Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Knihožrútov blog

Korupcia, násilie a gangstri

27.11.2008 | Cyril Knihožrút

Recenzia knihy Raymond Fisman a Edward Miguel: Economic Gangsters

  • Tlačiť
  • 0

Ľudia potrebujú kritické množstvo výživy, aby ich srdcia nezastali a mozgy im fungovali. Inak riskujú smrť. Hladomor môže vytvoriť podmienky, pri ktorých dáva domácnosti perverzný zmysel sústrediť zdroje na vybraných jednotlivcov a obetovať zvyšok rodiny. Ale ako si vybrať, kto prežije a kto zomrie?

Antropológovia skúmajúci predindustriálne časy zistili, že mnohé kultúry mali vypracované pravidlá alokácie potravy počas hladomorov. Ale čo ak praktiky pretrvali do dnešných dní? Kto by bol ich obeťou? Tip znie – staršie ženy. V tradičných spoločnostiach im chýba politická sila mužov. Po svadbe sa sťahujú do manželovho rodiska, a keď zostarnú, ostanú izolované od pôvodnej rodiny. Posledná otázka: kde by takéto praktiky mohli pretrvať? Tip znie – hladomormi trápený kontinent: Afrika.

Vajce či sliepka

0811/gangsters.jpg width=199>
Raymond Fisman, Edward Miguel: Economic Gangsters – Corruption, Violence, and the Poverty of Nations, Princeton University Press (2008), 240 s.

Ekonómovia zaoberajúci sa chudobou v rozvojovom svete riešia jeden z najťažších hlavolamov tejto vedeckej disciplíny. Dilemu, ako je možné, že niektoré krajiny zažívajú plodný hospodársky rozmach umožňujúci nasýtiť milióny hladných krkov. A iné sa potácajú od hladomoru k hladomoru, od občianskej vojny k občianskej vojne a utápajú ťažko získané peniaze v prerastenej sieti skorumpovaných diktátorov, úradníkov a armádnych generálov.

Časť ekonómov reprezentovaná Jeffreym Sachsom razí teóriu „pasce chudoby“. Jej pointa je jednoduchá: najmä africké krajiny nemajú dostatok vlastných síl, peňazí a ľudského kapitálu na hospodársky rast. Chudoba plodí ďalšiu chudobu v nekončiacom sa kolotoči násilia, korupcie a hladu. Ak chceme týmto štátom pomôcť, musíme im dať peniaze, oveľa viac peňazí než od medzinárodných donorov dostávajú dnes.

Iní ekonómovia, ktorých najhlasnejším hovorcom je William Easterly, tvrdia opak. Rozvojové krajiny dostávajú príliš veľa peňazí, ktoré míňajú nesprávnym spôsobom na nesprávnych miestach. Svet minul stovky miliárd dolárov, ktoré sa premrhali na grandiózne projekty. Bez toho, aby sa chudobní mali čo i len o štipku lepšie. To, čo Afrika potrebuje, sú fungujúce inštitúcie, nie viac západných milodarov.

Do tejto debaty o vajci a sliepke vstupujú Raymond Fisman a Edward Miguel s knihou Economic Gangsters. Zaujíma ich fenomén, ktorý je kľúčovou prekážkou úspešnej pomoci, bez ohľadu na zvolený prístup. Je to korupcia a násilie, ktoré dokázali pochovať nejeden ušľachtilý rozvojový plán.

Fismana a Miguela zaujímajú ako ekonomický jav. Al Caponeho si ľudia pamätajú ako brutálneho vraha. No kariéru začal ako účtovník. A táto zručnosť mu pomohla vybudovať biznis impérium založené na prostitúcii, hazarde, výpalníctve a pašovaní. S dôrazom na slovo biznis. Capone bol zabijak, pre ktorého boli kriminálne činy nákladové položky v ekonomickom vzorci maximalizácie vlastného úžitku. A po ekonomických gangstroch Fisman a Miguel pátrajú po celom svete. Od sídla OSN v New Yorku po tanzánijský vidiek mapujú motivácie ľudí, ktorí korumpujú a vraždia. Niektorí, aby zbohatli, iní, aby prežili.

