the State, Cambridge University Press (2008), 348 s.

Aby nedošlo k chybe: za úspech Lenovo vďačí čínskym rukám, mozgom i majiteľom. Ale nie žičlivosti podnikateľského prostredia k domácim biznismenom. Ako hovorí Y. Huang, globálny triumf Lenova je produkt britskej tradície ochrany súkromného vlastníctva a liberalizovaného kapitálového trhu v Hongkongu. A tolerantnosti čínskych úradov voči podnikateľom, ktorí okľukou cez deltu Perlovej rieky získavajú privilégiá zahraničných investorov, aby obišli nepriateľské domáce prostredie.

Je pravda, že firma vznikla v roku 1984 pod kuratelou Čínskej akadémie vied. Ale zrod globálneho hráča umožnila náhoda. Dobré kontakty jedného zo zakladateľov s podnikateľmi v Hongkongu. Vďaka nim presunul materskú firmu do špeciálnej administratívnej zóny a získal na burze kapitál potrebný na expanziu. V domovskej Číne má Lenovo formálny status spoločnosti so stopercentným zahraničným majiteľom. To mu umožňuje vyrábať počítače – pôvodnej firme úrady odmietli vydať povolenie. Lenovo je v istom zmysle „viac“ cudzia firma ako General Motors, ktorej čínske aktivity zastrešuje spoločnosť spolovice vlastnená domácimi investormi.

Aj pre Y. Huanga je Lenovo symbol. No nie novej éry, ale povrchnosti, s akou západné médiá a akademici hodnotia reformy, ktoré čínski komunisti naštartovali po konci kultúrnej revolúcie v roku 1978. Zdôrazňuje, že analýza HDP, zahraničných investícií a iných impozantných makroekonomických indikátorov by mala byť začiatok skúmania čínskeho kapitalizmu. Nie koniec, ako to príliš často býva. Fráza „diabol je v detailoch“ je kľúčový metodologický prvok Huangovej knihy Capitalism with Chinese Characteristics.

V Ríši stredu na detailoch extrémne záleží. Rozdelenie firiem podľa vlastníctva na domáce súkromné, štátne a zahraničné má na Západe viac štatistický než praktický význam. V Číne je to doslova otázka života a smrti podnikateľského zámeru. Vlastnícke pomery rozhodujú o prístupe k úverom, dotáciám, o výške daní, o byrokracii, ktorú musí podnikateľ prekonávať i o sektore, v ktorom vôbec môže pôsobiť.

Naivné modely

Tradičné opisy čínskej cesty k vlastnej verzii kapitalizmu zdôrazňujú proces opatrných krokov v réžii Komunistickej strany Číny, ktoré krajinu už 30 rokov vzďaľujú od centrálneho plánovania. Vyzdvihujú neortodoxný postup čínskych lídrov, jedinečnú úlohu štátu pri presadzovaní vhodnej priemyselnej politiky, mohutné investície do infraštruktúry, postupné otváranie sa svetu a ústretovosť k zahraničným investíciám.

Čínsky hospodársky zázrak v podobe trvalého a rýchleho rastu HDP býva používaný ako argument proti klasickým metódam transformácie ekonomiky – posilňovaniu vlastníckych práv, liberalizácii kapitálových a finančných trhov či privatizácii. Predovšetkým v očiach ľavicových ekonómov je Čína dôkaz existencie „tretej cesty“, hodný nasledovania v iných častiach sveta.

Huangov zámer nie je spochybňovať makroekonomické úspechy čínskej transformácie – to nie je úplne možné. Súhlasí s tým, že reformy boli originálny proces objavovania a reagovania na praktické problémy, nie strojová aplikácia jednotlivých bodov washingtonského konsenzu. To, o čom pochybuje, je trvalá udržateľnosť výsledkov „tretej cesty“.

Za jednu zo základných chýb západného hodnotenia čínskych reforiem Y. Huang považuje koncept kontinuálneho pokroku v medziach zákona. V skutočnosti mala transformácia dve rozdielne fázy v réžii odlišne zmýšľajúcich reformátorov. V 80. rokoch dominoval „vidiecky“ smer pod taktovkou Žao Zi-janga a Wana Liho. V 90. rokoch sa stratégia zmenila. Reformy nabrali „mestský“ kurz, keď sa k moci dostali Ťiang Ce-min a Žu Rongdži.

Spoločnou črtou oboch období boli impozantné makroekonomické ukazovatele. No čínski lídri ich dosiahli pomocou rozdielnych nástrojov. Vidiecku fázu charakterizoval ťah na rozvoj domáceho súkromného podnikania, ktorý Y. Huang nazýva usmerňovaný liberalizmus. Mestská fáza, ktorá stavila na štátne firmy, veľké infraštruktúrne projekty a preferenčné režimy pre zahraničných investorov, bola tvrdo protiliberálna.

Kľúčový rozdiel medzi podnikateľským kapitalizmom 80. rokov a štátom riadeným kapitalizmom 90. rokov bol v sociálno-ekonomických dôsledkoch. Hospodársky rast vidieckej fázy sa odzrkadlil v zodpovedajúcom raste príjmov obyvateľstva. Práve na chudobnejšom vidieku, kde dosiaľ žije väčšina čínskej pracovnej sily. Naopak, robustný rast HDP počas mestskej fázy sprevádzali pomalé tempo zvyšovania životnej úrovne (či dokonca pokles), prudké zvyšovanie príjmových nerovností, korupcia a relatívny úpadok vidieka.