Hon na čarodejnice

Rozhodnutie obetovať počas hladomoru člena domácnosti je extrémna verzia ekonomickej kalkulácie v extrémnej situácii. V tanzánskej provincii Meatu žijú ľudia, ktorí takémuto rozhodnutiu čelia. Tanzánia, ako iné africké krajiny, je smutne známa tradíciou zabíjania čarodejníc. V provincii Meatu najmä staršie ženy každoročne čelia riziku jednej k päťsto, že sa stanú obeťou útoku (to je štvornásobok násilnej úmrtnosti počas kolumbijských drogových vojen v 90. rokoch).

Viera v existenciu čarodejníc je súčasť kultúry afrických kmeňov, o tom Fisman a Miguel nepochybujú. No výskum ukázal, že zabíjanie – hoci živené poverami – vykazuje známky krutej svetskej logiky. Väčšina obetí pochádza z rodín chudobnejších ako miestny priemer. A počet vrážd dramaticky stúpa počas neúrodných rokov, keď dedinčania trpia hladom.

Čo to má spoločné s rozvojovou pomocou? Veľa. Fisman a Miguel ukazujú, že aj najabsurdnejšie akty násilia môžu mať do istej miery ekonomický základ. Afričania sú poverčiví, bosoráctvo vinia za nešťastia, ktoré sa na nich valia. Ale sú náchylnejší siahnuť po násilí v situácii, keď im to velí železná logika ekonomického gangstra. Keď sa v čase hladomoru v záujme prežitia ostatných potrebujú zbaviť najslabšieho a najmenej perspektívneho člena domácnosti. Starej mamy.

Výskum v Tanzánii ukázal kľúčovú vec. Ak má hon na čarodejnice (či iný násilný akt) čiastočne ekonomický základ, je možné hľadať ekonomické riešenie. Vraždeniu starších žien možno zabrániť, ak budú v kritickej chvíli pre rodinu výnosová, nie nákladová položka. Jedno riešenie je penzia či sociálna dávka. Prípadne v kritických rokoch sprostredkovať farmárom inštrumenty poistenia proti neúrode.

Mimochodom, tak ako je v Afrike rozšírené bosoráctvo, platí to i pre ľudové liečiteľstvo. V niektorých kútoch kontinentu rodina odovzdáva „čarodejnicu“ do opatery šamana, aby ju vyliečil. S tým, že za službu zaplatí v úrodnejších rokoch. Ak v tom vidíte primitívnu formu poistenia proti hladomoru, vaše myslenie je podľa Fismana a Miguela nastavené na správny smer.

Pomoc podľa počasia

Ak Fismanovu a Miguelovu argumentáciu o afrických bosorkách zredukujeme ad absurdum, títo ekonómovia tvrdia, že ak chcú zodpovední zabrániť vraždeniu, mali by sledovať počasie. A v neúrodných rokoch očakávať explóziu násilia. No čo ak tento vzorec platí všeobecnejšie? Čo ak má krvavé africké občianske vojny na svedomí počasie? Presne toto tvrdenie je obsahom ešte ambicióznejšej empirickej práce tejto dvojice.

Fisman a Miguel analýzou dát o počasí, ekonomickej výkonnosti a výskyte konfliktov v afrických krajinách došli k záveru, že jednopercentný pokles HDP zvyšuje pravdepodobnosť občianskeho konfliktu o dva percentné body. „Pokles príjmu o päť percent zvyšuje riziko občianskej vojny v nasledujúcom roku na 30 percent. Z aj tak vysokej 20-percentnej priemernej pravdepodobnosti v rokoch s normálnymi zrážkami,“ zdôrazňujú.

Opäť: Fisman a Miguel netvrdia, že ekonomický kalkul je jediný faktor stojaci za genocídou vo Rwande, bojmi v Sierra Leone či Čade. Úlohu hrá etnická či náboženská nenávisť, ambiciózni samozvaní generáli alebo politický boj o moc. No zdôrazňujú, že na vypuknutie či intenzitu bojov majú vplyv ekonomické faktory. A vzhľadom na rurálny charakter afrických krajín je logický spúšťač násilia neúroda a hladomor.

Preto odporúčanie sledovať počasie v Afrike, nech znie akokoľvek absurdne, môže zabrániť násiliu. Fisman a Miguel sú presvedčení, že ak by bola medzinárodná pomoc kontinentu intenzívnejšia v neúrodných rokoch, respektíve by bola zameraná na nástroje umožňujúce farmárom poistiť sa proti zlej úrode, dokázala by predísť katastrofám. A bola by efektívnejšia než pokusy o nákladnú rekonštrukciu krajiny rozvrátenej občianskou vojnou.

S otvorenou hlavou

Pátranie po ekonomických gangstroch v podaní Fismana a Miguela nedáva dokopy jednoduchú teóriu. Nenašli odpoveď na dilemu „najprv peniaze, potom inštitúcie“ verzus „najprv inštitúcie, potom peniaze“. No zbierka šťavnato podaných prác zahŕňajúcich korupciu v Indonézii, porušovanie pravidiel parkovania diplomatmi OSN, pašovanie tovarov z Hongkongu do Číny, občianske vojny v Afrike či hospodársky zázrak vo Vietname ponúka lekcie, z ktorých sa dá poučiť.

Ekonomickí gangstri kalkulujú s oboma stranami rovnice – nákladmi a výnosmi. Účinná môže byť aj politika zvyšovania nákladov – občiansku vojnu môže zastaviť výsadok armády, od pašovania do Číny môže kriminálnikov odradiť trest smrti. No treba sa vždy pozrieť na možnosť znižovania potenciálnych výnosov. Poistenie proti neúrode môže zabrániť tomu, aby sa z farmára stal člen vražedného komanda. Zníženie cla na dovoz kureniec na úroveň cla pre morky odradí pašerákov, aby počas prepravy na mori kontajner kureniec zázračne prekrstili na kontajner moriek.

Užitočná vlastnosť teórií je, že dokážu ponúknuť testovateľné hypotézy. No testovať ich treba v chaotickej realite s otvorenou hlavou, ktorá nepozná len buď – alebo. Vezmime si Suhartovu Indonéziu, modelový príklad skorumpovanej krajiny. Fisman a Miguel na základe analýzy firiem prepojených na režim a reakcií cien ich akcií na Suhartov zdravotný stav vypočítali, že hodnota politických konexií dosahovala 25 percent ich trhovej ceny. (Škoda, že na Slovensku nefunguje burza. Možno by sa ukázalo, aké sú detičky miestnych politických špičiek šikovní podnikatelia a akú finančnú hodnotu pre ich firmy reprezentuje otecko v koaličnej rade.)

Na druhej strane, skorumpovaná Indonézia počas panovania diktátora prežívala hospodársky zázrak. Korupcia v teórii zabíja hospodársky rast. No stabilná, hierarchizovaná korupcia môže byť „lepšia“ ako chaotická a nenásytná finančná orba navzájom súperiacich demokraticky zvolených politikov po páde diktátora. Napokon, na výsledky Fismanovej a Miguelovej štúdie sa možno pozrieť aj tak, že hodnota konexií dosahovala „len“ štvrtinu trhovej ceny protežovaných firiem.

Klinické testy

Ak si Fisman a Miguel dovolia robiť všeobecnejšie odporúčanie, smeruje k spôsobu implementácie rozvojovej pomoci. Podľa nich by mala mať podobu klinických testov známych z overovania účinnosti nových liekov. Keď medzinárodní donori pomôžu kenskej vláde zvýšiť platy policajtov na dvojnásobok, bude výsledkom pokles miery korupcie alebo rovnako skorumpovaní ekonomickí gangstri s vyššou cifrou na výplatnej páske? Existuje spôsob, ako to zistiť. Jednej náhodne vybratej skupine zvýšiť platy a druhú použiť ako kontrolnú vzorku. A potom porovnať výsledky. Možno sa časom ukáže, že riešenie dilemy so sliepkou a s vajcom je v praxi menej dôležité, než sa zdá.

Raymond Fisman je profesor na Columbia Business School a pravidelný prispievateľ do magazínu Slate. Edward Miguel je profesor ekonómie a riaditeľ Center of Evaluations for Global Action na University of California, Berkeley.

Hlasuj za tento článok na vybrali.sme.sk

 

  • Tlačiť
  • 0

Tagy rozvojová pomoc, freakonomics, hospodársky rast

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3682
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3682
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?

Kalendár sa načítava...