Skutočný zázrak

Pochopiť podstatu čínskeho zázraku znamená podľa Y. Huanga uvedomiť si hlboké rozdiely a konflikty medzi rurálnou a urbánnou Čínou. Vidiek bol a naďalej je chudobnejší ako veľkomestá. No zároveň liberálnejší – v čínskom kontexte – než mestá, ktorých ekonomický život bol pod absolútnou kontrolou kádrov komunistickej strany. Dôležité pre rozvoj Číny 80. rokov bolo, že prvá generácia reformných lídrov pochádzala zo zaostalých provincií, ktoré boli zároveň pionieri v zavádzaní agrárnych reforiem.

Hĺbka a rýchlosť transformácie, ktorú Žao Zi-jang a Wan Li pomocou pragmatických liberálnych reforiem dosiahli, sa podľa Y. Huanga nedá opísať inak ako slovom ohromujúca. Šesť rokov po konci kultúrnej revolúcie podnikalo na čínskom vidieku 10,5 milióna súkromných firiem. Štyria z desiatich zamestnancov v privátnej sfére sa živili inak ako poľnohospodárstvom. Toto bol skutočný zázrak. A to sa písal rok 1985 – na porovnanie si stačí uvedomiť, v akej fáze sa vtedy nachádzala perestrojka v sovietskom impériu.

Práve tento podnikateľský rozmer reforiem zvyknú akademici prehliadať. Robia chybu, že sa na prostredie čínskeho vidieka 80. rokov pozerajú západnými očami. Akýkoľvek americký či európsky biznismen by Čínu toho obdobia z perspektívy ochrany vlastníckych práv či prístupu ku kapitálu označil za katastrofu. Lenže rozhodujúce bolo, ako situáciu vnímali nádejní domáci podnikatelia. Pre nich musela byť dramatická zmena už len to, že za živnosť nehrozilo väzenie.

Šanghajská škola

Rozmach podnikateľského kapitalizmu sa skončil krvavým potlačením študentských protestov na Námestí nebeského pokoja v roku 1989. Na spoločenské pnutie zareagoval režim represiami, ktoré tvrdo postihli vidieckych podnikateľov. A hoci sa po dvoch či troch rokoch reštrikcie zmiernili, cesta ku kapitalizmu v Číne nabrala odlišný smer. K moci sa dostali komunisti iného typu.

Ťiang Ce-min a Žu Rongdži pochádzali zo Šanghaja, ktorý bol v tom čase najmenej reformovanou metropolou v krajine. Jeho veľkolepý rozvoj nebol dôsledok rozmachu súkromného podnikania, ale uprednostňovania štátnych podnikov, masívnych investícií do infraštruktúry a prílevu zahraničných firiem. Šanghajský model sa stal vzorom pre reformy 90. rokov. Intenzívny rast pokračoval, ale jeho dôsledky boli odlišné, predovšetkým pre chudobných Číňanov z vidieckych oblastí.

Samotný Šanghaj je extrémny príklad tohto rastového modelu. Mrakodrapové štvrte, moderná infraštruktúra, zahraničné investície na jednej strane, korupcia, obrovské príjmové rozdiely, priškrtená domáca podnikateľská vrstva, slabý inovačný potenciál na druhej strane. Ako hovorí Y. Huang, „priemerný obyvateľ Šanghaja je najdrahší proletár, ale zároveň najúbohejší kapitalista v krajine“.

Prudký investične náročný rozvoj mestského kapitalizmu si vyžiadal daň na chudobnom vidieku. Domácich podnikateľov odstavil od finančných zdrojov, zavalili ich reštrikcie. Rast zamestnanosti a príjmov roľníkov sa prudko spomalil. Medzi rokmi 2000 a 2005 pribudlo na vidieku 30 miliónov negramotných Číňanov – dôsledok spoplatnenia prístupu k základnému vzdelaniu.

Ako ďalej

Y. Huang pomocou množstva dát, analýz originálnych vládnych dokumentov a mikroekonomických indikátorov ukazuje, že čínska cesta ku kapitalizmu nie je príbeh o 30-ročnom opatrnom prehlbovaní reforiem. Komunistickí reformátori neobjavili zázračnú alternatívu. „Úspech čínskej ekonomiky je odvodený od tradičných zdrojov – rozvoja súkromného sektora, finančnej liberalizácie a posilňovania vlastníckych práv,“ hovorí. Tie regióny a tie obdobia transformácie, v ktorých rast HDP nedokázal zlepšiť sociálnu situáciu Číňanov, majú spoločnú črtu – štátne intervencie, neliberálnu finančnú politiku a prax, neistotu vo vlastníckych právach domácich podnikateľov.

Ak má Y. Huang pravdu, čínskych lídrov čaká kľúčové rozhodnutie. Pokračovať v implementácii šanghajského modelu alebo vrátiť sa k podpore dynamického podnikateľského kapitalizmu. Súčasný prezident Chu Ťin-tchao signalizuje opätovný dôraz na vidiek. Ale od slov k činom je ďaleko. Pred tridsiatimi rokmi stačilo domácim podnikateľom prostredie o čosi motivujúcejšie než inštitucionálne peklo kultúrnej revolúcie. V roku 2009 si návrat k skutočnému čínskemu zázraku vyžaduje zásadné politické a štrukturálne reformy.

Yasheng Huang je profesor politickej ekonómie na Sloan School of Management na MIT. Publikoval viacero prác týkajúcich sa čínskej ekonomiky. Venuje sa výskumu rozvoja ľudského kapitálu v Číne a Indii a v rámci pôsobenia na MIT vedie „China Lab“ a „India Lab“, ktoré pomáhajú zlepšovať manažment vo firmách patriacim čínskym a indickým podnikateľom.

Hlasuj za tento článok na vybrali.sme.sk

 

  • Tlačiť
  • 8

Rubrika Recenzia

Tagy chudoba, hospodársky rast

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3682
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3682
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?

Kalendár sa načítava...